Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202280
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814202280.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT

Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanému
H. L., A.. XX. XX. XXXX, A. W. H., Š. XXX/XX, v konaní zastúpený ustanovením opatrovníkom, U.. Q.
D., N. S. X., o zaplatenie 769,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 183,- Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 16. 01. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 769,26 Eur, zmluvnej pokuty
vo výške 0,065 % denne, úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne z jednotlivých súm omeškania
splátok, zo sumy 15,82 Eur od 16. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 44,32 Eur od 16. 02. 2012 do
zaplatenia, zo sumy 44,32 Eur od 16. 03. 2012 do zaplatenia, zo sumy 44,32 Eur od 16. 04. 2012 do
zaplatenia , zo sumy 620,48 Eur od 11. 05. 2012 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto
zmluvná pokuta neprevýšia sumu 720,- Eur odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto

úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne uvedenú sumu len 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 769,26 Eur do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 06. 09. 2010 Zmluvu o revolvingovom úvere
(ďalej len „RÚ“) č. 8300031405, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 720,- Eur.
Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 30. mesačných splátkach (spolu s úrokmi) po 44,32 Eur, v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára. Na základe žiadosti žalovaného sa dohodli na odklade splátok

č. 13, 14, 15 a tieto mal žalovaný zaplatiť ako splátky č. 31, 32, 33. Žalovaný sa dostal do omeškania s
úhradou splátok už pri 13. splátke, napokon zaplatil len sumu 560,34 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace, bolo mu doručené dňa 24. 04. 2012 oznámenie
o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ ), t.j. o okamžitú splatnosť
úveru. Došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok dňa 10. 05. 2012, kedy bol žalovaný povinný uhradiť
doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková dlžná suma k uvedenému dátumu predstavovala 769,26
Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 0,065 % denne podľa č.l. 14 ods. 14.1. Zmluvy. V dôsledku omeškania si žalobca uplatnil
aj úrok z omeškania tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ úrok z omeškaniaa zmluvná pokuta za omeškanie dosiahnu sumu poskytnutého úveru 720,- Eur, žalobca si uplatnil len
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 769,26 Eur do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi žalobcom, a zistil
nasledovný skutkový stav vo veci.

Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, trval na
podanej žalobe v celom rozsahu a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Miesto pobytu žalovaného nebolo možné zistiť počas konania. Z toho dôvodu súd uznesením sp.
zn.: 12C/56/2014-37 zo dňa 13. 05. 2014 ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe zamestnanca
tunajšieho súdu. Ustanovený opatrovník po oboznámení sa so spisom ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, nenavrhol doplnenie dokazovania.

Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300031405 zo dňa 24. 08. 2010 uzavreli žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník. Na základe zmluvy bola poskytnutá žalovanému čiastka úveru/ úverový limit vo
výške 720,- Eur, so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci, pričom žalovaný mal splatiť poskytnutý úver v 30.
mesačných splátkach vo výške po 44,32 Eur. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 70,03 %. Z
ďalšieho textu zmluvy vyplývalo, že boli zahrnuté do uvedeného textu podmienky súvisiace s predmetom

dohody o poskytnutí služby, s možnosťou odkladu povolených splátok, po zaplatení prvých troch splátok.
Okrem toho v bode 7 z textu vyplynulo, že účastníci zmluvy v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v
zmluvných dojednaniach Zmluvy o RÚ (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Zmluva bola podpísaná na druhej strane listu dlžníkom.

Zmluvné dojednania Zmluvy o RÚ žalobcu sa nachádzali až v ďalšom texte, ktorý nebol podpísaný.
Práve v zmluvných dojednaniach bola čl. 14 „Sankcie“, pod bodom 14.1, drobným písmom uvedená
zmluvná podmienka, z ktorej vyplývalo, že v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1,2) s úhradou
úveru, je dlžník/spoludlžníci povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy
za každý deň omeškania, t. j. 23,725 % ročne. Okrem zmluvnej pokuty v bode 14.2 bol upravený aj pre

prípad omeškania s platbami úrok z omeškania, v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu
so zmluvnou pokutou podľa bodu 14.1 tejto zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa odseku
14.3 tejto zmluvy o RÚ. Podľa bodu 14.3, zmluvná pokuta podľa čl. 14 bodu 14.1 tejto zmluvy o
RÚ spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov naposledy zverejnenú podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako
10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov
pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov

nesmú prevýšiť úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Písomným pokusom o zmier zo dňa 30. 08. 2012 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžných súm
z dôvodu, že úver sa stal okamžite splatným z dôvodu omeškania so splátkami v súlade s ust. § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka dňom 10. 05. 2012, pretože došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody

splátok. V uvedenom pokuse bolo konštatované, že žalovaný zaplatil sumu 560,34 Eur a ostala dlžná
istina 769,26 Eur, ako aj zmluvné pokuty, úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia.

Z Karty klienta vedeného na žalovaného vyplynulo, že žalovaný od uzavretia zmluvy za obdobie od 15.
10. 2010 do 15. 01. 2012 zaplatil 12. splátok v dohodnutej výške a splatnosti. Zaplatená nebola 13.,14.

a 15. splátka, 16. splátka bola zaplatená dňa 12. 01. 2012 v nižšej sume 28,50 Eur. Celkovo zaplatená
suma žalovaným predstavovala výšku 560,34 Eur, pričom žalovaný čerpal vrátane revolvingu sumu
659,28 Eur. Podľa karty klienta mal žalovaný doplatiť dlžnú sumu vo výške 769,26 Eur. Od splatnosti
splátky, od 15. 02. 2012 nebola zaplatená žalovaným žiadna splátka.

V prípade uvedeného záväzkového vzťahu, sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, z toho dôvodu
súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona č.
250/2007 Z. z.Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické
správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo

telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa
posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná
praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa ust. § 2 písm. a.), b.), d.) Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase

uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.Podľa odseku 8 uvedeného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úverový limit v rámci RÚ
vo výške 720,- Eur. Nepochybne sa jednalo o spotrebiteľský úver, napriek zneniu zmluvy v časti bodu
8 Zmluvy. Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva

nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
návrhu zmluvy.

Žalobca sa domáhal jednak zaplatenia istiny a zmluvnej pokuty vrátane úroku z omeškania. Z toho

dôvodu posudzoval najskôr nárok na zaplatenie istiny, a to v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami
OZ, Zákona o spotrebiteľskom úvere a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Súd skúmal prijateľnosť zmluvných podmienok týkajúcich sa výšky úroku z úveru a tiež zmluvnej
podmienky.

Z hľadiska uplatneného úroku z úveru vo výške 70,03 % ročne je možné konštatovať, že takýto úrok
je rozhodne neprimeraný. Takto koncipovaný úrok predstavuje výraznú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami oboch zmluvných strán. Úrok z úveru stanovil veriteľ - žalobca, pričom žalovaný nemal
žiadnu možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť túto výšku. Mohol jedine pristúpiť na dané podmienky,

pokiaľchcelúverdostať.Uvedenýúversúvrámciporovnaniaprepočítalspriemernýmiobvyklýmiúrokmi
poskytovanými bankami v uvedenom období a zistil, že v tom čase úroková miera predstavovala v
priemere 12,75 % ročne. Úrok obsiahnutý v tejto zmluve teda presahoval priemerné úrokové sadzby
5,5 násobne. Pokiaľ teda žalobca žiadal neprimerane vysoký úrok z úveru, v tomto prípade je nutné
konštatovať,žetakýto postupjevrozporesust.§3ods.1OZ.Vsúladesuvedenýmustanovením,výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vyžadovanie tak
vysokého úroku z úveru, možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku, kde veriteľ vlastne do
určitej miery využil neskúsenosť spotrebiteľa, s ktorým zmluvu podpisoval. Vychádzajúc z uvedenej
priemernej úrokovej miery uvedenej na stránke NBS, v období kedy bola uzatváraná zmluva, súd

prepočítal výšku úroku z úveru, ktorý čerpal žalovaný, s tým, že po tomto prepočte výška úroku z úveru
by predstavovala sumu 84,06 Eur (12,75 % zo sumy 659,28 Eur). Vyčerpané peňažné prostriedky s
takto vypočítaným úrokom z úveru predstavovali spolu sumu 743,34 Eur (659,28 Eur + 84,06 Eur).
Žalovaný zaplatil sumu 560,34 Eur. V dôsledku uvedeného prepočtu súd dospel k záveru, že dôvodne
uplatňovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala výšku 183,- Eur (743,34 Eur - 560,34

Eur). Uvedenú istinu je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť.

Ďalšiu časť uplatneného nároku žalobcu mala tvoriť zmluvná pokuta, ktorá bola súčasťou zmluvného
dojednania zmluvy o RÚ.

Podľa ust. § 544 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti

právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Vzťah medzi Občianskym a obchodným zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného predpisu
a osobitného predpisu a tento princíp sa uplatňuje aj pri právnej úprave zmluvnej pokuty. Základná

právna úprava je obsiahnutá v OZ a niektoré doplnenia a modifikácie sú v Obchodnom zákonníku (ObZ).
Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre
prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na
základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Beztakejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty
(v danom prípade v typovej zmluve), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty do Všeobecných
obchodných podmienok (VOP), nezakladá povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu, práve z dôvodu

chýbajúcej dohody.

Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla
táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy.
Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola

obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, prípadne formou dodatku. Tak v
prípade, kedy je zmluvná pokuta uzavretá súčasne s hlavnou zmluvou alebo následne po jej uzavretí,
vždy musia byť naplnené podmienky pre jej platnosť. Nie je vylúčené, aby dohoda o zmluvnej pokute
bola súčasťou vopred dojednanej písomnej zmluvy, prípadne dohodnutých obchodných podmienok,
ktorými možno nahradiť časť obsahu zmluvy. Treba však rozlišovať medzi všeobecnými obchodnými
podmienkami vypracovanými odbornými a záujmovými organizáciami, ktoré sa týkajú rôznych oblastí a

inými obchodnými podmienkami vypracovanými rôznymi subjektmi (ust. § 273 ods. 1 ObZ ). Rozlíšenie
je dôležité preto, pretože obe skupiny obchodných podmienok majú ten istý cieľ, tzn. určiť časť obsahu
zmluvy, majú však iný charakter a preto aj iný režim záväznosti. Pri VOP sa predpokladá, že každému
kto podniká v oblasti, ktorej sa týkajú, sú všeobecne známe. Preto zákon ako predpoklad ich záväznosti
požaduje len odkaz na ich názor, prípadne organizáciu, ktorá ich vydala. Iné obchodné podmienky

nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, uplatňujú sa v užšie vymedzenom
prostredí. Z toho dôvodu aj zákon vymedzuje ich podmienky záväznosti prísnejšie ako pri VOP. V
takomto prípade musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas. Na to, aby
boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vymedzuje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe.
V prípade žalovaného, ako spotrebiteľa, ktorý preukázateľné nepodnikal v uvedenej oblasti a bol len

účastníkom jednorazového zmluvného vzťahu, známe nemuseli byť a podľa jeho vyjadrenia, ani známe
neboli. Občiansky zákonník neumožňuje určiť obsah zmluvy odkazom na VOP, s výnimkou poistnej
zmluvy a z týchto dôvodov teda ani v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky,
obsiahnuté vo VOP, odkazom na ich obsah.
Pokiaľ žalobca mienil zakomponovať do zmluvy dohodu o zmluvnej pokute, mohol tak urobiť v texte

riadne čitateľnej zmluvy, alebo zreteľnou doložkou k zmluve, ktorá by sa vzťahovala k zmluvnej pokute.
Predovšetkým bolo potrebné, aby žalovaný takúto dohodu o zmluvnej pokute podpísal, pretože písomné
uzavretie dohody o zmluvnej pokute je predpokladom jej platnosti. To, že žalovaný podpísal Zmluvu o
revolvingovom úvere na strane, kde sa mal nachádzať slabo čitateľný odkaz na Zmluvné dojednania,
podľa názoru súdu nenahradzuje jeho súhlas so zmluvnými podmienkami uvedenými v Zmluvných

dojednaniach. Tieto neboli riadne oboznámené pred podpisovaním zmluvy. Súd poukazuje na to, že
v súlade so Zákonom o ochrane spotrebiteľa v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, tiež vyplynula
pre poskytovateľa služby určitá informačná povinnosť. Podľa názoru súdu mal žalobca pred uzavretím
zmluvy, oboznámiť žalovaného s podmienkami zmluvy, zvlášť pokiaľ žalovaný nemohol obsah zmluvy
žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvná pokuta obsiahnutá v Zmluvných
dojednaniach je neplatná, pretože zmluvná pokuta nebola uzavretá v súlade s ust. § 544 OZ. Z toho
vyplýva, že v tejto časti je zmluva neplatná v zmysle ust. § 40 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právny úkon
nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákona alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.Žalobca si uplatnil zaplatenie úroku z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, zo sumy 15,82
Eur od 16. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 44,32 Eur od 16. 02. 2012 do zaplatenia, zo sumy 44,32 Eur
od 16. 03. 2012 do zaplatenia, zo sumy 44,32 Eur od 16. 04. 2012 do zaplatenia, zo sumy 620,48 Eur od

11. 05. 2012 do zaplatenia, vo výške 3,275 % ročne, pričom tento úrok bol uplatňovaný z hľadiska výšky
spoločnesozmluvnoupokutouvovýške0,065%.Spolubysankciavdôsledkuomeškaniasozaplatením
úhrad predstavovala 27 %. Pri dosiahnutí sumy 720,- Eur požadoval žalobca úrok z omeškania 9
% ročne z dlžných súm. Keďže súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné akceptovať
uplatnené nároky z jednotlivých súm v dôsledku zamietnutia výraznej časti uplatneného nároku, súd

priznalzákonnýúrokzomeškaniazaobdobieod prvéhoobdobia,kedysadostaldoomeškaniažalovaný
v zmysle žaloby, tzn. od 16. 01. 2012. K tomuto obdobiu predstavovala výška úroku z omeškania 9 %
(základná sadzba ECB - 1 % + 8 percentuálnych bodov).

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len do výšky istiny
183,- Eur vrátane úroku z omeškania z uvedenej sumy, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol z vyššie

uvedených dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 19 %, žalovaný v rozsahu 81 %. Konečný úspech v konaní mal
žalovaný vo výške 62 %, ktorému nevznikli žiadne trovy a z týchto dôvodov súd nepriznal náhradu trov
konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.