Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312202600
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312202600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa L. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U., K. XXX, zastúpeného Petrom Fišerom, advokátom, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici,
Partizánska cesta 77, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so
sídlom Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, o náhradu škody za nezákonné rozhodnutie v sume
1.674,96 EUR s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/54/2012
- 232 zo dňa 08. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 1.624,92 EUR s príslušenstvom, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania,
zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.624,92 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05. 10. 2011 do zaplatenia v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách si vyhradil
na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd konal o návrhu na náhradu škody,
ktorú navrhovateľ odôvodnil tým, že mu vznikla v dôsledku trestného stíhania, vedeného na Ministerstva

vnútra SR, Úrade inšpekčnej služby Policajného zboru ČVS: UIS-21/IOS-SV-2007, keď sa nepotvrdilo
podozrenie, že s spáchal trestný čin. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 08. 03. 2007
pre prečin ublíženia na zdraví Vojenská obvodová prokuratúra Banská Bystrica uznesením OPv 76/07-9
z 28. 03. 2007 zamietla. Navrhovateľ bol v trestnom konaní rozsudkom Vojenského obvodového súdu
Banská Bystrica č. k. 3T/28/2007-210 z 19. 06. 2008 v spojení s uznesením Vyššieho vojenského súdu v
Trenčíne č. k. 5To/25/2008-230 z 21. 10. 2008 spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví oslobodený
z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol navrhovateľ trestne stíhaný. Navrhovateľ

uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla uhradením trov obhajoby vo výške 1.001,21 EUR, trov
znalečného v sume 187,41 EUR, ktoré uhradil podľa opatrenia Vojenského obvodového súdu Banská
Bystrica zo dňa 07. 07. 2008 a výdavkov na cestovné osobným motorovým vozidlom v sume 486,32
EUR, spolu v sume 1.674,96 EUR. Nárok na náhradu škody navrhovateľ uplatnil písomnou žiadosťou
zo dňa 01. 04. 2011 adresovanou Ministerstvu spravodlivosti, ktoré žiadosť postúpilo Ministerstvu vnútra
SR, to na žiadosť navrhovateľa nereagovalo. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil troch
odporcov konajúcich za Slovenskú republiku, a to Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo vnútra a

Generálnu prokuratúru. Rozsudkom č. k. 5C/54/2012-162 z 25. 03. 2014 okresný súd zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.134,74 EUR s prísl. odporcu Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR
a návrh v prevyšujúcej časti uplatnenej sumy a voči ostatným odporcom zamietol. Na odvolanie
navrhovateľa a odporcu, ktorému bola uložená povinnosť, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/989/2014-198 z 29. 04. 2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s
odôvodnením,žeokresnýsúdmalkonaťibasjednýmzoznačenýchodporcov,leboskutočnostipotrebné
pre určenie vecnej pasívnej legitimácie orgánu štátu, s ktorým treba konať, súd zisťuje z úradnej moci.

Okresný súd mal oboznámiť účastníkov konania, s ktorým z označených odporcov bude ďalej konať a
znovu rozhodnúť o nárokoch, ktoré navrhovateľ uplatnil ako trovy trestného konania a hotové výdavky.

Po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom okresný súd konal s odporcom Slovenská
republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR, ktorá namietala, že nie je orgánom oprávneným v

posudzovanej veci konať v mene štátu. Návrh bol uplatnený predčasne, pretože žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku jej nebol doručený. Úroky z omeškania by bolo možné priznať až od oznámenia, že
nárok nebude uspokojený, resp. po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.

Okresný súd vychádzal z predmetu konania o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní, za ktoré zodpovedá štát podľa zák.

č. 514/2003 Z. z. Na prejednanie a rozhodnutie sporu o tomto nároku je daná právomoc súdu. Dozor nad
dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
V trestnom konaní, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, až do podania obžaloby
vykonávajú pôsobnosť orgánu štátu vyšetrovateľ Policajného zboru aj prokurátor. Z hľadiska určenia,
ktorý z týchto orgánov je orgánom konajúcim v mene štátu, bolo v čase uplatnenia nároku navrhovateľa

rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť. Ministerstvo spravodlivosti postupovalo správne,
keď žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku postúpilo Ministerstvu vnútra SR. Neobstojí
námietka o nesprávnom úradnom postupe Ministerstva spravodlivosti, lebo nešlo o konanie, ktoré súvisí
so škodou, ktorá vznikla v trestnom konaní. Ohľadom určenia orgánu oprávneného konať za štát bol
konajúci súd povinný aplikovať právnu úpravu zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 01. 01.

2013. Podľa právnej úpravy do 31. 12. 2012 bolo na určenie príslušného štátneho orgánu kritériom
miesto podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, t. j. ministerstvo vnútra alebo generálna
prokuratúra. Podľa novšej právnej úpravy došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v trestnom konaní
vzhľadom na význam jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a o
podaní obžaloby. Prokurátor zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podaním

obžaloby zachoval nezákonnosť, lebo mal možnosť trestné stíhanie zastaviť, škodu nespôsobil vydaním
nezákonného rozhodnutia, ale tým, že takéto nezákonné rozhodnutie nezrušil a na jeho podklade podal
obžalobu, čím sa v podstate stotožnil s nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa. Ministerstvo vnútra
SR by bolo zodpovedné konať v mene štátu len v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ a súčasne prokurátor nezamietol sťažnosť obvineného a nepodal proti nemu obžalobu.

Rozhodujúcimkritériomjeneskoršívýsledoktrestnéhokonania.Vznikzodpovednostištátupredpokladá,
že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo. Rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia
má aj oslobodenie spod obžaloby. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je
potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia aj podanie obžaloby za nezákonné rozhodnutie.
Navrhovateľ v trestnom konaní v postavení obvineného a obžalovaného protiprávne konanie popieral.

K mechanizmu vzniku zranení poškodeného bol v trestnom konaní vypracovaný znalecký posudok a
znalec bol vypočutý. Navrhovateľ má právo na náhradu škody, ktorú uplatnil ako skutočnú škodu, ktorá
mu vznikla zaplatením trov obhajoby. Trovy obhajoby spolu v sume 1.001,21 EUR boli vyčíslené za
jednotlivé úkony právneho zastúpenia v trestnom konaní v sume 580,53 EUR, 19 % DPH v sume 110,30
EUR, paušálna suma náhrad 66,59 EUR, ďalej ako náhrada cestovného v sume 74,89 EUR, náhrada za

stratu času 168,90 EUR. Okresný súd priznal navrhovateľovi ako náhradu škody, aj zaplatené znalečné,
cestovnéanáhraduzastratučasuvsume 187,41EUR(5.646,-Sk)dňa25.07.2008,ktorébolopriznané
vtrestnomkonaníznalcoviL..J.B.opatrenímvojenskéhoobvodovéhosúdu3T/28/2007zo07.07.2008.
Navrhovateľ ako náhradu škody ďalej uplatnil cestovné výdavky vlastným motorovým vozidlom Ford
Fiesta ev. č. BR XXXAT z U. do Q. Q., resp. do A. a späť na úkony súvisiace s jeho trestným stíhaním.

Okresný súd pri priznaní tejto náhrady spolu v sume 436,30 EUR prihliadol na čas vykonávaných úkonov
a na nedostatočné spojenie zabezpečované verejnou hromadnou dopravou.

Okresný súd navrhovateľovi priznal 9 % úrok z omeškania z priznanej sumy 1.624,92 EUR od 05. 10.
2011, t. j. od uplynutia šesťmesačnej lehoty od podania žiadosti, ktorú navrhovateľ podal dňa 04. 04.

2011 na Ministerstve spravodlivosti a vychádzal z toho, že aj v prípade postúpenia žiadosti príslušnému
orgánu zostávajú účinky uplatnenia nároku zachované.Okresný súd návrh zamietol iba v časti škody uplatnenej titulom cestovného za deň 21. 10. 2008 U. -
Q. Q. a z dôvodu vyčíslenia cestovného podľa opatrenia MPSVaR SR č. 181/2008 Z. z.. V návrhu bolo
nesprávne vyčíslené cestovné v sume 486,32 EUR a náhradu škody okresný súd priznal v sume 436,30

EUR, Ďalej návrh zamietol v časti úroku z omeškania, ktorý navrhovateľ uplatnil zo sumy 187,41 EUR
od 26. 07. 2008, zo sumy 486,32 EUR od 22. 10. 2008 a zo sumy 1.001,21 EUR od 01. 04. 2011, t. j.
v lehote nesprávne počítanej do 05. 10. 2011.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 4 ods. 1, písm. b), písm. f), ods. 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,

ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, ods. 3 a § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Odporca vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie. Po
zrušení predchádzajúceho rozsudku nadriadeným súdom okresný súd predčasne zamietol návrh
voči Ministerstvu spravodlivosti a Ministerstvu vnútra, lebo mal najskôr vyzvať navrhovateľa, ktorý

disponuje žalobným návrhom, aby riadne označil subjekt, ktorý žaluje. Pasívne vecne legitimovaným
subjektom je len Slovenská republika, diferenciáciu orgánu, ktorý v mene štátu koná, zákon č. 514/2003
Z. z. nerieši. Príslušnosť orgánov štátu sa odvíja od ich pôsobnosti. Podľa právnej úpravy účinnej
do 01. 01. 2013 konal v zásade vždy ten orgán, do pôsobnosti ktorého spadal titul nároku na
náhradu škody, t. j. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Táto právna úprava

však jednoznačne a bez pochybností nestanovovala, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu.
Novšou právnou úpravou zostalo nedotknuté ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákon č. 514/2003 Z.
z. Poškodenému vznikla škoda vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré vydal vyšetrovateľ,
prípadne poverený príslušník Policajného zboru, a nie prokurátor. Prokurátor škodu nespôsobil, lebo sa
najehovydanínepodieľalajehoúčinkomnemoholzabrániťbezohľadunanáslednékonanieprokurátora

v rozsahu rozhodnutia o sťažnosti. Odporca namietal záver okresného súdu, že prokurátor sa stotožnil
s nezákonným rozhodnutím príslušného policajného orgánu prirovnaním možnej zodpovednosti súdu
vo všetkých prípadoch, kedy pri predbežnom prejednaní obžaloby nariadi hlavné pojednávanie, a teda
potvrdí zákonnosť prípravného konania vrátane podania obžaloby. Ďalej odporca uviedol, že podľa
názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 4To/77/2003 z 10. 06. 2004 vyšetrovateľ je povinný

podať návrh na podanie obžaloby a prokurátor musí podať obžalobu, pretože výsledky vyšetrovania
dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd... k odstráneniu rozporu medzi navzájom si
odporujúcimi dôkazmi môže spravidla dôjsť až po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní na základe
zásad ústnosti a bezprostrednosti a zhodnotení dôkazov súdom. Ďalej poukázal na nález Ústavného
súdu SR uvedený pod sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 z 13. 11. 2013, v ktorom uviedol, že vzhľadom

na uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky
zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu,
nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr
z rôznych dôvodov nepotvrdila. V trestnom konaní proti navrhovateľovi ani po doplnení dokazovania

na hlavnom pojednávaní k zásadnej zmene v dôkaznej situácii nedošlo, rozpory pretrvávali, nebolo
ich možné odstrániť žiadnymi ďalšími dôkazmi a súd navrhovateľa spod obžaloby oslobodil podľa
zásady „in dubio pro reo“. Ministerstvo vnútra na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku nereagovalo,
poškodenému preto uplynutím šiestich mesiacov od prijatia žiadosti týmto orgánom vzniklo právo
domáhať sa uspokojenia na súde.

Právna úprava zák. č. 514/2003 Z. z. po 01. 01. 2013 ponechala v účinnosti možnosť založenia
oprávnenia štátneho orgánu konať za štát na základe toho, že sa na tento orgán obrátil poškodený
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, resp. z dôvodu postúpenia tejto žiadosti. Neexistencia
prechodných ustanovení v zák. č. 412/2012 Z. z. nebránila súdu pokračovať v konaní s Ministerstvom

vnútra SR, ktorého príslušnosť bola založená tým, že na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody nereagovalo. Je procesnou podmienkou konania o náhrade škody orgánom verejnej
moci, aby pred začatím súdneho konania poškodený uplatnil nárok u príslušného orgánu podľa § 15 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z. z. Rozsahom uplatneného nároku sa riadi aj prípustnosť uplatneného nároku pred
súdom. Generálna prokuratúra nebola o predbežné prerokovanie nároku požiadaná a nemala žiadnu

možnosťzaujaťakýkoľvekpostojkuspokojeniunárokunavrhovateľa.Odporcaďalejnamietalvsúvislosti
s uplatnenými úrokmi z omeškania, že splatnosť pohľadávky nastane až rozhodnutím vo veci samej.Zvyššieuvedenýchdôvodovodporcanavrholrozsudokokresnéhosúduzmeniťanávrhzamietnuťalebo
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia žiadal, aby odvolací súd
pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP, keď otázkou zásadného významu je, ktorý štátny orgán je po

01. 01. 2013 oprávnený konať za štát v súdnom konaní začatom do 31. 12. 2012 v prípade uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané
povereným príslušníkom Policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal
obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený pred podaním návrhu na začatie konania na súd
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa

predpisov účinných do 31. 12. 2012.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporca len zopakoval obranu, ktorú použil v
predchádzajúcich štádiách konania, že nie je pasívne legitimovaným orgánom a nie sú splnené dôvody
na plnenie. Obdobné argumenty použili aj Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR.
Výsledok trestného konania proti navrhovateľovi zodpovedal tomu, že ani pri vznesení obvinenia

neexistovali dôvody na také rozhodnutie štátu. Išlo o šikanózne a represívne rozhodnutie, nemajúce
oporu v zákone. Nesprávne je tvrdenie odporcu, že rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo legálnym
rozhodnutím, pretože s týmto odôvodnením by bola spochybnená právna istota občanov a možnosť
viesť trestné stíhanie z akéhokoľvek dôvodu. Navrhovateľ splnil procesné a hmotnoprávne podmienky
pre uplatnenie nároku. Od podania žiadosti o náhradu škody sa nevie domôcť práva, ktoré mu prináleží.

Odporca podporil a aktívne pristupoval ku konaniu, z ktorého navrhovateľovi vznikla škoda vlastnými
rozhodnutiami a stanoviskami pred súdmi. Prokuratúra postupovala v rozpore s jej úlohou - strážením
zákonnosti. Navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom

ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP napadnuté uznesenie
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, ako vecne správne.

Podľa § 2, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o

právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1, písm. f), zák. č. 514/2003 Z. z. o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom do 31. 12. 2012, vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru
alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu

vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej
veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom do 31. 12. 2012, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
akpríslušnýorgánpísomneoznámipoškodenému,ženeuspokojíjehonároknanáhraduškody,môžesa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Okresný súd správne vychádzal z toho, že v trestnom konaní, ktoré skončilo oslobodením navrhovateľa
spod obžaloby až do podania obžaloby vykonávajú pôsobnosť orgánu štátu vyšetrovateľ Policajného
zboru aj prokurátor a že dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
Ministerstvo spravodlivosti postupovalo správne, keď žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie
nároku postúpilo Ministerstvu vnútra SR podľa právnej úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom

do 31. 12. 2012. Okresný súd správne určil orgán oprávnený konať za štát podľa právnej úpravy zák. č.
514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, podľa ktorej ak je nezákonným rozhodnutím uznesenie
o vznesení obvinenia, je príslušným orgánom štátu Generálna prokuratúra SR. Správne sa vysporiadal
s obranou odporcu keď uviedol, že Ministerstvo vnútra SR by bolo zodpovedné konať v mene štátu len
v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ a súčasne prokurátor nezamietol sťažnosť

obvineného a nepodal proti nemu obžalobu.

Odporca v priebehu konania nespochybňoval záver okresného súdu, že navrhovateľ v trestnom konaní
svoju vinu a protiprávne konanie popieral. Nespochybnil ani trovy znaleckého dokazovanie, ktoré
boli súčasťou trov trestného konania a ktoré navrhovateľ uplatnil ako náhradu škody. Z odvolania

odporcu vyplýva, že nespochybňoval výšku a dôvod uplatnenej škody, ale iba svoju pasívnu legitimáciu v
konaní. Odporca tvrdil, že prokurátor v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľovi škodu nespôsobil,
lebo sa na vydaní uznesenia o vznesení obvinenia nepodieľal a jeho účinkom nemohol zabrániť, a
to bez ohľadu na následné konanie prokurátora v rozsahu rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti
vzneseniu obvinenia, a že podal na navrhovateľa obžalobu. Uvedené tvrdenie odporcu je v rozpore so

zmyslom právnej úpravy uvedenej v § 4 ods. 1, písm. b) a písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. Keďže neboli
spochybnené skutkové okolnosti existencie škody, zodpovednosť odporcu ako príslušného orgánu štátu
je daná tým, že zamietol sťažnosť navrhovateľa proti vzneseniu obvinenia a podal na navrhovateľa
obžalobu. Okresný súd správne uviedol, že prokurátor zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia a podaním obžaloby zachoval nezákonnosť, lebo škodu nespôsobil vydaním nezákonného

rozhodnutia, ale tým, že takéto nezákonné rozhodnutie nezrušil a na jeho podklade podal obžalobu.
Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o
vznesení obvinenia aj podanie obžaloby za nezákonné rozhodnutie.Rozhodnutím o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a podaním obžaloby sa odporca podieľal na
spôsobenej škode spôsobom, ktorý od 01. 01. 2013 predpokladá určenie jeho zodpovednosť za škodu.
Z hľadiska účelu právnej úpravy a podmienok určenia odporcu ako orgánu štátu podľa zák. č. 514/2003

Z. z. okresný súd správne neprihliadol na obranu odporcu, že v čase, keď rozhodol prokurátor, existovala
pravdepodobnosť o spáchaní skutku kladeného za vinu navrhovateľovi, lebo prokurátorovi nič nebránilo
dať v prípravnom konaní príkaz na vykonanie dôkazov na odstránenie pochybností tak, ako to urobil
na hlavnom pojednávaní súd. Už v prípravnom konaní bola možnosť odstrániť pochybnosti vyplývajúce
zo znaleckého dokazovania.

Okresný súd nemohol prihliadnuť ani na obranu odporcu, ktorý poukazoval na to, že navrhovateľ pri
predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody svoje nároky u odporcu neuplatnil a že ani iný
nepríslušný orgán štátu odporcovi vec nepostúpil na predbežné prerokovanie nároku. Okresný súd
správne uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti SR odstúpilo žiadosť navrhovateľa na Ministerstvo vnútra
SRvsúladesvtedyplatnouprávnouúpravou.Ajztvrdeníodporcuvyplýva,žeprávnaúpravapostavenia

odporcu ako zodpovedného orgánu štátu určeného podľa § 4 ods. 1, písm. f), ani podmienky ustanovené
zákonom podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. neboli od 01. 01. 2013 zmenené. Teda aj z doterajšej
právnej úpravy vyplýva, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci za
podmienok ustanovených zákonom podľa § 3 ods. 1, by konala v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, a to aj v prípade, že nemala možnosť konať o predbežnom prerokovaní nároku,

lebo jej nebol z nepríslušného orgánu postúpený.

Na preukázanie pasívnej legitimácie odporcu postačuje, že právna úprava, podľa ktorej Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky konala za štát, existovala už pred podaním žaloby, v čase uplatnenia
nároku na nepríslušnom orgáne štátu, ktorý vec nepostúpil odporcovi. Navrhovateľovi nič nebráni, aby

žalobu na súde podal aj predtým, ako sa odporca k jeho nároku vyjadrí, napr. ak hrozí premlčanie práva.
Právna úprava podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. stanovuje podmienku uplatnenia nároku na príslušnom
orgáne, nie vydanie stanoviska tohto orgánu, resp. stanoviska odporcu. Ak by nárok nebol prejednaný
predpísaným postupom na príslušnom orgáne, ide o odstrániteľný nedostatok podmienok konania a
súd by si aj v takom prípade vyžiadal vyjadrenie príslušného orgánu (odporcu) a potom pokračoval v

konaní. Odporca bol od začiatku účastníkom konania a vyjadrenie k uplatnenému nároku súdu predložil.
Z toho dôvodu boli zachované podmienky konania a odporcovi neboli upreté ani jeho procesné práva.
Neobstojí tvrdenie odporcu, že právna úprava zák. č. 514/2003 Z. z. aj po 01. 01. 2013 ponechala v
účinnosti možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať za štát na základe toho, že sa na tento
orgán obrátil poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, resp. z dôvodu postúpenia tejto

žiadosti. Tvrdenie odporcu je v rozpore s účelom právnej úpravy, ktorá vyžaduje, aby súd určil príslušný
orgán štátu z úradnej moci.

Tomu, že otázka podmienok určenia zodpovedného orgánu štátu podľa § 3 a § 4 zák. č. 514/2003 Z. z.,
ani dôsledky uplatnenia nároku na nepríslušnom orgáne podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. nevyvolávali

pochybnosti zákonodarcu o určení zodpovedného orgánu štátu, nasvedčuje, že k právnej úprave od
01. 01. 2013 neboli prijaté prechodné ustanovenia, ktoré by prípadne riešili negatívny alebo pozitívny
kompetenčný konflikt orgánov štátu, ktoré mali ďalej konať o uplatnenom nároku za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ postupoval pri uplatnení nároku podľa platnej úpravy. Podmienka
konania o náhrade škody orgánom verejnej moci, aby pred začatím súdneho konania poškodený uplatnil

nárok u príslušného orgánu bola splnená. Odporca koná za štát, preto sa nemôže zodpovednosti
zbaviť tým, že iný orgán štátu - Ministerstvo vnútra SR - nárok navrhovateľa pred podaním žaloby
na súde neposudzovalo a neuspokojilo. Právna úprava nerieši kompetenčné vzťahy orgánov štátu.
Postupom okresného súdu, ktorý konal s odporcom, nedošlo k neprípustnému zásahu do dispozičného
práva navrhovateľa, lebo skutkové okolnosti a predmet konania vymedzený žalobným návrhom boli

zachované.

Odporca ďalej v odvolaní namietal počítanie úroku z omeškania s tým, že splatnosť pohľadávky nastane
až rozhodnutím vo veci samej. Jeho argumentáciu nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, lebo okresný
súd správne počítal lehotu omeškania od uplynutia šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku podľa výslovnej právnej úpravy uvedenej v § 16 ods. 4, veta tretia, zák. č. 514/2003 Z. z.

Odvolací súd nepovažoval za otázku zásadného významu to, ktorý štátny orgán je po 01. 01. 2013
oprávnený konať za štát v súdnom konaní začatom do 31. 12. 2012 v prípade uplatnenia nárokuna náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané
povereným príslušníkom Policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal
obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený pred podaním návrhu na začatie konania na

súd podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému
podľa predpisov účinných do 31. 12. 2012. Ako odvolací súd uviedol vyššie, otázka určenia štátneho
orgánu, ktorý je po 01. 01. 2013 oprávnený konať za štát v súdnom konaní začatom do 31. 12. 2012, je
zodpovedaná tým, že k zmene právnej úpravy týkajúcej sa rozsahu zodpovednosti a určenia odporcu
ako zodpovedného orgánu štátu podľa § 4 ods. 1, písm. f), ani podmienky ustanovené zákonom podľa

§ 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. neboli od 01. 01. 2013 zmenené, čomu nasvedčuje aj to, že právna
úprava platná od 01. 01. 2013 nemá prechodné ustanovenia na určenie príslušnosti zodpovedného
orgánu štátu. Otázku pasívnej legitimácie odporcu, ktorá bola v konaní preukázaná, nespochybňuje iba
to, že nárok nebol predbežne prerokovaný u odporcu.

Vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania,

zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože nebol v zamietajúcej časti napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodol, pretože rozhodnutie o trovách si okresný súd
vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, kedy bude rozhodnuté o všetkých trovách
konania.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.