Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616202041
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616202041.3

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o malol.
deti: D. M., nar. XX.XX.XXXX a D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka D. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. A., F. XXX/XXX a otec G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A., G. XXX/XXX,
právne zastúpený JUDr. Denisom Glajchom, advokátom so sídlom Topoľčany, Bernolákova 2476, o

návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.

II. Súd upravuje styk otca s mal. D. M., nar. XX.XX.XXXX a s mal. D. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v sobotu od 13,00 hod do 18,00 hod a v nedeľu
od 13,00 hod do 18,00 hod. s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti pred bydliskom matky

a matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 04.04.2016 na tunajší súd návrh na zníženie výživného a úpravu styku, ktorý
odôvodnil tým, že je v súčasnej dobe nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61 eur a

nie je schopný platiť súdom určené výživné. Navrhol preto znížiť vyživovaciu povinnosť na každé malol.
dieťa na sumu 27,13 eur a zároveň upraviť styk s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený stretávať sa
s nimi každý víkend v čase v sobotu od 13,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 13,00 hod. do 18,00 hod.

Na pojednávaní dňa 26.04.2016 uviedol, že na podanom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a
určenie styku trvá aj naďalej. Potom ako bolo naposledy rozhodnuté o výživnom sa jeho situácia zmenila

v tom, že zostal nezamestnaný, pričom je evidovaný na úrade práce od 2.9.2015. Predtým ako bol
zaradený ako uchádzač o zamestnanie pracoval brigádnicky, t.j. nemal stály pracovný pomer a za tieto
brigády, ktoré predstavovali manuálne práce v záhrade a pod. dostával denne 15,- eur, avšak nechodil
každý deň, takže mesačne to mohlo byť 100,- eur. On v novembri 2014 bol vyradený ako uchádzač o
zamestnanie, pričom predtým pracoval v HYZE, vo výrobe ako robotník a dosahoval mzdu cca 700,- eur.
Odvtedy ako bolo naposledy rozhodnuté o výživnom prispieval rôznymi sumami, pričom toto výživné

matke dával riadne do dátumu, kedy uviesť presne nevie, pričom v mesiaci október 2015 jej zaslal na
výživné sumu 120,- eur, v januári 2016 sumu 30,- eur, vo februári sumu 30,- eur a v decembri 2015 sumu
20,- eur. On aktuálne býva na adrese H. A., G. XXX, u svojich rodičov, pričom matka je nezamestnaná a
otec pracuje na obecnom úrade, ktorým na domácnosť neprispieva, nakoľko nemá čím. Ich ako rodinu
živí iba otec. Ďalej uviedol, že on spláca Poštovej banke sumu 30,- eur, pričom zvyšok pôžičky tam má
cca 500,- eur, ďalej Pôžičkárni mesačne sumu 30,- eur, kde zvyšok pôžičky je okolo 120,- eur mesačne,

iné náklady nemá. Naposledy keď sa rozhodovalo o výživnom, súhlasil s výškou výživného, nakoľko
mal ešte fušky, za 2 týždne dokázal zarobiť 360,- eur, ale teraz už takúto možnosť nemá. Hľadá si prácu,ale je s tým problém. On zároveň trvá na úprave styku ako to presne vymedzil a špecifikoval v podanom
návrhu. V mesiaci apríl poslal na výživné sumu 150,- eur.

Matka na pojednávaní dňa 26.04.2016 uviedla, že s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti
nesúhlasí. V čase posledného určenia výživného nepracovala a nepracuje ani v súčasnej dobe. Je
poberateľkou opatrovného na jej otca v sume 470,- eur vrátane materskej. Býva na adrese F. XXX, H.
A., spolu s rodičmi, v ich byte, pričom opatrovné, ktoré dostáva dáva svojej matke a to z dôvodu, že ona
je s maloletým v domácnosti a keď potrebuje ísť k lekárovi, ide s ním matka. S ňou v domácnosti žijú

jej rodičia a ďalšia osoba sa tu nenachádza. Prispieva na domácnosť sumou 100,- eur. Platí pôžičku
30,- eur mesačne, ktorú má v Providente, kde zvyšok pôžičky je vo výške, ktorý uviesť nevie. Maloletá
D. nenavštevuje predškolské zariadenie, navštevuje 4. ročník ZŠ vo H. A., jej zdravotný stav je dobrý.
Jej matka nikde nepracuje, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. S navrhnutou úpravou styku
otca s maloletými deťmi súhlasí. Má vedomosť o tom, že navrhovateľ chodí každý deň do práce, každý
deň vystupuje z autobusu čo ide do Piešťan. A myslí si, že keďže má denno-denne na alkohol, môže

prispievať aj na maloleté deti.

Kolízny opatrovník doporučil návrh otca zamietnuť, nakoľko nie je na prospech a v záujme maloletého
dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/157/2015 z dňa 22.9.2015 bol zverený mal. D. V.
a mal. D. M. do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. D.

mesačne sumou 50 eur a na výživu mal. D. mesačne sumou 50 eur, u oboch s účinnosťou od 1.7.2015,
pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a účinnosť dňa 28.9.2015.

V čase posledného určenia výživného matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský
príspevokvovýške203,20eura prídavoknadvedeti47,04eur.Bývalasdeťmivštvorizbovomrodinnom

dome, u svojich rodičov B. V., nezamestnanej a D. V., invalidného dôchodcu. Opatrovala svojho otca z
dôvodu, že je nevidomý a poberala príspevok za opatrovanie z tunajšieho úradu vo výške 220,52 eur,
pričom v dome mala k dispozícií dve izby, z toho jedna bola pre mal. D. a druhú izbu mala so synom.
Splácala pôžičku vo výške 220 eur v mesačných splátkach po 20 eur spoločnosti Provident a platila
telefón po 20 eur mesačne.

Mal. D. v čase posledného určenia výživného mala 9 rokov a navštevovala 4.r. ZŠ s MŠ vo H. A., kde
jej matka platila obed za 25 eur, platila poplatok ZRPŠ. Mal. D. v čase posledného určenia výživného
mal 13 mesiacov, matka mu kupovala plienky mesačne za 60 eur, užíval mlieko HAMI 2, za ktoré matka
platila 30 eur mesačne.

Otec v čase posledného určenia výživného, resp. posledný rok pred určením výživného pracoval v
Hyze Topoľčany, a to od 26.3.2015 do 30.6.2015, kde v mesiaci apríl dosiahol príjem 594,72 eur, v máji
617,99 eur a v júni 516,01 eur, pričom tento pracovný pomer bol s ním rozviazaný dohodou, nakoľko sa
rušilo pracovné miesto a nebola ďalšia možnosť ho zamestnávať. Okrem toho pracoval od 23.1.2015

do 2.3.2015 u zamestnávateľa Steel Form s.r.o. Piešťany, kde pracovný pomer s ním bol ukončený
v skúšobnej dobe. Ďalej bol od 15.7.2015 do 20.7.2015 na hlavný pracovný pomer zamestnaný u
zamestnávateľa Grafton recruitment, s.r.o. Bratislava, kde s ním bol pracovný pomer ukončený, nakoľko
prestal chodiť do práce. V čase rozhodovania o poslednom výživnom bol nezamestnaný, resp. pracoval
len brigádne, za mesiac dokázal zarobiť len 316 eur a od 2.9. 2015 bol nezamestnaný.

Aktuálne matka naďalej býva s deťmi v štvorizbovom rodinnom dome u svojich rodičov, opatruje svojho
otca a poberá z tunajšieho úradu príspevok za opatrovanie, ktorého výška je 220,52 eur a rodičovský
príspevok 203,20 eur mesačne, pričom má k dispozícií aj s deťmi dve izby a v domácnosti býva aj so
svojím priateľom. Otec matky D. V. je poberateľom invalidného dôchodku v sume 429,30 eur, pričom jej

matka B. V. nepoberá žiadne sociálne dávky vyplácané úradom práce, je nezamestnaná.

Mal. D. má 10 rokov, je naďalej žiačkou 4. ročníka ZŠ H. A., mal. D. má jeden a pol roka, je naďalej v
priamom zaopatrení matky, je naďalej plienkovaný.Otec aktuálne je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi od 1.12.2015 vo výške 61,60 eur, pričom
v evidencii uchádzačov o zamestnanie je od 2.9.2015. Naďalej býva u svojich rodičov na adrese H. A.,

G. XXX.

Matka otca C. M. je aktuálne nezamestnaná, pričom od 12.2.2016 do 31.3.2016 mala vyplatenú dávku
v nezamestnanosti za obdobie február 2016 v sume 213,60 eur, marec 367,80 eur a otec odporcu G.
M. bol zamestnaný na Obecnom úrade vo H. A., pričom v mesiacoch marec a apríl 2016 bola jeho čistá

mzda 688,62 eur.

Čestné prehlásenie na č.l. 36 preukazuje, že matka prispieva svojim rodičom na domácnosť sumou 100
eur.

Otec predložil na č.l. 43-45 potvrdenia o hľadaní zamestnania, ktoré potvrdzujú, že dňa 10.5.2016 sa

uchádzal o zamestnanie v Jednote Coop potraviny Piešťany, dňa 4.5.2016 Steel Form s.r.o. Piešťany,
dňa 9.5.2016 v stavebninách Kupec, s.r.o. Veľké Ripňany.

Otec v mesiaci máj poslal matke na výživné sumu 60 eur.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na

návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu

výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o
neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže

byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane
povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto
straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti.

Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti nie je dôvodný, nakoľko v rámci vykonaného dokazovania neboli preukázané zmeny pomerov
tak ako to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd poukazuje na skutočnosť,že k poslednej úprave vyživovacej povinnosti došlo rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
9P/157/2015 zo dňa 22.09.2015, pričom navrhovateľ si podal po 6 mesiacoch návrh na zmenu
rozhodnutia o výživnom - návrh na zníženie, pričom tak ako v čase posledného rozhodovania o výživnom

tak aj aktuálne je naďalej nezamestnaný, t.j. jeho sociálny stav sa nezmenil a pokiaľ bol schopný
plniť vyživovaciu povinnosť v určenej výške ako bolo o nej naposledy rozhodnuté, je zrejmé, že aj
aktuálne si môže plniť vyživovaciu povinnosť v tejto výške, najmä pokiaľ bolo preukázané, že si aj
z časti plní vyživovaciu povinnosť, pretože aj napr. v mesiaci máj zaplatil matke výživné v sume 60
eur. Otec v čase poslednej úpravy výživného bol síce nezamestnaný, ale ako sám uviedol mal fušky

a za dva týždne dokázal zarobiť aj 360 eur. Pokiaľ sa preukázal navrhovateľ potvrdením o hľadaní
si zamestnania na č.l. 43-45, tieto listinné dôkazy súd nezhodnotil ako skutočnosti, ktoré by mali
poukázať na neschopnosť otca nájsť si zamestnanie ako objektívnu skutočnosť, pretože tieto potvrdenia
sú iba od troch zamestnávateľov a sú potvrdeniami o hľadaní si zamestnania iba za krátky časový
úsek, pričom potvrdenie zo dňa 04.05.2016 preukazuje, že si hľadal zamestnanie u predchádzajúceho
zamestnávateľa - Steel Form, spol. s r.o., u ktorého pracoval od 23.01.2015 do 02.03.2015, a tento

pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe a podľa názoru súdu toto potvrdenie bolo zo strany
navrhovateľa predložené iba formálne. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka vzhľadom na osobný
stav a to je celodenná starostlivosť o malol. dieťa ako aj skutočnosť, že sa celodenne stará o ďalšiu
osobu - svojho otca, je čo sa týka pracovnej možnosti absolútne diskvalifikovaná a je odkázaná iba na
príjem, ktorý dostáva vo forme opatrovného a rodičovského príspevku. Naopak otec nepreukázal nijaké

zvýšené finančné zaťaženie od času poslednej úpravy výživného, nakoľko býva u svojich rodičov, pričom
žiadnou čiastkou neprispieva na chod domácnosti. Pokiaľ aj vo výpovedi zo dňa 26.04.2016 uviedol, že
spláca Poštovej banke sumu 30 eur mesačne ako aj Pôžičkárni mesačne sumu 30 eur, je zrejmé, že
otec - navrhovateľ musí mať aj ďalší príjem, z ktorého hradí tieto finančné položky. A preto s poukazom
na horeuvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

Vzhľadom k tomu, že účastníci čo sa týka navrhnutej úpravy styku nemali žiadne námietky a s
navrhnutou úpravou rozsahu styku súhlasili, súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na
ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.