Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205020
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814205020.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. P. XX/XX, XXX XX S.S. D. H., za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 1.
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25
Chorvátsky Grob, 2. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava,
o zaplatenie 2.657,33 eur s prísl. t a k to

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.722,18 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo
výške 318,64 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.722,18 eur od 17.04.2013 do
zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 47,70 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a
trovy právneho zastúpenia vo výške 128,75 eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti toto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 1. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 2. Všeobecná ochrana právo spotrebiteľov, zast. JUDr.
Bohdanom Jakubisom, sa náhrada trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodnou žalobou zo dňa 23.04.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške
2.657,33 eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 560,05 eur, úroku z omeškania vo
výške 0,024% denne zo sumy 2.559,28 eur od 17.04.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 14.01.2010 Úverovú zmluvu č. 4001034489.

Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný
oboznámený a podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. Predmetom úverovej zmluvy
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 2.000,00 eur zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 48
splátok a vo výške 75,94 eur. Žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach
splatných v zmysle úverovej zmluvy. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako
je v splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich

započítania. V zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, bol žalovaný
žalobcom vyzvaný listom zo dňa 14.02.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2.707,33 eur v
lehote 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho
ako 7 dní je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečnéustanovenia. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, denná úroková sadzba 0,024% bola stanovená nasledovne:
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu
15.02.2011 + 8 percentuálnych bodov, /365 dní (skrátená na tri desatinné miesta). Tak, ako aj vyplýva

zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina (výška
dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) + zosplatnená isitna (výška dlžnej sumy
úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru,
uplatňovaná v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru) vo výške
1.913,03 eur, úrok z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 407,38 eur, úrok z vyššie

uvedenej zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia
úveru, uplatňovaný v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru 238,87
eur, dlžné poistné vo výške 0,00 eur; medzisúčet 2.559,28 eur; poplatok za vedenie účtu vo výške 18,32
eur, poplatok za upomienku vo výške 0,00 eur, zmluvná pokuta vo výške 79,73 eur, zákonný úrok z
omeškania do zosplatnenia počítaný príslušnou zákonnou sadzbou v závislosti od výšky dlžnej sumy a
počiatku omeškania vo výške 0,00 eur, úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na

vydanie platobného rozkazu, vo výške 560,05 eur. Žalobca je oprávnený v zmysle ÚP zmluvnú pokutu,
úrok z omeškania či poplatky za upomienky čiastočne alebo úplne odpustiť.

Uznesením súdu, č. k. 9C/383/2013 - 26 zo dňa 22.10.2013, súd konanie o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 560,05 eur ako kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia

do podania návrhu zastavil, s tým, že vo zvyšnej časti vylúčil žalobu na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania, a to z dôvodu, že žalobca vo svojom podaní zo dňa
18.10.2013 uviedol, že berie návrh v časti, kde si uplatňoval úrok z omeškania vyčíslený v sume 68,39
eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Konanie vo vylúčenej veci je vedené pod sp. zn.
9C/383/2013.

Krajský súd v Prešove, uznesením zo dňa 31.03.2014, č. k. 7Co/56/2014 - 41, zmenil uznesenie
vo výroku o čiastočnom zastavení konania tak, že zastavil konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 68,39 eur ako kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania
žaloby.

Žalovaný uviedol, že nemá z čoho dlh zaplatiť.
Vedľajší účastník 1. sa k podanej žalobe nevyjadril, len vstúpil dňa 06.06.2014 do pôvodného konania
č. 9C/383/2013.

Vedľajší účastník 2. navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, vzniesol námietku premlčania
a uplatnil si trovy právneho zastúpenia.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobouajejprílohami,obsahomspisu9C/383/2013-ato
úverovou zmluvou, Úverovými zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom, výzvou na zaplatenie

úveru, čiastočným späťvzatím návrhu, uznesením na čl. 26, odvolaním voči uzneseniu, rozhodnutím
KS v Prešove, Oznámeniami o vstupoch vedľajších účastníkov, vyjadrením vedľajšieho účastníka,
vyjadrenímprávnehozástupcužalobcu,správamiopobytežalovanéhoazistilnasledujúciskutkovýstav:

Žalovaný uviedol, že je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, je evidovaný na Úrade práce vo Vranove

nad Topľou. Už nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, prakticky nemá žiadne peniaze. Nemá problém s
tým, že by dlh vyrovnal žalobcovi, ale skutočne nemá z čoho, nemá žiaden majetok, nemá prácu, ani
nič. Je bez práce, bez akéhokoľvek príjmu, nemá z čoho zaplatiť dlh žalobcovi, o čom predložil súdu aj
Potvrdenie ÚPSVaR zo dňa 09.03.2016 o Evidencii nezamestnaných.

Vedľajší účastník 2. navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť
trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 238,50 eur. Úver považuje bezúročný a bez poplatok,
nakoľko zmluva neobsahuje RPMN, a tým nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001. Ďalej vzniesol námietku premlčania.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2015 uviedol, že nárok žalobcu premlčaný nie
je, keďže podľa ust. § 3 písm. a) Hlavy 7 Úverových podmienok (Ďalej len „ÚP“), klient je povinný celý
čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s plnením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskoril s plnením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V súvislosti s preukázanýmomeškaním žalovaného so zaplatením dvoch po sebe idúcich predpísaných splátok, a tiež, že žalovaný
bol v omeškaní so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace a s poukazom na vyššie citované ust. § 3
písm. a) Hlavy 7 ÚP, bol žalovaný v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, oprávnený

požiadať žalovaného o vrátenej celej nezaplatenej časti poskytnutého úveru. V dôsledku vzniknutého
omeškania žalovaného s úhradou jeho záväzkov vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 14.02.2011
na zaplatenie zostatku dlžnej sumy úveru, a to v lehote 15 dní. Žalobca žalovaného v predmetnom liste
zároveň upozornil, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote nezaplatí, žalobca pristúpi k jej vymáhaniu
súdnoucestou.Žalovanýnazákladepredmetnejvýzvyneuhradilžalobcovianičasťdlžnejsumy,žalobca

preto pristúpil k uplatneniu práva na zaplatenie celej zvyšnej časti úveru návrhom na vydanie platobného
rozkazu. Je nesporné, že k splatnosti celej zvyšnej časti úveru došlo dňa 14.02.2011, premlčacia lehota
začala plynúť od 15.dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. 15 deň odo dňa 14.02.2011, t. j. dňom
02.03.2011, a táto je v zmysle ust. § 397 Obch. zákonníka 4- ročná. V zmysle uvedeného, premlčacia
lehota uplynula dňa 02.03.2015. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný súdu prvého stupňa
dňa 16.04.2013. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobcu v čase podania návrhu premlčaný nebol. Aj

keby uplatnili 3-ročnú premlčaciu lehotu, nebola by pohľadávka premlčaná. Výšku odplaty si žalobca
uplatnil v súlade s právnymi predpismi. Odplata predstavuje za poskytnutie úveru sumu 827,94 eur. Z
uvedeného prehľadu vyplýva maximálna prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
41,78 %

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 14.01.2010 úverovú zmluvu č. 40010344895000, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
mesačných splátkach po 75,94 eur, a to v 48 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba
predstavovala 31,14% ročne. RPMN v bode 45 bola uvedená od 35,6% - do 37,9%. Poplatok za vedenie
úverového účtu, ktorý bol zahrnutý v mesačnej splátky bol vo výške 1,99 eur mesačne. Lehota splatnosti

bola 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a
žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že
ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V zmysle ďalších

dojednaní klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby bol spoločnosťou ako poistníkom prihlásený
k poisteniu výdavkov a poisteniu zneužitia karty podľa zmluvy o RÚ za podmienok uvedených pred
textomúverovýchpodmienokavÚP.KlientpodpisomÚZvyhlasuje,žesaoboznámilsobsahompoistnej
zmluvy č. 19100826/2009 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom
a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s., Praha, IČ: 49240749 ako poistiteľom vrátane znení Zvláštnych

poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

V zmysle preambuly Úverových podmienok klient podpisom ÚZ vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom
poistnej zmluvy č. 19100826/2009 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako
poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s., so sídlom Litevská 1174/8, 100 05 Praha 10, Česká

republika, IČ: 49240749 ako poistiteľom v zmysle ustanovenia §10 zákona Českej republiky č. 37/2004
Sb., o poistné smlouvě, v platnom znení a so znením Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové
poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov č.j. 04/2009
a Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové poistenie výdavkov vzniknutých zneužitím kreditnej,
či úverovej karty, stratou dokladov alebo kľúčov č.j. 05/2009, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej

zmluvy.

Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - (ďalej len
„Úverovépodmienky“)tietoúverovépodmienkysúzmluvnýmipodmienkamivzmysle§273Obchodného
zákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzispoločnosťouHomeCredit

Slovakia, a.s. (ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok, úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverovýúčet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 §1 Účel úveru Úverových podmienok, úver spoločnosť poskytuje bez stanoveného
účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej

zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti

určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,
na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 6 hlavy 5 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 13 § 1, § 3 Úverových podmienok, v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad pracovnej
neschopnosti, invalidity a smrti následkom úrazu potvrdzuje klient podpisom úverovej zmluvy alebo
výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade,
že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ
k poisteniu pristúpil, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od

poistenia.

Podľa hlavy 17 § 3 Úverových podmienok - v prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ, alebo
ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 6 §6 týchto ÚP, je klient povinný zaplatiť
úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky

RÚ alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo
výške 15% a v prípade splátky revolvingu 8% z čiastky, s ktorej úhradu je v omeškaní. Ustanoveniami
o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na
náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo
úrok z omeškania po klientovi celkom alebo čiastočne požadovať. Upomienku je spoločnosť oprávnená

zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení
úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.

Podľa hlavy 17 § 9 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, Metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov

sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil 3 splátky vo výške 75,94 eur a
jednu splátku vo výške 50 eur. Celkovo uhradil žalovaný 277,82 eur.

Listom zo dňa 14.02.2011 žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom k tomu, že sa dostal do omeškania
sosplácanímdohodnutejsplátkyúveruaajnapriekopakovejvýzvenebolapohľadávkariadneuhradená,
ho spoločnosť vyzývala k splateniu úveru s tým, že dlžná čiastka činí 2.707,33 eur vyzval ho na splatenie
do 15 dní od doručenia výzvy.

Podľa Potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 09.03.2016, žalovaný je vedený v Evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 09.12.2015 a evidencia trvá.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za
stanovených podmienok.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
1.913,03 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 2.000 eur a žalovaný uhradil

celkovo štyrmi splátkami sumu 277,82 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu
istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaného zaviazal na zaplatenie
istiny v sume 1.722,18 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o dohodnutú zmluvnú pokutu (vo výške 79,73 eur), súd ju vyhodnotil ako zmluvnú podmienku

spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa. Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. K vyššie uvedenému súd
poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn.
3Co 3/2011. V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so
splátkami) dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania a zmluvná pokuta, ktorej suma bola

určená bez ohľadu na dobu omeškania a sumu, s ktorou je žalovaný ako klient v omeškaní, jednotnou
sumouataktovprípadeomeškanielensjednousplátkoubypokutapredstavovala15%vprípadesplátky
Revolvingového úveru I. alebo Revolvingového úveru II., takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.

Súd dojednania o poplatku za vedenie účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že
žalovaná ako klient a dlžník z úverového vzťahu bola povinná platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok zavedenie účtu. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaná bola
povinná platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu
úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má

za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii,
ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou
znášala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky
platila žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovanú ako spotrebiteľa a
dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne

protiplnenie, keď zo znenia zmluvy nevyplýva, žeby žalovanej bol poskytovaný výpis z predmetného
úverového účtu, alebo žeby mala prístup k informáciám a údajom vedeným na účte, teda jednalo sa
čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd
úhrady vykonané žalovanou taktiež započítal na úhradu istiny a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou
zamietol.

Úhradami zo strany žalovaného boli uhrádzané aj poplatky za upomienky a poplatky za možnosť zmeny
splátky, a keďže súd všetky úhrady započítal na istinu, musel pristúpiť aj k zamietnutiu poplatkov za
upomienky a k zamietnutiu poplatkov za možnosť zmeny splátok.

Čo sa týka poplatku za upomienky, ktoré boli uhrádzané splátkami, ktoré vykonal žalovaný, súd uvádza,

že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ
- žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom
konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie
tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má

dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého
úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaný si
neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala
predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a
s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s
najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov

tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli
ešte nižšie. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do
tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože
nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšky pohľadávky,
ktorú si uplatňuje a za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v tejto časti
žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o poplatok za možnosť zmeny splátky súd uvádza, že aj toto dojednanie považuje za
dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný mesačne platiť poplatok za službu, ktorá mu v
konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá, tak ako tomu bolo aj v danej právnej veci. Žalovaný
sa už s úhradou prvej splátky a následne aj druhej dostal do omeškania, takže neprichádzalo
do úvahy splnenie podmienok pre možnosť zmeny splátok tak, ako boli uvedené v § 10 hlavy 5
Úverových podmienok, no žalovaný aj napriek tomu v rámci úhrady každej ďalšej mesačnej splátky

uhrádzal poplatok za takúto možnosť a žalobca poplatok prijal. Žiadny právny predpis žalobcovi
ako veriteľovi neukladal takúto možnosť žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť, jednalo sa o dohodu
účastníkov konania, preto má súd za to, že ak žalobca chcel žalovanému ako svojmu vernému, či
„vzornému klientovi“, ktorý si riadne plní svoje povinnosti takúto možnosť poskytnúť, malo sa jednať
o bezodplatnú možnosť. Je neprijateľné, aby žalovaný, ktorý už na začiatku trvania úverového vzťahu

medzi účastníkmi konania porušil základné podmienky pre splnenie takejto možnosti, následne ešte v
niekoľkých splátkach, ale ak by žalobca od zmluvy neodstúpil a žalovaný by splácal nepravidelne, no
v konečnom dôsledku by dlh uhradil, hradil aj takýto poplatok ako poplatok, za ktorý mu nebude môcť
poskytnuté protiplnenie a dôvodiť tým, že predsa mohol požiadať o zrušenie tejto možnosti. Vzhľadomnauvedenépotomsúdajnárokvtejtočastipovažovalzanedôvodnýaúhradyžalovaného zjednotlivých
splátok zaúčtované na predmetné dojednanie započítal na úhradu istiny.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý
bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 31,14% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (01/2010) činila úrok 12,75 % p.a..

Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 18,39%
vyšší, ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2- násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu

bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 2.000 eur a žalovaný zaplatil len sumu 277,82 eur,
ktorú celú úhradu započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške
úrokov z úveru zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.722,18 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru

žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Táto suma
bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok len na
zaplatenie sumy 1.722,18 eur, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného

súdom vo výške 318,64 eur, a v ďalšom úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.722,18
eur, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády od 17.04.2013 do zaplatenia (základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu bola vo výške 1%; v zmysle § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, je výška úrokovej sadzby o 8 percentuálnych bodov vyššia než

úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania - (1%+8%) / 365 dní = 0,024 % denne).

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovydôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobcamalvkonaníúspech65%,tedavčasti,vktorejsúdžalobevyhovelaneúspechvčasti35%,ktorý
predstavujeúspechžalovaného,atovčasti,vktorejzobralžalobuspäť(včastikapitalizovanéhoúroku)a
z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania, ale aj v časti, v ktorej súd žalobu zamietol.
Takto po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v pomere 30%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 111,21 eur.

Právnemu zástupcovi žalobcu tak vznikol nárok na odmenu za tri úkony - dva úkony v r. 2013: prevzatie a

príprava zastúpeniam podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu; jeden úkon v r. 2015: vyjadrenie
k podaniu vedľajšieho účastníka zo dňa 20.11.2015, podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), cit. vyhl., teda spolu
odmena v sume 333,63 eur; nárok na režijný paušál za 3 úkony - dva úkony v r. 2013 vo výške 7,81
eur a jeden úkon v roku 2015 vo výške 8,39 eur, a to v zmysle § 16 ods. 3 vyhl., teda spolu 24,01 eur.
Nakoľko je právny zástupca platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa §

18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný platiť podľa osobitného predpisu. V tomto
prípade mu prislúcha DPH vo výške 71,52 eur zo sumy 357,64 eur (súčet odmeny a paušálu).
Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej
z odmeny 333,63 eur, režijného paušálu 24,01 eur, DPH vo výške 20% z odmeny, režijného paušálu,
ktorá bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl.). Takto trovy právneho

zastúpenia predstavujú sumu 429,16 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 30%, preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 128,75 eur (30% zo sumy
429,16 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom

žalobca uhradil poplatok v sume 159,00 eur, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 47,70
eur (30% zo sumy 159,00 eur ).

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu

mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s
tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje.
Vedľajší účastník v 2.rade na strane žalovaného, si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 238,50 eur. Keďže žalovaný v konaní nebol úspešný, vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania súd nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.