Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616201172
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616201172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: E. J.,

L.. XX. X. XXXX, trvale bytom V. T. XXX/X, XXX XX D. L. E., právne zastúpený JUDr. Jánom Burocim,
advokátom so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves , proti žalovanému: EX CREDIT,
a. s., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 36 572 586, o určenie neplatnosti Dohody o
zrážkach zo mzdy a ochranu spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Určuje,žeDohodaozrážkachzomzdyvZmluveopôžičkeč.XXXXXXXXXXzodňa2.12.2009uvedená
v bode 7 predmetnej Zmluvy o pôžičke v spojení s bodom 5 Všeobecných podmienok poskytovania
pôžičky zo dňa 2. 12. 2009, je neplatná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Jána
Burociho, advokáta so sídlom v Spišskej Novej Vsi vo výške 339,90 eur do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu náhradu súdneho poplatku vo
výške 99,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 27. 1. 2016 domáhal určenia neplatnosti Dohody o

zrážkach zo mzdy v zmluve o pôžičke zo dňa 2. 12. 2009, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným. Zároveň s predmetnou žalobou podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
súd mal určiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva z predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy
doprávoplatnostiskončeniavecisamejazároveňurčiťpovinnosťzdržaťsavykonávaniazrážokzomzdy
zamestnávateľovi žalobcu - Ž., T. X, J.. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania.

Žalobca sa ako spotrebiteľ obracia na súd so žiadosťou o poskytnutie ochrany s tvrdením, že Dohoda

o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskom vzťahu.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom žalobcu, za použitia dôkazných listín ním predložených, a to
Zmluvy o pôžičke zo dňa 2. 12. 2009, splátkového kalendára k zmluve, žiadosti o vykonanie zrážok zo
mzdy adresovanej žalovaným zamestnávateľovi žalobcu, predžalobnej výzvy, príjmových pokladničných
dokladov o zaplatení pôžičky a oznámenia žalovaného o ukončovacom liste k zmluve o pôžičke zo dňa

14. 3. 2011, súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 2. 12. 2009 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 600,- eur s 56,40 % ročným úrokomna dobu 6 mesiacov, t. j. v celkovej výške 702,60 eur. Súčasťou Zmluvy podľa bodu 7 je splátkový
kalendár, všeobecné obchodné podmienky poskytnutia pôžičky a Dohoda o zrážkach zo mzdy. V texte
Všeobecných podmienok poskytovania pôžičky v bode 5 bolo uvedené, že dlžník s veriteľom uzatvára

súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej
účinnosť je podmienená neuhradením troch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu.
Dlžník dal výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b/ Dohody o zrážkach zo mzdy
aktuálny zostatok dlhu k dátumu, kde bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka.
Zároveň dal súhlas k tomu, aby zamestnávateľ vykonával dohodnuté mesačné zrážky zo mzdy až

do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. Žalobca predložil súdu príjmové
pokladničné doklady, ktorými preukazoval, že uhrádzal jednotlivé dohodnuté splátky poskytnutej pôžičky
za mesiace január až apríl 2010 po 117,10 eur a 27. 1. 2011 zaplatil dve splátky naraz vo výške 234,20
eur. Spolu tak uhradil celú dlžnú sumu s príslušenstvom vo výške 702,60 eur (117,10 x 6). Ďalej predložil
súdupísomnéoznámeniežalovaného,ktorémubolodoručenédňa14.3.2011snázvomUkončovacílist
k zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorom žalovaný uvádza, že riadnym zaplatením všetkých splátok v zmysle

predmetnej Zmluvy o pôžičke zaniká žalobcovi pohľadávka voči žalovanej spoločnosti. Spoločnosť
EX CREDIT, a. s. zároveň výslovne tam písomne uviedla, že neeviduje voči osobe žalobcu žiadnu
pozdĺžnosť. Aj napriek tomuto písomnému oznámeniu žalovaná zaslala zamestnávateľovi žalovaného
Ž. - J., C. M., T. X, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorej uviedla, že titulom predmetnej
uzavretej zmluvy dlžník si nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to v zmysle Všeobecných

podmienok riadne v stanovenej lehote splatnosti, a preto žiadajú, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy
dlžníka, pričom ku dňu podania žiadosti, teda k 24. 9. 2015 dlh je vo výške 100,42 eur. Zároveň je v
žiadosti uvedené, že výška úrokov z omeškania, ktoré medzičasom vzniknú, bude doplnená dodatočne,
vzhľadom na dĺžku splácania formou zrážok zo mzdy. Na základe tejto žiadosti zamestnávateľ mal
pristúpiť k vykonávaniu zrážok zo mzdy, preto žalobca podal návrh aj na vydanie predbežného opatrenia

v znení, ako je vyššie uvedené.

Vzhľadom na to, že žalobca súdu predložil Ukončovací list k predmetnej zmluve, v ktorom žalovaný
uvádza,ževočižalobcoviužnemážiadnepozdĺžnosti,súdvyzvalžalovanéhokvysvetleniu,prečobolau
zamestnávateľa žalobcu podaná žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaný v písomnej odpovedi

zo dňa 8. 2. 2016 uviedol, že v danom prípade ide o technickú chybu zo strany žalovaného, a preto dňa
20. 1. 2016 bolo zaslané oznámenie o netrvaní vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu
a žalovaný týmto považuje pohľadávku za vysporiadanú. Následne zamestnávateľ žalobcu písomne
súdu potvrdil, že 4. 2. 2016 mu bolo predmetné oznámenie žalovaného doručené, ktoré zamestnávateľ
žalobcu rešpektuje a zrážky zo mzdy nevykonáva. Po vykonaní týchto úkonov žalobca zobral návrh

na vydanie predbežného opatrenia späť a následne súd uznesením podľa § 96 O.s.p. na pojednávaní
dňa 13. 4. 2016 (ktoré súd vyhotovil písomne pre účely doručenia žalovanému, nakoľko tento nebol na
pojednávaní prítomný) konanie o tomto návrhu zastavil.

1. Preukázanie naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobca aj napriek vyššie popísanému stanovisku žalovaného trval na návrhu, ktorým sa domáhal

vyrieknutia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Tohto určenia sa domáhal s poukazom na
ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., k čomu uviedol, že táto žaloba je preventívneho charakteru a ako taká
má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu,
ak ku zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Žalobca sa ňou domáha dosiahnutia úpravy, ktorá
odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi konania (viď rozsudok NS SR č. 3Cdo 137/96).

Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný zobral žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy voči
zamestnávateľovi späť s tvrdením, že v danom prípade išlo o chybný technický postup žalovaného.
Javilo by sa teda, že žalovanému už nehrozí žiadna ujma a žaloba v merite veci je nedôvodná. Žalobca
však na pojednávaní v účastníckej výpovedi uviedol, že on aj napriek takémuto postupu žalovaného

má naďalej pocit neistoty, nakoľko v predmetnej zmluve o pôžičke dohodnutá Dohoda o zrážkach zo
mzdy je do budúcna naďalej realizovateľná a on nemá istotu, žeby žalovaný od neho naďalej nevymáhal
sumu 100,42 eur.Z dokazovania, predovšetkým z dôkazov - príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom,
súd zistil, že tento jednotlivé mesačné splátky neuhrádzal ku dohodnutému dátumu splatnosti v tom-
ktorom mesiaci, dokonca posledné dve splátky zaplatil až v mesiaci január 2011, a preto žalovaný

s poukazom na jednotlivé články, ktoré sú dojednané vo Všeobecných podmienkach poskytovania
pôžičky, ktoré sú súčasťou Zmluvy o pôžičke, žiadal zamestnávateľa žalobcu o zaplatenie sankcií,
ktorý vypočítal na sumu 100,42 eur. Výpočet nešpecifikoval, ale pre posúdenie daného prípadu táto
špecifikácia ani nie je dôležitá, lebo žalobca sa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nakoľko žalovaný zaplatil len samotnú istinu, a teda stále je tu

hrozbavymáhaniavypočítanýchsankciízostranyžalovaného,súdvdanomprípademázato,žežalobca
preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vo veci samej.

Žalovaný sa k žalobe, resp. k samotnému meritu veci písomne, ani iným spôsobom nevyjadril.
Pojednávaní sa nezúčastnil, neúčasť písomne ospravedlnil a z dôvodu hospodárnosti konania súhlasil s
prejednaním veci za jeho neprítomnosti, preto súd vec prejednával na oboch pojednávaniach a v závere

rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Právny zástupca žalobcu trval na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na dôvody
uvedené v návrhu, v ktorých bližšie objasnil, že v danom prípade predmetnú Dohodu je potrebné
posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v spojení

so Smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čoho následkom je
jej absolútna neplatnosť. Uviedol, že žalovaný svojím konaním obchádza riadny postup uplatnenia
pohľadávky na súde a zneužíva predmetný inštitút, pri ktorom jedinou možnou obranou žalobcu je
žiadať súd, aby vyslovil neplatnosť predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal na atypickosť
konkrétneho prípadu, kde žalovaný v roku 2011 tvrdil, že dlh voči žalobcovi už neeviduje a napriek tomu

následne žiadal o zrážky zo mzdy s tvrdením, že mu vznikla ďalšia škoda. Požadovaný nárok však
žiadnym spôsobom nepreukázal, výpočet ďalšieho dlhu je nepreskúmateľný. Žalovanému nič nebráni,
aby kedykoľvek v budúcnosti opäť žiadal zamestnávateľa o zrážky zo mzdy, a preto rozhodnutie súdu
má v danej veci zásadný význam pre zakotvenie právnej istoty medzi účastníkmi konania.

2. Právne posúdenie veci

Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy

nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa článku 1.5 Všeobecných obchodných podmienok „náklady spojené s úverom“ klient je povinný
platiť náklady na úver, t. j. úroky poplatky, prípadne poistné a ostatné náklady a platby (náklady na
vymáhanie pohľadávok a podobne), ktorých výška je uvedená v žiadosti a sadzobníku alebo ktoré

vzniknú vo vzťahu k tej, ktorej predmetnej zmluve, ako aj zmluvné pokuty a úroky z omeškania“.

Podľa článku VI.7 Všeobecných obchodných podmienok „Dôsledky porušenia platobných povinností,
omeškaniesplnenímpeňažnýchzáväzkovklientamázanásledokvznikprávaspoločnostinadohodnutý
úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne aj za začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10 %

každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené
s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne; bez jej
určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti. Zmluvná pokuta je splatná
najneskôr 5 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na jej úhradu klientovi. Dohoda o zmluvnej pokute
obsiahnutá v OP nevylučuje možnosť uplatnenia práva na náhradu škody, ktorá vznikne spoločnosti v

plnej výške“.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
zakotvil s účinnosťou od 1. 4. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na
právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou

európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom
súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou
je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej
ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len O.s.p.) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Z dokazovania súd vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 2. 12. 2009 uzavretá

Zmluva o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca si zapožičiaval peniaze ako
fyzická osoba, a preto predmetný právny vzťah treba posudzovať ako spotrebiteľský a na predmetnú
Zmluvu o pôžičke je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené
jednak v Občianskom zákonníku a jednak v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z..

Z dokazovania vzal súd za preukázané, že súčasťou predmetnej Zmluvy o pôžičke bola aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobca súhlasil, aby
mu boli vykonané zrážky zo mzdy, pričom dal súhlas k tomu, aby veriteľ v jeho mene dopísal do Dohody
údaje o jeho aktuálnom dlhu a prípadnú zmenu počas zmluvného vzťahu. Predmetnou dohodou žalobca
súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti

zmluvy o pôžičke. Súd má zato, že predmetná zmluva o pôžičke je tzv. štandardná, alebo formulárová
zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú bol spotrebiteľ nútený
podpísať. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy
o poskytnutí pôžičky je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok

zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej
veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v
rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany
spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na

posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve
spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode 9 Komisia dospela
k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený

uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z
uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o pôžičke pod č. XXXXXXXXXX je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, žežalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať
ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí pôžičky a tým sa dobrovoľne podrobiť
prípadným vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že táto

je uplatňovaná veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu
pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Ako už bolo vyššie spomenuté, na veci nemení
nič tá skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania v tomto konkrétnom prípade, že žalovaný oznámil
zamestnávateľovi, že netrvá v danom prípade na žiadosti o zrážkach zo mzdy. Žalobca je naďalej v
právnej neistote a žalovaný v tomto konaní súd žiadnym dôkazom nepresvedčil, žeby nemohol takto

opakovanepostupovaťajvbudúcnosti.Pretosúdpovažovalzapotrebnérozsudkomurčiť,žepredmetná
Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou za použitia vyššie citovaných
zákonných ustanovení.

Rozhodol tak aj z toho dôvodu, že uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na
majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl,

resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej
kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd
dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle
ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v
konaníplnýúspech,náhradutrovkonania.Určilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovitrovyprávneho
zastúpenia na účet JUDr. Jána Burociho podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. spolu vo výške 339,90
eur. Tieto trovy pozostávajú z 4 úkonov po 66,- eur (príprava a prevzatie zastupovania, spísanie a

podanie žaloby, späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia plus vyjadrenie k výzve súdu,
účasťnapojednávanídňa13.4.2016),1x33,-eur (podanienávrhunavydaniepredbežnéhoopatrenia),
plus 5x 8,58 eur - režijný paušál, t. j. spolu 42,90 eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 339,90
eur.

Žalobca bol ako spotrebiteľ bol v tomto konaní podľa ustanovení § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/1992
Zb. v znení novelizovaných predpisov oslobodený, a preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
náhradu súdneho poplatku (z návrhu) štátu, podľa položky 1 písm. b/ Prílohy sadzobníka Zákona o
súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.