Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/547/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215206666
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215206666.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1,
Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku č. 9-C1, Bratislava, proti
žalovanej: K.. M. H., G. H. W.. Č.. XX, G., o zaplatenie 70,70 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. júla 2015, č. k. 21C/113/2015-17, pomerom hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur a
náhradu trov konania 16,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho
zástupcu žalobcu. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom, mal súd prvého stupňa preukázané

skutočnosti uvedené v žalobe, a to jednak z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok
revízora pod variabilným číslom XXXXXXX, ako aj kontrolného cestovného lístka s platným kódom.

Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil napadnutý rozsudok ust. § 760 Obč. zák. a § 8 ods. 5, 6
zák.č.514/2009Z.z.odopravenadráhachavecnetým,žežalovanáakocestujúcabolapovinnázaplatiť
cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným lístkom. Z vykonaného dokazovania však súdu

prvého stupňa vyplynulo, že žalovaná sa platným cestovným lístkom nepreukázala, na základe čoho jej
vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom
70,- eur, t. j. spolu 70,70 eur.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 150
ods. 2 O. s. p. Náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Keďže však v

prejednávanej veci ide o drobný spor, náhradu trov konania podľa § 150 ods. 2 O. s. p. primerane znížil
a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za žalobu 16,50 eur.
Celkové uplatnené trovy konania žalobcu vo výške 106,46 eur (vrátane trov právneho zastúpenia vo
výške 89,96 eur) totiž súd prvého stupňa považoval za neprimerané voči pohľadávke. Poukázal tiež na
skutočnosť, že žalobca si obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej mení len identifikačné
údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol. Príprava týchto

žalôb je podľa súdu prvého stupňa rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou žiadne odborné znalosti, a preto
postup žalobcu, ktorý napriek tomu splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, je nanajvýš neúčelný a
neúčelné sú aj tým vzniknuté trovy.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná, zjavne sa domáhajúc jeho
zmeny a zamietnutia žaloby. Uviedla, že dňa 24. 9. 2014 necestovala na čierno. Poukázala pritom

na skutočnosť, že v roku 2010 jej ukradli občiansky preukaz a asi na neho aj niekto jazdil na čierno.
Zároveňuviedlaajsvojeterajšiečísloobčianskehopreukazu:D.XXXXXXzodňaXX.X.XXXX.Žalovanápodotkla, že túto skutočnosť oznámila už aj žalobcovi, ktorý však od nej požadoval doklad o strate
občianskeho preukazu od polície. Na polícii jej údajne potvrdenie nevydali s tým, že toto vydajú len súdu.

Uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol, čo do výroku o trovách konania, odvolaním aj
žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
žalovanej uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania v plnej výške. Nepopieral, že predmetnú vec možno
považovať za drobný spor podľa § 200ea O. s. p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch
voči pohľadávke je však podľa žalobcu potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch individuálne.

Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne použil ust. § 150 ods. 2 O. s. p. aj z dôvodu, že zákon
nedefinuje pojem neprimerané a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti,
pričom tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí,
akými úvahami sa riadil pri použití uvedeného ustanovenia. Žalobca uviedol, že z dôvodovej správy k
§ 150 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že toto ustanovenie možno použiť v drobných sporoch za predpokladu,
že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, najmä ak predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu

ako samotná pohľadávka. Niekoľkonásobne vyššiu sumu je podľa žalobcu potrebné chápať minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v prejednávanej veci nebolo splnené. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa preto považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správne mal súd
prvého stupňa o trovách konania podľa žalobcu rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznať mu ako
úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania, spočívajúcich v zaplatenom

súdnom poplatku za žalobu a v minimálnej tarifnej odmene advokáta za právne služby v občianskom
konaní podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho
poplatku je jeho obligatórnou povinnosťou, a preto nemožno trovy právneho zastúpenia znižovať bez
prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Poznamenal tiež, že právo účastníka konania na zastupovanie
advokátom nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a žalobca, ktorý bol v drobnom spore

zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia. Rozsah
zníženia náhrady trov konania v danej veci podľa jeho názoru odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu,
podaným na súde prvého stupňa dňa 12. 3. 2015, domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 70,70 eur s

prísl.ztitulu,žesanavýzvurevízora(zamestnancažalobcupoverenéhovykonanímkontrolycestovných
lístkov) dňa 24. 9. 2014 na linke MHD č. 4 nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným
cestovným dokladom. Preto žalobcovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave a čl. 5 Tarify Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave mal voči žalovanej vzniknúť nárok
na zaplatenie cestovného 0,70 eur a úhrady 70,- eur.

V zmysle § 8 ods. 5 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, v znení neskorších predpisov, cestujúci,
ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným
cestovným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť
prirážku k základnému cestovnému a cestovné od nástupnej stanice do cieľovej stanice alebo zastávky

podľa tarify cestovného, alebo sa preukázať dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných
na vymáhanie prirážky a cestovného. Prirážka v mestskej doprave je podľa § 8 ods. 6 zák. č. 514/2009
Z. z. najviac stonásobok základného cestovného.

Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti

žaloby žalobcu je prinajmenšom predčasný, vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovanej, týkajúcu
sa odcudzenia jej občianskeho preukazu.

Súd prvého stupňa v predmetnej právnej veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania, keďže ide o drobný spor. Odvolací súd nespochybňuje možnosť súdu prvého stupňa

rozhodnúť v zmysle § 115a ods. 2 O. s. p., v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. Súd prvého stupňa by tak však
mal postupovať len v prípade, ak zo skutkového stavu a dôkazov založených v spise je jednoznačné, že
nárok žalobcu je dôvodný, prípadne, že mu nemožno vyhovieť. V danej veci žalobca spolu s návrhom
na vydanie platobného rozkazu predložil Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zodňa 24. 9. 2014, var. symbol XXXXXXX, z ktorého vyplýva, že cestujúca s menom M. H., J.. X. X.
XXXX, trvale bytom H. W.. Č.. XX, G., mala dňa 24. 9. 2014 o 10.24 hod cestovať na linke č. 4 v
úseku zastávok Trnavské mýto a Legionárska bez cestovného lístka. Podľa tohto hlásenia sa cestujúca

preukázala občianskym preukazom č. N. XXXXXX. Žalovaná ale v podanom odvolaní uviedla, že v
roku 2010 jej ukradli občiansky preukaz a dňa 12. 7. 2010 jej bol vydaný nový s číslom D. XXXXXX.
Rovnako podľa odpovede na lustráciu súdu prvého stupňa v registri obyvateľov (č. l. 8) má žalovaná
občiansky preukaz č. D. XXXXXX, ktorý bol vydaný dňa 12. 7. 2010 a je platný do 12. 7. 2020. Súd
prvého stupňa napriek uvedeným nejasnostiam v identifikácii žalovanej v žalobe rozhodol vo veci samej

bez toho, aby vykonal dokazovanie oboznámením sa s občianskym preukazom žalovanej, resp. aby
zisťoval jeho prípadnú stratu alebo odcudzenie. Žalovaná sa pritom v konaní na súde prvého stupňa
žiadnym spôsobom nevyjadrila a ani nebola súdom prvého stupňa vypočutá, keďže bolo rozhodnuté bez
nariadenia pojednávania. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bez
prejednania veci na pojednávaní, bez vykonania dokazovania s možnosťou účastníkov vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, bolo vzhľadom na obsahu spisu predčasné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude musieť zamerať dokazovanie na zistenie skutočnosti, či v
rozhodnom čase (dňa 24. 9. 2014) bola žalovaná držiteľkou občianskeho preukazu č. N. XXXXXX, resp.

na preverenie tvrdení žalovanej, že jej tento občiansky preukaz bol v roku 2010 odcudzený a dňa 24. 9.
2014 necestovala dopravným prostriedkom žalobcu, ale ním s jej odcudzeným občianskym preukazom
cestovala iná osoba. Následne v prejednávanej veci opätovne rozhodne. V prípade, ak sa vykonaným
dokazovaním preukáže, že žalovanej bol občiansky preukaz s predmetným sériovým číslom v roku 2010
skutočne odcudzený, bude potrebné prikloniť sa k názoru, že cestujúcou, ktorá dňa 24. 9. 2014

porušila prepravné podmienky žalobcu, nebola žalovaná.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.). K odvolacej argumentácii žalobcu, týkajúcej sa nesprávnej aplikácie ust. § 150 ods. 2
O. s. p., súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd uvádza, že názor žalobcu,

že uvedené ustanovenie možno použiť iba v prípade, ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne
vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, nemá oporu v ust. § 150 ods. 2 O. s. p. Súd prvého stupňa však
nepostupoval správne, pokiaľ ide o rozsah zníženia náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom totiž
súd prvého stupňa náhradu trov konania znížil na sumu 16,50 eur, ktorá zodpovedá poplatku za žalobu.
Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi žiadnu náhradu trov právneho zastúpenia.

Tento postup súdu prvého stupňa odvolací súd nepovažuje za správny z dôvodu, že každý účastník
konania má právo nechať sa právne zastúpiť advokátom, a to i v tzv. drobnom spore a vzhľadom
na to, v prípade úspechu v spore má právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd je
zároveň toho názoru, že v rámci postupu podľa § 150 ods. 2 O. s. p. nie je možné znížiť trovy konania,
pozostávajúce zo súdneho poplatku za žalobu. Náhradu týchto trov treba úspešnému účastníkovi vždy

priznať v plnej výške. V prípade, že súd prvého stupňa vo veci samej rozhodne opätovne v prospech
žalobcu, bude musieť pri rozhodovaní o náhrade trov konania a prípadnej aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.
s. p. prihliadnuť aj na uvedený právny názor odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.