Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202418
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8515202418.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, Bratislava IČO: 45 869 464, zastúpeného. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, AK
Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému M.
H., bytom Q. XX/XX, o vymoženie sumy 804,93 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/308/2015 - 17 zo dňa 13. júla 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr. MichalaBrožinu,

Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 1409/2015 - 3 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.2.2014 sp. zn. PW-C/0413/0035,
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej doložky
dojednanej v čl. 3 bod 6 Zmluvy o úvere č. 5348573708 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s.,
právnym predchodcom oprávneného, pôvodným veriteľom a povinným dňa 6.2.2008. Oprávnený

ako žalobca uzatvoril s veriteľom Poštová banka, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle
ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej Zmluvy na súčasného oprávneného. Exekučný súd
rozhodnutie odôvodnil § 243d ods. 1, 2, § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2,
§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čl. 169 ods. 1 Zmluvy
o fungovaní EÚ, príslušnými ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora
ES vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial SA, C-40/08 ASTURCOM, C-168/05 Mostaza Claro
a prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt.

c/a Erzsébet Sustikné Györfi. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný
súd predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že medzi oprávneným
a povinným ide o spotrebiteľský vzťah založený Zmluvou o úvere uzavretou v rámci obchodných
aktivít právneho predchodcu oprávneného s fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa.
Z výhradnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
vyplýva, že všetky prípadné spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere budú riešene výlučne v rozhodcovskom

konaní pred STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM, ktorým je v uvedenom prípade ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Obsah rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou formulárovej Zmluvyo úvere, spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, keďže bol dodávateľom vopred pripravený. Spotrebiteľ
sa týmto postupom banky dostáva do znevýhodneného postavenia, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a
úroveň informovanosti, čo ho vedie k pristúpeniu na vopred pripravené podmienky bez primeraného

poučenia. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je preto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto konštatoval jej rozpor s § 52 a nasl. OZ ako aj rozpor
so Smernicou Rady. Zároveň je možné vysloviť neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými
mravmi. Vo vzťahu k ustanoveniu § 93b Zákona o bankách exekučný súd uviedol, že forma uzavretej

zmluvy a začlenenie výhradnej rozhodcovskej doložky priamo do zmluvných ustanovení zmluvy o úvere
nenapĺňa znaky individuálneho dojednania a nepochybného prejavu vôle povinnej osoby takúto doložku
uzavrieť.

Keďže exekučný súd konštatoval neplatné uzavretie rozhodcovskej doložky, je zrejmé, že spor nemohol
byť prejednaný rozhodcovským súdom. Exekučný súd preto neakceptoval predložený rozhodcovský

rozsudok ako vykonateľný exekučný titul. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221
ods.1písm.d/,f/,h/zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.).Uviedol,že

exekučnýsúdsvojoupreskúmavacoučinnosťouvovzťahukrozhodcovskejdoložkeprekročiloprávnenia
dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať
pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v
exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Exekučný
súd z rozpore so zákonom danými možnosťami vylúčil pre oprávneného možnosť riešiť svoje spory v

rozhodcovskomkonaní,čímzasiaholdozákonnýchoprávneníoprávneného.Týmtopostupomexekučný
súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú
odlišnebezprimeranéhoprávnehozákladu.Uviedol,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmárovnaké
právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicata a
exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je

bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie.
Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom
stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom
priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského
konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia

Zákona o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou
návrhurozhodcovskejdoložkyplnilalensvojuzákonnúpovinnosť.Formavyužívanábankoubezpochyby
spĺňa podmienku písomnej formy. Takýto postup banky v zmysle príslušných zákonných ustanovení
preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť postihovaný neplatnosťou.
Exekučný súd tak svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným

exekučným titulom, ktorého účinky sú zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci

konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postupexekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka

ako obsahová súčasť Zmluvy o úvere zo dňa 6.2.2008 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. a
povinným nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V
konanítaknebolasplnenázákladnápodmienkanato,abymoholbyťsúdomvrámciexekučnéhokonania
akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.
doložky je základnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Neplatná
rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno

vykonať.

Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným vo vzťahu k rozhodcovskej doložke došlo iba k naplneniu
ustanovenia § 93b Zákona o bankách. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s odôvodnením

exekučného súdu v napadnutom uznesení.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odvolaciu námietku oprávneného, že povinný ako klient
banky,právnehopredchodcuoprávneného,malvzmluvnýchpodmienkachdanúmožnosťrozhodcovskú
doložku neuzavrieť. Vzhľadom na obsah a znenie výhradnej rozhodcovskej doložky určujúcej konkrétny

rozhodcovský súd ako aj miesto konania rozhodcovského konania, ktorá takúto možnosť odstúpenia
neobsahuje, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka tvorí súčasť formulárových
zmluvných podmienok banky, ktoré sú nemenné a vopred pripravené, je zrejmé, že táto námietka
oprávneného nie je dôvodná.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby
možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto

podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať
v zmysle ustanovení Smernice ako nekalú. Odvolací súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v
pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať príslušné zákonné normy
chrániace práva spotrebiteľa.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať
predovšetkým z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov
osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, pretože má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob,
akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o

nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich
vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje
nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Výhradná rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná poskytovateľom úveru, dodávateľom

služby, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, ako to uviedol aj
súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na závery stanoviska Súdneho
dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40.
Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV.

ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53
ods. 4 OZ.Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Je nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť zmluvných podmienok,
nedohodnutá individuálne povinnou osobou, je neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený
oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky

musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto
prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo
dňa 14.2.2014 sp. zn. PW-C/0413/0035, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k
možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa odvolanie, čím vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym
záverom súdu prvého stupňa. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno
bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri
tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, po
preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho
vyplývajúcej absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, nepovažoval za potrebné sa
zaoberať ďalšími odvolacími námietkami.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.