Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202151
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202151.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36
865 141 proti povinnému S. O., bytom U. XX, o vymoženie 43,99 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2Er/259/2015 - 24 zo dňa 23. novembra 2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 07722/09 zo dňa 8.7.2009,
na základe ktorého sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy o úvere č. 7500325 zo

dňa 26.5.2008, pričom mal zistené, že súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré obsahovali v bode 17. rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu a podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd, ak žalobca podá žalobu na tomto
súde. Predmetnú zmluvy súd vyhodnotil vzhľadom na postavenie a činnosť strán ako spotrebiteľskú.
Predovšetkým skúmal právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci a dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná, a

to z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor
spotrebiteľa, bola vopred pripravená dodávateľom k formulárovej zmluve bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť jej obsah, nie je ta výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, doložka nebola
individuálne dojednaná. Formulácia doložky iba zdanlivo poskytuje spotrebiteľovi možnosť voľby, v
skutočnosti znemožňuje jeho voľbu dosiahnuť riešenie sporu štátnym súdom. S odkazom na § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS, zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch s podporou rozhodnutí Súdneho dvora (ES) C-240/98 (nezáväznosť nekalých podmienok
pre spotrebiteľa), C-168/05, C-243/08 (ex offo povinnosť súdu skúmať nekalosť podmienok), tiež
C-40/08 uzavrel, že a ak nedošlo k uzavretiu doložky nemohol spor prejednávať rozhodcovský súd a
vydať rozhodcovský rozsudok, pretože nebola daná jeho právomoc. Preto zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd má posúdiť exekučný titul z formálnej a materiálnej

stránky, teda dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu. Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie, má sa obmedziť na výrokexekučnéhotituluvotázkepovahyuloženéhoplnenia,nemôževšakzaujímaťprávnestanoviskáaúvahy
k výroku exekučného titulu. Pri týchto názoroch sa oprel o § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Namietol tiež neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže súd uzavrel, že medzi stranami

nebola dojednaná rozhodcovská zmluva/doložka. Tá naopak bola uzavretá, a to podľa § 3 ZoRK, a preto
právomoc rozhodcovského súdu bola daná. Navyše doložka nenútila spotrebiteľa, aby riešil spory zo
zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré

mu predchádzalo, v zmysle zásad vyjadrených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo veci bol súdom prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil rozhodujúcu otázku platnosti rozhodcovskej
doložky, aby zistil, či v predmetnom exekučnom konaní je k dispozícii spôsobilý exekučný titul. Najvyšší
súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného

súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd Slovenskej
republiky judikoval, že vo veciach v ktorých je ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok,
exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. (Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

Odvolací súd bližšie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení
sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. novembra 2011, ako aj v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011

zo dňa 13. októbra 2011 vyslovil, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“ Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne
nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť
domáhaťsazrušeniarozhodcovskéhorozsudkužaloboupodanounapríslušnomsúde,jetuirelevantná“.

V predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou, ktorá bola
obsahom bodu 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere
uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 26.05.2008 a podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť
rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd podľa toho, na ktorom súde podá žalujúca strana

žalobu.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou, že skúmaná rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa
riešiť spory zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní, odkazuje na spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa

ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrhdodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neplatnej

rozhodcovskej doložke, je neprípustná a exekučný súd na to prihliada v každom štádiu konania, preto
prvostupňový súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva

o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z.) žiaden rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Občiansky zákonník takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 so sankciou
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi

povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť
neplatné.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho

dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje
za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je
podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ
pretonemoholmaťžiadenvplyvnaobsahpodmienky,najmävsúvislostisvopredspísanouštandardnou,
formulárovou zmluvou.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci

vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže
byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade
sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa
mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá

dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať
právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto
podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.
Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje
právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje

sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá môže mať
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva, a aj v tejto veci bola neplatnosť
rozhodcovskej doložky aj z tohto dôvodu zrejmá.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne,

vrátane osvojenia si dôvodov, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 1, 4 O.s.p. pri zastavení
exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.