Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. máj 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202552
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216202552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10,
821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: E. Š., Z.. X.F. XXXX, B. V. R. XXX/XX, XXX XX I.
A., o zaplatenie 736,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 353,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy 353,32 eur od 11.júla 2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.februára 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 736,32 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky
pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 353,32 eur a z uplatnenej náhrady škody vo výške
383 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu č. T. s dodatkom k nej z 19.februára
2014 a zmluvu č. T. aj s dodatkom k nej z 19.februára 2014 na základe ktorých jej vypožičal 2 ks SIM

kariet na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb. Dodatkami k zmluvám žalobca
predal žalovanej telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu, pričom žalovaná sa zaviazala zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane § 120 ods. 4 O.s.p. doručil
žalovanej dňa 25.apríla 2016, (č.l. 45), zároveň ju vyzval, aby sa k veci v lehote 10 dní písomne vyjadrila.
Žalovaná na výzvu súdu písomne nereagovala.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa

ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od

13.mája 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (20.mája 2016).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 19.februára 2014 č. T. (č.l. 3 - 5), Dodatkom k tejto Zmluve
z toho istého dátumu (č.l. 6 - 14), prílohou č. 1 k tomuto dodatku, Zmluvou o poskytovaní verejných

služieb z 19.februára 2014 č. T. (č.l. 18 - 20), Dodatkom k tejto Zmluve z toho istého dátumu (č.l. 21 - 25),
prílohouč.1ktomutododatku,pokusomopokonávkuz26.júna2014(č.l.27),faktúrouč.XXXXXXXXXX
splatnou 11.marca 2014 na sumu 28,54 eur (č.l. 28), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 11.marca
2014 na sumu 78,01 eur (č.l. 29), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 8.apríla 2014 na sumu 16 eur
(č.l. 30), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 8.apríla 2014 na sumu 230,76 eur (č.l. 31), faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 9.mája 2014 na sumu 0,01 eur (č.l. 32), všeobecnými podmienkami (č.l. 35 -

40), a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe predmetných zmlúv žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby podľa zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a v zmysle dodatku k tejto zmluve jej žalobca predal
telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu.
Žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Na základe týchto zmlúv boli

žalovanej vystavené faktúry: č. XXXXXXXXXX splatná 11.marca 2014 na sumu 28,54 eur, faktúra č.
XXXXXXXXXX splatná 11.marca 2014 na sumu 78,01 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 8.apríla
2014 na sumu 16 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 8.apríla 2014 na sumu 230,76 eur, faktúra č.
XXXXXXXXXX splatná 9.mája 2014 na sumu 0,01 eur (v úhrne 353,32 eur). Tieto žalovaná nezaplatila.
Žalobcasiuplatnilistinuvovýške353,32eurzaneuhradenéslužbyspolusúrokomzomeškania,počnúc

od11.júla2014,t.j.nasledujúcehodňanadodatočnéplnenieumožnenéžalobcomvpokuseopokonávku
z 26.júna 2014. Tiež si uplatnil sumu 383 eur za náhradu škody.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na
úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom

telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného

podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov

účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do
zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré
nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými

podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu
spôsobom,ktorýznemožňujepodnikukontrolujejpoužívania,e)opakovaneporušujepodmienkyzmluvy
o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiťpreduzavretímzmluvy,...k)požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných
povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj
mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa

podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho,
že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu,

ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola
vo výške 0,15%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,15 % ročne.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola
podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné
služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvou o poskytovaní

verejných služieb a jeho dodatku preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom
o elektronických komunikáciách a zmluvu s jej dodatkom posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú
spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom
podľa § 52 ods. 3 OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou podľa

§ 52 ods. 4 OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretej zmluvy a dodatku má žalobca
ako veriteľ voči žalovanej ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca v
prospech žalovanej plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti jej poskytol elektronické
komunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala v zmluve a v dodatku zaplatiť odplatu.

Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti
a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zo zmluvy o poskytovaní verejných
služieb a k nej patriaceho dodatku žalobca plnil, poskytol žalovanej SIM kartu a umožnil jej využívať
svoje telekomunikačné služby.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na

zaplatenie vyúčtovaných služieb a uplatnenej istiny vo výške 353,32 eur dôvodná, nakoľko žalovaná
využívala žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila. Žalobca si
uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 11.júla 2014. Súd žalobe v tejto časti
vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku.

Súd sa tiež zaoberal aj s nárokom žalobcu uplatneným v sume 383 eur spolu s príslušnými úrokmi z
omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho,
že žalobca má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že žalovaná porušila svoju zmluvnú
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako
doba viazanosti a porušila ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu žalobca

vypočítal tak, že pri zariadení/telefóne značky Sony Xperia M za kúpnu cenu 1 eur, pričom predajná
cena telekomunikačného zariadenia bola 190 eur, a tak si uplatnil škodu vo výške 189 eur. Obdobne pri
zariadení/telefóne značky Prestigio MultipPad 2 Ultra Duo 8.0 3G za kúpnu cenu 1 eur, pričom predajná
cena telekomunikačného zariadenia bola 195 eur, a tak si uplatnil škodu vo výške 194 eur.
Medziúčastníkmisajednáoobčianskoprávnyvzťah,ktorýsúdztitulunárokunaškoduposudzovalpodľa

§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho
sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik
zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich,
zodpovednosť za škodu nie je daná.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok
vyplývajúci zo zmluvy a z Dodatku k zmluve a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu
za poskytované služby. Žalobca bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila,
či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby

resp.oboje.SámžalobcastanovilvoVšeobecnýchpodmienkachvčl.4,bod4.1.ustanovenie,žezmluva
sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d) smrťou účastníka
alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak. Vkonaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi žalobcom a žalovanou existovala v rámci
zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmluvy, že zmluva so žalovanou bola uzavretá na dobu
neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 Všeobecných podmienok, pričom ak

by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť právneho úkonu písomná
forma a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v priebehu 24 mesiacov
zanikla.
Odpojenie žalovanej z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy a nie
je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 Všeobecných podmienok. Súd z týchto zistení vyvodil, že žalovaná

neporušila dobu viazanosti a nemohla sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dobu 24 mesiacov.

Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že okrem doby viazanosti mala žalovaná porušiť svoj záväzok
platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom
porušenia povinností účastníka (žalovanej) tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na

zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu
podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za
služby a tak, že je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s
náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

zmluvná pokuta má podľa § 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam,
odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že žalobca, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mala spôsobiť
žalovaná, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po
dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku

zanikla a nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny
úkon, z ktorého by žalobcovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení žalobcu ako rozdiel medzi
spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné zariadenie
vo výške 383 eur. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu
voči poškodenému.

Žalobca spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je
vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového
plnenia. Vznik škody a jej výšku žalobca odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej,
zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak žalobca v rámci svojej marketingovej
politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že

aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby
po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej
zmluve odpredať žalovanej telekomunikačné zariadenie so zľavou. Zmenšenie majetku žalobcu o
hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za
následok porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale len ako následok

vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nemôže byť následkom žalobcom tvrdeného, ale
žalobcom nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovanej, ale je výsledkom dohody medzi žalobcom
a žalovanej o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov
došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola

hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie, resp. mobilné zariadenie; išlo o dvojstranný
právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a
obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (žalobcovi) vznikla
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (žalovanej) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu

bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda
účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Žalovaná nadobudla telekomunikačné zariadenie do
svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 OZ) a v konaní nebola
tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (žalovanej),
že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny

charakter a neobsahuje žiadny záväzok žalovanej v prípade porušenia akejkoľvek jej povinnosti zo
zmluvných vzťahov so žalobcom uhradiť žalobcovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku
alebo Všeobecných podmienok vyplývala povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny
zariadenia/telefónu.Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej

doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.
Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v tejto časti zamietol.
Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku

z omeškania z tejto sumy.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.

2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bola vo väčšom
rozsahu úspešná žalovaná, avšak nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila, ani nie sú zrejmé

z obsahu spisu, súd jej ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).