Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233559
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s. r.
o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. októbra 2014 č. k.
6C/645/2012-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil článkami 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
článkom 6 ods. 1 Dohovoru a ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
platného do 31. 05. 2010, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) platného od 01.
06. 2010 do 31. 05. 2011, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) platného od 01. 06.
2011, § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku platného do 31. 05. 2011, § 41 ods. 2 písm. c), d)

Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16
ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012. Zaoberajúc sa námietkami žalovanej, uviedol, že
neboldanýdôvodnazamietnutiežalobyspoukazomnadátumrozhodovaniaosamotnejžalobe,pretože
k rozhodnutiu došlo až po uplynutí 6-mesiacov od prijatia žiadosti. Rovnako nepovažoval za dôvodnú
ani námietku premlčania. Mal za to, že žalobca namietal nesprávnosť úradného postupu na základe
toho, že v exekučnom konaní bola založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak bol
exekučným titulom vykonateľný rozhodcovský rozsudok. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
pritom obsahovalo iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, však neobsahovalo lehotu na vydanie
uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, a preto podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
nebolo možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom
ustanovenej lehote. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd mohol konštatovať
nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Okrem toho zdôraznil, že vzhľadom na rozdielnosť

názorov na výklad ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010
a množiace sa exekučné konania, došlo od 01. 06. 2010 k zmene znenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila, ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d). Na
základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlok nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutí v zákonom stanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a to bez zbytočných prieťahov. Mal za preukázané objektívne okolnosti, pre ktoré
nebolo možné, aby Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v

15-dňovej lehote a to vzhľadom na zložitosť jednotlivých vecí, posudzujúc exekučný titul a jeho súlad
alebo rozpor so zákonom. Tiež bolo potrebné vziať do úvahy, že na Okresný súd Nitra v roku 2009
napadlo do "Er" 15.113 vecí, v roku 2010 napadlo 14.879 vecí a v roku 2011 to bolo 21.196 vecí, z čoho
v roku 2009 bolo vecí od žalobcu 464, v roku 2010 to bolo 370 a v roku 2011 to bolo 230 vecí. Tieto
veci v predmetných obdobiach boli vybavované šiestimi vyššími súdnymi úradníkmi a vzhľadom

na výšku nápadu nebolo ani objektívne možné, aby bolo vo veciach rozhodované v krátkom časovom
úseku, a preto rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
stanovenej 15-dňovej lehoty nebolo možné považovať za nesprávny úradný postup z dôvodu nevydania
rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Nesprávny úradný postup nespočíval v
existenciiprieťahovvkonaníexekučnéhosúdu,pričomžalobcanepreukázal,žebyvkonaníexekučného
súdu boli príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom takýmto orgánom nebol. Pretože podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra ako exekučného súdu v danej veci splnená
nebola, nemohla byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou. Vo veci sa stotožnil súd prvého stupňa s vyjadrením žalovanej aj v tej časti,
že nebolo možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému

postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré bolo okolo
žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Poukázal aj na list Európskej komisie
generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť zo 14. 09. 2010 a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože sa tohto

práva na náhradu trov konania vzdala tým, že si náhradu trov konania neuplatnila tak, ako to výslovne
bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom podstatné trovy žalovanej v konaní ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca,

súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ako aj vytýkal neúplne zistený skutkový stav veci, pretože
súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako
aj vytýkal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí a tiež bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade vytkol, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s
označenými dôvodmi, a preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v jeho
neprítomnosti. Zároveň vytkol, že uskutočnil podanie, obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania

vylúčiť. Okrem toho tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V
ďalšej časti odvolania sa vyjadril k majetkovej škode, majúc za to, že súd úplne ignoroval všetky jeho
tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a
z titulu výdajov. Zároveň sa vyjadril aj k oboznámeniu sa so Znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške
vzniknutej škody a k nemajetkovej ujme uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo

nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej
lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Ústavný súd rovnako tak stanovil, že žalobca má
ako účastník konania aj právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym

súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. Predsa sám súd zistil, že
o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný
postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu bolo vnútorne
rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje
rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu

nebolo v právnom štáte udržateľné. Záverom sa vyjadril k návrhu na prerušenie konania a s poukazom
na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu

(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z. z."), ktorý na danú vec dopadá, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
kedy sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 05. 2011 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom avznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak
ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekučné konanie začalo dňa
23. 08. 2010 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Súdny exekútor podal na
OkresnomsúdeNitražiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa24.11.2010auznesením
zo dňa 21. 02. 2011 č. k. 23Er/906/2010-9 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zo dňa 07. 10. 2010 zamietol.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2011, teda v znení v
čase začatia exekúcie, obsahovalo síce zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak s tým, že táto
lehota neplatila, ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Okrem toho odvolací súd
bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bolo potrebné považovať za exekučný titul podľa § 41

ods. 2 písm. d). Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok
za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) označuje iba od 01. 06. 2011. Uvedené vychádza z
toho, že rozhodcovský rozsudok bolo potrebné považovať za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č.
102/2011 Z. z. a to z dôvodu, že vložením slov "rozhodcovských súdov a" do § 41 ods. 2 písm. d) sa

podľa dôvodovej správy k tejto novele odstránil len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa
nimi rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Naviac bolo potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v primeranej
lehote a to po preskúmaní exekučného titulu v spojení s ostatnými listinami, predloženými oprávneným.

Odvolací súd taktiež zvýrazňuje, že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
platí, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie
základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej
lehote, keďže je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej
lehote a zohľadniť tak všetky okolnosti konkrétneho prípadu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.

ÚS 471/2012). V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu ako
jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody, a preto sa súd prvého stupňa správne nezaoberal majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Takéto konanie by bolo nehospodárne, nakoľko v exekučnej veci, od
ktorej si žalobca svoj nárok uplatňuje, bolo rozhodnuté v primeranom čase.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže žalobca postup súdu, ktorým malo
dôjsťkodňatiumožnostikonaťpredsúdom,vodvolanínešpecifikovalaodvolacísúdpopreskúmaníveci
akonania,ktorémupredchádzalo,žiadentakýtodôvodnezistil,vtejtočastipovažovalodvolaniežalobcu

za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom,
ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd
vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). Naviac, súd prvého
stupňa sa dostatočne oboznámil so Znaleckým posudkom č. 1/2014, avšak nevyhodnotenie dôkazu
podľa predstáv účastníka, nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Čo sa týkalo

tvrdenia žalobcu, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď vykonal pojednávanie v jeho
neprítomnosti, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, nakoľko ustanovenie
§ 101 ods. 2 OSP predpokladá uskutočnenie pojednávania v neprítomnosti účastníka. Mal za to,
že žalobca v danom prípade nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, ako aj súd
prvého stupňa sa riadne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodmi žalobcu, týkajúcimi sa

žiadosti o odročenie pojednávania a správne dospel k záveru, že konal v neprítomnosti žalobcu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nebolo v danej veci porušené právo na kontradiktórne konanie, ako ani
nedošlo k porušeniu práva, garantovaného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Okrem
toho dodáva, že v danej veci bolo nariadené pojednávanie na konkrétny termín, pričom žalobca bol
riadne na toto pojednávanie predvolaný, no nezúčastnil sa ho, nemožno takéto konanie hodnotiť za

odňatie možnosti konať pred súdom. Pokiaľ teda súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní vykonal
dôkazy navrhované žalobcom a poskytol možnosť obom účastníkom zúčastniť sa pojednávania, čím
mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp. navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tak
týmto postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu princípov kontradiktórnosti a princípurovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvého
stupňa dodržal i zásadu priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov ako jednu zo základných zásad
občianskeho súdneho konania, ktorú zaručuje nielen ústava (čl. 48 ods. 2), ale aj Dohovor (čl. 6 ods.

1), keďže táto zásada je súčasťou práva účastníkov konania na spravodlivé prejednanie veci, týkajúce
sa ich občianskych práv a záväzkov a je aj zároveň špecifickým vyjadrením zásady kontradiktórnosti
sporového konania. Práve zo strany prvostupňového súdu dodržanie práva účastníka konania vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je v zhode i s judikatúrou, o ktorú sa opiera aj ESĽP, ktorý
vyslovil, že súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade

s ktorou musia mať účastníci nielen právo navrhnúť všetky dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné
na preukázanie svojich tvrdení, ale aj právo byť oboznámený a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a
vyjadreniam predloženým s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vo vzťahu k princípu rovnosti braní, ktorý
bol prvostupňovým súdom dodržaný, bola poskytnutá obom účastníkom konania primeraná možnosť
predložiť svoje návrhy. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práva vyjadriť sa ku každému
z vykonaných dôkazov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zásad priamosti a ústnosti

vykonávania dôkazov a kontradiktórnosti sporového konania, teda zásad obsiahnutých v príslušných
ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, v práve na spravodlivý proces, ako ho vykladá ústavný
súd a ESĽP. K námietke žalobcu, týkajúcej sa zákonného sudcu, odvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení
zákonného sudcu už rozhodoval a to uznesením zo dňa 19. októbra 2012 č. k. 5NcC/151/2012-14 tak, že
vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Nitra a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému

súdu Topoľčany. Iná námietka zaujatosti voči zákonnému sudcovi v konaní vznesená nebola. Rovnako
tak v danej veci nebol podaný žiadny návrh na prerušenie konania, a preto bolo potrebné konštatovať,
že súd prvého stupňa v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom
na prerokovanie veci a to v primeranom čase. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacomkonaníúspešnejžalovanejnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretoževodvolacom
konaní jej trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.