Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711216711
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711216711.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne U. P.O., H.. N., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. P., U.. P. XXXX/
XX, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2,
o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 12.02.2015 sp. 2C/22/2012-150 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa
11.03.2015 - 169 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobkyne proti rozsudku.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Vo veci odvolania proti uzneseniu zo dňa 11.03.2015 sp.zn. 2C/22/2012-169 vec v r a c
i a súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 12.02.2015 súd prvého stupňa žalobu zamietol a do výroku uviedol,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Týmto
rozsudkom rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, ktorá
jej mala byť spôsobená nezákonným úradným postupom pri výkone verejnej moci. Súd prvého stupňa
konštatoval, že žalobkyňa nesprávny úradný postup, protiprávne konanie videla vo vydaní uznesenia

ČVS: ORP-1383/TR-MI-2010, zo dňa 23.11.2010, o vznesení obvinenia za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Poukázala na to, že predmetné uznesenie bolo zrušené
OkresnouprokuratúrouvMichalovciachzodňa28.12.2010podsp.zn.Pv/857/10-6akoneopodstatnené,
pretože v priebehu doterajšieho vyšetrovania nebol proti obvinenej (žalobkyni) zabezpečený žiadny
procesný použiteľný dôkaz, ktorý by odôvodňoval, že sa obvinená stíhaného skutku dopustila, má za to,
že na základe toho došlo vo vzťahu k jej osobe k neodôvodnenej kriminalizácii. Za nesprávny úradný

postup označila aj vydanie uznesenia OR-PZ Odboru kriminálnej polície Michalovce ČS: ORP-31/OVK-
MI-2011 zo dňa 11.2.2011 a taktiež neposkytnutie súčinnosti policajných orgánov pri kontakte s jej
maloletou dcérou Veronikou, čím bola v citovej oblasti veľmi ochudobnená.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dospel k záveru, že

konaním vyšetrovateľa nedošlo k žiadnemu porušeniu základných zásad trestného konania podľa §
2 Trestného poriadku. Začatie trestného stíhania je prvým štúdiom trestného konania, v ktorom sa
vykonávajú už úkony, ktoré sú procesne akceptovateľné. Je povinným štúdiom v konaní o trestných
činoch. Vyšetrovateľ postupoval v intenciách Trestného poriadku a nemožno paušálne považovať
každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného ale
z každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolností daného prípadu pozorne

zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného
konania. Súd zameral svoje dokazovanie na zisťovanie okolností v intenciách ust. § 17 ods. 3citovaného zákona a na základe toho zistil, že k majetkovej ujme na strane žalobkyne, v dôsledku ňou
označeného nesprávneho úradného postupu nedošlo. Mal za preukázané, že žalobkyňa dlhodobo pred
označenými úkonmi policajných orgánov už od roku 1999 s malými prestávkami doposiaľ s výnimkou

zamestnania troch mesiacov je trvalo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, postup policajných
orgánov v uvedenom prípade nemal žiaden súvis s ovplyvnením zamestnanosti žalovanej a do jej
ekonomického života žiadnym spôsobom nezasiahol, nevyvolal aby sa táto ocitla v hmotnej núdzi, bola
a je nezamestnaná a dlhodobo si vylepšuje finančnú situáciu ako masérka v regióne Michaloviec. Mal
za to, že samotné vyšetrovanie na verejnosť nepreniklo, keďže žalobkyňa nepracovala a v zásade nikto

o tom nevedel. V otázke jej vzťahu s maloletou dcérou konštatoval, že dieťa s matkou nie je v kontakte
už 8 rokov a samotná žalobkyňa si je vedomá, že zlepšenie emocionálneho vzťahu s dcérou je asi
ťažko dosiahnuteľné, takže za danej situácie nemožno dať do súvisu neposkytnutie dožadovanej za
súčinnosti policajných orgánov pri umožnení styku matky s dcérou so vznikom tvrdenej nemajetkovej
ujmy.Malzato,ženebolasplnenáanitretiapodmienkavznikuzodpovednostizaškodu,atopreukázanie
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pričom mal za to, že všetky tri predpoklady

zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne. Na základe toho uzavrel, že žalobkyňa v konaní
neuniesla dôkazné bremeno keď nepreukázala existenciu všetkých zákonných podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že žiada krajský súd aby zrušil

rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11.03.2015 (č.l. 169 spisu) žalobkyni uložil doplniť odvolanie proti
rozsudku zo dňa 12.02.2015 v súlade s ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., ako aj § 205 ods. 1 O.s.p.
v lehote 15 dní pod následkom odmietnutia odvolania podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p. V dôvodoch

uznesenia súd prvého stupňa citoval ust. § 42 ods. 3, § 79 ods. 1, § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. a na základe
toho v súlade s ust. § 43 ods. 2 O.s.p. vyzval žalobkyňu na odstránenie vád odvolania.

Dňa 08.04.2014 žalobkyňa podala na pošte písomné podanie označené ako doplnenie odvolania
voči rozsudku 2C/22/2012-150, v ktorom uviedla, že v konaní došlo k vadám napr. sudkyňa JUDr.

Dubovinská k BSM sa nevyjadrila. Darovaná pračka jednoznačne nepatrí do BSM. Na polícii mali aj
bločkyodjejmamy,ktorájejpráčkukúpila.PokiaľužnapolíciivMichalovciachdôkazyzámernenezničili.
Ďalej v rozsudku sudkyňa uvádza, že v jednom prípade bola žalobkyňa úspešná čo sa týka uznesenia
OR PZ Trhovište. Má výhrady v tom, že celú vec predtým mala JUDr. Dubovinská čo sa týka P. Q.
P.. Preto mala JUDr. Dubovinskú ohľadom zaujatosti vylúčiť. Má za to, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Napríklad k BSM sa ani nevyjadrila. Manžel ukradol pračku a predal ju. Má za to, že súd
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.SudkyňuJUDr.Dubovinskú
mala vylúčiť pre zaujatosť. Keďže táto bola voči nej zaujatá a očividne nadŕžala už na pojednávaní strane
žalovaného t.j. Ministerstvu vnútra SR. V podaní uviedla, že podľa § 30 O.s.p. žiada, aby jej bol pridelený

advokát Centom právnej pomoci pred Ústavným súdom SR.

Súd prvého stupňa písomným podaním zo dňa 14.04.2015 žalobkyňu poučil, že pokiaľ zvažuje požiadať
o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, aby sa ako žiadateľka obrátila na Centrum

právnej pomoci s tým, že kancelária sa nachádza v Košiciach, na Moyzesovej ulici č. 18. Toto poučenie
bolo žalobkyni doručené dňa 17.04.2015, na jeho obsah však žiadnym spôsobom nereagovala.

Pred meritórnym prejednaním odvolania odvolací súd posudzoval, či sú vo veci splnené podmienky
odvolacieho konania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť,

keďže toto nemá náležitosti § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. a zároveň boli dodržané podmienky podľa § 209
ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 os. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť iba tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedenými v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce
náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch
neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží
súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že odvolanie žalovanej, doručené
odvolaciemu súdu dňa 05.03.2015 neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., teda
nie je v ňom konkretizovaný žiadny z uvedených odvolacích dôvodov. Túto vadu odvolania žalobkyňa
neodstránila ani vo svojom písomnom podaní označenom ako doplnenie odvolania. Táto síce citovala

konkrétne odvolacie dôvody, keď tvrdila, že v konaní došlo k vadám, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav keď nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto odvolacie dôvody
však žalobkyňa žiadnym spôsobom skutkovo nekonkretizovala, resp. uvádza úplne zmätočne skutkové
tvrdenia, ktoré s prejednávaním veci nesúvisia keď uvádzala skutočnosti ohľadne pračky, ktorá nepatrí

do BSM. Pri tvrdení, že súd nevykonal navrhované dôkazy tieto žiadnym spôsobom nekonkretizovala a
opakovane iba poukazovala na skutočnosť, že sa mala domáhať vylúčenia sudkyne. Odvolací súd má
za to, že ani týmto doplnením neboli odstránené vady odvolania, a teda nebola odstránená procesná
prekážka odvolacieho konania.

Keďže žalobkyňa nereagovala ani na poučenie súdu o možnosti požiadať o priznanie bezplatnej právnej
pomoci, neostalo odvolaciemu súdu iné ako odvolanie odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.,
keďže toto nemá náležitosti podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., pričom podmienky z ust. § 209 ods. 1 O.s.p.
boli zo strany súdu prvého stupňa dodržané.

Z obsahu predkladacej správy odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa mu predložil vec aj na
rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 11.03.2015 č.l. 169.

Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že v tejto časti mu bola vec predložená bezdôvodne.
Tak ako to konštatoval už v predchádzajúcich dôvodoch, podanie žalobkyne podané na poštu dňa

08.04.2015 a súdu prvého stupňa doručené dňa 10.04.2015 nemožno považovať za odvolanie, ale ide
o doplnenie odvolania voči rozsudku tak, ako to žalobkyňa v jeho úvode jasne uviedla.

Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 11.03.2015 č.l. 169
odvolanie podané nebolo, preto vec vrátil v tejto časti ako bezdôvodne predloženú.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy
nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.