Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/148/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212010473
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2212010473.9

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom JUDr. Ladislavom Pirosom v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému F. B., pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 podľa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

F. B. M.. XX.XX.XXXX F. M. S.L., A. Q. M. S., J. Č.. XXXX/X,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
(keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný)
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede číslo 2Pv 553/06
oslobodzuje

zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že:

v období od 10. júna 2005 do 05. októbra 2005 na presne nezistenom mieste v Spolkovej republike
Nemecko, v úmysle si prisvojiť cudziu vec, uskutočnil 7 výberov v hotovosti z bankového účtu č.
50490036 vedeného v Sparkasse Ingolstadt v celkovej výške 1.733.304,- Sk, ktorú sumu neodovzdával
svojmu zamestnávateľovi System Bau, s.r.o., Gabčíkovo, čím spôsobil poškodenému I.. T. Q. škodu

vo výške 1.733.304,- Sk (57.535,15 €),

teda

ma si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej mal zmocniť a spôsobiť takým činom značnú škodu,

čím mal spáchať

trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného I.. T.M. Q., Q. Y., U. K. Č.. XXX/X so
svojimi nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianskoprávne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný v priebehu prípravného konania ako aj v priebehu dokazovania na hlavných
pojednávaniach popieral spáchanie uvedeného skutku tak, ako to opisoval poškodený v trestnom
oznámení, hoci uznal, že z uvedeného účtu firmy v Nemecku uskutočnil 7 (sedem) výberov, avšak

peniaze použil na chod firmy. Tohto svojho názoru sa pridržiaval aj na hlavnom pojednávaní na
čl. 424, v ktorej výpovedi zotrval na tom, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a
to z tých dôvodov, že žiadny skutok nespáchal, peniaze neukradol. Ďalej uvádzal, že na základe
riadnej pracovnej zmluvy bol v Nemecku ako stavbyvedúci uvedenej spoločnosti, kde mal na starosti
fakturáciu a vyplácanie pracovníkov každé dva týždne z obdržanej tržby. Čo sa týka k vykonávanej

práce v Nemecku, jeho manželka a poškodený I.. Q. boli rovnocenní konatelia a spolumajitelia
spoločnosti. Rozhodne poprel, že by úmyselne dal podpísať poškodenému plnú moc na výber peňazí
z účtu, keďže aj samotný poškodený mal dispozičný vzor na účte a mohol kedykoľvek vyberať z
účtu a čo sa týka prvých dvoch výberov, tohto sa zúčastnil poškodený spoločne s ním. Obžalovaný
ako aj jeho obhajca namietali závery znaleckého posudku Ing. Š. B., keďže podľa ich názoru znalec
iba formálne hodnotil jednotlivé doklady a poukazoval na to, že vybrané peniaze použil na výplatu

miezd pracovníkov, o čom podpísali pracovníci aj doklady o prevzatí peňazí a pritom sa riadili aj
zákonmi krajiny, kde bola činnosť vykonávaná a v Nemecku nemali inštitút diét a preto oni vyplácali
kumulovanú mzdu 6 a pol Eur-a na hodinu, čo defacto zahrňovali i diéty. Ani jeden z pracovníkov
nemal námietky pri vyplácaní mzdy, ktorá bola riadne a včas vyplácaná. Ďalej obžalovaný udával, že
boli použití náklady aj na cestovné do Nemecka a späť, čo je dokladované listinami, ktoré sú v spise

a taktiež poukazoval na závery znaleckého posudku Ing. P., ktorá vo svojom znaleckom posudku
podrobne opisovala aké položky kontrolovala a brala do úvahy ako aj faktúry, ktoré poukazovali aj na
úhradu za sprostredkovanie činnosti občanovi Nemeckej republiky ako aj rôzne povolenia súvisiace
s povolením činnosti zamestnancov, administratívne poplatky, ale aj o pohonné hmoty na činnosť
a diaľničné známky.

Naproti tomu poškodený Ing. Q. už v prípravnom konaní poukazoval na neoprávnené výbery v 7
prípadoch zo strany obžalovaného v Nemecku, pričom keď zistil nezrovnalosti vo financiách firmy,
ktoré mala na starosti manželka obžalovaného, začal zisťovať stav účtu a zistil, že obžalovaný v
Nemecku vybral väčšiu sumu peňazí, ale ju nepoužil na chod firmy a tak podľa jeho názoru došlo

k poškodeniu firmy vo výške asi 2 milióny Sk, čo potvrdzoval poškodený aj vyčíslením škody na
čl. 56. Na hlavnom pojednávaní na čl. 432 poškodený zotrvával na svojich vyjadreniach a oproti
obžalovanému poukazoval najmä na neoprávnené výbery z účtu v Nemecku obžalovaným. Potvrdil,
že uvedenú spoločnosť spoločne založili s manželkou obžalovaného v januári 2005 a začali podnikať
v tejto spoločnosti vo februári 2005, o čom svedčí aj listinný dôkaz z prípravného konania na čl.

61-80 a to Spoločenská zmluva o založení obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v zmysle
ktorej spoločenskej zmluvy § 5 ods. 4 spoločníkmi uvedenej spoločnosti sú I.. T. Q. a I.. V. B..

Orgánmi spoločnosti sú valné zhromaždenie a konatelia podľa § 8 uvedenej zmluvy a v zmysle §
10 ods. 1 písm. a), písm. b) uvedenej zmluvy štatutárnym a výkonným orgánom spoločnosti je

I.. V. B. a I.. T. Q., pričom podľa ods. 2 obidvaja v mene spoločnosti ako konatelia konajú osobne
a samostatne. Podľa § 5 tohto ustanovenia do pôsobnosti konateľov patrí predovšetkým riadenie
bežných záležitostí, vedenie evidencie a účtovníctva spoločnosti podľa platných právnych predpisov
ale aj uzatváranie zmlúv, pričom podľa § 11 ods. 1 písm. a) uvedenej spoločenskej zmluvy spoločník
má základné právo podieľať sa na riadení a kontrolovať činnosti spoločnosti, najmä nahliadať do

obchodných kníh a účtovných a evidenčných dokladov, oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia
spoločnosti, predkladať návrhu orgánom spoločnosti a požadovať od nich potrebné vysvetlenie.

Poškodený v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní ešte poukazoval na to, že na starosti
on bude mať stavebné záležitosti a manželka obžalovaného ekonomické záležitosti. Vo februári

roku 2005 začali v Nemecku stavebné práce, pričom práce boli fakturované na spoločnosť Gipsol
a následne na ich spoločnosť SystemBau a keďže on neovládal nemecký jazyk, pri prvom výbere
z bankového účtu, čo bol založený v Nemecku, nevedomky podpísal obžalovanému plnú moc
na výber peňazí z účtu, čo však zistil až neskôr, ale obžalovaný ho odrádzal od výberu spolu s
manželkou, keďže mu dal plnú moc a on dôveroval obžalovanému a jeho manželke a až neskôr zistil

nezrovnalosti na účtoch, čo ho navádzalo na podanie trestného oznámenia.

Súd z jednotlivých listinných dôkazov zistil, že poškodený trestné oznámenie podával asi v roku 2006,
keďže poškodený prvýkrát v predmetnej veci bol vypočutý dňa 15.11.2006, pričom uznesenie o začatítrestného stíhania polície je zo dňa 26.3.2008 doručené obvinenému podľa pripojenej doručenky
dňa 2.4.2008.

Súd s poukazom na rovnosť zbraní a kontradiktórnosť konania poukazuje na tok, že výpoveď svedka
môže súd zásadne vziať za základ svojho rozhodnutia len ak bol svedok vypočutý kontradiktórne
v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ľudských právach. Vychádzajúc z tohto znenia a výkladu
uvedeného článku, v zmysle ktorého každý kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva,
teda vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a vypočutie svedkov

vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe, táto zásada podľa názoru súdu
nebola v prípravnom konaní vôbec dodržaná, keďže je zrejmé, že poškodený bol vypočutý ešte
pred vznesením obvinenia v neprítomnosti obžalovaného, ktorý vôbec nebol ani upovedomený o tomto
konaní, z ktorého dôvodu súd výsluch poškodeného z prípravného konania ako aj znalecký posudok
Ing. Š. B. z predprípravného konania hodnotí ako nulitné, nepoužiteľné pre trestné konanie, keďže
už v prípravnom konaní boli porušené práva obhajoby obvineného.

Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základnýchslobodách,ktoréSlovenská republika ratifikovalaabolivyhlásenéspôsobom ustanoveným
zákonom, pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sú súčasťou jej právneho poriadku
a majú prednosť pred zákonom ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa článku 47 Ústavy SR ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Súd vychádzajúc z princípu „rovnosti zbraní“ vyplývajúce z práva na spravodlivé prejednanie veci
poukazuje na nezrovnalosti prípravného konania, keďže uznesenie o začatí trestného stíhania proti

obvinenému bolo zaslané až 2.4.2008, pričom uznesenie o pribratí znalca je zo dňa 16.1.2008,
výsluch samotného poškodeného je zo dňa 15.11.2006, z čoho vyplýva, že rovnosť zbraní zo strany
orgánov činných v trestnom konaní vôbec nebola dodržaná, z ktorého dôvodu ide o nezákonnosť
konania, pričom samotný poškodený ani nebol prepočutý po začatí trestného stíhania a aj samotná
spolumajiteľka a konateľka spoločnosti I.. B. bola vypočúvaná až 16.5.2011 bez toho, aby orgány

činné v trestnom konaní, vychádzajúc zo spoločenskej zmluvy a z jednotlivých bodov tejto zmluvy,
skúmali jejpostavenie vspoločnosti. Taktiež voveciboli vypočúvanívprípravnomkonaníajpracovníci
uvedenej spoločnosti na čl. 179-233, pričom súd z jednotlivých výpovedí a zápisníc zistil, že V. B. na
čl. 198, Ľ. G. na čl. 180, U. B. na čl. 187, F. C. na čl. 191, T. U. na čl. 195 ako aj jeho brat U. na
čl. 199, R. L. na čl. 215 boli vypočúvaní v prípravnom konaní v neprítomnosti obžalovaného alebo

jeho právneho zástupcu, ktorí neboli ani upovedomení o týchto úkonoch, z ktorého dôvodu súd taktiež
nemôže spoukazomna kontradiktórnosť konania hodnotiť uvedenévýpovedezprípravného konania.

Súd zvážiac vyššie uvedené okolnosti, ale aj dodatočné výpovede vyššie uvedených svedkov z
hlavných pojednávaní, ktorí potvrdzovali vo svojich výpovediach, že skutočne vykonávali práce pre

uvedenú spoločnosť v Nemecku na základe pracovných zmlúv a potvrdzovali aj to, po nahliadnutí do
listinnéhodôkazu,predloženéhoobžalovaným aspracovaného vznaleckomposudkuIng.P., čipodpisy
na zálohovej platbe sú ich, ktoré zálohové platby neboli súčasťou trestného spisu v prípravnom
konaní, keďže na znalecký posudok Ing. B. súd nemôže prihliadať, nakoľko tento ani nebol vypočutý
v prípravnom konaní, súd zvážiac uvedené okolnosti a vyhodnotiac v prospech obžalovaného mal

značné pochybnosti o tom, že ku skutku došlo tak ako je to opísané vo výrokovej časti rozsudku
a vyhodnotiac uvedené okolnosti v prospech obžalovaného, tohto spod obžaloby oslobodil, keďže
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže dodatočnými výpoveďami
svedkov z hlavného pojednávania bolo preukázané, že každý jeden z nich bol riadne obžalovaným
vyplácaný pravidelne každé dva týždne, čo potvrdzovali pracovníci svojimi vlastnoručnými podpismi

a aj v tomto smere vypovedali na hlavných pojednávaniach a to svedkovia U. B. na čl.461 a T. Q.
taktiež, B. P. na čl. 479, ktorý pripomenul, že aj poškodený mohol vedieť kedy obžalovaný vyberá
peniaze z banka, keďže aj poškodený dostával výplatu a podpisoval hárky. Takisto svedok J. L. a I.
Š. potvrdzovali na čl. 498 uvádzané okolnosti, že tam boli zamestnaní na základe riadne pracovnejzmluvy a výplatu dostávali každé dva týždne a vychádzajúc z príloh znaleckého posudku Ing.
P. potvrdili z listinného dôkazu na čl. 384 Trestného spisu, že uvedené podpisy sú ich. Obdobne
vypovedal aj svedok R. L. na čl. 540, ktorému vyplácali hodinovú mzdu a nie cestovné, keďže

ho vozili a platili mu „naruku“ a to obžalovaný oproti podpisu na nejakú listinu. Potvrdzoval taktiež
svoje podpisy na listinných dôkazoch čl. 384, 387.

Svedok L. Q. - brat poškodeného sa vyjadroval v podstate iba k tomu, že na začiatku mu rozdelili
nejaké peniaze - zálohu v Eurách, čo aj podpísal, dostal výpoveď, ale sa musel vrátiť domov, ktorú

jeho výpoveď súd nemôže hodnotiť v prospech ani v neprospech obžalovaného, keďže svedok sa
nevedelvyjadriť priamo kpostaveniuobžalovaného apoškodenéhovtejtospoločnostivNemecku, ale
na druhej strane potvrdil, že v jednom prípade od spoločnosti obdržal poštovou poukážkou 4.750,-- Sk.

Súd zvážiac aj výpoveď F. C. na čl. 565, T. a U. U. na čl. 567-568 a L. B. na čl. 580 taktiež
mal preukázané, že boli tam riadne zamestnaní a po nahliadnutí do listinných dôkazov potvrdzovali

vlastnoručnépodpisy,čímpotvrdzovali vpodstate, žeoprotipodpisu obdržaliodobžalovaného výplatu,
čím po tejto stránke bola preukázaná obhajoba obžalovaného, že on riadnym spôsobom vyberal,
evidoval a zálohoval platby jednotlivým pracovníkom.

Súd vychádzajúc z jednotlivých výpovedí a tvrdení obžalovaného a poškodeného ako aj vypočutých

svedkov mal preukázané, že tvrdenia poškodeného neobstoja a tak vyhodnotiac jednotlivé okolnosti
prípadu v prospech obžalovaného tohto spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Zároveň súd vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok musel poškodeného so svojimi nárokmi na náhradu

škody odkázať na občianskoprávne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,

osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.