Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611203894
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1611203894.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcov: 1. I., 2. O.,
proti žalovaným: 1. S., 2. K. 3. S., všetci zastúpení advokátom Mgr. Radovanom Ulehlom, AK Winterova
62, Piešťany, o neplatnosť kúpnych zmlúv

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a.

Žalovaným v 1. , 2. a 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojím návrhom zo dňa 04.05.2011 domáhali pôvodne proti žalovaným v 1. a 2. rade
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2007, uzavretej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako
predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 27.03.2009, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako
kupujúcim. Svoj návrh zdôvodnili tým, že žalobcovia v roku 1988 uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.
s. zmluvu o pôžičke, ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalobcov. Pôžičku žalobca v 1. rade nebol schopný splácať, preto sa žalobcovia snažili
zohnať peniaze. Na základe inzerátu im pani S. sľúbila, že im zabezpečí 500.000,- Sk pôžičku, z ktorej
sa mali vyplatiť ich dlhy a zostatok im mal byť vyplatený. V danom prípade nemali úmysel predávať
svoje nehnuteľnosti a boli výslovne uvedení do omylu zo strany pani S. v tom, že uzatvárajú
zmluvu o pôžičke na 500.000,-Sk s tým, že táto pôžička bude zabezpečená ich nehnuteľnosťami. Až
dodatočne sa dozvedeli z internetu, že vlastníkom ich nehnuteľností je žalovaný v 1. rade a po návšteve

notára sa dozvedeli, že podpísali kúpnu zmluvu, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené na žalovaného
v 1. rade. Žalobcovia túto kúpnu zmluvu nepodpísali slobodne a vážne, pretože zmluvu podpisovali u
notára tak, že im bola predložená len posledná strana kúpnej zmluvy, ktorú podpísali a mysleli si, že
ide o zmluvu o pôžičke. U žalobcov v tomto prípade chýbala vôľová zložka, pretože nemali úmysel ani
vôľu nehnuteľnosti predať. Taktiež žalobcovia nikdy neprevzali kúpnu cenu 1.540.000,-Sk tak, ako je
uvedená v kúpnej zmluve. Žalobcovia obdŕžali od pani S. sumu 350.000,-Sk do ruky a sumu okolo
150.000,- Sk si pani S. ponechala a osobne z tejto sumy vyplatila ich dlh spoločnosti EOS KSI dlh v

sume 11.874,60 Sk. Asi po polroku ich navštívil žalovaný v 1. rade s tým, že im je ochotný odpredať
nehnuteľnosti za sumu 1.540.000,- Sk. Keďže sa im hypotekárny úver nepodarilo zabezpečiť, previedol
žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou v roku 2009. Poukázali na
ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že na ich strane v tomto prípade chýbala
jedna z podstatných náležitostí právnych úkonov a to vôľa žalobcov uzavrieť takýto právny úkon a je tu
rozpor medzi vôľou žalobcov a prejavom tejto vôle. Uzavretie kúpnej zmluvy je aj v rozpore s dobrými

mravmi. Žalobcovia aj dňa 12.11.2009 podali trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté, nakoľko nebol
dôvod na začatie trestného stíhania. Kúpna zmluva z 12.10.2007 je preto absolútne neplatná, pričom
účastníci zmluvy sú povinný si vrátiť to, čo podľa nej dostali. Z týchto dôvodov neplatnosťou trpí aj druhákúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými, pretože nikto nemôže previesť viac práv ako má. Poukázali
na ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Naliehavý právny záujem na určení oboch
kúpnych zmlúv žalobcovia preukazovali tým, že bez takéhoto určenia by bolo ich právne postavenie

neisté a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ohrozené.

Žalovaný v 1. rade s návrhom žalobcov nesúhlasil. Uviedol, že mal záujem o kúpu nehnuteľností v okolí
G. a predmetnú kúpu mu sprostredkovala pani S. ako realitná maklérka, s ktorou uzavrel mandátnu
zmluvu. Predmetné nehnuteľnosti si osobne ohliadol a kúpna cena sa mu javila ako primeraná, aj keď

dom bol v zanedbanom stave. Kúpnu zmluvu podpisovali v S.. Žalobcovia trvali na tom, že nehnuteľnosti
chcú neskôr spätne odkúpiť pre svojho syna v lehote do 12.03.2008. Predaj nehnuteľností je pre
nich výhodný, pretože si chcú kúpiť inú menšiu nehnuteľnosť. Z toho dôvodu mu predložili zmluvu o
budúcej zmluve, s podpisom ktorej žalovaný v 1. rade súhlasil. Do podania žaloby ho však žalobcovia
nekontaktovali, že by chceli uzavrieť kúpnu zmluvu. Tvrdenie žalobcov, že len z katastra nehnuteľnosti
zistili, že nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností je nelogické a nepravdivé, keď so žalovaným

uzavreli zmluvu o budúcej zmluve a dodatok k nej o spätnej kúpe, taktiež o tom svedčí pokladničný
príjmový a výdavkový doklad ako i samotné správanie žalobcov. Po kúpe nehnuteľností žalobcovia
odmietli so žalovaným v 1. rade komunikovať a odmietli sa s kúpených nehnuteľností vysťahovať. Ich
konanie považuje za účelové len z dôvodu, aby oddialili vypratanie nehnuteľností, ktoré predali.

Žalovaný v 2. rade sa k návrhu nevyjadril.

Pred začatím konania vo veci samej žalobcovia podali návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do
konania na strane odporcov a to žalovaného v 3. rade, keďže sa po podaní žaloby stal vlastníkom
nehnuteľností, ktoré mali žalobcovia v podielovom spoluvlastníctve a ktoré previedli kúpnou zmluvou na

žalovaného v 1. rade a zároveň podali návrh na zmenu petitu tak, že sa popri neplatnosti dvoch kúpnych
zmlúv domáhali aj neplatnosti tretej kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný v 2. rade ako predávajúci previedol
nehnuteľnosti na žalovaného v 3. rade ako kupujúceho a to z tých istých dôvodov ako sa domáhali
neplatnosti druhej kúpnej zmluvy.

Súd uznesením pripustil vstup žalovaného v 3. rade do konania na strane odporcov a zároveň pripustil
aj zmenu petitu v súlade s návrhom žalobcov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámil sa s LV č. XXX, kúpnymi zmluvami zo dňa
12.10.2007, zo dňa 27.06.2011, zmluvou o budúcej zmluve a jej dodatkom z 12.07.2007, príjmovými a

výdavkovými dokladmi, mandátnou zmluvou, dokladmi o overovaní podpisov, faktúrou, oznámením o
úhrade pohľadávky, vyšetrovacím spisom OR PZ S., katastrálnymi spismi, listom žalovaného v 2. rade
zo dňa 07.10.2010 a listom navrhovateľov, ktorý bol doručený žalovanému v 2. rade v októbri 2010 a
spisom a zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa mandátnej zmluvy zo dňa 01.09.2007, ktorú podpísal žalovaný v 1. rade ako mandant s F. ako
mandatárom na dobu neurčitú, sa mandatár zaviazal za odmenu sprostredkovať pre mandanta
vyhľadávanie záujemcov o kúpu, predaj, nájom a podnájom nehnuteľností, vyhľadávanie záujemcov
pre poskytnutie úveru, vykonávanie ohliadok a prípravu podkladov pre zmluvy súvisiace s realitnou
činnosťou

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12.10.2007 odpredali žalobcovia ako predávajúci žalovanému v 1. rade
ako kupujúcemu nehnuteľnosti, ktoré mali v svojom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré sa
nachádzali v kat. úz. X. boli zapísané na LV. č. XXX . Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru,
ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2 , parc. č. XXXX - záhrady o výmere

655 m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXXX/X. Kúpna cena bola dohodnutá v sume
1.540.000,- Sk, ktorú kúpnu cenu kupujúci uhradil predávajúcim pri podpísaní tejto zmluvy, čo účastníci
zmluvy potvrdili jej podpísaním. Podpisy predávajúcich boli riadne osvedčené u notára dňa 12.10.2007
pod číslami Q. (I., č. l. 11) a č. Q. (O., č. l. 11).

Dňa 12.10.2007 uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 1. rade aj zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve, podľa ktorej sa žalovaný v 1. rade ako budúci predávajúci a žalobcovia ako budúci kupujúci
zaviazali uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude predaj nehnuteľností v kat. úz. X.
zapísané na LV. č. XXX ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2 , parc.č. XXXX - záhrady o výmere 655 m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXXX/X za
kúpnu cenu 1.540.000,- Sk (čl. II. a III. zmluvy) s tým, že budúcu kúpnu zmluvu uzavrú do 12.03.2007
(čl. IV. bod 1. zmluvy). Podpis budúceho predávajúceho (S.) bol na zmluve o budúcej zmluve overený

dňa 12.10.2007 pod č. Q.. Podpisy budúcich kupujúcich boli na zmluve o budúcej zmluve overené dňa
12.10.2007 pod č. Q. (H.) a č. Q. (H.).

Návrh na vklad kúpnej zmluvy bol podpísaný všetkými účastníkmi kúpnej zmluvy dňa 12.10.2007.

Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 12.10.2007 žalovaný v 1. rade odovzdal žalobcom
v 1. a 2. rade kúpnu cenu 1.540.000 Sk. Podpis žalobcov na výdavkovom pokladničnom doklade bol
overený notárom pod č. Q. (H.) a pod č. Q. (H.) dňa 12.07.2007.

Podľapríjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa12.10.2007žalobcoviav1.a2.radepotvrdili podpismi,
že od žalovaného v 1. rade prevzali kúpnu cenu 1.540.000 Sk. Podpisy žalobcov na príjmovom

pokladničnom doklade bol overený notárom pod č. Q. (H.) a pod č. Q. (H.) dňa 12.07.2007.

Podľa výdavkového a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.10.2007 zaplatil žalovaný v
1. rade za sprostredkovanie kúpy nehnuteľností v X. F. sumu 10.000,-Sk (č. l. 43) na základe faktúry
vystavenej F.

K predmetnej zmluve o budúcej kúpnej zmluve tí istí účastníci zmluvy uzavreli dňa 11.03.2008 dodatok
č. 1, podľa ktorej sa účastníci zmluvy o budúcej zmluvy dohodli na zmene čl. IV. bod 1. tejto
zmluvy tak, že kúpnu zmluvu uzavrú najneskôr do 01.04.2008.

Kúpnou zmluvou zo dňa 16.01.2009 žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2007 na žalovaného v 2. rade za kúpnu cenu 51.118,- €. Vklad predmetnej
kúpne zmluvy bol povolený dňa 27.03.2009 pod V-754/2009.

Kúpnou zmluvou zo dňa 27.06.2011 žalovaný v 2. rade previedol nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2007 na žalovaného v 3. rade za kúpnu cenu 50.000,- €. Vklad predmetnej
kúpne zmluvy bol povolený dňa 27.03.2009 pod V-3197/2011.

Podľa LV č. XXX je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. X. a to parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 383 m2 , parc. č. XXXX - záhrady o výmere 655 m2 a rodinného domu,

súp. č. XX postaveného na parc. č. XXXX/X žalovaný v 3. rade.
Z výsluchu žalobkyne v 2. rade súd zistil, že s manželom potrebovali zohnať cca 500.000,- Sk na
rekonštrukciu domu. Obaja žalobcovia nemohli dostať žiadny úver z banky, pretože nespĺňali podmienky
a boli na zozname neplatičov, pretože nesplácali dlh na úvere okolo 12.000,- Sk v Slovenskej sporiteľni
a. s. Cez inzerát sa kontaktovali s pani S., ktorý im uviedla, že je to možné len ak odpredajú rodinný dom

súkromnej osobe, ktorá im dá peniaze. S. im uviedla, že kúpna cena bude 1.540.000,-Sk t.j. trojnásobok
pôžičky,pričomsizapočítalaktomuajodmenuzasprostredkovaniepôžičkyvsume40.000,-Sk.Dohodlo
sa, že sa uzavrie zmluva o budúcej kúpnej zmluve s tým, že žalobcovia požiadajú v lehote pol roka o
hypotekárny úver, resp. tento úver si vybaví ich syn a vrátia žalovanému v 1. rade 500.000,- Sk. Kúpnu
zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve vyhotovila pani S. podľa dohody a navrhovatelia 12.10.2007

u notára X. predmetné zmluvy podpísali vrátane príjmových a výdavkových dokladov a následne ich išiel
podpísať žalovaný v 1. rade. Podpisy im overovala pracovníčka a žalobcovia vedeli čo podpisujú. Potom
s pani S. išli do G. do EOS KSI Slovensko s. r. o., kde pani S. vyplatila dlh žalobcov. Pani S. im potom v
aute vyplatila sumu 350.000,-Sk s tým, že zvyšok si necháva ako náklady na vybavenie hypotekárneho
úveru, ktorý im vybaví. Potom oslovili advokátku, aby im pomohla zrušiť túto kúpnu zmluvu. Advokátka

im uviedla, že sa to už nedá, pretože podpísali všetky doklady. Zároveň im vypracovala dodatok k zmluve
o budúcej zmluve, ktorý podpísali, keďže zistila v zmluve chybu v dátume. Žalovaný v 1. rade im dovolil
v rodinnom dome bývať až pokiaľ si ho neodkúpia. Žalobcom sa hypotekárny úver nepodarilo vybaviť.

Žalobca v 1. rade uviedol, že potrebovali s manželkou peniaze na opravu strechy. Pracoval v tom čase

len prvý týždeň v zamestnaní a úver by v tom čase nedostali. Všetko ohľadne pôžičky vybavovala jeho
manželka, on len bol podpisovať zmluvy. Zmluvy, ktoré podpisoval si neprečítal. Myslel si, že budú
podpisovať papiere o pôžičke. V S. sa stretli s pani S., ktorá im uviedla, že má pre nich 500.000,-
Sk. U notára podpísali asi 7x papiere, ktoré sú založené v spise a nikto ho nenútil tieto dokumentyrýchlo podpisovať. Potvrdil, že všetky podpisy na týchto dokladoch sú podpismi žalovaného v 1. rade.
Pri podpisovaní zmlúv žalobcu v 1. rade nikto nenútil podpisovať ich rýchlo. Videl, ako manželke pani S.
potom v aute odovzdávala peniaze, nevidel však koľko. Potom išli do G., kde pani S. vyplatila ich dlh na

pôžičke asi v sume 11.000,- Sk. Keď s manželkou prišli domov, peniaze neprepočítali a manželka ich
odložila. Vôbec nevedel, koľko peňazí vlastne mali. Následne začali rekonštruovať strechu. Až potom
prišla pracovníčka z úradu, ktorá sa ich pýtala prečo prerábajú strechu, keď ten dom už nie je ich.
Vtedy mu manželka uviedla, že dom predali. Zmluvu o budúcej zmluve podpisoval z toho dôvodu, že
predpokladal, že si vybavia úver a spätne odkúpia svoj dom. Následne aj chceli dom spätne odkúpiť za

500.000,- Sk, čo bolo dohodnuté medzi ich advokátkou a žalovaným v 1. rade, ale nedokázali si už úver
vybaviť a to ani cez svojho syna. Časť peňazí použili na výmenu strechy. Žalobca v 1. rade sa
nevedel vyjadriť k tomu, ako sa naložilo so zvyškom peňazí.

Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 07.10.2010 vyzval žalobcov, aby nehnuteľnosti - rodinný dom spolu
s pozemkami ,ktoré sú zapísané na LV č. XXX a ktorých je vlastníkom, vypratali do 2 mesiacov od

doručenia výzvy. Žalobcovia na predmetnú výzvu reagovali listom, ktorý bol doručený žalovanému v
2. rade dňa 27.10.2010 tak, že majú záujem o odkúpenie nehnuteľností, resp. o prenájom rodinného
domu s tým, že inak majú právo požiadať o vyplatenie všetkých prác, ktoré na rodinnom dome boli z ich
strany vykonané predbežne v sume 600.000,- Sk.

Žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu žiadali návrh navrhovateľov zamietnuť. Uviedli, že žalobcovia
nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení a najmä neuniesli dôkazné bremeno v
preukázaní skutočností, ktoré tvrdili. Pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy,
ktorú žalobcovia uzavreli, podľa § 49a Občianskeho zákonníka, žalobcovia uzatvárali kúpnu zmluvu
platne, kúpnu zmluvu riadne podpísali s overením svojich podpisov. Nepochybné bolo aj označenie

kúpnej zmluvy a všetkých účastníkov zmluvy, pričom poverená pracovníčka notára sa žalobcov jasne
opýtala, či vedia, čo podpisujú. Riadne podpísanie prvej kúpnej zmluvy dosvedčujú aj overené podpisy
na príjmovom a výdavkovom doklade, ktorým potvrdili prevzatie kúpnej ceny zo strany. Dôkazom týchto
skutočností je aj uzavretá zmluva o budúcej zmluve a to všetkými účastníkmi kúpnej zmluvy. Uvedená
zmluva o budúcej zmluve obsahovala zrejmú nesprávnosť, na základe čoho všetci účastníci kúpnej

zmluvy podpisovali dodatok k zmluve o budúcej zmluve, pričom v čase podpisovania zmluvy o budúcej
zmluve žalobcovia akceptovali stav, ktorý tu trval v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobcovia teda
nepreukázali skutočnosť, že konali v omyle pri podpisovaní kúpnej zmluvy. Žalovaní považujú celé
konanie za účelové a takýmto spôsobom sa žalobcovia snažia oddialiť doriešenie veci. Odporcovia v 1.
a 2. rade namietali svoju pasívnu legitimáciu.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Malackách ČVS: ORP-489/OJP-MA-2010 vyplýva, že vyšetrovateľka
PZ dňa 16.07.2010 odmietla trestné oznámenie žalobcov pre podozrenie z prečinu podvodu, ktorého
sa mal dopustiť žalovaný v 1. rade a F. tým, že na jeseň roku 2007 cez internet našli žalobcovia
sprostredkovanie rýchlej pôžičky, na čo reagovali a súhlasili s pôžičkou 500.000,- Sk s tým, že hodnotu

27.000,- Sk si ponechá F. ako sprostredkovateľka pôžičky, hodnotu 27.000,- Sk vyplatí Slovenskej
sporiteľni a. s. a v hotovosti bola vyplatená žalobcom suma 350.000,- Sk. F. pripravila listiny, o ktorých
tvrdila, že sú to zmluvy o pôžičke 500.000,- Sk a dokumenty o splatení dlhu Slovenskej sporiteľni a. s.
Tieto listiny si žalobcovia neprečítali a podpísali ich pred notárom Dr. X.. V decembri 2008 sa žalobkyňa
v 2. rade dozvedela, že už nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré mali v BSM a týmito listinami boli

zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kúpna zmluva a plná moc pre S. ktorý im v máji 2008 ponúkol na
predaj predmetné nehnuteľnosti v hodnote 1.540.000,- Sk, čím spôsobili žalobcom škodu v nezistenej
výške, nakoľko nebol dôvod pre začatie trestného stíhania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
kúpnu zmluvu, zmluvu o budúcej zmluve žalobcovia podpísali slobodne a vážne, neboli obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony ani obmedzený v zmluvnej voľnosti, bola im daná možnosť prečítať si ich.

Žalobkyňa v 2. rade si všimla v zmluvách kolónku predávajúci a kupujúci, čo jej bolo divné, no ani v
jednom prípade sa nikoho nič nepýtala. Konaním žalovaného v 1. rade a F. preto nedošlo k naplneniu
skutkovej podstaty prečinu podvodu ani iného trestného činu.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska predchádzania
ďalším sporom prípadne výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom napr. v konaní
pred správou katastra nehnuteľností. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho

sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania
s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty.

Súd mal za to, že žalobcovia v čase podania návrhu osvedčili naliehavosť na požadovanom
určení neplatnosti uvedených zmlúv v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. tým, že bez takéhoto určenia by

bol výkon ich vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam ohrozený a týmto určením sa ich právne
postavenie stane istým, keďže rozhodnutím súdu o ich neplatnosti v súlade s ustanovením § 34 ods. 2
zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), by došlo zo strany katastra záznamom (na základe rozsudku súdu o neplatnosti
všetkých troch zmlúv) k vyznačeniu stavu pred týmito právnymi úkonmi, t. j. k obnoveniu pôvodných

zápisov, keďže v danom prípade boli práva dotknuté ďalšími právnymi zmenami.

Žalobcovia sa svojím návrhom domáhali určenia neplatnosti troch kúpnych zmlúv a to kúpnej zmluvy zo
dňa 12.10.2007, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade a neplatnosti kúpnych
zmlúv, ktorými následne došlo k prevodom tých istých nehnuteľností na žalovaného v 2. rade a následne

na žalovaného v 3. rade. V konaní uviedli, že majú naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže
inak by bolo právne postavenie žalobcov neisté. Neplatnosti prvej kúpnej zmluvy sa dovolávali podľa
ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka ako i podľa § 49a Občianskeho zákonníka.

V posudzovanom prípade súd skúmal predovšetkým platnosť prvej kúpnej zmluvy, ktorú žalobcovia v

1. a 2. rade uzavreli so žalovaným v 1. rade. Dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je platná tak
z hľadiska ustanovení § 37 ods. 1 ako i § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka.

V súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy došlo
zo strany žalobcov k naplneniu všetkých náležitostí vôle a prejavu pri uzavieraní predmetnej kúpnej

zmluvy. Tvrdenie žalobcov, že nemali úmysel uzavrieť so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu, ale
uzavrieť len zmluvu o pôžičke súd považoval za účelové.

Žalobcovia si boli vedomí skutočnosti, že im nemôže byť poskytnutý úver pre nesplnenie podmienok
pre jeho poskytnutie. Sprostredkovateľkou pani S. boli riadne oboznámený so skutočnosťou, že budú

uzavierať kúpnu zmluvu a na základe toho dostanú peniaze. Tieto skutočnosti potvrdila vo svojej
výpovedi samotná žalobkyňa v 2. rade. Skutočnosť, že žalobcovia vedeli o tom, že podpisujú kúpnu
zmluvu potvrdzuje aj fakt, že si vymienili právo spätnej kúpy t.j. že do určitej doby si zabezpečia
hypotekárny úver a spätne si odkúpia nehnuteľnosti, ktoré odpredávali a v ten istý deň aj podpísali
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Mali teda vedomosť o tom, že pokiaľ si zabezpečia finančné

prostriedky, môžu si uplatniť právo na uzavretie novej kúpnej zmluvy, ktorou opäť nadobudnú svoje
nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu ako i zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podpisovali u notára, ich
podpisy boli v kúpnej zmluve riadne notársky overené. Žalobca v 1. rade potvrdil skutočnosť, že všetky
dokumenty u notára podpisoval bez akéhokoľvek nátlaku a mal na to dostatok času. Išlo teda o zmluvy,
ktorú si žalobcovia mohli preštudovať a slobodne sa rozhodnúť, či podmienky v nich budú akceptovať

a podpíšu ich alebo nie.

Súd tvrdeniu žalobcov, že po podpísaní kúpnej zmluvy neprevzali celú dohodnutú kúpnu cenu neuveril,
keďže žalobcovia pri podpise kúpnej zmluvy zároveň podpísali príjmové a výdavkové doklady o prevzatíkúpnej ceny, pričom ich podpisy na týchto dokumentoch boli taktiež notársky overené. Okrem toho mal
súdpreukázané,žežalobcoviaposkytnutéfinančnéprostriedkypoužilinarekonštrukciurodinnéhodomu
najmenej v sume 600.000,- Sk, čo taktiež vyvracia ich tvrdenie, že im bola poskytnutá kúpna cena len

v sume 350.000,- Sk.

Na základe týchto skutočností súd návrh navrhovateľov zamietol, ako nedôvodný, keďže žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. Predmetná kúpna zmluva z 12.10.2007, uzavretá medzi
žalobcami a žalovaným v 1. rade bola uzavretá platne v súlade s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o kúpnej zmluve, nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a žalobcovia pri jej uzavieraní
neboli uvedený do omylu v tom, že uzavierajú inú zmluvu ako kúpnu. Keďže kúpna zmluva z 12.10.2007
bola uzavretá platne, platne boli uzavreté aj na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy zo 16.01.2009 a z
27.06.2011 uzavreté medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovanými v 2. a 3. rade.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade, ktoré mali vo

veci plný úspech však náhradu trov konania nepriznal, pretože si v konaní žiadne trovy neuplatnili a ani
žiadne trovy konania po vynesení rozsudku v zákonnej lehote nešpecifikovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)