Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315205218
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5315205218.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci

navrhovateľky P. Y., rod. K., nar. X.XX.XXXX, bytom W. č. XXXX, Č., proti odporcovi Q. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/C, XXX XX Č., o určenie otcovstva k maloletej P. Y., nar. X.X.XXXX, bytom
u navrhovateľky v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Čadca a o zverenie maloletej do starostlivosti matky a určenie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e dohodu účastníkov v tomto znení:

Maloletá P. Y., nar. X.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať

a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec s a z a v ä z u j e platiť maloletej P. Y., nar. X.X.XXXX výživné v sume 100,- Eur mesačne,
počnúc od 21.5.2015 vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 21.5.2015 do 19.5.5016 v sume 1.135,48 Eur súd p o v o ľ u j e
otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným, pričom nezaplatením čo

i len jednej splátky sa stane dlh splatným v celosti.

Styk otca s maloletou P. Y., nar. X.X.XXXX bude prebiehať na základe dohody rodičov.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.5.2015 podala navrhovateľka návrh, ktorým sa voči odporcovi domáhala určenia otcovstva
k maloletej P. Y., nar. X.X.XXXX. Podľa pripojeného rodného listu maloletej zo dňa 18.5.2011 v časti
označenia otca bolo uvedené neznámy. V priebehu súdneho konania došlo k uznaniu otcovstva k

maloletej P. a preto súd uznesením č. k. 6C/86/2015-41 zo dňa 14.4.2016 konanie v časti určenia
otcovstva zastavil a pokračoval v konaní o len výchove a výžive maloletého dieťaťa ( § 113 ods. 2
O.s.p.).

Na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 19.5.2016 obaja rodičia maloletého dieťaťa s
odporúčajúcim stanoviskom ustanoveného kolízneho opatrovníka, navrhli súdu schválenie rodičovskej
dohody vo veci osobnej starostlivosti o maloletú a o výživnom v znení uvedenom vo výroku tohto

rozsudku.Zároveňnavrhlischváleniedohodyajčodoúpravystykuotcatak,akojeuvedenývovýrokovej
časti tohto rozsudku. Matka maloletého dieťaťa v čase pojednávania poberala rodičovský príspevok a
prídavky na maloleté dieťa. Otec zamestnaný nebo, živili ho rodičia. Mal však prísľub zamestnania vČeskej republike. Maloletá P. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav u dieťaťa bolo diagnostikované
vrodené ochodenie s nádorovým postihnutím, ktorej zdravotný stav si vyžadoval osobitnú starostlivosť.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona o rodine č, 36/2005 Z. z.

(1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

(2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z
manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo
manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

§ 75 ods. 1,2 zákona o rodine
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 až 4 zákona o rodine

(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 zákona o rodine
(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 ods. 1až 3 zákona o rodine
(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd na posúdenie vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci v konaní o návrhu matky
maloletého dieťaťa aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(„Zákonorodine“)-prischvaľovanírodičovskejdohody

konkrétne ustanovenia § 36 ods.1 v spojení s ust. §§ 24 a nasl. Zákona o rodine (zastupovanie a
správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine), v časti úpravy rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu ust. §§ 62 a nasl. v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75
a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku v
čase rozhodnutia súdu (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), posudzujúc na základe účastníkmi predložených

a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho
opatrovníka maloletej, zhodné vyjadrenia oboch rodičov a so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa -
konštatujúc, že navrhnuté znenie rodičovskej dohody tento medzinárodnými dohovormi a Zákonom o
rodine chránený a preferovaný záujem plne rešpektuje.

Súd poukazuje na ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce (v spojení s ust. § 163 ods.1 OSP)
zmenu tohto rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to i bez
návrhu, v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých
súd vychádzal vo svojom rozhodnutí v tejto veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP, nakoľko konanie sa týkalo úpravy
práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré konanie môže začať aj bez návrhu.Pretože po tom, ako na pojednávaní dňa 19.5.2016, uskutočnenom za osobnej účasti oboch rodičov i
poverenejzástupkynesúdomustanovenéhokolíznehoopatrovníkamaloletéhodieťaťasúdvyhlásiltento
rozsudok, sa následne všetci po procesnom poučení súdom podľa § 5 ods.1,2 OSP svojimi vyhláseniami

do zápisnice z pojednávania voči súdu výslovne vzdali odvolania proti vyhlásenému rozsudku v tejto
veci (§ 207 ods.1 OSP), vyhotovuje súd skrátené odôvodnenie tohto rozsudku, v zákonom určenom
rozsahu podľa ust. § 157 ods.3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom

stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota

na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 207 ods.1 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery

(§ 163 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).