Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/541/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221405
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113221405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. č. XXX a 2/ Ing. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, proti žalovanej: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého
2, P. O. Box 57, Bratislava 212, o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000 eur, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. apríla 2015, č.k. 13C/314/2013-154, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo
domáhali zaplatenia sumy 10.000 eur titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 10,
§ 18 ods. 1 a 2, § 20, § 22 ods. 1, 2 a 3, § 25 ods. 1 a 2, a § 27 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ako aj §

3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 a 5, §
19 ods. 1 a 2, a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcov na náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur uplatnený v predmetnom konaní je nedôvodný. Na žalobcami
tvrdený nesprávny úradný postup katastra v súvislosti s povolením vkladu pod V-1068/00 bolo potrebné
aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. a na postup katastra pri vykonaní zápisov R-127/06 a Z-2596/12 bolo
potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z.. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
a) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup,
b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Je to žalobca, kto musí preukázať v občianskom
súdnom konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnejsúvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou) a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu
nezodpovedá. Základným procesným predpokladom pre uplatnenie nárokov zo zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, v danom prípade príslušným ústredným
orgánom štátnej správy, ktorým na úseku katastra je Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej
republiky. V danom prípade sa však žalobcovia s návrhom na predbežné prerokovanie svojho nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy na Úrad geodézie kartografie a katastra neobrátili a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu s ním predbežne neprerokovali.

Žalobcovia uviedli, že nevedeli, že mali takúto povinnosť a tiež, že všetci im povedali, že sa majú
obrátiť na súd. Pokiaľ ide o predbežné prerokovanie nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy,
význam má správna právna kvalifikácia formy zodpovednosti štátu za škodu, ktorá má byť titulom
nároku žalobcov, teda či sa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy domáhajú z dôvodu nesprávneho
úradného postupu orgánu štátu, alebo titulom nezákonného rozhodnutia. Žalobcovia v celom konaní
poukazovali na nesprávny úradný postup, keď dôvodili, že kataster jednak v listoch vlastníctva vydaných

pre účely uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2000 neuviedol žiadneho iného vlastníka okrem
predávajúcich, nebola tam zmienka o 1 spoluvlastníčke spoločného dvora B. A., ďalej pochybil v tom keď
riadne neskúmal oprávnenie prevodcov nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou, pričom mal konanie
o povolenie vkladu vlastníckeho práva prerušiť, žalobcov upozorniť na to, že nenadobúdajú celok
spoločného dvora, ale že je tam ešte spoluvlastníčka B. A. a ďalej pochybil, keď im po zavkladovaní

vlastníctva vydal listy vlastníctva bez uvedenia 1 vlastníčky B. A.. Súd dospel k záveru, že takýmto
vymedzením nedostatkov v činnosti katastra zo strany žalobcov, žalobcovia odvodzovali svoj nárok
jednak z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, keď poukazovali na listy vlastníctva vydané
katastrom pred uzatvorením kúpnej zmluvy neobsahujúce všetky údaje o vlastníkoch spoločného dvora,
na skutočnosť, že kataster mal správne konanie o povolení vkladu prerušiť, aby žalobcov upozornil,

že predmetom prevodu nie je 1/4 podiel spoločného dvora a tiež keď po povolení vkladu V-1068/00
podľa žalobcov vydal listy vlastníctva, v ktorých rovnako neboli údaje o zostávajúcej 1/4 spoluvlastníčke
spoločného dvora B. A.. V tejto časti nárok žalobcov vychádza z nimi tvrdeného nesprávneho úradného
postupu Katastrálneho odboru Okresného úradu v Senici. Nesprávny úradný postup totiž môže byť
založený i súhrnom čiastkových pochybení, ktoré vo svojom súhrne a vzájomných súvislostiach viedli k

ujme účastníka. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu ale
vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu

môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho
rozhodovacej činnosti. Zároveň vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcami, sa jedná tiež o titul aj z
tvrdeného nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, pretože žalobcovia namietali nesprávnosť postupu
katastra pri povoľovaní vkladu V-1068/00, keď podľa nich kataster neskúmal oprávnenie prevodcov
nakladať s prevádzanými nehnuteľnosťami. Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie

rozhodnutia a za tým účelom zhromažďuje podklady, dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne
posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Vady pri zisťovaní podkladov a pri
ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia, preto z hľadiska zodpovednosti štátu
takéto vady musia byť hodnotené ako zodpovednosť štátu spôsobenú rozhodnutím. Žalobcovia svoj
nárok uplatnený v tomto konaní s Úradom geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky ako

ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností vopred neprerokovali. Pokiaľ ide
o úradný postup katastra pri povoľovaní vkladu V-1068/00, ako už bolo uvedené, zákon č. 58/1969
Zb. predbežné prerokovanie nároku ani nevyžadoval, avšak predbežné prerokovanie bolo potrebné,
pokiaľ ide o nezákonnosť rozhodnutia o povolení vkladu V-1068/00. Rovnako bolo potrebné predbežné
prerokovanie nároku žalobcov na náhradu škody, pokiaľ ide o nimi tvrdený nesprávny úradný postup

katastra pri vykonaní zápisov R-127/06 a Z-2596/12. Zákonná požiadavka na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody s ústredným orgánom štátnej správy je podmienkou pre súdne uplatnenie
nároku na náhradu nemateriálnej ujmy vzniknutej nezákonným rozhodnutím. V prípade, že žaloba
voči štátu bola podaná bez predbežného prerokovania, ide o odstrániteľný nedostatok podmienok
konania v zmysle § 103 a § 104 O.s.p., teda súd by mal účastníkov vyzvať na predloženie dokladu,

že k uplatneniu nároku u ústredného orgánu došlo, prípadne im poskytnúť i priestor, ak poškodený
tento úkon dosiaľ neurobil. V danom prípade sa však takýto postup javil neefektívny vzhľadom na to,
že konanie prebiehalo už dlhšiu dobu a z postoja orgánu konajúceho za Slovenskú republiku, t. j.
Úradu geodézie, kartografie a katastra bol zrejmý jeho odmietavý postoj k uplatnenému nároku, keďžalovaná vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe žalobcov opakovane žiadala žalobu zamietnuť,
z čoho možno predpokladať, že v prípade dodatočného podania návrhu žalobcov Úradu geodézie
kartografie a katastra o predbežné prerokovanie nároku, by bol ich nárok úradom rovnako odmietnutý.

Za takejto situácie požiadavka, aby žalobcovia svoj nárok predbežne prerokovali, predstavovala v tomto
prípade iba formálne naplnenie litery zákona bez ambície dosiahnuť pôvodný účel inštitútu predbežného
prerokovania a v konečnom dôsledku by znamenal iba nehospodárne predĺženie súdneho konania
(rovnako rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 16.06.2010, sp. zn. 25 Cdo 737/2008). Súd mal preto za to,
že nebolo potrebné lpieť na splnení podmienky predbežného prerokovania nároku žalobcov u žalovanej

a po uvážlivom zhodnotení všetkých okolností prípadu, nárok žalobcov aj bez jeho predbežného
prerokovania s Úradom geodézie kartografie a katastra vecne prejednal. Nie je pritom pochýb o
tom, že predbežné prerokovanie nároku nie je hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti žaloby a že
nesplnenie uvedenej podmienky nie je dôvodom k vecnému rozhodnutiu tak, že žaloba by mala byť
zamietnutá. Predbežné prerokovanie nároku je teda iba procesnou podmienkou pre uplatnenie nároku
na súde. Súd teda v danom prípade, pokiaľ ide o nesplnenie požiadavky na predbežné prerokovanie

nároku žalobcov titulom tvrdeného nezákonného rozhodnutia o povolení vkladu V-1068/00, ako aj
nesprávneho úradného postupu katastra pri vykonaní zápisov R-127/06 a Z-2596/12, od splnenia tejto
požiadavky výnimočne upustil, pretože trvanie na postupe podľa § 104 ods. 2 O.s.p. by vzhľadom na
v konaní prejavené negatívne stanovisko žalovanej k nároku žalobcov, nespĺňalo rozumný zmysel a
nemohlo by naplniť účel sledovaný zákonom, takýto postup by bol teda celkom formálny a odporoval

by zásadám rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. Pokiaľ ide o uplatnený nárok z nesprávneho
úradného postupu katastra v konaní pod V-1068/00, v tejto časti v zmysle zákona č. 58/1969 predbežné
prerokovanie nároku s príslušným ústredným orgánom ani nie je obligatórne. Preto súd pristúpil k
vecnému skúmaniu nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy titulom tvrdeného nesprávneho
úradného postupu pri povoľovaní vkladu vlastníckeho práva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam a

titulom tvrdeného nezákonného rozhodnutia V-1068/00, pričom vzhľadom na to, že išlo o úradný postup
a rozhodnutie z roku 2000, bolo potrebné v tejto časti nároku žalobcov aplikovať zákon č. 58/1969 Zb.
Ustanovenie § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú

nesprávny úradný postup, vznik škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch) a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon
nemá vlastnú úpravu (§ 20 zák. č. 58/1969 Zb.). Uvedený zákon bližšie nedefinuje pojem škoda a ani
neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka

(§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Zákon č. 58/1969
Zb. účinný v čase, keď podľa tvrdenia žalobcov malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu katastra
v súvislosti s povolením vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2000 a keď

bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu pod V-1068/00, však upravoval iba nárok poškodeného na
náhradu skutočnej materiálnej škody, nepriznával poškodenému nárok na náhradu nemateriálnej ujmy.
Zákon č. 58/1969 Zb. teda nepoznal inštitút náhrady nemajetkovej škody v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia. Predovšetkým vzhľadom na túto skutočnosť, musel
súd žalobu žalobcov v časti ich nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s postupom katastra

pri povoľovaní vkladu a rozhodnutím o vklade pod sp. zn. V-1068/00 zamietnuť ako neodôvodnený.
Žalobcovia pritom v konaní vyslovene uviedli, že nežalujú štát na náhradu škody ktorá im vznikla ako
náklady za uvedenie veci do poriadku, ale žiadajú len nemajetkovú ujmu za psychické problémy,
ktoré im boli spôsobené. Pretože si žalobcovia uplatnili nárok titulom nesprávneho úradného postupu
a nezákonného rozhodnutia na ktoré sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb., ktorý však nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy nepriznával, bolo potrebné žalobu žalobcov v tejto časti zamietnuť. Navyše pokiaľ
ide o tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcov na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2000, dňa 07.08.2000 pod č. V-1068/2000, nebola splnená ani ďalšia
podmienka stanovená zákonom č. 58/1969 Zb. vyžadovaná ustanovením § 4 ods. 1 cit. zákona, podľa
ktorého nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán; rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci
o náhrade škody viazaný. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2000,
nebolo zrušené príslušným orgánom ako nezákonné a súd je týmto rozhodnutím viazaný. Súd v konaní o
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu nie je oprávnený skúmaťako predbežnú otázku zákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Pokiaľ rozhodnutie,
ktorým mala byť spôsobená škoda, nie je zrušené platí prezumpcia jeho správnosti. V tomto smere
teda žalobcovia nepreukázali splnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,tedaexistenciunezákonnéhorozhodnutiaorgánuštátu,zktorého
dôvodu bola žaloba v časti o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím Okresného úradu v
Senici o povolení vkladu pod. č. V-1068/2000, rovnako zamietnutá. Žalovaná vzniesla tiež námietku
premlčania nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, keď poukázala na ustanovenie § 22 zákona
č. 58/1969 Zb. v spojení s ustanovením § 20 zákona. Podľa žalovanej sa premlčanie práva posudzuje aj

z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je trojročná, a to v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (podľa rozsudku Krajského súd v
Nitre č.k. 7Co/137/2006 zo dňa 25.01.2007). Nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy súd posúdil
titulom nesprávneho úradného postupu v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcov pod
č. V-1068/2000 a titulom nezákonného rozhodnutia o povolení vkladu pod č. V-1068/2000. Podľa § 22

ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené)
nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V danom

prípade obaja žalobcovia potvrdili, že rozhodnutie o povolení vkladu si prevzali na katastri osobne dňa
06.09.2000. Od tohto okamihu začala plynúť objektívna desaťročná premlčacia lehota pre uplatnenie
nároku titulom nezákonného rozhodnutia na súde, ktorá márne uplynula dňa 06.09.2010. Z toho vyplýva,
že nárok žalobcov na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím Okresného úradu v Senici, Katastrálny
odbor o povolení vkladu pod č. V-1068/2000 je premlčané a žalovaná v tejto časti úspešne vzniesla

námietku premlčania. Pokiaľ ide o nárok žalobcov titulom nesprávneho úradného postupu Okresného
úradu v Senici, Katastrálny odbor, v konaní o povolení vkladu pod č. V-1068/2000, zákon č. 58/1969
v ustanovení § 22 ods. 1 v súvislosti s neprávnym úradným postupom upravoval iba subjektívnu
premlčaciu lehotu, a to tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Uvedené ustanovenie
neobsahuje úpravu objektívnej premlčacej doby v súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu

štátu. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ
tentošpeciálnyzákonneobsahujesámvlastnúúpravu,právnevzťahysariadiaObčianskymzákonníkom
(§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.). Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z toho vyplýva, že právo na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu sa premlčuje vo všeobecnej
objektívnej premlčacej lehote práva na náhradu škody upravenej v Občianskom zákonníku (obdobne
rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.01.2007, sp. zn. 7Co/137/2006). Premlčacia lehota pritom
začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, teda odo dňa nesprávneho úradného
postupu orgánu štátu. Pretože žalobcovia poukazovali na nesprávny úradný postup katastra, ktorý mal

byť dokončený vydaním im listov vlastníctva dňa 06.09.2000, od tohto dňa začala plynúť objektívna
trojročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku žalobcov titulom nesprávneho úradného postupu
Okresného úradu v Senici, Katastrálneho odboru, v konaní o povolení vkladu pod č. V - 1068/2000, ktorá
objektívna premlčacia doba márne uplynula dňa 06.09.2003. Žalovaná teda v konaní dôvodne vzniesla
námietku premlčania nároku žalobcov na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu a

nezákonného rozhodnutia v konaní pod č. V-1068/2000 a aj vzhľadom na túto skutočnosť, súd v tejto
časti žalobu žalobcov zamietol. Ďalej sa žalobcovia svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
domáhali z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, keď Správa katastra Senica, im
ako vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a č. XXXX neoznámila vykonanie zápisov do
týchto listov vlastníctva v súvislosti so zápisom spoluvlastníckeho podielu B. A. na spoločnom dvore

a tiež v súvislosti so zápisom jej dedičky A. A. (nesvojprávnej). Tieto zápisy boli vykonané pod č. R -
127/06 a pod č. Z - 2596/12. Podľa žalobcov tak bola niekoľkonásobne zanedbaná povinnosť podľa
§ 37 katastrálneho zákona, aby správa katastra oznámila osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo
zápisom dotknuté, že vykonala zápis záznamom, do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Podľa
žalobcov zápismi do LV väčšinového vlastníka bez toho, aby mu túto skutočnosť oznámil, zapríčinil

kataster žalobcom psychickú ujmu, ohrozil ich zdravie a pre uvedenie veci do poriadku ich vystavil
neprimerane náročnej záťaži po stránke psychickej, fyzickej, finančnej a časovej. Ďalej prvostupňový
súd uviedol, že ust. 37 zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého správa katastra oznámi tým osobám,
ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, ato do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra, je účinné od 01.09.2009. Toto ustanovenie sa teda
nevzťahovalo na zápis evidenčnej zmeny pod č. R - 127/2006, ktorou bola na základe revízie údajov
katastra do LV č. XXX zapísaná ako 1/4-ová spoluvlastníčka B. A., rod. F., keď na tento LV boli zapísaní

ako vlastníci 1. K. Q. Ing. a N. r. U. v podiele 1/4, 2. K. Q. Ing. a N. r. U. v podiele 1/4, 3. K. Q. Ing. a
N. r. U. v podiele 1/4 a 4. A. B. r. F. v podiele 1/4. Navyše podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 534/2001 Z. z. spravovací poriadok, obyčajná zásielka
sa nezapisuje a jej príjem sa nepotvrdzuje. Zápis evidenčnej zmeny nie je rozhodnutím, nedoručuje
sa doporučenou zásielkou, ale v zmysle spravovacieho poriadku iba obyčajnou zásielkou, ktorá sa

nezapisuje. V spisovom materiáli Okresného úradu v Senici sp. zn. R - 127/06, preto nie sú doručenky,
ktoré by potvrdzovali zaslanie oznámenia o vykonanom zápise žalobcom. Citované ust. § 37 zákona
č. 162/1995 Z.z. sa vzťahovalo na zápis evidenčnej zmeny pod č. Z - 2596/12. Na tento zápis sa
vzťahovalo tiež ust. § 21 ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. 22/2010 Z.z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra. V
zmysle tohto ustanovenia doporučené zásielky, zásielky na doručenku a na doručenku do vlastných rúk,

súrne zásielky a balíky sa zapisujú do poštových podacích hárkov, v ktorých pošta potvrdzuje prevzatie
zásielky na prepravu, obyčajné zásielky sa nezapisujú a ich príjem sa nepotvrdzuje. Z pripojeného
spisu Správy katastra Senica sp. zn. Z - 2596/12 vyplýva, že na základe doručeného Osvedčenia o
dedičstve sp. zn. 4D/48/2012-49, D not 103/2012 - Do zo dňa 19.06.2012, po poručiteľke neb. B. A.,
rod. F., bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností pod sp. zn. Z - 2596/12 dňa 29.10.2012. V tomto

spise nie sú pripojené doručenky, potvrdzujúce zaslanie oznámenia o vykonanom zápise žalobcom.
Okresný úrad Senica tak v prípade zápisu evidenčnej zmeny č. R - 127/06, ako aj v prípade zápisu
evidenčnej zmeny pod č. Z - 2596/12 teda nedisponuje dôkazom o tom, že tieto zápisy evidenčných
zmien žalobcom 1 a 2 oznámil. Pokiaľ však ide o zápis evidenčnej zmeny pod č. R - 127/06, z. č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, takúto povinnosť správe katastra ani neukladal, pretože ako bolo

vyššie uvedené, ust. § 37 zákona o katastri nehnuteľností nadobudlo účinnosť až dňa 01.09.2009, teda
OkresnýúradvSenicisavsúvislostisozápisomR-127/06aninemoholdopustiťnesprávnehoúradného
postupu neoznámením vykonaného zápisu vlastníkom nehnuteľnosti, pretože mu túto povinnosť zákon
neukladal. Pokiaľ ide o zápis evidenčnej zmeny pod č. Z - 2596/12, nešlo o rozhodnutie, preto správa
katastra oznámenie o zápise nebola povinná oznamovať vlastníkom doporučenou zásielkou, ale stačilo

zaslanie obyčajnej zásielky, ktorá sa nezapisovala. Navyše ako vyplýva z listov vlastníctva č. XXX a č.
XXXX zo dňa 08.03.2013, pri vlastníkoch - žalobcoch kataster eviduje údaj o ich poslednom bydlisku
ako D. XX, XXX XX C.. Podľa § 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, vlastníci
a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo
vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov, mohli byť v katastri riadne evidované a ohlásiť

každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti
a na vyzvanie správy katastra predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra;
na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných
listinách a v iných listinách. Žalobcovia 1/ a 2/ mali teda povinnosť katastru oznámiť zmenu adresy
svojho trvalého bydliska. Ak si túto notifikačnú povinnosť nesplnili, nemôžu sa domáhať nesprávneho

úradného postupu správy katastra tým, že im neboli doručené oznámenia o vykonaní zápisov č. R -
127/06 a Z - 2596/12. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že sa Okresný úrad v
Senici, Katastrálny odbor, v súvislosti s neoznámením vykonania zápisov č. R - 127/06 a č. Z - 2596/12
dopustil nesprávneho úradného postupu. V čase vykonania zápisu č. R - 127/06 zákon povinnosť
oznamovať túto skutočnosť správe katastra neukladal, pričom žalovaná tvrdila, že takéto oznámenie

sa zasielalo iba obyčajnou zásielkou. V čase vykonania zápisu č. Z - 2596/12 síce správa katastra
povinnosť oznámiť vlastníkovi vykonanie zápisu do LV mala, ale žalobcovia nepreukázali, že si splnili
oznamovaciu povinnosť voči katastru a oznámili mu zmenu adresy svojho trvalého bydliska. Pokiaľ
žalobcovia uvádzali, že túto skutočnosť oznámili Centrálnej evidencii obyvateľov, toto nie je v zmysle
§ 19 katastrálneho zákona relevantné, tiež nie je dostatočné tvrdenie žalobcov v tom, že je zrejmé, že

ak kúpili nehnuteľnosť v X., majú bydlisko tam. To, že sa fyzická osoba stane vlastníkom nehnuteľnosti,
neznamená automaticky zmenu jej trvalého bydliska, pretože jedna fyzická osoba môže byť vlastníkom
viacerých nehnuteľností. Žalobcovia teda v súvislosti s oznamovaním zápisov č. R - 127/06 a č. Z -
2596/12 nepreukázali, že sa Okresný úrad v Senici, Katastrálny odbor dopustil nesprávneho úradného
postupu, preto ani v tejto časti nemohol súd žalobe žalobcov vyhovieť a zamietol ju. Navyše vo vzťahu k

uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovia tiež žiadnym spôsobom nepreukázali jej
vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojichtvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcom nepodarilo vôbec preukázať, že by

mu v súvislosti s postupom Okresného úradu v Senici, Katastrálneho odboru, resp. Správy katastra
Senica vznikla akákoľvek nemajetková ujma. Žalobcovia uvádzali, že potom ako sa 28.02.2013 náhodou
prostredníctvom internetu dozvedeli, že na príslušných listoch vlastníctva boli vykonané zmeny a že
nie sú výlučnými vlastníkmi spoločného dvora - parc. č. 220/2 na LV č. XXX, keď tam bola pripísaná
spoluvlastníčka B. A., s podielom 1/4 na danej nehnuteľnosti, utrpeli šok, infarktový stav, uvedené

zistenie a snaha dať vec do poriadku im zhoršila zdravotný stav a zhoršila tiež kvalitu života. Utrpeli
stres, trpeli poruchami spánku, obaja schudli, utrpeli psychickú ujmu, snaha zistiť čo sa stalo a ako
to napraviť im spôsobovala záťaž psychickú, fyzickú, finančnú a časovú, museli vynaložiť veľa času a
energie, utrpeli ťažký nervový otras, trpeli depresiami a boli uvedení do stavu právnej neistoty. Žalobkyňa
1/ uviedla, že bola na vyšetrení, mala problém so srdcom, avšak nevyžiadala si potvrdenie. Žalobca
2/ uviedol, že mal v tejto súvislosti prechodne zhoršený zdravotný stav, ale nešiel s tým k lekárovi.

Neskôr v konaní uviedli, že dlhodobo pretrvávajúce napätie a psychické vyčerpanie v dôsledku zistenia
a potreby riešenia žalobcami nezavineného a pre nich neriešiteľného problému, vyústilo teraz aj do život
ohrozujúceho stavu žalobcu 2/, vzalo im akúkoľvek radosť zo života. Žalobca 2/ poukázal na to, že sa
mu rapídne zhoršil zdravotný stav, na tom, čo musí podstupovať, má veľkú vinu situácia, do ktorej sa
žalobcovia dostali kvôli pochybeniu katastra. Pokiaľ ide o preukázanie svojho zhoršeného zdravotného

stavu, žalobcovia predložili lekárske správy preukazujúce, že žalobcovi 2/ bol diagnostikovaný zhubný
nádor konečníka, podstúpil chirurgickú operáciu a onkologickú liečbu. Žalobkyňa 1/ na preukázanie
svojho zdravotného stavu predložila lekársku správu, podľa ktorej bola hospitalizovaná od 06.03.2015
do19.03.2015preakútnubronchitíduagenschlam.pneum. Žalobcoviapritomvkonanívýslovneuviedli,
že si neuplatňujú náhradu škody, ale náhradu nemajetkovej ujmy za psychické problémy, ktoré im boli

spôsobené. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného. V prípade,
ženepriaznivépôsobenienesprávnehovýkonuverejnejmocimádopadnazdravotnýstavpoškodeného,
vyvoláva účinky jeho stresu a neistoty, prípadne spôsobuje zásah do doterajšieho spôsobu života,
možno hovoriť o spôsobení nemajetkovej ujmy. Vznik tejto nemajetkovej ujmy je však žalobca povinný
preukázať. V danom prípade žalobcami tvrdená nemajetková ujma v konaní nebola nijako preukázaná,

pričom na žalobcoch bolo preukázať svoje tvrdenia. Žalobcovia svoje tvrdenia o nemajetkovej ujme
v návrhu všeobecne popísané nijako nedokladovali. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné tiež preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,
čo zo žaloby nevyplýva, preto žalobcovia nepreukázali vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by
sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobcovia síce predložili lekárske správy z januára až

marca r. 2015, podľa ktorých žalobcovi 2/ bol diagnostikovaný zhubný nádor konečníka a žalovanej
1/ akútna bronchitída, avšak tieto listinné doklady nepreukazujú, akou ujmou trpeli žalobcovia v čase
podania návrhu na začatie konania dňa 13.08.2013. Takisto nepreukazujú splnenie ďalšej nevyhnutnej
podmienky, a to existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
ujmou. Nesprávny úradný postup sa na vzniknutej ujme musí podieľať priamo a nie sprostredkovane,

prípadne len v presvedčení poškodeného, hoci bezprostrednou príčinou ujmy bola okolnosť iná. Príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vznikom ujmy, v tomto prípade ujmou
na zdraví, musí byť pritom bezpečne preukázaná, nestačí len pravdepodobnosť. V predmetnej právnej
veci však žalobcovia nepreukázali, že práve konkrétny nesprávny úradný postup bol priamou príčinou
ich lekárskych diagnóz a zhoršeného zdravotného stavu, či utrpenej psychickej ujmy. Navyše výška

nemajetkovej ujmy 10.000 eur sa javí ako zjavne neprimeraná k hodnote spoluvlastníckeho podielu
A. A. na predmetnej nehnuteľnosti - spoločnom dvore, o ktorú v danom prípade ide, ktorá všeobecná
hodnota nehnuteľnosti o výmere 428 m2 bola znaleckým posudkom z r. 2000 ohodnotená na 9.416 Sk,
t. j. 312,55 eur, z toho 1/4 teda mala hodnotu 78,14 eur. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru,
že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že by v súvislosti s vykonaním zápisov evidenčných zmien pod č. R -

127/06 a Z - 2596/12 došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázali vznik ani výšku prípadnej
nemajetkovej ujmy, nepreukázali ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného úradu v Senici a uplatnenou nemajetkovou ujmou. Žalobcovia teda nepreukázali svoj nárok,
nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. ani v zmysle z.
č. 514/2003 Z.z., a preto je ich návrh v celom rozsahu nedôvodný a z tohto dôvodu súd žalobu žalobcov

zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a
v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a z obsahu spisu
ani nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že ako starých
ľudí sa ich hlboko dotkla nedbanlivá práca a následný postoj katastra, ktorý nedodržal viaceré paragrafy

katastrálneho zákona, pričom bez akejkoľvek súčinnosti s jeho strany museli a musia sami zisťovať,
kde sa stal problém a riešiť chyby z ďalekej minulosti. Do 28.02.2013 na základe povoleného vkladu
a príslušných dokladov žili v dobrej viere celého vlastníctva vyznačeného aj na kópii mapy z katastra
nehnuteľností vyhotovenej 14.07.2000 a nemali dôvod napadnúť vklad pod V-1068/00. Za vklad do
katastra zaplatili príslušný poplatok, pričom išlo o vklad parc. č. 220/2 vo výmere 428 m2, teda v celosti

a tento bol bez výhrad povolený. Mali za to, že išlo o chybne urobenú službu a v katastri ju mal napraviť,
pretože oprava chýb v katastrálnom operáte spadá do jeho právomoci. Poukázali na to, že o existencii
nároku na ideálnu časť spoločného dvora alebo aspoň využívanie spoločného dvora parc. č. 220/2
niekým iným z rodiny F. nevedel ani predávajúci R. K., ktorý sa tam narodil a prežil do dospelosti svoj
život, a ani nikto iný. Kataster im však napriek ich vysvetľovaniu a požiadavke preveriť túto skutočnosť
odmietol nazrieť do príslušných záznamov. Odporučil im, aby príslušný podiel znovu odkúpili, čo aj z

princípu odmietli, pretože za nehnuteľnosť zaplatili a trinásť rokov žili v dobrej viere, že sú jedinými
vlastníkmi. Dňom 16.06.2013 podali dva návrhy na Okresný súd Senica, keď návrhom vedeným pod sp.
zn. 7C/46/2013 sa domáhali neoprávneného obohatenia pri predaji nehnuteľnosti, ktorý bol zamietnutý
a návrhom pod sp. zn. 11C/47/2013 sa domáhali určenia vlastníckeho práva, tento však vzali po poučení
súdu späť. Návrhom v predmetnej veci sa domáhali, aby súd preukázal, že Katastrálny odbor Okresného

úradu v Senici urobil rozhodnutia v rozpore s katastrálnym zákonom. Boli presvedčení, že prvostupňový
súd namiesto preskúmavania napadnutých ustanovení katastrálneho zákona Katastrálnym odborom
Okresného úradu v Senici v súvislosti s požadovaným zadosťučinením a autoritatívnymi vyjadreniami
odborne fundovaného zástupcu Slovenskej republiky z nich urobil nevinných väzňov v nepreniknuteľnej
pavúčej sieti spradenej z termínov, zákonov a paragrafov a rôznych rozhodnutí iných súdov. Mali za

to, že dostatočne preukázali, že sporný podiel sa nedá z parc. č. 220/2 vyňať a je neoddeliteľnou
súčasťou parc. č. 217, 218, 219 a 220/1 a spolu tvoria ucelený celok. Katastrálny odbor Okresného
úradu v Senici mal preto dbať, aby vlastnícke práva k parc. č. 220/2 boli riadne zapísané do listu
vlastníctva a pri rozhodovaní o povolení vkladu mal kataster dbať na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Súd tiež nesprávne vyhodnotil požadované zadosťučinenie

vovzťahukfinančnémuvyčísleniuideálnejčastispoločnéhodvora,pretoževzmyslenávrhutotoexistuje
len vo vzťahu k porušeniu príslušných paragrafov katastrálneho zákona katastrom, ktorými sa stal
rozvráteným ich každodenný život na nepredvídateľnú dobu. Vzhľadom na to, že podľa ich názoru bol a
je postoj zodpovedných pracovníkov katastra, rovnako aj postoj žalovanej konajúcej v menej Slovenskej
republiky k nedbalej práci katastra, neadekvátny vo vzťahu k ním, nepovažovali za správne, aby boli

nútení do podania ďalšieho návrhu na iný súd, namiesto preukázania a porušenia paragrafových znení
katastrálneho zákona k schválenému rozhodnutiu V-1068/00.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že keďže si žalobcovia uplatnili na Okresnom súde Senica žalobu

z dôvodu neoprávneného obohatenia pri predaji nehnuteľnosti, o ktorej nebolo doteraz rozhodnuté,
bola toho názoru, že nárok na náhradu škody je potrebné zamietnuť, nakoľko žalobcom škoda ešte
nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.. V
danom prípade podľa jej názoru nie je daná ani príčinná súvislosť medzi konaním správneho orgánu
a vznikom škody, nakoľko táto musí byť priama a bezprostredná. Ďalej uviedla, že škoda, ktorej sa

domáhajú žalobcovia, nie je ani priama a ani bezprostredná, nakoľko sami žalobcovia podali žalobu za
neoprávnené obohatenie aj voči P. K., pričom sám žalobca potvrdil, že vlastne presne nevie, kto mu
škodu spôsobil.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalivčasoprávnené

osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13C/314/2013 je zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur.Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá a žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na

zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami odvolateľov a vzhľadom na
to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 120 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné
pochybnosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nejde o veci podľa ods. 2, súd môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred skončením dokazovania je predseda

senátu povinný okrem vecí uvedených v ods. 2 cit. ustanovenia poučiť účastníkov prítomných na
pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie,
pretože na dôkazy označené neskôr, sa neprihliada.

Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom
súdnom konaní leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý

nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
táto návrh na jej priznanie nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.