Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215117
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413215117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľa H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
sosídlomSlnečná765/3,90045Malinovo,vkonaníonávrhunazaplatenie1.216,00€sprísl.,oodvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 18C 44/2014-113 zo dňa 10. 10. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1 216 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 216 € od 09. 11. 2013
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania,
potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1 216 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 216 € od 09. 11. 2013 do zaplatenia, v lehote 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia; vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol

okresný súd podľa ust. § 142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len
OSP) tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 592,98 €, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľ podal návrh na začatie
konania, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 1.216,00 € s prísl. a to z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ v podanom návrhu poukázal na skutočnosť, že uzavrel s odporcom Zmluvu o úvere č.
402100449 dňa 03.09.2010, pričom na základe takto uzavretej zmluvy mu odporca poskytol finančné
prostriedky vo výške 1.400,00 € ako úver. Následne navrhovateľ splácal takýto úver mesačnými
splátkami a celkovo zaplatil v prospech odporcu sumu 2616 €. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa
jeho názoru však uzavretá zmluva o úvere bola bezodplatná a bezúročná z dôvodu, že boli porušené
ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho zaplatil odporcovi
viac ako mal o sumu 1.216,00 €. Odporca sa tak bezdôvodne obohatil na jeho úkor, pretože plnil bez

právneho dôvodu.

Odporca k podanému návrhu na začatie konania uviedol, že podľa jeho názoru miestne súd
príslušný na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava I. pretože navrhovateľ nie je spotrebiteľ aje tak potrebné postúpiť takúto vec na Okresný súd Bratislava I., pretože takýto súd je príslušný na
prejednanie veci. Pokiaľ ide o posúdenie zmluvy o úvere tak podľa jeho názoru navrhovateľ nemá
postavenie spotrebiteľa, pretože v uzavretej zmluve bol ako účel poskytnutia úveru uvedené výkon

podnikania, pričom navrhovateľ bol v takejto zmluve označený obchodným menom, miestom podnikania
a identifikačným číslom. Zároveň navrhovateľ nepreukázal, že má postavenie spotrebiteľa, pričom ak
dodávateľ konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať
toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Z týchto dôvodov teda nie je možné posudzovať uzavretú zmluvu
medzi účastníkmi konania ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom úvere, a preto táto zmluva nemusí

obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a teda odporca má nárok nielen na vrátenie
úveru ale aj poplatku za poskytnutie úveru. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, tak podľa názoru
odporcu nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pretože zmluva je naďalej platná,
pretože nebolo nikdy rozhodnuté, že by zmluva o úvere bola vyhlásená za neplatnú a dôvod plnenia ani
dodatočne neodpadol, a nejde o prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Zároveň odporca vzniesol
námietku premlčania, pretože podľa jeho názoru sa predmetný nárok premlčal dňa 6.11.2013, pričom

návrh na začatie konania je datovaný až zo dňa 15.11.2013. Z týchto dôvodov žiadal odporca, aby súd
návrh zamietol.
Tunajší súd následne postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti podľa § 105 ods. 1 Osp Okresnému
súdu Bratislava I, ktorý vyslovil s takýmto postúpením nesúhlas. Krajský súd v Bratislave, č. k. 8NcC
25/2014 zo dňa 31.3.2014 rozhodol tak, že miestne príslušný na prejednanie veci je tunajší súd. Z

odôvodnenia takéhoto rozhodnutia vyplýva, že miestne príslušný je tunajší súd nakoľko v jeho obvode
má bydlisko spotrebiteľ - navrhovateľ.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na podanom návrhu, pretože podľa jeho názoru je
potrebné na zmluvný vzťah aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože navrhovateľ nekonal
pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti a má tak postavenie spotrebiteľa.

Okrem toho výška odplaty, ktorá bola dojednaná za poskytnutý úver je rozpore zo zákonom, je
neprimerane vysoká a je niekoľkonásobne vyššie ako vyžadovali iné bankové subjekty za obdobné
poskytnutiefinančnýchprostriedkov.Zmluvatiežneobsahujepodstatnénáležitosti,ktorévyžadujezákon
o spotrebiteľských úveroch a to RPMN, výšku úroku, konečnú splatnosť ak aj iné náležitosti. Zmluva
je tak bezúročná a bez poplatkov. Zároveň navrhovateľ na otázky svojho právneho zástupcu ako aj

odporcu na pojednávaní zo dňa 25.7.2014 uviedol, že zmluvu uzatváral so zamestnancom odporcu p.
V. s tým, že sa dohodli , že príde na druhý deň k nemu a môže podpísať zmluvu a dostane finančné
prostriedky. Na druhý deň sa navrhovateľ dostavil k p. M., ktorý mu dal tlačivo na overenie podpisu s tým,
že následne doniesol podpísanú zmluvu ako aj ďalšie tlačivá a dostal finančné prostriedky. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že v čase, keď mu bola predložená zmluva na podpis, tak už boli vyplnené údaje, pričom

on takúto zmluvu už len podpísal a zamestnanec odporcu, ktorý s ním podpisoval zmluvu nezisťoval účel
na ktorý chce finančné prostriedky použiť. On tieto finančné prostriedky použil na domácnosť, zaplatenie
opravy auta a iné záležitosti. Nepoužil ich na podnikateľskú činnosť, pričom zamestnanec odporcu ho
nenútil, aby podpísal takúto zmluvu avšak on si ju neprečítal, pretože dôveroval jeho zamestnancovi.
Tunajší súd po oboznámení sa so Zmluvou o úvere uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa

03.09.2010; vykonanými úhradami zo strany navrhovateľa; vyjadrením sa odporcu k návrhu na začatie
konania zo dňa 03.12.2013; výpisom zo živnostenského listu navrhovateľa, námietkou postúpenia,
uznesením Krajského súdu Bratislave, č. k. 8NcC 25/2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28.8.2014,
ako aj ostatným spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci :

Účastníci konania uzavreli dňa 03.09.2010 zmluvu o úvere č. 402100449, na základe ktorej odporca
poskytol navrhovateľovi úver vo výške 1.400,00 € s tým, že ten sa zaviazal takýto úver vo výške
1.400,00€vrátiťazároveňsazaviazalzaplatiťsumu1.216,00€akopoplatokv12mesačnýchsplátkach.
Celkovo tak mala navrhovateľka zaplatiť odporcovi sumu 2.616,00 € v 12 mesačných splátkach vo
výške 218,00 € mesačne. Zároveň ako vyplýva zo zmluvy o úvere, tak tieto finančné prostriedky boli

poskytnuté navrhovateľovi na výkon podnikateľskej činnosti, pričom navrhovateľ zaplatil v období od
03.10.2010 do 14.10.2011 sumu 2.616,00 €. Následne navrhovateľ listom zo dňa 04.11.2013 vyzval
odporcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia najneskôr do 08.11.2014 vo výške 1.216,00 €. Odporca
počas celého konania tvrdil, že navrhovateľ nemá postavenie spotrebiteľa a nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu nakoľko finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti, pričom

vzniesol námietku premlčania. Zároveň namietal miestnu príslušnosť a podľa jeho názoru mal byť
miestny príslušný Okresný súd Bratislava I. Podľa jeho názoru nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z . o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z . o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z . o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, zmluva o úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje, že veriteľ na požiadanie dlžníka
poskytne peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.Súd najprv skúmal či v danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie a či má navrhovateľ
postavenie spotrebiteľa . Vzhľadom na charakter zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania
súd dospel k názoru, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah navrhovateľ nemohol podstatným

spôsobom ovplyvniť s tým, že bol v postavení slabšej strany a teda navrhovateľ je spotrebiteľom.
Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že v zmluve o úvere bol ako účel úveru začiarknuté, že
finančné prostriedky boli navrhovateľovi poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti a ten bol označený
obchodným menom a miestom podnikania. To, že navrhovateľ v čase podpisu úverovej zmluvy
vykonával podnikateľskú činnosť neznamená, že si nemohol požičať formou úveru finančné prostriedky

na iný účel ako podnikateľskú činnosť. Keďže v danom prípade bolo na odporcovi, aby preukázal, že
tieto finančné prostriedky boli reálne poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti ten neuniesol dôkazné
bremeno, pretože len samotné uvedenie v zmluve o úvere, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
podnikanie s označením navrhovateľa ako podnikateľa nepreukazuje, že tomu by nemalo byť priznané
postavenie spotrebiteľa a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade pochybností je potrebné
sa prikloniť v prospech spotrebiteľa. Keďže ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah vyplňuje pracovník

odporcu s tým, že podľa názoru súdu neskúmajú skutočný účel poskytnutia finančných prostriedkov, súd
dospel k názoru, že účel poskytnutia úver bol uvedený zo strany odporcu v úmysle, aby navrhovateľ bol
zbavený ochrany práv, ktoré mu priznávajú predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa. Z týchto dôvodov
súd priznal navrhovateľke postavenie spotrebiteľa z čoho vyplýva, že príslušným na prejednanie veci
je Okresný súd v Žiari nad Hronom nakoľko navrhovateľ má bydlisko v obvode tohto súdu a zvolil si v

zmysle § 87 Osp príslušnosť, ktorá mu bola daná na výber ako spotrebiteľovi. Túto skutočnosť potvrdil aj
KrajskýsúdvBratislavevosvojomvyššieuvedenomrozhodnutí. Zároveňsúdpreskúmalzmluvuoúvere
a zistil, že tá je síce platná pretože na základe nej bol poskytnutý úver, ktorý navrhovateľ čerpal vo výške
1.400,00 €, avšak je bezúročný a bez poplatkov pretože neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov,
úrokovú sadzbu ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a je tak v rozpore

so zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný a platný v čase uzavretia takejto zmluvy.
Pokiaľ ide o výšku poplatku tak súd tiež považuje takúto výšku za neprimeranú a v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko výške takéhoto poplatku predstavuje 86,90% ročný
úrok čo niekoľkonásobne prekračuje úrokovú sadzbu za ktorú poskytujú banky obdobné úvery. Keďže
odporca na formulárovej zmluve nedal navrhovateľovi ako spotrebiteľovi možnosť výberu, ale ten v

prípade ak chcel získať úver musela súhlasiť s výškou poplatku, pričom jej výšku určoval odporca ide
o dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s právnym poriadkom. Odporca mal
tak právo na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 1.400 € ale nie na zaplatenie sumy 1.216,00 € z
titulu dojednaného poplatku za úver, pretože zmluva o úvere bola bezúročná a bez poplatkov a zároveň
aj v časti dojednaného poplatku neplatná pre rozpor s dobrými mravmi pričom navrhovateľ preukázal,

že zaplatil viac ako bol povinný, nakoľko zaplatil o 1.216,00 € čím došlo u odporcu k bezdôvodnému
obohateniu na strane odporcu z dôvodu, že navrhovateľ plnil na základe neplatného právneho úkonu
resp. bez právneho dôvodu. Navrhovateľ splácal uplatnený nárok v splátkach po 218 € mesačne v
obdobíod03.10.2010do14.10.2011,pričomnávrhnazačatiekonaniabolpodanýdňa15.11.2013stým,
že každá zaplatená splátka sa premlčuje samostatne a je potrebné aplikovať ustanovenie o premlčaná

podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky a to aj v prípade, že ide o
bezdôvodné obohatenie a Obchodný zákonník nemá osobitnú úpravu pre premlčanie bezdôvodného
obohatenia a to z dôvodu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi ustanovenia Obchodného zákonníka /§
261 Obchodného zákonníka/ a to vrátane premlčania. Nárok navrhovateľa tak nie je premlčaný, pretože
bol uplatnený na súde v 4 ročnej premlčacej lehote, pričom je potrebné aplikovať režim Obchodného

zákonníka týkajúca sa premlčania nakoľko je to v prospech spotrebiteľa - navrhovateľa ako slabšej
strany takéhoto právneho vzťahu. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 09.11.2013 čo predstavuje deň nasledujúci

dokedy bol odporca vyzvaný navrhovateľom výzvou na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške
5,25 % ročne v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka
pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa úroku z omeškania za obdobie od 8.11.2013

nakoľko vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia bol odporca vyzvaný, aby vydal takéto
obohatenie do 8.11.2013 a odporca sa tak do omeškania dostal až dňom 9.11.2013 a až od tohto dátumu
bolo možné priznať navrhovateľovi úrok z omeškania.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. pretože navrhovateľ mal neúspech
len v nepatrnej časti a preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Trovy konania
navrhovateľa spočívali v trovách právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava zastúpenia, hodnota jedného úkonu v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. - 61,41 € + režijný paušál 7,81 € pre rok 2013;
- návrh na začatie konania, odmena za jeden úkon takejto právnej pomoci 61,41 € + režijný paušál 7,81
€ pre rok 2013;
- vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 28.8.2014 odmena výške 61,41 € + režijný paušál 8,04 € pre rok 2014.

- účasť na pojednávaní zo dňa 25.7.2014 vo výške 61,41 € + režijný paušál 8,04 € pre rok 2014.

Okrem toho súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade
za stratu času za účasť na pojednávaní zo dňa 25.7.2014 v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR 655/2004 Z. z., a to 14 polhodín na trase Košice - Žiar nad Hronom a Žiar nad Hronom
- Košice s tým, že náhrada za stratu času za každú začatú polhodinu predstavuje 13,40 €. Celkovo tak

náhrada za stratu času predstavuje sumu 187,60 €. Súd tiež priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa
aj náhradu za pohonné hmoty za použitie osobného motorového vozidla Opel Astra ev. č. KE 264 OH
za účasť na pojednávaní zo dňa 25.7.2014 vo výške 43,12 € + paušálna náhrada za jeden kilometer
použitia osobného motorového vozidla 0,183 €/km x 464,00 km, čo predstavuje sumu 84,92 €.“

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že proti
prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podáva odvolanie, pričom prvý výrok rozsudku
napáda z toho dôvodu, že a) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), b) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), c) postupom súdu prvého

stupňaspočívajúcomvnedostatočnomodôvodnenírozhodnutiadošlopodľaodporcukodňatiumožnosti
účastníkov konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP).

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nepreskúmateľné.
Poukázal pritom na ust. § 157 ods. 2 OSP a zdôraznil, že okresný súd mal v odôvodnení svojho

rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.
Zároveň mal okresný súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie
predmetného rozhodnutia však podľa navrhovateľa tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Toria c/a Španielsko z 09. 12. 1994,

séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. 05. 2004, sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada

aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a
povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.
Z uvedeného je podľa odporcu evidentné, že súd predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 OSP. Zároveň podľa názoru odporcu nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu bráni odporcovi ako účastníkovi konania účinne sa brániť, preto je toto
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu možné podľa odporcu považovať za odňatie
možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a teda je podľa odporcu daný
aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP. Pokiaľ ide o posúdenie Zmluvy o úvere
č. 402100449 zo dňa 03. 09: 2010, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd priznal

navrhovateľovi postavenie spotrebiteľa, pričom charakterom Zmluvy o úvere č. 402100449, uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom sa výslovne nezaoberal. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozsudku
okresného súdu však s prihliadnutím na citáciu ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že okresný súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pričom tiež argumentoval ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odporca

v odvolaní zdôraznil, že ak mal okresný súd za to, že Zmluva o úvere č. 402100449 zo dňa 03. 09. 2010
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak na posúdenie vznesenej námietky premlčania nemal aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Odporca v odvolaní ďalej zdôraznil, že na posúdenie toho, či na
daný vzťah je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. §261 Obchodného zákonníka, ktoré je kvázi kolíznou normou subsumujúcou konkrétny právny vzťah,
či už pod režim Obchodného alebo pod režim Občianskeho zákonníka. Toto kogentné ustanovenie
(§ 261 Obchodného zákonníka) obsahuje kritéria pre určenie, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú

ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pokiaľ záväzkový vzťah tieto kritéria nespĺňa, vzťahuje sa naň
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Na základe uvedeného je potom podľa odporcu
potrebné rozlišovať medzi tzv. relatívnymi obchodnými záväzkovými vzťahmi a absolútnymi obchodnými
záväzkovými vzťahmi. Ak mal teda okresný súd podľa odporcu za to, že Zmluva o úvere č. 402100449
zo dňa 03. 09. 2010 má charakter zmluvy spotrebiteľskej a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tak mal na posúdenie otázky premlčania
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože aplikácia Obchodného zákonníka je vylúčená a
to aj z toho dôvodu, že obaja účastníci zmluvného vzťahu nemajú v tomto zmluvnom vzťahu postavenie
podnikateľa. Vo vzťahu k posúdeniu vznesenej námietky premlčania okresným súdom odporca v
odvolaníďalejuviedol,žeakbysaodvolacísúdstotožnilsnázoromprvostupňovéhosúdu,žepredmetná
zmluva o úvere sa spravuje režimom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a teda, že

vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie,
tak považuje za potrebné uviesť, že nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
premlčuje v trojročnej objektívnej premlčacej dobe v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka, ktorého
aplikácia je na daný prípad nevyhnutná. Bez ohľadu na uvedené však podľa odporcu, nedošlo na jeho
strane k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie je splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad,

ktorý sa pre vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne vyžaduje. Preto podľa názoru odporcu Okresný
súd Žiar nad Hronom ako súd prvostupňový dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom následne vec nesprávne právne posúdil. Odporca v odvolaní namietal
tiež rozhodnutie okresného súdu o trovách právneho zastúpenia navrhovateľa, pričom uviedol, že
nesúhlasí s náhradou trov právneho zastúpenia, ktoré si v predmetnom konaní uplatňuje právny

zástupca navrhovateľa. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 736/12 zo dňa
02. 10. 2013. V závere odvolania odporca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý prvý a tretí
výrok rozsudku okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta a navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznáva alebo aby odvolaním napadnutý prvý a tretí výrok rozsudku okresného súdu zrušil a v
uvedenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa ust. § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 216 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,5% ročne zo sumy 1 216 € od 09. 11. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách právneho zastúpenia navrhovateľa podľa ust. § 219 ods. 1,2
OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd poukazuje na znenie
ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, kde sa uvádza, že „ v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé“.

Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 18C 44/2014-113 zo dňa 10. 10. 2014 vyplýva, že okresný súd sa ustanovením § 157 ods. 2
OSP riadil a pri odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku z obsahu uvedeného ustanovenia
vychádzal. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolaciu námietku odporcu, týkajúcu sa

nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu za neopodstatnenú,
preto sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že postupom okresného súdu, spočívajúcom v nedostatočnom
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom.
Správnosti uvedeného záveru odvolacieho súdu nasvedčuje aj fakt, že odporca ako odvolateľ v rámci
svojho odvolania reagoval na konkrétne dôvody rozhodnutia okresného súdu, a teda argument odporcu,

že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia mu bráni ako účastníkovi konania účinne sa brániť v prípade
podania odvolania, neobstojí. Pokiaľ ide o právne posúdenie vzťahu založeného medzi účastníkmi
konania na základe Zmluvy o úvere č. 4021000449 zo dňa 03. 09. 2010 okresným súdom ako
vzťahu spotrebiteľského a právne posúdenie Zmluvy o úvere č. 4021000449 zo dňa 03. 09. 2010ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že neobstojí tvrdenie odporcu uvedené
v odvolaní, že okresný súd sa s charakterom predmetnej zmluvy nezaoberal, pretože okresný súd
predmetnú Zmluvu správne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V uvedenej súvislosti poukazuje
odvolací súd na to, že zákon č. 129/2010 Z. z. je osobitná právna norma týkajúca sa ochrany práv
spotrebiteľa,ktorámávzmyslezásadylexspecialisderogatlexgeneralisvrámciaplikácieprednosťpred
všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu vyplýva, že po posúdení Zmluvy o úvere č. 4021004499 zo dňa 03 09. 2010

okresný súd dospel k správnemu záveru, že úver poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože predmetná Zmluva neobsahuje údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, úrokovú sadzbu ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. K uvedeným záverom okresného súdu odporca v odvolaní neuviedol žiadne právne
relevantné odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov okresného súdu, týkajúcich
sa bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru poskytnutého navrhovateľovi na základe predmetnej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej správne
ustálil, že vzhľadom na skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o úver bezúročný a bez poplatkov
mal odporca právo len na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 1 400 € a nie aj na zaplatenie
sumy 1 216 € z titulu dojednaného poplatku za úver. Pokiaľ teda navrhovateľ uhradil odporcovi o
1 216 € viac ako bol povinný, došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, na vydanie

ktorého vznikol navrhovateľovi voči odporcovi nárok (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvedené
závery okresného súdu sú správne, preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou odporcu,
že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu záveru, že na strane odporcu došlo v
rozsahu sumy 1 216 € k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko podľa odporcu nie je splnený žiadny
zo zákonom stanovených predpokladov, ktorý sa na vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne

vyžaduje. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
kde sa uvádza, že: „bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“. Z citovaného ustanovenia § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že argumentácia odporcu o tom, že v danom prípade nebol splnený

žiadny zákonom obligatórne vyžadovaný predpoklad na vznik bezdôvodného obohatenia neobstojí,
pretože bezdôvodné obohatenie na strane odporcu vzniklo tak, že navrhovateľ napriek bezpoplatkovosti
a bezúročnosti poskytnutého úveru z dôvodov uvedených v ust. § ..... zák. č. 129/2010 Z. z. uhradil
bez právneho dôvodu odporcovi o 1 216 € ako mal. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu týkajúcu
sa posúdenia vznesenej námietky premlčania, odvolací súd uvádza, že okresný súd pochybil pokiaľ

na posúdenie vznesenej námietky premlčania aplikoval ust. § 397 Obchodného zákonníka, pretože
premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje ust. § 107 Občianskeho zákonníka, zo
zneniaktoréhovyplýva,žepripremlčaníprávanavydaniebezdôvodnéhoobohateniaideokombinované
premlčacie doby a to subjektívnu (odsek 1) a objektívnu (odsek 2). Pre stanovenie počiatku plynutia
objektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamžik,

kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo; k splneniu predpokladov pre začiatok plynutia premlčacej doby
podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť skôr než bezdôvodné obohatenie vznikne.
Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká okamihom keď k plneniu bez
právneho dôvodu došlo. V danom prípade došlo k plneniu bez právneho dôvodu okamihom úhrady
siedmej splátky úveru v apríli 2011, od ktorého momentu už navrhovateľ uhrádzal odporcovi viac ako

mal až v konečnom dôsledku uhradil navrhovateľ odporcovi do 14. 10. 2011 o 1 216 € ako mal, preto
okresný súd správne zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1 216 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania
od 9. 11. 2013 do zaplatenia a to napriek tomu, že pochybil, keď na posúdenie vznesenej námietky
premlčania aplikoval 4-ročnú premlčaciu dobu podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, pretože v
čase podania žaloby nebola navrhovateľom uplatnená pohľadávka (vzniknutá titulom bezdôvodného

obohatenia)vovýške1216€eštepremlčaná, atovzhľadom ktomu,ževčasepodaniažalobytrojročná
objektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť potom,
čo v apríli 2011 uhradil navrhovateľ odporcovi splátku úveru vo výške 218 €, neuplynula. Pokiaľ ide
o odvolacie námietky odporcu týkajúce sa výroku o trovách právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorým
okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 592,98

€, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa, odvolací
súd uvádza, že odporca v odvolaní pod bodom IV. odvolania označenom ako „K trovám právneho
zastúpenia“ vo vzťahu k rozhodnutiu po trovách právneho zastúpenia navrhovateľa uviedol len to,
že nesúhlasí s náhradou trov právneho zastúpenia navrhovateľa, pričom bez kontextu s konkrétnymidôvodmi odôvodnenia rozsudku okresného súdu v časti trov konania poukázal na nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. II. ÚS 736/12 zo dňa 02. 10.2013, z ktorého odcitoval určitú časť, ale neuviedol v čom
konkrétne spochybňuje správnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania. Odvolanie odporcu

v časti trov konania je preto všeobecné a paušálne, bez konkrétnej nadväznosti na obsah odôvodnenia
odvolanímnapadnutéhorozsudkuokresnéhosúduvčastitrovkonania,kdeokresnýsúdjasneazreteľne
vysvetlil, aké ustanovenie zákona na rozhodnutie o trovách konania aplikoval, v akom rozsahu a na
základe akého právneho predpisu (vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb) priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
neopodstatnené, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu podľa ust. § 219
ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.

§ 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku toho rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešný
navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku. odvolanie nie je prípustné.