Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201362
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816201362.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletých, M.. O. E., G.. XX. XX. XXXX, M.. E. E., G.. XX. XX. XXXX, obaja bytom pri matke,
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a
rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad
Topľou, na návrh matky: C. E., G.. XX. XX. XXXX, K. XXX XX E. XXX, za účasti otca: O. E., G.. XX. XX.
XXXX, K. J. XXX/XX, XXX XX K. - Č., o zvýšenie výživného pre maloleté deti t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í sa výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 9P/31/2012-32 zo dňa 15. 03.
2012 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. O. E., G.. XX. XX. XXXX zo sumy 75 eur na sumu

100 eur a na mal. E. E., G.. XX. XX. XXXX zo sumy 75 eur na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné
je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
mesiacom február 2016.

Dlžné výživné za obdobie od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2016 na každé maloleté dieťa v sume 100 eur je
otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na každé z maloletých detí zo sumy 75
eur na sumu 120 eur mesačne počnúc dňom 23. 02. 2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9P/31/2012 zo dňa 15. 03. 2012 bol otec maloletých detí
zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 75 eur mesačne. Od septembra 2012
náklady spojené s výchovou oboch maloletých detí výrazne vzrástli. V čase pôvodného rozhodnutia

o výživnom maloleté deti navštevovali materskú školu. V súčasnej dobe je maloletý O. žiakom štvrtej
triedy základnej školy. Maloletá E. je žiačkou druhej triedy základnej školy. Mesačné výdavky na každé z
maloletých detí predstavujú sumu 80 eur, čo zahŕňa poplatok za stravu v školskej jedálni v sume 17,80
eur, poplatok za školskú družinu v sume 3,30 eur, plus iné školské potreby a školské aktivity.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné na maloleté deti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
rodnými listami maloletých detí, potvrdením ZŠ a MŠ Tovarné, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 9P/31/2012, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni, zápisnicou o výsluchu otca zo dňa 18. 03. 2016,
otcom doloženými listinnými dokladmi, výpisom z obchodného registra spoločnosti PEMARIS s.r.o.,
Bratislava, správou Sociálnej poisťovne, písomnými vyjadreniami otca, správou KR PZ KDI Bratislava,

správou Daňového úradu zo dňa 11. 04. 2016 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9P/31/2012-32 zo dňa 15. 03. 2012 bolo zmenené
výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3C/319/2010 zo dňa 22. 02. 2011 a to tak, že sa
znížilo výživné na obe maloleté deti zo sumy 100 eur na čiastku 75 eur mesačne na jedno dieťa, počnúc

dňom 01. 04. 2012. Právoplatnosť rozsudku nastala dňom 30. 03. 2012.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu zmeny pomerov
na strane maloletých detí. V roku 2011 prebehlo rozvodové konanie. Už v roku 2012, otec podal návrh
na zníženie výživného. Vtedy boli deti ešte malé. Matka poberala dávku v hmotnej núdzi, preto došlo k
zníženiu výživného. V súčasnej dobe sú už obe deti žiakmi základnej školy. Syn je žiakom 4. ročníka a

dcéra žiačkou 2. ročníka ZŠ E.. Náklady na zabezpečenie ich výchovy a výživy sa zvýšili. Ide o výdavky
na školské potreby, pomôcky, prezuvky, ošatenie, obuv a poplatky za rôzne školské aktivity. Otec sa
s deťmi stretáva, ale inak sa nezaujíma o to ako sa majú, ako sa im darí v škole. Matka je SZČO,
prevádzkuje v ZŠ E. školský bufet. Okrem príjmu z tejto činnosti poberá rodičovský príspevok. Spolu
s priateľom zabezpečuje výchovu a výživu syna M. F., G.. XX. XX. XXXX. Žije v spoločnej domácnosti

s priateľom a maloletými deťmi. Jej priateľ je momentálne nezamestnaný. V čase školských prázdnin,
nemámatkapríjemzpodnikateľskejčinnosti.Bývajúvtrojizbovomprenajatombyte.Nájomčinímesačne
130 eur, inkaso 100 eur. Pôžičky, ktoré musím mesačne splácať, predstavujú 94 eur pre O. K., Home
Credit80euraProvident138eur.Všetkytietopôžičkybolizjejstranyčerpanéažporozvodemanželstva.
K tvrdeniam otca o tom, že počas manželstva čerpali rôzne pôžičky, ktoré musí splácať len on a tieto

činili spolu aj sumu okolo 20.000 eur nepovažuje za pravdivé. Uviedla, že pôžičky vzniknuté za trvania
manželstva v čase rozvodu činili sumu možno 5 000 až 6.000 eur, niektoré už boli aj splatené a všetky
mesačné splátky za tieto pôžičky činili spolu sumu cez 100 eur, nikdy nie viac. K ďalšiemu tvrdeniu
otca, že jej nechal všetky hnuteľné veci po rozvode uviedla, že počas manželstva nadobudli spálňu
a zariadenie detskej izby. Pri rozvode otcovi povedala, že si môže spálňu zobrať, na čo jej otec detí

odpovedal, že nechce nič, nech si to nechá. Potvrdila, že otec maloleté deti obdarúva v prípade sviatkov.
Takisto, keď za nimi príde, vždy im niečo kúpi. Poukázala na skutočnosť, že po rozvode manželstva,
pokiaľ sa otec neoženil druhýkrát, vždy si plnil načas svoje povinnosti, platil výživné, deťom kúpil čo bolo
potrebné. Bolo obdobie, kedy im napríklad kupoval drahé hračky. Vedeli sa dohodnúť, nebol s ničím
problém. Aj keď otec nezaplatil výživné načas, počkala pár dní. Odkedy sa oženil, nastali problémy.

Už v októbri 2015 si nesplnil vyživovaciu povinnosť. Keď od októbra do decembra nezaplatil výživné,
matka po Vianociach 2015 podala návrh na exekúciu. V januári 2016 následne otec doplatil výživné
za mesiace november a december, ale za mesiac január si výživné nesplnil. Až v mesiaci marec 2016
zaplatil výživné za dva mesiace. Uviedla, že podľa tvrdení detí, keďže boli navštíviť otca v Bratislave,
otec žije v rodinnom dome. V tomto dome býva aj otec jeho manželky a telesne hendikepovaná sestra

jeho manželky. V tomto rodinnom dome na prízemí sa nachádza pekáreň, ktorá denne funguje; otec
rozváža pečivo.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že pri rozvode manželstva bolo stanovené
výživné na maloleté deti aj s prihliadnutím na pôžičky, ktoré bolo potrebné splácať. Vtedy mal prísľub od

matky, že mu bude so splácaním pôžičiek pomáhať, nakoľko počas manželstva z nich čerpala aj ona,
avšak doposiaľ mu nič neposlala. Úvery predstavovali výšku cca 20.000 eur. Keď sa znova oženil, musel
s manželkou čerpať úver, aby sa im vyrovnali tie staré. Suma, ktorú je nutné ešte celkovo zaplatiť činí
okolo 11.000 eur. So splácaním úverov pomáhajú otcovi rodičia aj svokrovci. Matka detí si nechala po
rozvode manželstva všetky hnuteľné veci, on si nezobral nič. Otec uzavrel nové manželstvo v októbri

2015. Spolu s manželskou zabezpečujú výchovu a výživu 1,5 ročnému synovi. Manželka je na materskej
dovolenke a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku. Otec je vlastníkom a konateľom s.r.o., kde
je zamestnaný ako pekár. Obchodná spoločnosť nezamestnáva žiadnych ľudí, užíva osobné motorové
vozidlo. Jeho mesačný príjem predstavuje celkovo sumu 400 eur. Príjem zo zamestnania predstavuje
sumu 100 eur, 300 eur poberá opatrovateľský príspevok na manželkinu postihnutú sestru. Býva v

rodinnom dome vo vlastníctve jeho manželky. Poplatky za bývanie činia sumu 300 eur. V rodinnom dome
býva jeho manželka, jej otec, ktorý poberá dôchodok vo výške 544,10 eur a zdravotne postihnutá sestra
s príjmom vo výške 318 eur. Vzťah s maloletými deťmi má otec výborný. Má záujem sa s nimi stretávať. V
poslednom období mu matka neumožňovala styk. Chcel by s deťmi tráviť aspoň jeden víkend v mesiaci,jedenmesiacpočasprázdninakaždédruhéVianoce.Maloletédetivprípadesviatkovobdarúva,stretáva
sa s nimi raz za mesiac, mesiac a pol. Otec má ukončené SOU kuchár - čašník, je zdravý, schopný
pracovať. Finančné úspory nemá. Nevlastní nehnuteľný majetok, ani hnuteľnosti väčšieho rozsahu.

Kolíznyopatrovníkvosvojomvyjadreníodporučilzvýšiťvyživovaciupovinnosťotca.Priposlednejúprave
výšky výživného otec bol nezamestnaný, pracoval na dohodu o vykonaní práce s príjmom 250-300 eur.
Iný príjem nemal, ale súhlasil s určením výživného na deti po 75 eur mesačne. Zmena pomerov nastala
aj na strane maloletých detí. Maloletá dcéra pri predchádzajúcej úprave navštevovala materskú školu,

teraz je už žiačkou ZŠ. Takisto maloletý syn už je žiakom 4. ročníka ZŠ, vtedy len začal navštevovať
školu. Kolízny opatrovník prihliadol aj na to, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu, ale je jeho povinnosťou podieľať sa na zabezpečení výživy aj mal. O. a mal. E..

Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec maloletých detí je od 15. 11. 2013 zamestnancom
spoločnosti Pemaris s.r.o. Za obdobie od 2/2015 do 1/2016 vykazoval nulový vymeriavací základ. Matka

je evidovaná ako SZČO s vymeriavacím základom v roku 2015 vo výške 412 a v roku 2016 v sume 429
eur mesačne. Podľa daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2015 matka v tomto roku
vykázala základ dane vo výške 1.581,53 eur.

Zo mzdového listu otca za rok 2015 vyplýva, že jeho čistá mzda predstavovala za obdobie od 1/2015

do 12/2015 spolu sumu 1.039,20 eur, čo za mesiac činí priemerne sumu 86,60 eur.

Sociálna poisťovňa potvrdila, že otec maloletých detí je od 15. 11. 2013 v pracovnom pomere u
zamestnávateľa - spoločnosti Pemaris s.r.o., Bratislava. Výška vymeriavacích základov na odvod
poistného za obdobie od 11/2013 do 02/2016 mesačne činí sumu 100 eur.

Zo správy KR PZ Bratislava zo dňa 6.4.2016 vyplýva, že spoločnosť Pemaris s.r.o., Bratislava je
držiteľom motorových vozidiel: značky VW Passat, r. v. 2008, farba čierna od 26.6.2014 s ev. č. K. a
motorového vozidla značky Renault Master, r. v. 2010, farba biela, nákladné MV od 10. 06. 2015, pričom
vlastníkom oboch motorových vozidiel je VW finančné služby Slovensko s.r.o.

Podľa daňového priznania spoločnosti Pemaris s.r.o., Bratislava k dani z príjmu za rok 2014, základ
dane uvedeného subjektu predstavoval sumu 176,39 eur. Daňové priznanie za rok 2015 daňový subjekt
nepodal.

Z potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím súd zistil, že otec je poberateľom odmeny mesačne vo výške 418,60 eur.

Podľa výpisu z obchodného registra otec detí je od 03. 03. 2012 jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti Pemaris s.r.o., Bratislava.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona, a to zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, ktorá suma činí začínajúc dňom 1.7.2013 v

zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sumu 27,13 eur.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd zistil, že

zvýšenie výživného na maloleté deti je dôvodné. Od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2012,
nastala zmena pomerov na strane detí a tiež aj na strane otca. Maloleté deti sú vo vyššom veku, mal.
O. je žiakom 4. ročníka a mal. E. žiačkou 2. ročníka základnej školy, s čím priamo úmerne vzrástli
náklady na zabezpečenie ich potrieb. Na strane otca nastala zmena pomerov, nakoľko pri úprave výšky
výživného v roku 2012 bol nezamestnaný, pracoval na dohodu o vykonaní práce s príjmom 250 až 300
eur. Toho času dosahuje vyšší príjem. Otec preukázal príjem z opatrovateľskej činnosti v sume 418,60

eur a príjem zo zamestnania v sume 86,60 eur mesačne, teda celkovo 505,20 eur. Otec je zároveň
spoločníkom a konateľom v spoločnosti Pemaris, s.r.o., Bratislava. Z predloženého daňového priznania
tejto spoločnosti za rok 2014 vyplýva, že základ dane bol síce značne nízky, iba v sume 176,39 eur,
avšak súd zistil, že uvedená spoločnosť je držiteľom dvoch motorových vozidiel, pri ktorých uhrádza
leasingové splátky a to od júna 2014 a od júna 2015. S prihliadnutím na túto skutočnosť je súd názoru,

že ak je uvedená obchodná spoločnosť schopná splácať leasingové splátky na dve motorové vozidlá,
jej finančná kondícia má zrejme tendenciu pozitívneho rastu. Súd pri zisťovaní zárobkovej situácie
otca musí vychádzať nielen z preukázaných príjmov, ale musí zohľadniť aj celkové schopnosti rodiča
pracovať a dosahovať príjem. Otec je zdravý, schopný pracovať, jeho obchodná spoločnosť vykonáva
činnosť, užíva dve motorové vozidlá. Otec žije v hlavnom meste, ktoré ponúka možnosť pracovného

uplatnenia. Súd považoval zvýšenie výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí,
schopnosti a možnosti otca za dôvodné. Zohľadnil aj skutočnosť, že otec uzavrel nové manželstvo a
pribudla mu vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, avšak musí konštatovať, že ďalšie dieťa nemôže
oslabiť povinnosť rodiča prispievať na ostatné nezaopatrené maloleté deti. K tvrdeniam otca o úhrade
viacerýchpeňažnýchzáväzkovjepotrebnépodotknúť,ževyživovaciapovinnosťmáprednosťpredinými

výdavkami povinného rodiča. Naviac otec potvrdil, že hypotekárny úver so splátkou 600 eur mesačne
čerpala jeho manželka ešte pred uzavretím manželstva.

S poukazom na uvedené súd zvýšil výživné na maloleté deti zo sumy 75 eur na sumu 100 eur
mesačne na každé z maloletých detí, počnúc mesiacom február 2016, kedy matka podala návrh na súd.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Za obdobie od 01. 02. 2016 do 31. 05. 2016 vznikol otcovi na výživnom dlh, pozostávajúci z
neuhradeného zvýšeného výživného, na každé maloleté dieťa po 100 eur (100-75 = 25 eur x 4 mesiace
= 100 eur).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.