Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315204798
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315204798.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu K. E., nar. X.X.XXXX,

bytom C., R. N., C., zastúpeného JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti
žalovaným 1. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Š., 2. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXb, XXXX E.,
Š., 3. N.. N. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom B. I. J. Č.. XX, 4. A. E., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom B. I.
J. Č.. XX, 5. A. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. J. Č.. XX, o určenie nehnuteľností patriacich
do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že parcely C-KN XXX - záhrady o výmere 54 m2, C-KN XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 409 m2 a C-KN XXX - ovocné sady o výmere 1091 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX

kat. územie B. I. J., patria do dedičstva po neb. A. E., zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom B. I. J. Č.. XX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 28.4.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby bolo určené, že nehnuteľnosti
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, patria do dedičstva po jeho nebohom otcovi A. E., ktorý
zomrel dňa 9.2.1982. Žalobu odôvodnil tým, že jeho nebohý otec A. E. sporné parcely získal v roku 1954
zámenou od pôvodného vlastníka K. V. staršieho. Parcely boli vytvorené z mpč. XX/a-X-X, zapísanej
v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie J. B.. Nebohý A. E. parcely C-KN XXX, XXX a XXX

nerušene užíval od roku 1954 až do svojej smrti v roku 1982 a na časti týchto parciel si postavil aj rodinný
dom, v ktorom býval spolu so svojou rodinou a v ktorom aj v súčasnej dobe žije jeho manželka A. E.,
žalovaná v 4. rade. Všetci obyvatelia obce ho považovali za vlastníka sporných parciel, lebo všeobecne
bolo známe, že parcely získal práve z toho dôvodu, aby si na nich postavil rodinný dom, v ktorom do
svojejsmrtižil.Spoluvlastníctvokpôvodnejpozemnoknižnejparcelebolozrušenéavyporiadanéreálnou
deľbou, o čom svedčia aj výsledky konaní vedených na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XC/XXX/
XXXXaXC/XXX/XXXX,kdebolourčenévlastníckeprávokukonkrétnymparcelámvprospechostatných

podielových spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov.

Žalobca uviedol, že je vedený ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností a jeho jediná sestra
a matka vystupujú na strane žalovaných ako právni nástupcovia po neb. A. E.. Žalovaní v 1. až 3. rade
sú podielovými spoluvlastníkmi zapísanými na LV č. XX kat. územie B. I. J..

Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril tak, že s ňou nesúhlasí v celom rozsahu. Pozemky, ktorých

je vlastníkom nadobudol legálnou cestou, kúpou od pôvodných vlastníkov a preto žiada, aby mu bola
vyplatená kúpna cena za sporné nehnuteľnosti, alebo aby bolo v súdnom rozhodnutí konštatované, že
K. E., N. C. a N. C. nie sú vlastníkmi parcely C-KN XXX.Žalovaní v 2. a 3. rade sa pojednávaní nezúčastnili, lebo žijú vo Š., ale na svoje zastupovanie na
jednotlivých pojednávaniach splnomocnili svoju tetu N. E., rod. C.. Tá sa vyjadrila, že ani ona, ani jej
synovcisinerobianároknaparcely,ktorésúpredmetomsporu,leborešpektuje,žetietoparcelypatriaE..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 3. a 5. rade, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, najmä s LV č. XX kat. územie B. I. J., s úmrtným listom neb. A. E., so stavebným povolením
na výstavbu domu Jána Bilíka, s pozemnoknižnou zápisnicou č. XXX J. B. a identifikáciou parciel
vytvorených z mpč. XX/a-X-X, s notárskou zápisnicou zo 4.5.1954 a s obsahom pripojených spisov

tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX a XC/XXX/XXXX.

Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav.

Bolo preukázané, že na LV č. XX kat. územie B. I. J. sú zapísané parcely KN-C XXX - záhrady o
výmere 54 m2, KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 409 m2, KN-C XXX - ovocné sady

o výmere 1091 m2 a KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 a to ako podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 3. rade.

Oboznámením sa s úmrtným listom neb. A. E. súd mal za preukázané, že tento zomrel dňa X.X.XXXX
v B. I. J..

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodičia A. E. a A. E. žili v obci B. pri J. v dome svojho strýka,
ale keď ten odišiel na M., rozhodli sa kúpiť pozemok a postaviť si vlastný rodinný dom. Žalobca uviedol,
že vie o tom, že pozemok na ktorom si jeho rodičia postavili dom, bol získaný od K. V. staršieho, ale
nevedel povedať, či jeho otec ho získal kúpou, alebo zámenou. Uviedol, že k tomu sa môže vyjadriť

jeho matka, žalovaná v 4. rade, ktorá má 92 rokov, ale môže opísať udalosti tak, ako sa stali. Po
výstavbe rodinného domu sa žalobca spolu s rodičmi do tohto domu nasťahoval a ako rodina tam bývali
a užívali parcely patriace k tomuto domu. Jeho otec tam žil až do svojej smrti a v súčasnej dobe v dome
ešte žije jeho matka a užíva aj parcely, ktoré sú predmetom sporu. Pokiaľ ide o pozemky, tak žalobca
uviedol, že pred výstavbou domu išlo o nezastavané plochy, ktoré neboli ničím ohraničené. Susediace

pozemky patrili z jednej strany V. a z druhej C.. Po výstavbe domov boli urobené provizórne ploty tak,
aby sa pozemky oddelili. Všetci traja rešpektovali navzájom svoje vlastníctvo, nemali spor ani o hranice
pozemkov a nikto z nich si nerobil nárok na inú časť pozemkov, než tú, ktorú užíval. Tak aj vlastníctvo
jeho otca k parcelám, ktoré sú predmetom sporu, bolo rešpektované a rodičia tieto pozemky nerušene
užívali. Žalobca uviedol, že ani nevedel o tom, že parcely nie sú majetkoprávne vysporiadané, až kým

sa nemal zriadiť penzión pre seniorov v bývalej Škole v prírode v obci Rokytov. V minulosti na prístupovú
cestuktejtoškolebolipoužitéajpozemkyobyvateľovobce,aleniktotoneriešil.Ažkeďvzniklosúkromné
sanatórium,ľudiasazačaliosvojepozemkyzaujímaťavtedyžalobcazistil,ženehnuteľnostijehorodičov
nie sú majetkoprávne vysporiadané. Uviedol, že podľa katastrálnej mapy prístupová cesta k sanatóriu je
na parcele KN-C XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XX, ale táto nie je predmetom sporu, lebo ani žalobca,

ani jeho otec si vlastnícke právo k tejto parcele neuplatňovali. Teda žalobca žiadal, aby súd určil, že jeho
nebohý otec A. E. bol v čase smrti vlastníkom parciel KN-C XXX, XXX, XXX a teda, že tieto parcely
patria do dedičstva po ňom.

Na preukázanie svoji tvrdení žalobca doložil do konania aj Výmer bývalého Okresného národného

výboruvHumennomz12.4.1954,ktorýmjehootcovibolapovolenávýstavbarodinnéhodomunaparcele
č. XX/a-X-X.

Súd sa oboznámil s pozemnoknižnou zápisnicou č. 195 kat. územie J. B., kde bola zapísaná parcela
XX/a-X-X ako podielové spoluvlastníctvo G. V. v podiele 1/6 k celku, A. E. v podiele 1/6 k celku - titul

nadobudnutia zámena v roku 1954, G. C. v podiele 2/6 a N. C., rod. L. V. v podiele 2/6. Na základe
identifikácie parciel bolo preukázané, že z hore uvedenej mpč boli mimo iného vytvorené aj parcely EN
XXX, XXX a XXX.

Žalobca doložil do konania aj notársku zápisnicu zo 4.5.1953, obsahom ktorej bola darovacia zmluva,

na základe ktorej G. N. daroval A. E. parcelu mpč. XXX/XX a G. V. parcelu mpč. XXX/XX. V zápisnici
je ďalej uvedené, že účastníci prehlásili, že zmluvu robia preto, lebo A. E. a G. V. chcú stavať a tieto
pozemky si chcú vymeniť s K. V. starším z K..Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní na vysvetlenie uviedol, že
predložená notárska zápisnica svedčí o tom, že neb. A. E. nadobudol parcelu mpč. 198/37 len za tým
účelom, aby ju mohol zameniť za inú parcelu patriacu K. V. staršiemu, čomu zodpovedá aj zápis v

pozemnoknižnej zápisnici č. XXX. P. zmluva sa v písomnej forme nezachovala, ale predložené listiny
svedčia o tom, že k tejto zámene v roku XXXX skutočne došlo. Pôvodnými vlastníkmi mpč. 37/a-2-1
boli B. a od nich pozemok v celosti kúpil K. V. starší, ktorého manželka sa volala N.. X/X z tejto mpč.
odpredal K. V. mladšiemu a ten to odpredal C.. 1/3 z pôvodnej parcely, ktorá zostala K. V. staršiemu bola
zamenená a to tak, že 1/6 získal otec žalobcu A. E. a 1/6 G. V.. Tomu zodpovedá aj zápis v pozemkovej

knihe.

Žalovaná v 4. rade pre svoj vysoký vek nebola pred súdom vypočutá, ale písomne sa vyjadrila tak, že v
roku 1949 sa vydala za A. E. a v roku 1954 kúpili pozemok od G. N., lebo si chceli postaviť dom. Tento
pozemok však vymenili s K. V. starším (L.) za jeho pozemok a teda dom postavili na pozemku, ktorý
pôvodne patril K. V. staršiemu.

Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník parciel na LV
č. XX kat. územie J. B., pričom podiely nadobudol kúpnou zmluvou od p. E.. Začal prevádzkovať Dom
dôchodcov a chcel vysporiadať vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých je prístupová cesta k tomuto
zariadeniu tak, aby mu nikto nemohol brániť v užívaní tejto cesty. Pokiaľ ide o majetok otca žalobcu, tak

uviedol, že o právnych vzťahoch k týmto parcelám nemá žiadnu vedomosť a ani nepochádza z obce
B. pri J., takže nemá prehľad o užívaní jednotlivých parciel. Pokiaľ ide o rodinu E., tak nemá záujem
sa s nimi súdiť, ani ich obrať o ich majetok. Zriadil neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje Domov
dôchodcov, ku ktorému existuje prístupová cesta. Keď zistil, že časť tejto cesty nie je majetkoprávne
vysporiadaná, odkúpil jednotlivé podiely na parcelách, ktoré tvoria túto cestu. Mimo iného kúpil aj podiely

od p. E. a od p. V.. Až v priebehu sporu mu bolo vysvetlené, že prístupová cesta sa nachádza na parcele
KN-C XXX, ale táto parcela nie je predmetom sporu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako má súd vo veci
rozhodnúť, lebo on svoje podiely nadobudol štandardnými kúpnymi zmluvami.

Žalovaná v 5. rade uviedla, že je dcérou neb. A. E. a narodila sa už v dome, ktorý jej rodičia postavili na

parcelách, ktoré sú predmetom sporu. Tieto parcely celý život užívali, mali ich riadne oplotené a nikto
iný si na tieto pozemky nikdy nerobil žiaden nárok. V dome stále žije jej matka a užíva aj parcely, ktoré
sú predmetom sporu. Len z rozprávania rodičov vie, že otec najprv získal pozemok od p. N. a potom
ho zamenil s K. V. starším.

Oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/933/1987 mal súd za preukázané, že
rozsudkom z 10.11.1987, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.1987, súd určil, že pozemky parc. č.
XXX, XXX/X, XXX/X a XXX sú predmetom podielového spoluvlastníctva navrhovateľky N. C., rod. V.
v pomere 4/8, N. E., rod. C. v pomere 2/8 a maloletých N. C. v pomere 1/8 a N. C. v pomere 1/8. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že hore uvedené parcely boli vytvorené z mpč. 37/a-2-1, ktorá bola v

minulosti rozdelená. Podiel 1/6 užíval G. V. a je výlučným vlastníkom pozemkov KN-C XXX a XXX. E. sú
výlučnými vlastníkmi pozemkov č. XXX, XXX, pozemky parc. č. XXX a XXX a novo vytvorené pozemky
XXX/X a XXX/X predstavujú podielové spoluvlastníctvo N. C., rod. V. v podiele 1 k celku, N. E., rod. C.
v 1 a maloletých N. a N. C., každého v podiele 1/8 k celku.

Žalovaní v 1. a 2. rade splnomocnili na svoje zastupovanie na pojednávaniach N. E., ktorá uviedla, že
N. E., rod. C., ktorá bola určená za podielovú spoluvlastníčku parciel v konaní 4C/933/1987 bola jej
matkou. N. N. C. a N. C. sú jej synovci. N. Sijka po odchode do Švajčiarska si zmenil meno na N. a
teda ide o žalovaného v 2. rade. Sú to dedičia po bratovi N. E., ktorý sa volal N. C. a tragicky zomrel
v roku 1980. Otec N. E. zomrel v roku 1973 a preto v konaní XC/XXX/XXXX bolo určené, že pozemky

po ňom patria do podielového spoluvlastníctva jeho manželky N. C., rod. V. v 1 a druhá polovica bola
rozdelená pre jeho dcéru N. E., rod. C. a jeho vnukov N. a N. (deti po synovi N. Sijkovi). N. E. uviedla,
že ona rešpektuje vlastníctvo E. k sporným parcelám, lebo im patria.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/758/1992 mal súd za preukázané, že rozsudkom

zo 17.8.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.1992, bolo určené, že G. V. je výlučným
vlastníkom nehnuteľností parciel EN XXX a EN XXX, ktoré sú časťou nehnuteľnosti vedenej v zápisnici
č. XXX mpč. XX/a-X-X kat. územie J. B..Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná.

Predmetom sporu bolo určenie, že parcely KN-C XXX, XXX a XXX kat. územie B. I. J. patria do

dedičstva po neb. A. E.R.. Bolo preukázané, že bol podielovým spoluvlastníkom mpč. 37/a-2-1 zapísanej
v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie J. B., pričom podiel 1/6 z tejto parcely nadobudol titulom
zámeny v roku 1954. Tiež bolo preukázané, že mu 12.4.1954 bolo vydané rozhodnutie, ktorým mu
bola povolená výstavba rodinného domu na tejto parcele. Listinnými dôkazmi, rozsudkami vydanými v
konaniach 4C/933/1987 a 7C/758/1992 bolo nesporne preukázané, že podielové spoluvlastníctvo mpč.

37/a-2-1 bolo zrušené a vyporiadané reálnou deľbou tak, že X/X tejto parcely nadobudol G. V., 1/6 A. E.
a zvyšok rodina C.. Všetci si na novovytvorených parcelách postavili rodinné domy a parcely nerušene
užívajú, či už oni, alebo ich právni nástupcovia až doposiaľ. Tiež bolo preukázané, že otec žalobcu A. E.
nadobudol svoje parcely zámenou s K. V. starším, po tom, čo získal parcelu od G. N. a túto parcelu dal
(zamenil s K. V. starším). Listinné dôkazy nesporne preukazujú, že k tejto zámene došlo v roku 1954 a
odvtedy neb. A. E. získané nehnuteľnosti užíval a postavil si na nich rodinný dom.

Teda v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patria do dedičstva po
neb. A. E., lebo v čase smrti bol ich vlastníkom a vlastnícke právo nadobudol vydržaním.

Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej

držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci
vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa
držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva.

Neb. A. E. vstúpil do držby sporných nehnuteľností v roku 1954, za účinnosti Občianskeho zákonníka

č. 141/1950 Zb., podľa ktorého vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten,
kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú, t. j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov
nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu (§ 115, 116 ods. 1, v spojení s § 145
Zák. č. 141/1950 Zb).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že neb. A. E. splnil všetky podmienky pre vydržanie
vlastníckeho práva k sporným parcelám a to v roku 1964 uplynutím desaťročnej vydržacej lehoty.
Bolo preukázané, že pôvodné spoluvlastníctvo bolo zrušené reálnym rozdelením, pričom neb. A. E.
nadobudol reálne vyčlenené parcely, teraz zodpovedajúce parcelám C-KN XXX, XXX a XXX a to

zámenou s ich predchádzajúcim vlastníkom K. V. starším. Teda titulom na vstup do držby bola zámena
pozemkov a neb. A. E. bol dobromyseľný v tom, že mu zámenou nadobudnuté parcely patria, lebo si
na nich postavil rodinný dom, užíval ich počas celú vydržaciu lehotu a v užívaní nebol nikým rušený.
Vydržacia lehota uplynula v roku 1964 a teda neb. A. E. bol v čase svojej smrti dňa 9.2.1982 vlastníkom
sporných nehnuteľností a preto súd určil, že patria do dedičstva po ňom.

Žalobca bol v konaní úspešný a preto v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. by mu patrila náhrada
trov konania. Trovy konania si však neuplatnil z dôvodu, že žalovaní v podstate nemali výhrady voči
uplatnenému nároku a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).