Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112223550
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112223550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: PTÁČEK - veľkoobchod, a.s.,
so sídlom Vajnorská 140, 831 04 Bratislava, IČO:
35 814 586, právne zastúpený: Advokátska kancelária Cubinková, s.r.o., so sídlom advokátskej
kancelárie Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 47 246 910, proti žalovanému: H. Y., s miestom
podnikaniaNerudova733/29,01841DubnicanadVáhom,IČO:45861871,právnezastúpený:Petruška
& partners s.r.o., so sídlom
Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, o zaplatenie 2.722,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/251/2012-177 zo dňa 10. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 143,52 Eur k rukám právneho zástupcu Petruška & partners s.r.o., so
sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 2 722,90 Eur s príslušenstvom.
Rozhodol tak po vykonanom dokazovaní, na základe ktorého zistil, že medzi žalobcom a žalovaným

bola dňa 16.11.2011 uzatvorená rámcová kúpna zmluva, ktorá obsahovala osem článkov a v článku
I. bol upravený predmet zmluvy. V rámci predmetu zmluvy bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že
predmetom zmluvy je úprava obchodných vzťahov zmluvných strán, ktoré budú ďalej realizované v
súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. Rovnako bolo dojednané, že predávajúci sa zaväzuje na základe
písomných objednávok kupujúceho dodávať kupujúcemu tovar špecifikovaný v ponukovom katalógu
predávajúceho. Kupujúci je povinný objednaný tovar odobrať a zaväzuje sa uhradiť zmluvnú cenu
predávajúcemu včas a riadne, za podmienok ďalej dohodnutých v zmluve. Nákup a predaj tovaru sa

bude uskutočňovať na základe písomných objednávok kupujúceho riadne doručených predávajúcemu.
Objednávka musí obsahovať minimálne požadované množstvo a druh tovaru a dodaciu lehotu. Po
doručení objednávky, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že žalovaný je povinný písomne potvrdiť
jej prevzatie, Okamihom doručenia potvrdenia o prevzatí objednávky kupujúcemu, je kúpna zmluva
uzavretá. Zároveň bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že po dohode zmluvných strán možno objednávku
uskutočniť telefonicky, emailom alebo faxom. V prípade telefonickej objednávky je kupujúci povinný v
lehote 5 dní poslať predávajúcemu objednávku dodatočne v písomnej podobe. Ďalej samotná rámcová

kúpna zmluva obsahovala úpravu dodacích podmienok, cenu, platobné podmienky, zmluvnú pokutu,
záručné podmienky, dobu trvania zmluvy a záverečné ustanovenia. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté,
že zmluvu možno meniť len formou písomného dodatku podpísaného obidvoma stranami.Na základe tejto rámcovej kúpnej zmluvy, žalobca tvrdil, že došlo medzi ním a žalovaným k uzatvoreniu
ďalších jednotlivých kúpnych zmlúv, z ktorých plnenie si uplatňoval v tomto konaní. Na základe faktúr: č.
1101200605 na sumu 60,29 eur s dátumom splatnosti dňa 30.04.2012, č. 1101200606 na sumu 276,42

eur s dátumom splatnosti dňa 30.04.2012, č. 1101200608 na sumu 477,64 eur s dátumom splatnosti
dňa 30.04.2012,
č. 1101201184 na sumu 1.908,64 eur s dátumom splatnosti dňa 29.05.2012 a č. 1101204651 na sumu
102,07 eur s dátumom splatnosti dňa 30.08.2012. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade ide o
uplatňovaný nárok medzi dvoma podnikateľmi, súd prvého stupňa predmetný právny vzťah posudzoval

podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Predmetnou rámcovou kúpnou zmluvou, ktorú súd prvého stupňa posúdil podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka boli medzi účastníkmi dohodnuté presné podmienky uzatvárania jednotlivých
kúpnych zmlúv. Rámcovú kúpnu zmluvu nemožno považovať ešte za kúpnu zmluvu, nakoľko v nej
absentujú podstatné náležitosti kúpnych zmlúv a to minimálne špecifikácia tovaru čo do druhu, množstva

a ceny. Samotná rámcová kúpna zmluva obsahovala podmienky úpravy zmluvného vzťahu resp.
budúcich zmluvných vzťahov medzi účastníkmi. Medzi týmito podmienkami bola aj podmienka formy
jednotlivých kúpnych zmlúv. Z článku I bod 1, 2, 3 a 4 predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy vyplýva,
že na platné uzatvorenie jednotlivej kúpnej zmluvy sa strany dohodli na písomnej objednávke tovaru
(čl. I bod 1,2) a následne na písomnom potvrdení objednávky zo strany predávajúceho t. j. žalobcu

(č. l. I bod 3), pričom výslovne bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že okamihom doručenia potvrdenia
o prevzatí objednávky kupujúcemu, je kúpna zmluva uzatvorená. Rovnako bola medzi účastníkmi
dohodnutá možnosť uzatvárať kúpne zmluvy telefonicky, emailom alebo faxom (čl. I. bod 4), pričom pri
telefonickej objednávke bol kupujúci povinný do 5 dní poslať objednávku v písomnej podobe. Zmena
dohodyospôsobeuzatváraniazmlúvzostranyžalobcunebolapreukázanát.zn.súdnemalpreukázané,

že by bolo došlo k zmene uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú v zmysle čl. VIII ods. 1 bolo
možné meniť iba dodatkami a to iba písomne. Nič z toho žalobca netvrdil, ani preukázal. Súd prvého
stupňa poukázal na to, že z ustanovení rámcovej kúpnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej sa sám žalobca
odvolával a na základe ktorej mali byť medzi účastníkmi uzatvorené aj ďalšie konkrétne jednotlivé kúpne
zmluvy, vyplýva vôľa zmluvných strán uzatvárať jednotlivé kúpne zmluvy písomnou formou. Na uvedené

poukazoval aj žalovaný, keď vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že žalobca žiadnu objednávku
tovaru, za ktorý si predmetnou žalobou žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie ceny tovaru, nepredložil,
napriek tomu, že bola dohodnutá jej písomná forma. Žalobca v priebehu celého konania nepredložil
žiadnu písomnú zmluvu, ktorej predmetom by bol tovar, za ktorý si uplatňoval nárok na zaplatenie voči
žalovanému resp. žiadnu objednávku žalovaného doručenú na predmetný tovar v rozhodnom období

žalobcovi a následne akceptovanú žalobcom. Súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluvné strany
malivýslovnedohodnutýmoment,okamihuzatvoreniakúpnejzmluvy,atomomentdoručeniapotvrdenia
o prevzatí objednávky kupujúcemu. Nič z uvedeného vo vzťahu k uplatňovaným nárokom zo strany
žalobcu nebolo v tomto konaní preukázané.

Preto zdôraznil, že rámcovou kúpnou zmluvou boli medzi účastníkmi dohodnuté podmienky uzatvárania
jednotlivých kúpnych zmlúv, medzi ktorými bola aj forma zmlúv, a to písomná forma jednotlivých kúpnych
zmlúv (písomná objednávka, písomná akceptácia). Aj pri telefonickej objednávke sa vyžadovalo jej
písomné potvrdenie a akceptovanie objednávky malo byť uskutočnené rovnako písomne. Sám žalobca
v podanej žalobe, ako aj vo svojich neskorších vyjadreniach uvádza, že medzi účastníkmi došlo k

uzatvoreniu ústnych kúpnych zmlúv, neskôr vo svojom vyjadrení dňa 23.07.2014 uviedol, že k písomnej
objednávke došlo, avšak žalobca ju vzhľadom na množstvo klientov nearchivuje. Z uvedeného vyplýva
jednak rozpor, v samotných tvrdeniach žalobcu, ako aj v konečnom dôsledku nepreukázanie samotného
uzatvorenia kúpnych zmlúv, nakoľko ich uzatvorenie, formu ich uzatvorenia, rozporoval aj žalovaný.

Súd prvého stupňa nemal z dôkazov vykonaných v konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané (t. zn. nemal preukázané tak, že by nebolo možné na základe vykonaných dôkazov vyvodiť
iný skutkový záver), že medzi účastníkmi vôbec došlo k uzatvoreniu určitej konkrétnej kúpnej zmluvy
s určitým predmetom plnenia. Kúpna zmluva pre jej platné uzatvorenie nevyhnutne vyžaduje dohodu
zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú určenie zmluvných strán, vymedzenie

predmetu kúpy, množstva tovaru, záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar a previesť na neho
vlastnícke právo k tovaru a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Medzi podstatné náležitosti patrí aj
určenie druhu a množstva tovaru, pričom bez tohto určenia nemožno považovať kúpnu zmluvu za platne
uzatvorenú. Opakovane súd uvádza, že uvedené, a to dohodu o dodaní určitého množstva, určitéhokonkrétneho tovaru a to tovaru za dodanie ktorého si uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie kúpnej
ceny uvedenej v žalobe, súd medzi účastníkmi preukázané nemal. Rámcová zmluva nepredstavuje
konkrétnu kúpnu zmluvu a sama o sebe preukazuje iba tú skutočnosť, že účastníci konania prejavili

ňou vôľu uzatvárať v budúcnosti medzi sebou obchodno-záväzkové vzťahy. To, že medzi účastníkmi k
uzatváraniu obchodno-záväzkových vzťahov dochádzalo, na tom sa zhodli obidve strany. Rozpor bol
v ich obsahu. Žalobca poukazoval na to, že nepredloženie písomných objednávok žalovaného nemá
vplyv na preukázanie toho, že medzi účastníkmi dochádzalo k uzatvárania kúpnych zmlúv.
S uvedeným tvrdením žalobcu súd prvého stupňa súhlasil. Samotné nepredloženie objednávok vo

všeobecnosti nemá vplyv na preukázanie, že medzi účastníkmi dochádzalo k uzatvárania kúpnych
zmlúv vo všeobecnosti, avšak má vplyv na to, že nepredložením objednávok, ktoré by boli podpísané
žalovaným, s konkrétnym obsahom, ktorý by korešpondoval s vystavenými faktúrami a dodacími listami,
toto má vplyv na preukázanie uplatneného nároku, t. zn. konkrétneho nároku. Žalovaný poprel ako
vystavené dodacie listy, faktúry, poprel existenciu objednávok tovaru, za ktorý si žalobca uplatňuje nárok
žalobou, a práve písomná objednávka tohto tovaru zo strany žalovaného, mohla tvrdenia žalovaného

vyvrátiť a tvrdenia žalobcu potvrdiť, čo sa ale nestalo.

Žalobca dôvodnosť svojho nároku a tým aj uzatvorenie jednotlivých kúpnych zmlúv preukazoval
vystavenými faktúrami a dodacími listami. Vystavené faktúry predstavujú iba účtovný doklad, samé
o sebe nemajú akúkoľvek dôkaznú silu, resp. schopnosť. Rovnako v konaní súd nepovažoval za

rozhodnú skutočnosť vzhľadom na všetky ďalšie okolnosti prípadu, doručenie predmetných faktúr
žalovanému, pričom žalovanému boli vystavené faktúry ako prílohy žaloby doručené spolu so žalobou
dňa 16.10.2012. Čo sa týka dodacích listov, tieto a podpisy na nich ako podpisy žalovaného
sám žalovaný spochybnil, keď výslovne uviedol, že tieto on nepodpísal (okrem dodacieho listu č.
V1101201102, pričom v uvedenom prípade preberal tovar za niekoho iného). V tejto súvislosti súd

prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutie NS ČR s ktorým sa stotožňuje, a z ktorého vyplýva, že
na rozdiel od verejnej listiny, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej pravosť, u súkromnej
listiny stačí formálne popretie jej pravosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno toho účastníka ktorý tvrdil skutočnosť, ktorá mala byť preukázaná súkromnou listinou.
(Rozsudok Najvyššieho súdu České republiky sp. zn. 33 Cdo 472/2007, zo dňa 30.4.2009). Vzhľadom k

tomu, že žalovaný poprel podpísanie predmetných dodacích listov, okrem toho, že popieral aj samotné
prevzatie tovaru, za ktorého zaplatenie ceny tovaru si uplatňuje žalobca nárok v tomto konaní, sa
dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti znovu presunulo na žalobcu, ktorý ak v
konaní chcel byť úspešný musel preukázať ním tvrdené rozhodné skutočnosti. Nič na uvedenom nemení
ani tá skutočnosť, že žalovaný napriek svojim vyššie uvedeným tvrdeniam, uskutočnil dňa 07.10.2012

úhradu faktúry č. V1101207229 a jej úhradu súdu bližšie nezdôvodnil.

Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať výsluchy svedkov, ktorých súd prvého stupňa
všetky uskutočnil. Išlo o zamestnancov žalobcu, ktorí prichádzali do kontaktu so žalovaným. Išlo o
svedkov J. Y., J. F., J. X. a S. J.. Ani jeden z vyššie uvedených svedkov si na bližšie okolnosti dodanie

tovaru, týkajúceho sa predmetu tohto konania nepamätal. Súd prvého stupňa uvedené vyjadrenie
svedkovpovažovalzatvrdenia,ktorésvedkoviavzhľadomnaodstupčasu,kedymalodôjsťkodovzdaniu
a prevzatiu tovaru, rutinný charakter ich činnosti (ide o desiatky zákazníkov, stovky dodacích listov)
a objektívne možnú zapamätávaciu a rozpamätávaciu ľudskú schopnosť, títo svedkovia mohli uviesť.
Preto považoval tieto výpovede v časti, v ktorej uviedli, že si na bližšie okolnosti nepamätajú za

vierohodné. Následne potom súd prvého stupňa za vierohodnú nepovažoval časť výpovede svedka J.
F., ktorý najprv síce uviedol, že na konkrétne okolnosti prípadu si nepamätá, ale pri predložení dodacieho
listu, bez akýchkoľvek pochybností ako aj bez akéhokoľvek odôvodnenia, aj s odstupom času uviedol, že
tento dodací list podpísal žalovaný. Rovnako svedok J. X., na konkrétne okolnosti si nepamätal, ale po
predložení dodacieho listu si rozpamätal, že práve tento podpísal žalovaný, s dodatkom, ak sa nemýli.

Uvedené výpovede týchto svedkov, súd prvého stupňa považoval za zmätočné a účelové, a to aj s
ohľadom k tomu, že ide o aj
v súčasnosti zamestnancov žalobcu. Opakovane súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania
je zaplatenie kúpnej ceny za tovar, ktorý mal byť na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy dodaný
žalovanému, pričom podľa dodacích listov, ktoré žalovaný spochybnil, išlo

o dodávky, ktoré sa mali uskutočniť v priebehu roku 2012 t. zn. s takmer dvojročným odstupom
medzi dodaním tovaru a výsluchom svedka. Okrem toho, samotný žalovaný a žalobca na čom sa obe
strany v priebehu konania zhodli, vzájomne spolupracovali, t. zn. okrem sporných dodávok, žalobca
dodal žalovanému určitý tovar, tento žalovaný prevzal a zaplatil zaň kúpnu cenu. Vzhľadom k týmtookolnostiam, t. zn. opakovaným dodávkam jednotlivého tovaru, a to aj zamestnancami žalobcu (čo
vyplýva z dodacích listov predložených žalobcom dňa 04.04.2014 č. l. 108), ktorí boli v tomto konaní
vypočutí ako svedkovia, odstup času a rozporom v ich výpovediach, súd tieto výpovede v časti v ktorej

uvádzajú, že žalovaný dodacie listy podpísal, tovar na dodacích listoch prevzal, súd prvého stupňa
považoval za nedôveryhodné, nakoľko títo svedkovia nijak bližšie neodôvodnili, napriek výzve zo strany
súdu, nejaké výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré by si tento prípad, tak dobre, aj s odstupom času
pamätali, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný odoberal značné množstvo tovaru od žalobcu
nakoľko patril medzi významných, tzv. „top“, zákazníkov žalobcu. K výpovedi svedka S. J. súd prvého

stupňa uviedol, že tento svedok, rovnako ako ostatní svedkovia si bližšie okolnosti resp. dodanie tovaru
žalovanému vzhľadom na odstup času a množstvo zákazníkov nepamätal.

Samotný žalobca vzhľadom na odstup času poukazoval v rámci dokazovania na postup žalobcu pri
dodávaní a preberaní tovaru zákazníkom a prípady, ktoré v rámci dodávania tovaru môžu u žalobcu
nastať (podľa toho, či je tovar dodaný zákazníkovi ihneď

v sídle žalobcu alebo je tovar dovážaný mimo sídla žalobcu). Súd prvého stupňa v tejto súvislosti však
poukázal na to, že premetom konania nie je všeobecne nárok, ale konkrétny nárok, na zaplatenie
konkrétnej kúpnej ceny, za dodanie konkrétneho tovaru, t. zn. na úspech v spore, žalobca musí
preukázať, že žalobca uzatvoril zmluvu, s konkrétnym obsahom, svoje povinnosti z nej splnil t. zn.,
že žalobca dodal žalovanému konkrétny tovar, tento konkrétny tovar žalobcovi žalovaný prevzal a

nezaplatil zaň kúpnu cenu. Toto konkrétne ako uzatvorenie zmluvy, dodanie tovaru, prevzatie tovaru súd
preukázané nemal. Svedkovia navrhnutí žalobcom si na vzhľadom na odstup času na konkrétnosti vo
vzťahu k predmetným jednotlivým tovarom nepamätali.

Z dôkazov navrhnutých žalovaným a to výsluchom svedkov súd prvého stupňa ďalej zistil, aj ďalšie

nezrovnalosti v rámci jednotlivých dôkazov navrhnutých stranami. Na jednej strane žalobca tvrdil, že
jeho zamestnanec S. J. nemohol uzatvárať kúpne zmluvy
s tretími osobami, iba na základe rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú so svedkami vypočutými
vkonanínemaluzatvorenú,nemoholinkasovaťodtýchtoosôbfinančnéprostriedky.Napriektomu,obaja
svedkovia zhodne, a to ako T. U., tak aj R. S., pričom išlo

o svedkov bez akéhokoľvek pomeru k účastníkom, zhodne uviedli, že tovar, ktorý im bol dodávaný
bol dodávaný a zmluva bola uzatváraná so zamestnancom žalobcu pánom S. J.. Rovnako platby boli
uskutočňované tomuto zamestnancovi, aj keď nie štandardným spôsobom. Títo svedkovi boli vypočutí
v rozdielne dni, bez možného kontaktu medzi sebou a súd nemá dôvod tieto výpovede vyhodnotiť ako
nedôveryhodné. Svedkovia jednoznačne a zreteľne uviedli podstatné okolnosti akým spôsobom medzi

nimi a žalobcom fungovala spolupráca. Žalobca poukazoval na rozdielnosť výšky dodaného tovaru
predmetným svedkom a nárokom uplatňovaným v tomto konaní. Súd prvého stupňa žalobcovi dal za
pravdu, že ide o rozdielne nároky, avšak zároveň práve tieto svedecké výpovede zhodne poukazujú
na možné uskutočňovanie dodávok tovarov zo strany žalobcu resp. jeho zamestnanca tretím osobám,
napriek oficiálnej internej politike žalobcu.

O uvedenom svedčí aj výslovné vyjadrenie zamestnanca žalobcu S. J., ktorý sám uviedol, že vedel
upraviťzákazníkomceny,atotak,žetovarzobralnamenoinéhozákazníkažalobcu,zčohojednoznačne
vyplýva aj potvrdenie vyššie uvedených svedeckých výpovedí vyššie uvedených svedkov, že zrejme
k manipulácii s tovarom a dodacími listami u žalobcu dochádzalo. Ako už bolo vyššie uvedené, na
priznanie nároku žalobu, súd musí mať nárok žalobcu vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázaný,

t. zn. nemôže do úvahy prichádzať iná možnosť, vzhľadom na dôkaznú povinnosť žalobcu, uvedenú v
§ 120 O.s.p..

Ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní.
Základnými povinnosti účastníkov konania je tvrdiť skutkové okolnosti,

z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými
chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, zodpovednosť za neunesenie dôkazného
bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je
základnou povinnosťou účastníka a to žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých
žalobca odvodzuje svoje právo alebo povinnosť vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť

tvrdenia je úzko spätá s dôkazným bremenom. Ak žalobca tvrdí v konaní určité skutočnosti, zaťažuje
ho spravidla aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ním tvrdených skutočností. Dôkazné
bremeno možno charakterizovať ako povinnosť účastníka konania, pokiaľ chce byť v konaní úspešný,
preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť preneho priaznivé rozhodnutie súdu. O dôkaznom bremene možno hovoriť vo vzťahu ku konkrétnemu
skutkovému tvrdeniu, ktoré má pre rozhodnutie súdu reálny význam. Zodpovednosť za neunesenie
dôkazného bremena znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a to v

podobe preukázania rozhodných skutočností, a toto neuniesol, nebude v konaní úspešný. Vzhľadom
k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, súd konštatuje, že žalobca neposkytnutým dostatočných
dôkazov na preukázanie ním tvrdených rozhodných skutočností neuniesol dôkazné bremeno, preto
nemohol byť v tomto konaní úspešný. Predloženie vystavených faktúr, dodacích listov, na ktorých už
voľným okom je viditeľná rozdielnosť jednotlivých podpisov, väčšiny ktorých podpísanie žalovaným

poprel, výsluch svedkov, ktorí si na žiadne bližšie okolnosti dodania tovaru nepamätajú, nepreukazuje
existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Výsluch svedkov S. J. a svedkov T. U. a R. S.
vykazuje značné rozpory, ktoré sa nepodarilo v rámci dokazovania odstrániť. Vzhľadom k tomu, že súd
prvého stupňa nemal preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver, že k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy vo

vzťahu k tovaru, za ktorý si uplatňuje žalobca kúpnu cenu medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Tento
záver,vzhľadomkjednoznačnémunepreukázaniuvšetkýchrozhodnýchskutočnostíakopreuzatvorenie
konkrétnej kúpnej zmluvy, tak pre dodanie na základe nej v nej uvedeného tovaru, súd prvého stupňa
prijal a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol za použitia § 269 ods. 2, § 409 osa. 1, § 411, § 447, §
407 ods. 3 Obch. zák., § 488, § 489 Obč. zák. a § 120 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 7 O. s. p., a to tak že, žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania priznal
100 % náhradu trov konania, potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal
v konaní plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne súd o výške náhrady trov konania

samostatným uznesením.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie s poukazom na ust. § 205 ods.
2 písm. d), písm. f) O.s.p. a uviedol, že nesúhlasí so skutkovým záverom súdu prvého stupňa, ktorý
ustálil, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanému prostredníctvom svojich zamestnancov: J.

Y., J. X. a J. F. v celkovej sume 1 727,76 Eur, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa neprihliadol na
všetko,čovyšlovkonanínajavokeďsúdprvéhostupňazobraldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonaného
dokazovania nevyplynuli. Práve skutkový záver o dodaní tovaru žalovanému je rozhodný pre právne
posúdenie aký vzťah vznikol medzi účastníkmi konania, t.j. či došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi
nimi alebo či došlo k vzniku vzťahu z bezdôvodného obohatenia, nakoľko bol žalovanému dodaný

tovar bez právneho titulu. Zdôraznil, že žalobca v priebehu konania svoje tvrdenia nemenil a tvrdil, že
medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústnou formou. Písomné kúpne zmluvy
medzi účastníkmi konania neboli uzatvárané ani na základe rámcovej kúpnej zmluvy, žalovaný písomné
objednávky nerobil (v tejto súvislosti poukázal žalobca na výpoveď zo dňa 18.04.2013) a žalobca
nevyhotovil žalovanému písomné akceptácie objednávok. Aj v odvolaní žalobca uviedol, že medzi

účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva ústnou formou, a to vzhľadom na spôsob objednávania
tovaru žalovaného u žalobcu, druh dodaného tovaru s tým, že kúpna cena dodávaného tovaru sa riadila
platnými cenníkmi žalobcu. Tiež uviedol, že žalovaný si dlhodobejšie objednával u žalobcu obdobný
druh tovaru za stále ceny, čo vyplýva z dodacích listov k faktúram, ktoré žalovaný uhradil (napr. faktúra
č. 1101200172, 1101200173, 1101200174), pričom dodacie listy k týmto faktúram tvoria súčasť spisu.

Do pozornosti odvolaciemu súdu dal tú skutočnosť, že účastník konania nie je povinný uplatnený nárok
právne kvalifikovať a ak tak aj urobí, súd nie je takouto právnou kvalifikáciou viazaný.
Žalobca zároveň uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z komplexného právneho posúdenia
veci, keď súd v jeho odôvodnení oprel právnu úvahu predchádzajúcu jeho rozhodnutiu o skutočnosti
jednoznačne preukázané v priebehu súdneho konania a od jeho začiatku tvrdené žalovaným. Poukázal
na to, že medzi účastníkmi neboli platne uzatvorené jednotlivé kúpne zmluvy v zmysle tvrdenia

žalobcu keď žalovaný objednávku tovaru, o zaplatenie ktorého žalobca opiera svoj žalobný návrh, nikdy
neuskutočnil, a to žiadnou formou, či už telefonicky alebo osobne a preto nemohlo dôjsť k potvrdeniu
- akceptácii predmetných objednávok žalobcom. Ďalej poukázal na to, že na základe dohody medzi
žalovaným a zamestnancom žalobcu S. J. zabezpečoval zákazky, na realizáciu ktorých bol predmetnýtovar použitý, a to po stránke materiálnej práve S. J. ako zamestnanec žalobcu, a to aj s poukazom na to,
že dodávka tohto druhu tovaru je predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaný svojpomocne
zabezpečoval výkon tomuto zodpovedajúcich vodárenských, kúrenárskych prác a prác zabezpečujúcich

plynofikáciu jednotlivých stavieb. Tomuto tvrdeniu nasvedčujú aj výpovede svedkov, vo vlastníctve
ktorých sú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zákaziek, keď uviedli, že za dodaný tovar od žalobcu t.j.
spoločnosti PTÁČEK - veľkoobchod a.s. platili v hotovosti výlučne zamestnancovi žalobcu S. J..
V závere vyjadrenia uviedol, že predmetné faktúry, na základe ktorých mal byť objednaný tovar
žalovaným neboli nikdy žalovanému doručené, a toto tvrdenie nie je v rozpore s tvrdeniami žalovaného

v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 29.10.2012.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a
napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny p o t v r d i ť .

Po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba včas, v zákonnej lehote na podanie odvolania, že
odvolanie spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa §
205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Žalobcom vymedzené dôvody odvolania a ich rozsah, ktorými je odvolací súd viazaný, posúdil odvolací
súd podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu
viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania bola otázka nesprávneho vyhodnotenia dôkazov súdom
prvého stupňa, ako aj nesúhlas žalobcu s tvrdením súdu prvého stupňa, že nepreukázal dodanie tovaru
žalovanému prostredníctvom svojich zamestnancov.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
dôkazy riadne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadami uvedenými v § 132
O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalobca
neposkytnutím dostatočných dôkazov na preukázanie ním tvrdených skutočností neuniesol dôkazné
bremeno a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s obsahom listinných dôkazov so svedeckými výpoveďami J.
Y., J. F., J. X., T. U., R. S. a S. J. a správne ustálil, že žalobca nepreukázal vznik povinnosti žalovaného
zaplatiť faktúry č. 110120065, 110200606, 1101200608 a 1101201184. Žalobca bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázal, že došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu určitej - konkrétnej kúpnej zmluvy s

určitým predmetom plnenia a pokiaľ žalobca poukázal na rámcovú zmluvu, tak odvolací súd poukazuje
na to, že rámcová zmluva nie je ešte zmluva na plnenie ale vyjadruje v sebe len vôľu účastníkov v
budúcnosti uzavrieť zmluvu. K tomu, aby došlo k uzatvoreniu zmluvy je potrebné splniť aspoň základné
podmienky pre vznik zmluvy, čo žalobca v konaní nepreukázal.

K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny
záver nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa vypočul svedkov a ich
výpovede správne vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, ako aj v súvislosti k tomu, že svedkovia S. J., J.
F. a J. X. sú pracovníkmi žalobcu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca, ktorý v sporovom konaní podával žalobu už v samotnej žalobe
musí tvrdiť rozhodné skutočnosti (vyplývajúce z hmotného práva), o ktoré opiera dôvodnosť podanej
žaloby, v danom prípade napr. uzatvorenie zmluvy (buď ústne alebo písomne) a túto zmluvu buď
súdu predloží alebo navrhne vykonanie dôkazu. Práve súvislosť s hmotným právom umožňuje upresniť
procesné vymedzenie dôkazného bremena. V danom prípade žalobca nepredložil súdu s podanou

žalobou písomný dôkaz o tom, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a túto skutočnosť nepreukázal
ani v priebehu konania, keď nepreukázal uzatvorenie kúpnej zmluvy ani ústnou formou, čím neuniesol
dôkaznébremeno.Odvolacísúdpretoktejtoodvolacejnámietkenemoholprihliadnuť,pretožeuvádzané
skutočnosti neboli preukázané.Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa tvrdenia a námietkami účastníkov dôkladne
vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozhodnutie niet čo vytknúť, preto

ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach
odkazuje.

O trovách odvolacie konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 143,50 Eur, a to za 1 úkon právnej

služby - podanie vyjadrenia proti odvolaniu v sume 111,21 Eur, 1 x režijný paušál v sume 8,39 Eur + 20
%DPH, a to podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 a
§ 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.