Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2012

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/76/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910206658
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2012:6910206658.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľov 1/ R.

E. I.. E., V.. XX. XX. XXXX, I..Č.. XXXXXX/XXX, P. L. I. P., Ž. XXX a 2/ D. H. I.. E., V.. XX. XX. XXXX,
I..Č.. XXXXXX/XXX, P. L. I. P., Ž. XXX, oboch zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v
Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti odporcom 1/ Ľ. P., V.. XX. XX. XXXX, P. L. I. P., Ž. XXX/X, zast.
JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 468/31 a 2/ O. Y., V.. XX.
XX. XXXX, P. L. I. P., Ž. XXX/X o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností
takto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX

Správy katastra v I. T. ako rodinný dom súpisné číslo XXX (situovanému na C KN parcele č. XXX/
XX) kat. územia I.. P.D. sa zrušuje a vyporiadava tak, že nehnuteľnosť (rodinný dom súp. č. XXX) sa
prikazuje do podielového spoluvlastníctva v pomere k celku zhodne po 1/2 navrhovateľky 1/ R. E. a
navrhovateľky 2/ D. H..

Navrhovateľka1/jepovinnázaplatiťodporcom1/a2/náhradukaždémupo1.283,33euranavrhovateľka
2/ je povinná zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu každému po 1.283,33 eur do 15 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Odporca 1/ je povinný nahradiť navrhovateľkám 1/ a 2/ každej po 246,16 eur trov konania a odporca
2/ je povinný nahradiť navrhovateľkám 1/ a 2/ tiež každej po 246,16 eur trov konania, pričom trovy sú
povinní zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateliek (spolu 984,63 eur, pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku 307,- eur, znalečného 134,71 eur a trov právneho zastúpenia 542,92 eur).

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa podaným návrhom domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a to k stavbe rodinného domu súpisné č. XXX v Obci I. P., ku ktorej sú na LV č. XXX zapísaní ako

podieloví spoluvlastníci navrhovateľka 1/ v podiele 1/3, navrhovateľka 2/ v podiele 1/3, odporca 1/ v
podiele1/6aodporca2/vpodiele1/6.Ideoposchodovýrodinnýdomsosedlovoustrechounachádzajúci
sa intraviláne Obce I. P., V. C. Ž.F., ktorý je situovaný na právne neusporiadanom pozemku C KN
parc. č. XXX/XX kat. územia I.Á. P.. Rodinný dom užívajú s rodinnými príslušníkmi (užívajú poschodie),
užíva ho aj odporca 1/ s rodinnými príslušníkmi (užíva prízemie), kým odporca 2/ ho neužíva. Manželka
odporcu 1/ vyvoláva medzi obyvateľmi domu nezhody a nedorozumenia. Majú preto záujem nadobudnúť
predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva po polovici a nemienia ďalej trpieť násilné

správanie sa voči nim zo strany spolubývajúcich. Navrhli preto spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať
tak, že nehnuteľnosť bude prikázaná po polovici do ich podielového spoluvlastníctva a budú zaviazané
vyplatiť odporcom na vyrovnanie každá z nich každému po 1.383,- eur.Navrhovateľka 1/ pri svojom výsluchu uviedla, že sa stále hádajú a tento stav je neúnosný. Ona deti
nemá. S navrhovateľkou 2/ sa vedia dohodnúť a podľa dohody užívajú poschodie domu tak, že ona
užíva jednu izbu pričom kuchyňu a príslušenstvo užívajú spoločne. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že

teraz sa už s odporcom do seba nestarajú.

Navrhovateľka 2/ tiež žiadala návrhu vyhovieť, že chcú odporcov vyplatiť, pretože toto nie je dobrá
situácia. Ona užíva aj so svojimi dvomi dospelými deťmi a vnučkou tri izby, pričom toto užívanie majú
takto s navrhovateľkou 1/ podelené. Z tohto žiadne problémy nie sú.

Zástupca navrhovateliek v súvislosti s otázkou reálnej deľby poukázal na potrebu rozhodnutia
stavebného úradu o povolení prestavby, vypracovanie projektovej dokumentácie geometrického plánu
na rozdelenie parcely pod stavbami (rozdelenom dome) a hlavne na značné zásahy do bývania, keď
v súčasnosti sa užíva dom horizontálne podelený a má sa podeliť vo vertikálnom smere. Hodnota
stavebných prác spojených s rozdelením prevyšuje hodnotu podielov odporcov.

Odporca 1/ poprel, že by jeho manželka vyvolávala hádky, sú to práve navrhovateľky, ktoré sa nevhodne
správajú. Pre nesplnenie formálnych a materiálnych podmienok navrhol návrh zamietnuť, v opačnom
prípadenavrholspornúnehnuteľnosťprikázaťdojehovlastníctvaspovinnosťouvyplatiťnavrhovateľkám
každej nimi navrhovanú sumu po 1.383,- eur na vyrovnanie hodnoty ich podielov. Na pojednávaní

uviedol, že bratovi (odporcovi 2/) zaplatil 150.000,- Sk, a toľko by bol ochotný zaplatiť spolu pre obidve,
teda každej po 75.000,- Sk, resp. nech sa dá ohodnotiť dom a potom by ich vyplatil. Od zmluvy o
kúpe podielu z nehnuteľnosti od odporcu 2/ odstúpil s tým, že nebude daný návrh na vklad do katastra.
Po vyhotovení znaleckého posudku na cenu nehnuteľností navrhol vypracovanie znaleckého posudku
na reálnu deliteľnosť. Na základe vypracovaného posudku bol ochotný sám v celosti znášať náklady

spojené s rozdelením nehnuteľnosti, lebo má našetrených asi 3.000,- eur, práce na reálnej deľbe by
určite nestáli toľko ako je to v znaleckom posudku a nemuseli by sa vykonať naraz ale postupne.

Zástupca odporcu 1/ poukázal na to, že odporca 1/ v dome dlhodobo býva a dôvod na podanie návrhu,
teda údajné nevhodné správanie sa manželky odporcu 1/, bol vyvolaný umelo. Do úvahy prichádza

len zamietnutie návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo reálna deľba. Nie je možné, aby
odporca1/hľadalinébývaniezaponúknutépeniazeanaulicuhonemožnovyhnať.Reálneobývalen1/3
nehnuteľností a bolo by nehumánne vyložiť ho na ulicu aj s rodinou. Niet dôvodu na to, aby prostriedky,
ktoré má ušetrené, investoval do nového bývania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje to,
že odporca 1/ v dome býva, stará sa o rodinu a za ponúkané peniaze nie je schopný zabezpečiť si

primerané bývanie, ktoré by zodpovedalo terajšiemu štandardu.

Odporca 2/ najprv vypovedal, že svoj podiel predal odporcovi 1/ a tento mu už aj vyplatil cenu, potom
od zmluvy odstúpili. Spočiatku súhlasil s návrhom, avšak bol by radšej, keby jeho podiel bol prikázaný
odporcovi 1/. Neskôr uviedol, že on nehnuteľnosť už asi 20 rokov neužíva, len tam vyrastal. Má tam

svoj podiel, ale nikto mu za užívanie neplatí a so zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasí.
Do domu by chcel ísť bývať napr. na starobu, pričom teraz býva v rodinnom dome, ktorý je neďaleko.
Na ďalšom pojednávaní navrhol reálnu deľbu s tým, že náklady na rozdelenie je ochotný znášať spolu
s odporcom 1/. Je síce nezamestnaný, finančne nevie pomôcť, ale môže pomôcť fyzicky pri prácach
spojených s rozdelením, prípadne navrhuje zachovať spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Nehnuteľnosť neužíva, má zabezpečené vlastné bývanie a do budúcna uvažuje o tom, že svoj
podiel daruje odporcovi 1/.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateliek a odporcov, oboznámením vyšetrovacieho spisu
Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Rimavská

Sobota ČVS: N.-XXX/OVK-I.-XXX, uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 03. 02. 2011
č. XXT/XXX/XXXX, spisov E. X/XX a XEr/XXXX/XXXX Okresného súdu Rimavská Sobota, výpisov z LV
č. XXX kat. územia Rimavská Baňa, rozhodnutia býv. Okresného národného výboru, odboru výstavby
v Rimavskej Sobote zo dňa 01. 07. 1968 č. L.-XXXX/XXXX, žiadosti o vydanie užívacieho povolenia
napísanej D. E. XX. XX. XXXX, písomných vyjadrení účastníkov, znaleckého posudku Ing. Prišky

Pavlíkovej č. 14/2011 a znaleckého posudku Ing. Jaroslava Hecku č. 09/2012 a oznámenia súdneho
exekútora JUDr. Milana Striešku zo dňa 05. 09. 2011, pričom ďalšie navrhované dôkazy už nevykonal,
konkrétne zistenie dokumentácie potrebnej k rozhodnutiu o reálnej deľbe k zápisu na kataster (tietonavrhovali účastníci pre prípad rozhodnutia o reálnej deľbe, sú však takto nerozhodol) a vec posúdil
takto:

Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to stavby rodinného domu súpisné č.
XXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/XX kat. územia I. P. a to navrhovateľky po 1/3 a odporcovia
po 1/6. Právny vzťah k parcele pod stavbou nie je evidovaný na liste vlastníctva. Predmetom tohto
konania je len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu (ďalej
len "dom").

Podľa § 141 ods. 1 Obč. zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Obč. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený aby zotrval v

spoluvlastníckom vzťahu.

Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
upravuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.

Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva
je reálne deliteľný. Reálnym rozdelením vzniknuté časti musia byť samostatnými vecami a reálne
rozdelenie stavby treba posudzovať v súlade so stavebným zákonom. Keďže stavebnými úpravami majú
vzniknúť samostatné budovy, prichádza do úvahy len rozdelenie v línii vertikálnej. Samotná možnosť

reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do
akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonania nákladných stavebných úprav bolo by
potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.

Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádzajúci do úvahy v prípade,
že rozdelenie nie je dobre možné je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu, teda za príslušný podiel všeobecnej ceny veci (hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch). Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by
vec bolo možné predať.

Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci
v prípade, že ju žiaden so spoluvlastníkov nechce.

K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba

výnimočneatovprípadeakvecniejereálnedeliteľnáaďalšímdvomspôsobomzrušeniaavyporiadania
bránia dôvody hodné osobitného zreteľa (napr. zdravotný stav, vek odporcu a pod.).

V danom prípade predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nehnuteľnosť, a
to rodinný dom súp. č. XXX v I. P. (ďalej len "dom"). Spoluvlastníkmi domu sú v podiele 1/3 navrhovateľka

1/, v podiele 1/3 navrhovateľka 2/, v podiele 1/6 odporca 1/ a v podiele 1/6 odporca 2/.

Navrhovateľky podali návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odôvodňujúc to
hlavne správaním sa manželky odporcu 1/ a i keď sa účastníci k tomuto argumentu viackrát vyjadrovali,súd sa týmto zaoberal len okrajovo, pretože zásada je že nikoho nemožno nútiť na zotrvanie v
spoluvlastníctve proti jeho vôli bez ohľadu na dôvod, a o násilnom správaní sa hovorí len v ust. § 142
ods. 1 Obč. zák., keď pri prikázaní jednému alebo viacerým spoluvlastníkom sa prihliada na účelné

využitie a na násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným. Manželka odporcu 1/ však
nepochybne nie je spoluvlastníkom a trestné konanie voči nej vedené svedčí o zlých vzťahoch medzi
ňou a navrhovateľkami.

Spočiatku všetci účastníci zhodne tvrdili, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, a preto bola do

konania pribratá znalkyňa Ing. Priška Pavlíková a ocenenie nehnuteľnosti. Znalkyňa všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti stanovila na 15.400,- eur. Konkrétne námietky proti posudku vznesené neboli.

Po zmene názoru odporcu 1/, ktorý uviedol, že zistil, že dom je reálne deliteľný, bol do konania pribratý
znalec Ing. Jaroslav Hecko na posúdenie reálnej deliteľnosti domu a rozpočet stavebných úprav k
reálnej deľbe. Podľa jeho znaleckého posudku z ekonomického hľadiska sú náklady na stavebné

úpravy vyplývajúce z rozdelenia značne vysoké a odhadol ich na sumu 8.791,- eur, čo činí 57,8 %
zo všeobecnej hodnoty domu, pričom je potrebné počítať aj s ďalšími nákladmi a to v spojitosti s
vypracovaním projektovej dokumentácie na zmenu stavby a inžiniersku činnosť spojenú s vybavením
stavebného povolenia a kolaudácie stavby, v prípade rozdelenia pozemkov náklady na vypracovanie
geometrického plánu a prípadné ďalšie(oplotenie, kúpa pozemkov a pod.). Znalec vyslovil záver, že

reálna deľba nehnuteľností z ekonomického hľadiska je nevýhodná a neodporúča ju realizovať. Ani voči
tomuto posudku zásadné pripomienky vznesené neboli mimo. Odporca 1/ sa písomne vyjadril tak, že je
ochotnýzrealizovaniedeliacejkonštrukcieprimeraneznášaťarozhodnenemusívyjadrovaťnákladovosť
vyčíslenú znalcom. Ide o problém ponuky a dopytu na trhu.

Súd preto v prvom rade musel zisťovať reálnu deliteľnosť, keďže reálna deľba je prvým zo spôsobov
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K zisteniu reálnej deliteľnosti ako dôkaz boli
znalecké posudky na všeobecnú hodnotu a na možnosť a náklady na reálnu deľbu.

Všeobecná hodnota domu je 15.400,- eur, náklady spojené s reálnou deľbou cca 8.791,- eur + náklady

minimálne na projektovú dokumentáciu na zmenu stavby a inžiniersku činnosť spojenú s vybavením
stavebného povolenia a kolaudáciu stavby.

Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné
rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy.

Podľa judikátu R 61/1968 pred prípadným reálnym rozdelením veci súdnym rozhodnutím treba uvážiť,
do akej miery možno od účastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením
(najmä stavby); keby reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, z tohto
hľadiska by bolo potrebné považovať vec za reálne nedeliteľnú.

Reálna deľba domu by nepochybne vyžadovala väčšie náklady na stavebné úpravy a to aj v prípade, že
práce by bolo možné zabezpečiť aj za nižšiu cenu, ako odhadol znalec, avšak aj v prípade výrazného
zvýšenia by boli aj náklady na dokumentáciu, ako sú uvedené vyššie. Odporca 1/ síce uviedol, že on je
ochotný znášať tieto náklady, avšak súd vzal v úvahu aj ďalšie preukázané skutočnosti, a to konkrétne

že reálna deľba by si vyžiadala tak radikálny zásah do bývania, pri ktorom z bývania navrhovateliek na
poschodí a bývania odporcu 1/ na prízemí by sa malo zmeniť bývanie u oboch na obe podlažia. Súd
dáva za pravdu aj navrhovateľkám, že ako spoluvlastníčky nemajú záujem na svojpomocnej prestavbe
a vzhľadom na rozsah prác by pri tak značných zásahoch by v tom čase nemali kde bývať. Tiež súd
vzal v úvahu prehlásenie odporcu 1/, že má našetrených asi 3.000,- eur a že by chcel práce vykonávať

postupne, pričom odporca 2/ uviedol, že mu nevie finančne vypomôcť. Odporca 1/ pri otázke ohľadom
spravdepodobnenia financovania tiež uznal, že proti nemu bolo vedených viacero exekúcií, avšak podľa
jeho vyjadrenia preto, lebo nemá záujem vyplatiť na exekúcie naraz, lebo postupne sa mu to strháva,
pričom v súčasnosti zarába do 400,- eur čistých mesačne.

Súd preto dospel k záveru, že náklady spojené s rozdelením domu by dosiahli minimálne polovicu
jeho všeobecnej hodnoty (avšak je viac ako pravdepodobné, že vzhľadom aj na poplatky spojené s
dokumentáciou oveľa viac), a preto dom nie je reálne deliteľný.Druhým spôsobom je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
V danom prípade tento spôsob je možný a reálny, preto súd podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. zrušil
spoluvlastníctvo účastníkov k domu a tento prikázal navrhovateľkám v rovnakom pomere, pričom ich

zaviazal na zaplatenie náhrady odporcom za ich podiely. Navrhovateľky si chceli spoluvlastníctvo
zachovať, pretože o užívaní sa vedia dohodnúť. O prikázaní do vlastníctva uvažoval aj odporca
1/, avšak s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov, keď navrhovateľky spolu vlastnia
2/3 domu a odporca 1/ len 1/6 niet dôvodu uprednostniť menšinového spoluvlastníka. Primeraná
náhrada je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok

obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený
ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec
bolo možné predať. Súd pri zistení výšky tejto náhrady vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Prišky
Pavlíkovej (žiadne konkrétne výhrady voči nemu neboli, len odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že
je s ním nespokojný), keď táto stanovila všeobecnú hodnotu metódou polohovej diferenciácie, teda
zohľadnila trh s nehnuteľnosťami, polohu, technický stav, svetovú orientáciu, okolie nehnuteľnosti a

ďalšie ukazovatele uvedené v posudku. Preto keď podielové spoluvlastníctvo domu zrušil a dom prikázal
do vlastníctva navrhovateľkám po polovici, súčasne ich zaviazal na zaplatenie odporcom každá vo
výške 1/12 z hodnoty každému odporcovi (obidvaja odporcovia takto dostanú náhradu za 2/12, t. j. ich
doterajšiu 1/6 podielu).

Súd nedospel k tomu záveru, že by boli splnené podmienky ust. § 142 ods. 2 Obč. zák., teda že z
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo, pretože žiadne takéto
dôvody nezistil. U odporcu 2/ žiadne relevatné dôvody uvádzané neboli, tento v dome ani nebýva a ako
uviedol, uvažuje o jeho darovaní odporcovi 1/. Odporca 1/ za takéto dôvody považoval to, že v dome
býva, stará sa o rodinu a za ponúkané peniaze nie je schopný zabezpečiť si primerané bývanie, ktoré

by zodpovedalo terajšiemu štandardu.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo s
podľa judikatúry považujú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane odporcu (najmä
jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,

nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj
na strane navrhovateľa (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku
spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať.

Odporca 1/ v dome býva od r. 2000, kedy mu zomrel starý otec, po ktorom účastníci predmetný dom

zdedili. Predtým býval vo L. B. v nájme v byte v činžiaku. Odvtedy užíva celé prízemie domu spolu
s manželkou, dvomi dospelými deťmi a vnučkou. Súd k tomuto poznamenáva, že v priebehu celého
konania bolo bezpochyby zrejmé, že odporca 1/ sa nevie zmieriť s tým, že je spoluvlastníkom len 1/6 a
vnútorne je presvedčený o tom, že pri rozhodnutí o dedičstve bol poškodený. Zrejme to plynie z toho,
že jeho starý otec zanechal závet, tento však v zmysle § 479 Obč. zák. odporoval zákonu, bol v tej

časti neplatný, a preto navrhovateľky ako dcéry zdedili po 1/3 a odporcovia ako vnuci (ich matka Š. Y.Š.,
dcéra poručiteľa, zomrela) zdedili podiel po matke 1/3 v rovnakom podiele, teda takto zdedili po 1/6.
Otázka výšky podielov, teda že sú nesprávne vedené, rezonovala zo strany odporcu 1/ na všetkých
pojednávaniach.

Odporca 1/ je zamestnaný, nie je odkázaný na bývanie v spornej nehnuteľnosti, pretože možnosti na
bývanie či už v nájme alebo v menšom rodinnom dome v okrese sú. Odporca 1/ nie je ani sociálne
odkázaný, keď má úspory (podľa jeho výpovede asi 3.000,- eur), podľa zhodných výpovedí jeho a
odporcu 2/ vyplatil odporcovi 2/ za jeho podiel 150.000,- Sk, ktoré peniaze mu potom mali byť vrátené,
tiež zdravotný stav mu umožňuje byť zamestnaný a nemá už mal. deti. Neboli zistené žiadne okolnosti

vedúce k záveru o dôvodoch hodných osobitného zreteľa na nezrušenie spoluvlastníctva. Pokiaľ
poukazovalnato,žezavyplatenýpodielsinezaobstarábývaniezodpovedajúcedoterajšiemuštandardu,
súd tu konštatuje, že podiel odporcu 1/ v dome je len 1/6, pričom však tento užíval doteraz celé prízemie,
čo aj s pripočítaním podielu 1/6 od odporcu 2/ je len 1/3 celého domu, a preto nemôže porovnávať, že za
podiel si nezabezpečí doterajší štandard bývania, keď nezohľadňuje skutočnosť, že užíval oveľa viac,

ako je jeho podiel. Vyplatený podiel má slúžiť na zabezpečenie si nového bývania (napr. nájom), resp.
na zakúpenie si podielu z inej nehnuteľnosti, kde by bol súhlas so vznikom spoluvlastníctva.Preto súd návrhu podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. vyhovel, podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
zrušil a navrhovateľky zaviazal na zaplatenie náhrady na vyrovnanie podielov odporcom. Podľa § 160
ods. 1 vety prvej O. s. p. na návrh navrhovateliek im určil dlhšiu lehotu na plnenie, a to 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal navrhovateľkách, ktoré mali vo
veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva voči odporcom, ktorí
úspech vo veci nemali. Navrhovateľky na trovách konania uplatňovali 307,- eur ako zaplatený súdny

poplatok, 134,71 eur ako náklady znalečného, ktoré sumy im boli súdom priznané a ďalej 542,92 eur
ako trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z podielu u každej z navrhovateliek 2.566,66 eur (1 úkon =
101,25 eur - 50 % zníženie za spoločné úkony) podľa § 1 ods. 3, § 10 ods. 1 a 5, § 13 ods. 2, § 14 ods.
1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za nasledovné:

-03. 05. 2010 prevzatie zastupovania 101,25 eur
-10. 05. 2010 návrh na začatie konania 101,25 eur
-09. 11. 2010 pojednávanie 101,25 eur
-25. 10. 2011 pojednávanie 101,25 eur
-25. 09. 2012 pojednávanie 101,25 eur

- paušalizovaná náhrada trov za 3 úkony v
r. 2010 po 7,21 eur 21,63 eur
- paušalizovaná náhrada trov za úkon v
r. 2011 7,41 eur - paušalizovaná náhrada trov za úkon v
r. 2012 7,63 eur

spolu trovy právneho zastúpenia 542,92 eur

Na náhradu trov v celkovej výške 984,63 eur (307,- eur + 134,71 eur + 542,92 eur) zaviazal odporcov
v rovnakom pomere pre navrhovateľky tiež v rovnakom pomere (pri rozpočítaní matematicky vychádza
984,64 eur, celkove však ich súd zaviazal na zaplatenie 984,63 eur, čo sú celkové trovy navrhovateliek.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi navrhovateliek je odôvodnené ust. § 149 ods. 1 O. s. p.
Preto súd návrhu podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. vyhovel, podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
zrušil a navrhovateľky zaviazal na zaplatenie náhrady na vyrovnanie podielov odporcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak účastníci nesplnia v stanovenej lehote uložené im povinnosti, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Po právoplatnosti tohto rozsudku súd zašle jeho rovnopis Správe katastra v Rimavskej Sobote na

vyznačenie v evidencii nehnuteľností.