Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914215902
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914215902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu AB 1 B. V.,

registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25,
IČO 47 234 679 proti žalovanej S. E., K.. XX. XX. XXXX, O. I. B. Y. W., O. XXX/X, I.. Č.. B. Y. W., X. X/XX,
zast. JUDr. Evou Fükőovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 3 o zaplatenie
1.440,06 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.148,60 eur s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 13. 08. 2014
do zaplatenia, ako aj 113,43 eur trov právneho zastupovania a 47,02 eur iných trov v splátkach po 38,-

eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Trovy je povinná zaplatiť na účet alebo do rúk právneho zástupcu žalobcu.

V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 16. 12. 2014 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1.440,06
eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
10. 09. 2013. Uviedol, že nadobudol pohľadávku od svojho predchodcu Home Credit Slovakia a. s. na

základezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa22.07.2014,pričomišloopohľadávkuzúverovejzmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2013. Jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.382,- eur žalovanej. Žalovaná
bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti
bol určený v zmluve. Žalovaná sa s úhradou dostala do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu
platieb. Listom zo dňa 22. 07. 2014 bola žalovaná preto vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru
vo výške 1.440,06 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Takto na základe vyššie uvedených skutočností

eviduje voči žalovanej dlh, a preto žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 1.440,06 eur (istiny vo výške
142,40 eur, úrokov z istiny do času zosplatnenia vo výške 118,30 eur, zosplatnenej istiny vo výške
1.121,36 eur, poplatkov za upomienku 5,- eur + 24,- eur + 12,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 17,-
eur), ďalej vyčísleného úroku z omeškania 24,18 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy 1.440,06 eur od 05. 12. 2014 do zaplatenia.

Vo veci bol dňa 28. 04. 2015 vydaný platobný rozkaz č. 3Ro/1121/2014-35, proti ktorému žalovaná

podala v zákonnej lehote odpor v ktorom namietla žalovanú sumu, čo do dôvodu a jej výšky. Konkrétne
uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere - zmluva o úvere zo dňa 10. 09. 2013, neobsahuje
obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a to predovšetkým náležitosti
uvedené pod písm. i/, j/ k/, čo robí spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 11 zák.č. 129/2010 Z. z. bezúročnýa bez poplatkový. Súčasne namietala aj samotnú výšku úrokovej sadzby vo výške 20,19 % ročne,
ktorá podľa jej vyjadrenia prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, z úveru pre spotrebiteľské úvery s
počiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov, podľa údajov Národnej banky Slovenska o viac

ako 76%. Dohodnutá úroková sadzba je preto v rozpore s dobrým mravmi a tým aj v rozpore s ust.
§ 39 Obč. zák. a preto je neplatná. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty túto žalovaná považovala
za dojednanú v rozpore s ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., nakoľko nebola dojednaná v písomnej forme,
keďže bola obsahom iba všeobecných podmienok ktoré neboli ňou podpísané. Záverom uviedla, že na
predmetnom úvere uhradila spolu 233,40 eur, preto žalobu považuje za dôvodnú iba v časti 1.148,60

eur a súčasne žiadala, aby túto sumu vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu mohla splácať formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 25 eur.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasí s
pojednávaním v jeho neprítomnosti a prípadne aby bolo bez jeho prítomnosti vo veci rozhodnuté. Preto
súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že v kultúrnom dome bola akcia na predaj čistiacich filtrov na
vodu. Išli na ňu psychologicky, a tak nakoniec súhlasila s úverom. Povedala, že nemá žiaden príjem,
lebo čaká na priznanie dôchodku a ten bude okolo 250,- eur. Povedali jej, že sa musí uviesť aspoň
300,- eur, aby úver dostala. Pani povyplňovala papiere a ona ich podpísala. Išlo o úver na cenu filtra.

Nepamätá sa, že by o čomkoľvek inom ešte hovorili, teda že by niečo dojednávali. Spočiatku aj platila,
ale potom to už nezvládala.

Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní vzhľadom na dôvody uvedené v odpore a na vykonané
dokazovanie žiadala žalobu v časti prevyšujúcej 1.148,60 eur zamietnuť, lebo úver je bezúročný a bez

poplatkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením splátkového kalendára k úverovej
zmluve č. XXXXXXXXXX, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2013 (ďalej ÚZ), výzvy
zo dňa 22. 07. 2014, v ktorej žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlhu, aj s výpisom z poštovej knihy,

úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len ÚZP ) , oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 11. 2014 aj s výpisom z poštovej knihy a výpisom z Obchodného
registra na žalobcu a ma základe predložených dôkazov skutkovo a právne posúdil vec takto:

Žalobca je právnickou osobou založenou podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so sídlom

Amsterdam,zapísanouvpríslušnomregistriObchodnejkomoryHolandskapodreg.číslomXXXXXXXX.
Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyni oznamoval žalovanej listom zo dňa 19. 11. 2014, že
nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom poukázal na to, že žalovaná
bola už vyzvaná pôvodným veriteľom k úhrade omeškaných splátok, naposledy výzvou zo dňa 22. 07.
2014. Žalobca preto opätovne vyzval žalovanú k zaplateniu dlhu 1.461,19 eur do 7 dní od doručenia

tejto výzvy.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany
so žalovanou uzavreli dňa 10. 09. 2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1.382,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s

príslušenstvom splácať vo 36 - tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 52,10 eur s tým, že
prvá splátka bola splatná 10. 10. 2013. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mala žalovaná zaplatiť,
bola vo výške 1.875,60 eur (36 x 52,10 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 20,19 %
ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 22,4 %. Priemerná hodnota RPMN
predstavovala 46,06%. Tiež nie je sporné, že žalovaná na úver uhradila 233,40 eur a že pohľadávka

bola postúpená žalobcovi.

Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaná si svoju povinnosť voči právnemu predchodcovi
žalobcu nesplnila, z celkového poštu 36- tich splátok uhradila len splátky v celkovej výške 233,40 eur.
Tým, že žalovaná riadne svoj dlh nesplácala, dostala sa do omeškania. Výzvou zo dňa 22. 07.

2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným
upozorneniam uhradená, celá jej pohľadávka vo výške 1.440,06 eur vrátane príslušenstva sa stala
splatnou a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na
to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumyvychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanej
zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 24. 07. 2014. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu
doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanej doručená v 3. deň

od jej odoslania. Posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 27. 07. 2014, čím sa v zmysle ust. § 122 ods.
3 Obč. zák. posledný deň lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 28. 07. 2014.
Posledný deň 15 dňovej lehoty pripadol na 12. 08. 2014 Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal súd aj
zo skutočnosti, že zo spisu nevyplýva , že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá
iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti

súd ustálil ako prvý deň omeškania 13. 08. 2014. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej
právny predchodca žalobcu začal počítal plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa odoslania výzvy, nemá
oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho, že by sa o nej
mohol adresát dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jeho postavenie (aj s ohľadom na
vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie
dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.

Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaná
nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej znenie navrhnuté žalobcom a podľa jej výpovede
podstatné náležitosti s ňou ani neboli prejednané.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom
predmetnou zmluvou vystupoval voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaná ako fyzická osoba,

ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský,
založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľskýchúverochvzneníkudňuuzavretiazmluvy(ďalejlen"zákonospotrebiteľskýchúveroch").

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri úvere sú všeobecne považované za

odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustálenej súdnej judikatúry,
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní,
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon
výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu.

V danom prípade sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 20,19 % ročne. Z

internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v septembri 2013 činil úrok 11,04% p. a
(kategória úverových zmlúv medzi domácnosťami a bankou počas referenčného obdobia). Dopytom
na Všeobecnú úverovú banku a.s. súd zistil, že úrokové sadzby na spotrebné úvery - bez uvedenéhoúčelu boli, v období od 01. 08. 2013, bankou poskytované s úrokovou sadzbou od 10,90% p. a. Z toho
je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol o viac ako 80% , resp. v porovnaní
v VÚB bankou o takmer 100% vyšší.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 11,04% ročne za

absolútne neplatnú a tým úver , v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch (s
odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. i/ toho istého zákona, teda že zmluva musí obsahovať úrokovú sadzbu
a podmienky uplatňovania), za bezúročný a bez poplatkov.

Súd vyslovil za neplatnú celú dohodu o výške úroku a to aj napriek tomu, že rozpor s dobrými mravmi

sa týkal len časti dohody (ktorú súd považoval za neprimeranú, t. j. prevyšujúcu bankami poskytnutú
výšku úroku). Na podporu svojho záveru uvádza, že ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je
možnéoddeliťodostatnéhoobsahu.Tam,kdesadôvodneplatnostivzťahujenacelýprávnyúkon(dôvod

neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a
nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho
úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky,
treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v
sebe obsahovala dohodu o výške úrokov, od samotnej zmluvy , avšak jej obsah tvorí nedeliteľný celok

vo vzťahu k ujedaniu o dohodnutej výške úrokov. Túto dohodu považoval dôvodne súd za neplatnú z
vyššie uvedených dôvodov, a podľa obsahu ju nebolo možné deliť tak, ako to má mysli § 41 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na to ,že súd považoval úver za bez úročný a bez poplatkový nepriznal žalobcovi
ani poplatky za upomienky a poplatok za vedenie účtu.

Súd podotýka, že zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov..., pričom
neuvedenie tejto náležitosti spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1
písm.b/zákonaospotrebiteľskýchúveroch).Zmluvaneobsahujerozčleneniesplátokúverutak,abybolo
zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je postačujúce

uviesťlencelkovúvýškusplátky,akojetovdanomprípade.Súdprivýkladetentonáležitostiaplikovaltzv.
legálny výklad (dôvodová správa). Zákonodarca v nej bližšie špecifikoval svoj úmysel a to, že spotrebiteľ
musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný
plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky), vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Preto súd vychádzajúc z toho, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovanú len na
zaplatenie 1.148,60 eur ako rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru 1.382,- eur a zaplatenou sumou
233,40 eur.

Súd k dojednaniu o zmluvnej pokute uvedenej v úverových podmienkach (Hlava 18 § 2) poukazuje
na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, ale len súčasťou
záverečných ustanovení v hlave 18 Úverových podmienok. V zmysle príslušného zákonného
ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta dohodnutá písomne.
Tým, že zmluvná pokuta je obsiahnutá iba v predtlačenom formulári zmluvných podmienok pri ktorých

absentuje podpis účastníkov, nie je splnená základná podmienka o písomnej dohode. a preto súd takto
uzavretú zmluvnú pokutu považuje za neplatnú a žalobcovi ju nepriznal. Súd ďalej uvádza, že pri forme
úverových podmienok, ktorú žalobca zvolil, má súd vážne pochybnosti o tom, či spotrebiteľ bol s nimi
riadne oboznámený.Poplatok za upomienku, tak ako bol koncipovaný vo ÚZP umožňuje (objektívne) získať na strane
dodávateľa vyššiu čiastku (navýšenie dlhu o neexistujúce náklady) ako sú skutočné náklady a vzhľadom

na to, ide o rozpor týchto poplatkov s ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. v spojení s § 54 ods. 1 Obč. zák. Z
uvedeného dôvodu preto súd poplatok za upomienku v zmysle ust. Hlavy 18 §1 úverových podmienok,
pre jeho rozpor s vyššie uvedenými ustanoveniami, nepriznal.

Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania vo

výške 24,18 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 08. 08. 2014
do 04. 12. 2014 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 8,15 % ročne zo žalovanej
sumy 1.440,06 eur od 05. 12. 2014 do zaplatenia, súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku
omeškania uvedenej vyššie mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola zahrnutá do celkom vyčíslenej
výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 22. 07. 2014 sa žalovaná dostala do omeškania dňom 13. 08. 2014.
K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,15 %, ktorá po zvýšení o 5 percentuálnych bodov (ide o

záväzkový vzťah ktorý vznikol po 01. 02. 2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov
účinných od 31. 01. 2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne. Vzhľadom na to, že
výška úroku z omeškania uvedená v žalobe bola v súlade so zákonom priznal žalobcovi výšku úroku z
omeškania v žiadanej výške, t. j. vo výške 5,15% ročne, avšak len z priznanej sumy 1.148,60 eur, teda
z istiny a to od 13. 08.2014 ako prvého dňa omeškania do zaplatenia. Súd nešiel nad rámec žaloby ( §

153 ods. 2 O. s. p.), keď priznal úroky od 13. 08. 2014, hoci žalobca uvádza v žalobe, že ich žiada od
05.12.2014, pretože v tomto sú už aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za dobu od
08. 08. 2014 ( boli vypočítané nesprávne, keď počiatok omeškania nebol 08. 08. 2014 a boli počítané
aj z úrokov a poplatkov). Výpočet úrokov bol nesprávny, a preto súd rozhodol tak, že úroky priznal zo
sumy 1.148,00 eur od 13. 08. 2014 do zaplatenia (v čom je zahrnutý i požadovaný kapitalizovaný úrok

ale len v prináležiacej výške a z prináležiacej sumy).

Súd na základe vyššie uvedeného zaviazal žalovanú len na zaplatenie 1.148,60 eur s 5,15 % úrokmi z
omeškania ročne od 13. 08. 2014 do zaplatenia, kým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Z uplatneného nároku 1.440,06 eur
bolo žalobcovi rozhodnutím priznaných 1.148,60 eur. Úspech žalobcu predstavuje 79,76% a neúspech
20,24%, čistý úspech žalobcu je takto vo výške 59,52% a v tomto rozsahu je aj daný nárok žalobcu
na náhradu trov konania. Trovy konania si žalobca uplatnil pri podaní žaloby a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 190,58 eur a iné trovy vo výške 79,- eur (zaplatený súdny poplatok). Trovy

právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ust § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. a/ ,c/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (2 úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava a
písomné podanie - žaloba po 71,37 eur + 2x režijný paušál po 8,04 eur ).

Súd uplatnené úkony považuje za účelne vynaložené a vyčíslené správne, a preto vychádzal pri
rozhodovaní z tohto vyčíslenia - za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia odmena vo
výške 71,37 eur + 8,04 eur režijný paušál, za úkon právnej služby písomné podanie na súd odmena
vo výške 71,37 eur + 8,04 eur režijný paušál, spolu vo výške, celkovo 158,82 eur + 31,76 eur ako
20 % DPH, celkovo 190,58 eur. Z týchto trov právneho zastúpenia priznal žalobcovi náhradu vo výške

59,52% , 113,43 eur. Žalobca má právo aj na náhradu iných trov (zaplatený súdny poplatok vo výške
79,50 eur) vo výške jeho čistého úspechu (59,52%), t. j. vo výške 47,02 eur. Preto žalobcovi priznal
náhradu trov právneho zastúpenia 113,43 eur a náhradu iných trov 47,02 eur.
Zaplatenie trov právnemu zástupcovi je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná žiadala o povolenie splátok maximálne po 30,- eur z dôvodu, že je nemajetná, býva v
podnájme a poberá len dôchodok 273,10 eur. Súd na jej žiadosť podľa vyššie cit. ust. § 160 ods. 1 O.
s. p. povolil žalovanej splatenie v splátkach po 38,- eur mesačne a to s prihliadnutím nielen na pomeryžalovanej, ale aj na výšku pohľadávky, ktorú má zaplatiť. Podotýka pritom, že žalovaná si bola vedomá
toho, že má dlh voči žalobcovi, poslednú úhradu však vykonala 28. 02. 2014.
Preto súd vychádzajúc z toho, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovanú len na

zaplatenie 1.148,60 eur ako rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru 1.382,- eur a zaplatenou sumou
233,40 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalovaná nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.