Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209663
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615209663.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky

Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne
zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi J.
Q., V.. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, Y., v konaní o zaplatenie 7 988,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 6 852,37 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 6 852,37 eur od 08. 03. 2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po
100,- eur, splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo aj len jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia.

Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 1 135,83 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania od 08. 01. 2013 do zaplatenia.

Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 295,92 eur titulom zaplateného súdneho
poplatku, ktoré je odporca povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- eur, prvá splátka splatná v

mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo aj len
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľky
JUDr. Jána Šoltésa.

Navrhovateľke sa n e p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. 12. 2015 sa navrhovateľka voči
odporcovi domáhala zaplatenia sumy 7 988,20 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že s
odporcom uzatvorila Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 21. 04. 2012, na základe ktorej mu poskytla

finančné prostriedky vo výške 8 489,88 eur. Odporca sa zaviazal splácať túto pôžičku v pravidelných
tridsiatich šiestich mesačných splátkach po 235,83 eur, pričom do dnešného dňa uhradil 180,- eur.
Nakoľko porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, navrhovateľka dňa 23. 12. 2012 listom
vyzvala odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

V podaní zo dňa 04. 05. 2016 navrhovateľka uviedla, že uplatnená pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny
vo výške 6 852,37 eur a dlžných pokút v sume 1 135,83 eur účtovaných v zmysle ustanovenia čl. 11.

bod 12.2 Všeobecných zmluvných podmienok. Navrhovateľka zobrala návrh späť v časti o zaplatenie
tejto zmluvnej pokuty vo výške 1 135,83 eur. Po čiastočnom späťvzatí návrhu tak zostala predmetom
konania povinnosť odporcu zaplatiť 6 852,37eur s príslušenstvom.Súd vo veci nariadil pojednávanie, z neúčasti ktorého sa navrhovateľka a jej právny zástupca písomne
ospravedlnili.

Odporca vypovedal, že finančné prostriedky získané na základe zmluvy o pôžičke boli použité do
domácnosti. Pôžičku prestal splácať z dôvodu, že na to neboli zdroje. Pracoval v zahraničí ako pilčík, kde
mu však nevyplatili mzdu. Od januára 2016 bol nezamestnaný, pričom pred dvoma týždňami si znovu
založil živnosť ako pilčík. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorá päť rokov poberá invalidný
dôchodok a so svojimi dvoma deťmi. Manželkin dôchodok predstavuje 230,- eur. Okrem tohto dlhu

odporca má ešte jeden dlh vymáhaný prostredníctvom súdneho exekútora, pričom tento dlh predstavuje
približne 19 000,- eur. Odporca požiadal vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu o povolenie
splácania tohto dlhu sumou 35,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije so svojimi svokrovcami, s
ktorými sa podieľa na úhradách súvisiacich s bývaním tak, že s manželkou hradia polovicu v sume 120,-
eur.

Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 21. 04. 2012, na základe ktorej bola odporcovi
poskytnutá pôžička vo výške 6 201,57 eur. Pri úrokovej sadzbe 23,98 %, ročnej percentuálnej miere
nákladov 23,98 % a priemernej hodnote RPMN vo výške 21,6 % sa odporca zaviazal pôžičku splatiť
tridsiatimi šiestimi mesačnými splátkami po 235,83 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v

sume 2 288,31 eur a celková suma pôžičky s termínom konečnej splatnosti apríl 2015 predstavovala
8 489,88 eur.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca zaplatil z poskytnutej pôžičky sumu 180,-
eur, pričom prvú úhradu splátky vykonal až rok po získaní pôžičky dňa 26. 04. 2013 vo výške 60,- eur.

Listom zo dňa 23. 12. 2012 navrhovateľka odstúpila od predmetnej zmluvy a vyzvala odporcu, aby
celkovú istinu vo výške 7 032,37 eur uhradil do piatich dní odo dňa doručenia tohto vypovedania.
Navrhovateľka fotokópiou doručenky preukázala, že odporca si predmetnú listinu prevzal do vlastných
rúk dňa 02. 01. 2013.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

Predmetná zmluva o pôžičke je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou a v súlade s citovanými
ustanoveniami je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k tomu, že zmluva o poskytnutí
účelovej pôžičky je po obsahovej stránke úplná, odporcovi jej uzavretím vznikla povinnosť po vyplatení
istiny platiť aj dojednané úroky z pôžičky. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca si
doposiaľ nesplnil svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľke uplatnenú istinu a preto súd návrhu vyhovel a

odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 6 852,37 eur.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľka zobrala pred prvým pojednávaním návrh späť v časti o zaplatenie uplatnenej zmluvnej
pokuty vo výške 1 135,83 eur spolu s príslušenstvom. V súlade s § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku súd nezisťoval stanovisko odporcu k späťvzatiu návrhu na začatie konania v časti, nakoľko
aj jeho prípadný nesúhlas by bol vzhľadom na spomínané ustanovenie neúčinný. Súd preto konanie
zastavil v časti o zaplatenie 1 135,83 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 08. 01. 2013

do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba F. A. P. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením priznanej istiny po uplynutí dodatočnej lehoty
poskytnutej navrhovateľkou v listine, ktorou mu oznámila okamžitú splatnosť úveru, to znamená od
08. 03. 2013. K tomuto dátumu predstavovali zákonné úroky z omeškania sumu 8,75 %, a preto súdnavrhovateľke priznal popri istine aj tieto úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku súd rozhodol v súlade s §
142 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľke, ktorá mala vo veci čiastočný úspech, priznal pomernú časť týchto
trov konania. Súd navrhovateľke priznal istinu vo výške 6 852,37 eur s príslušenstvom, pričom pôvodne
sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 7 988,20 eur. Jej úspech v konaní tak predstavuje 86 %
a v 14 % bola neúspešná. Po započítaní úspechu a neúspechu tak súd priznal navrhovateľke náhradu

súdneho poplatku v rozsahu 72 %. Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške 479,-
eur. Nakoľko však zobrala návrh v časti o zaplatenie sumy 1 135,83 eur späť, došlo k obmedzeniu
poplatkovéhoúkonu(§7ods.7zákonaosúdnychpoplatkoch),vdôsledkučohojejpoplatkovápovinnosť
predstavuje 411,- eur (6 % z 6 852,- eur po zákonnom zaokrúhlení). Vzhľadom na výsledok konania
tak súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v rozsahu
295,92 eur. Navrhovateľke bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátená časť súdneho poplatku

samostatným uznesením.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,

ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 589,75 eur. Aplikácia citovaného
ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Obsahom práva na prístup k súdu je aj právo
každého účastníka konania dať sa právne zastúpiť v konaní. Toto právo však nemožno stotožňovať s
automatickým priznávaním náhrady trov právneho zastúpenia. Súd pri rozhodovaní prihliadol jednak
na osobné a majetkové pomery odporcu, ako aj na postavenie navrhovateľky na finančnom trhu,
v nadväznosti na čo nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by nepriznanie náhrady trov právneho

zastúpenia bolo možné vnímať ako neprimerane tvrdé voči účastníkovi, ktorý bol v konaní čiastočne
úspešný. Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá poberá invalidný dôchodok
vo výške 230,- eur. Zároveň majú dve vyživovacie povinnosti voči jedenásť a osemnásťročným deťom,
pričom okrem tejto pôžičky vstúpili do úverového vzťahu so T. T., a. s., ktorá im poskytla úver na
prerobenie rodinného domu vo výške 19 000,- eur. Odporca žiadal, aby súd povolil splácať priznaný

nárok sumou 35,- eur a teda uplatnené trovy právneho zastúpenia predstavujú sedemnásťnásobok
sumy, ktorou je odporca podľa svojich tvrdení schopný splácať dlh voči navrhovateľke. Uplatnené trovy
právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby, a to z prevzatia a prípravy právneho
zastúpenia a zo spísania návrhu na začatie konania. Práve predmetný návrh na začatie konania je
typickým formulárovým návrhom, ktorý navrhovateľka používa vo väčšine konaní vedených na tunajšom

súde. Naviac, návrhom nebola dostatočne špecifikovaná uplatnená pohľadávka, čo navrhovateľka
doplnila až na základe výzvy súdu. Vzhľadom na to, že navrhovateľka si voči svojim dlžníkom uplatňuje
nároky identickými návrhmi na začatie konania, s poukazom na charakter konania, ktorý je v podstate
obdobný ako v iných konaniach vedených na základe návrhov navrhovateľky na tomto súde a v
neposlednom rade na postavenie odporcu a jeho majetkovú situáciu, súd považoval za spravodlivé

nepriznať navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko má zároveň za to, že takéto
rozhodnutie nebude mať negatívny dopad na jej majetkové pomery. Pokiaľ ide o otázku predvídateľnosti
rozhodnutia súdu, tak predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri
konaníarozhodovaní.Účelomoboznámeniaúčastníkovkonaniastzv.predbežnýmprávnymposúdením
veci je zameranie dokazovania na spornosť skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu

potvrdil alebo vyvrátil. Inštitút tzv. predbežného právneho posúdenia veci sa uplatňuje iba v prípade
rozhodovania vo veci samej, to znamená o žalobnom návrhu a nie o návrhu o trovách konania, čomu
je tak z dôvodu, že rozhodnutie vo veci samej je výsledkom dokazovania a jeho hodnotenia súdom a
rozhodovanie o trovách konania je ovládané zásadami úspechu, zásadou zodpovednosti za zavinenie
alebo náhodu, pričom výnimku z týchto zásad predstavuje práve ustanovenie § 150 O. s. p. Na základe

uvedeného súd s prihliadnutím na osobu navrhovateľky a odporcu, na formulárový typ návrhu na začatie
konania a pre navrhovateľku pomerne jednoduchú právnu vec, jej nepriznal náhradu trov právneho
zastúpenia.Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,

že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z dôvodu nepriaznivej situácie odporcu mu súd povolil splácať priznanú istinu s príslušenstvom tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky bude
mať za následok zročnosť celého plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.