Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203734
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO:
26429705, so sídlom v Prahe 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti
žalovanému Q. Q., K.. XX.X.XXXX, O. B. Š., I. XXX, o zaplatenie 1 832,83 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/88/2014-60 zo dňa 15.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tejto
zamietavej časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok p o t v r d z u j e.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
1/ zmenkovej sumy vo výške 942,83 eura,
2/ zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 1 832,83 eura od 1.5.2011 do 8.8.2011 (t.j. 458,21 eura);

zo sumy 1 782,83 eura od 9.8.2011 do 8.10.2011 (t.j. 1 903,17 eura);
zo sumy 942,83 eura od 9.10.2012 do zaplatenia,
3/ 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy
1 832,83 eura od 30.5.2011 do 8.8.2011 (t.j. 21,69 eura);
1 782,83 eura od 9.8.2011 do 8.10.2012 (t.j. 125,14 eura);
1 832,83 eura od 30.5.2011 do zaplatenia,
4/ zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 6,11 eura,

5/ náhrady trov konania vo výške súdneho poplatku 56,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške
142,78 eura.
Nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.

Žalovaný v súlade s článkom 5 Nariadenia doručil súdu odpoveď na tlačivo C, pripojenú žalobu
a uviedol, že žalovaný nárok neakceptuje, pretože zmenku nikdy nepodpísal a pohľadávku uhradil
X.XX.XXXX. Navrhol vykonať dokazovanie originálom zmenky a znaleckým dokazovaním a žiadal
nariadiť pojednávanie. Na pojednávanie konané dňa 25.8.2014 sa žalobca nedostavil, svoju účasťospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojej
obrane, že zmenku nepodpísal a zdôraznil, že od právneho predchodcu žalobcu si požičal sumu 800
eur a túto celú spolu s 50 eurovými úrokmi s omeškania uhradil. Uviedol tiež, že voči nemu bola vedená

exekúcia, ktorá bola zastavená z dôvodu nezákonnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalším dôvodom
nesúhlasu so žalobou bola veľmi vysoká zmenková suma. Namietal tiež, že zákon o úveroch pre
spotrebiteľa zakazoval uviesť do zmenky vyššiu sumu ako je 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Žalobca koná protizákonne a chce vymôcť zmenkovú sumu, ktorá je neprípustná. V zmluve
nebola uvedená úroková sadzba, RPMN, ani priemerná RPMN a preto je neprípustné, aby žalobca

vymáhal zmenkovú sumu. Spoločnosť konala vedome s úmyslom poškodiť žalovaného, keď chcela od
neho vymôcť sumu 1 782,83 eura. Takisto aj súčasný žalobca koná s vedomím, že chce vymôcť plnenie
protiprávne. Trovy konania si neuplatnil.

Z originálu zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že listina je označená ako zmenka, vystavená v
Y. P. X.X.XXXX s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:

35807598, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I, Oddiel: s.r.o.,
vložka č. 23636/B“. Do zmenky bola vpísaná suma 1 832,83 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od
1.5.2011. Zo zmenky ďalej vyplýva, že Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Vystaviteľom bola žalovaná k číslu
zmluvy XXXXXXX. Na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému

dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705, POHOTOVOSŤ, s.r.o., X. E., konateľ
a nečitateľný podpis.

Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou dňa
X.X.XXXX súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 800 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť

požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 eur, spolu 1 572 eur v 12 mesačných
splátkachpo131eurpočnúcod17.7.2010.Vzmluveoúvereniesúuvedenéúrokyzúveru,aniRPMN.V
článku12Všeobecnýchpodmienokposkytnutia úverujekonštatované, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a
zmluvy o úvere. V článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená dohoda o

vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradil včas štyri po sebe idúce

splátky, prípadne uhradil len časť splátok, alebo neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Po preskúmaní predloženej zmenky súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené
dve možnosti zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dva údaje
o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Z uvedeného dôvodu predložená zmenka nemá náležitosti podľa § 33 ods. 1 zákona 191/1950 Sb., a

preto je v zmysle odseku 2 ustanovenia tohto paragrafu neplatná. Preto súd žalobu zamietol.

Zároveň súd posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu
spotrebiteľa, teda podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 2 písm. a/ a
článkom 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS a dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá

vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neplatná, pretože je v priamom rozpore s ust.
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tejto dohody zmenková
suma mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo nekorešponduje ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Zároveň
dohodu o vyplnení zmenky považoval za nekalú podmienku, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom

a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého
príslušenstva pohľadávky - zmenkového úroku 0,25% denne. Obsah dohody o vyplnení zmenky a ani
konkrétne znenie nebolo pritom so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednané a je obsiahnutá
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorých obsah žalovaný nemal možnosť žiadnymspôsobom ovplyvniť. Dohodu o vyplnení zmenky považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje v
rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda je neplatné. Sadzba zmenkového
úroku 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže dohoda o
vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je právnym úkonom
obchádzajúcim zákon, ide o absolútne neplatný právny úkon. Ďalej súd konštatoval, že oboznamovaná
úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001

Z.z., v zmluve absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a
preto sa v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Z toho vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške
800 eur a nie sumy 1 572 eur. Preto nemohla byť ani uvedená dlžná suma na zmenke vo výške 1 832,83
eur správna. Naviac zmenka je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko príslušenstvo
v zmenkovej sume môže byť vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a

teda maximálna výška zmenkovej sumy môže byť v sume 1 040 eur, pričom v zmenke je až 1 832,83
eura. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

V závere uviedol, že upúšťa od vykonania ďalšieho dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva
na posúdenie sporného podpisu, nakoľko zmenka je neplatná z vyššie uvedených dôvodov, a preto

nepovažoval za účelné vykonať ďalší dôkaz, ktorý by len navýšil trovy tohto konania.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešný žalovaný si náhradu trov
konania neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania, žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok
zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedol, že ho súd vyzval na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na základe

ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými
účastníkmi konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský vzťah. S týmto
postupom súdu žalobca nesúhlasí, pretože je toho názoru, že nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu
na doplnenie či opravu žaloby, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Konštatoval, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným

vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní žalovaným). Žalobca je vlastníkom cenného
papiera(málenzmenku),ktorýnadobudolnazákladeindosamentu.Žiadneinéinformácie,čidokumenty
žalobca k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol
uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu
zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára,

je neprípustné a nezákonné. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový
súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj
„ZSZ“) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciipríslušnýchprávnychpredpisovapráva

Európskej únie keď uviedol, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať
z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Žalobca zásadne trvá na tom,
aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam,
kde mu to právny poriadok neumožňuje. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len
na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd

nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Súd ignoroval ust. § 17 cit.
zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky,
je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je

možné ho preniesť na žalobcu. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods.
3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom nauplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú pohľadávku

nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami

nežsúnazmenkeuvedené.Súdprvéhostupňadospelkzáveru,žezmenkajeneplatnápreneurčitýúdaj
splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom
„zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými
zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na
videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je

zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými
vyjadreniami:„napredloženie“,„popredložení“,„pripredložení“,„navidenie“.Tedaúdaj,ktorýjeuvedený
na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj
splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenky splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenku
splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ

môže lehotu na platenie predĺžiť, alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť.
Opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp.
skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti
o zameniteľnosti s iným údajom. V predloženej zmenke je uvedené „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Na základe uvedených výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné

vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo teda logicky
zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods.
1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená
na platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na štyri roky.
Preto uvedený údaj „Zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi
významamizpohľaduzmenkového,t.j.nejdeovnútornýrozporzmenky.Prvýznichurčujeúdajzročnosti
zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade
vistazmenka), druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať

neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj

blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel a napriek tomu súd tento
zamietol, považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za prekvapivé. Zo všetkých týchto dôvodov a s

poukazom na porušenie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 4 a čl. 5 keď
súdvôbecneumožnilviesťkontradiktórnyspor,čohodôsledkomdošloajkporušeniuprávanavrhovateľa
na prístup k súdu, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovieť. Žiadal tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 eura

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Žalobca v odvolacom konaní zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

Krajský súd v Košiciach podľa ust. § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby
ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne a v tejto zamietavej časti rozsudok zrušil a konanie
zastavil.Predmetom odvolacieho konania tak zostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, t.j. o
zamietnutí zmenkovej sumy vo výške 942,83 eura, zmenkového úroku nad 0,19 % denne a 6% ročného
úroku (ďalej len zamietavý výrok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.5.2016 o 9.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 6.5.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, v zmysle ktorej „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s ustanovením §

4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v
znení účinnom do 31.12.2010, teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon 258/2001 Z.z.),
teda je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z neplatnej dohody nie je preto možné
priznať žalobou uplatnené zmenkové nároky.

S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu X.X.XXXX.

Takto postupoval aj súd prvého stupňa, keď po zistení, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 14

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z
hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008
do 31.12.2010.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej

osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

Z článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi

ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.“

Vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov

veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s
obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru apríslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky pre rozpor so zákonom č. 258/2009 Z.z. sú bez
právneho významu úvahy súdu o posúdení dohody o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky ako aj spornosť údajov o splatnosti zmenky, lebo (ne)správnosť týchto úvah nemá vplyv na
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Odvolacími námietkami viažucimi sa k tomuto dôvodu zamietnutia žaloby sa preto odvolací súd

nezaoberal, keďže aj prípadná nesprávnosť týchto záverov nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci v prospech žalobcu.

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zákona č.
191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zákona
č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní
sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu

povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

V prejednávanej veci navyše žalovaný poukázal na to, že si od právneho predchodcu žalobcu požičal
sumu 800 eur a túto celú spolu s 50 eurovými úrokmi s omeškania uhradil. Ďalej uviedol, že voči
nemu bola vedená exekúcia, ktorá bola zastavená z dôvodu nezákonnosti rozhodcovského rozsudku.
Zmenkovú sumu považoval za privysokú a bránil sa tiež spotrebiteľskou ochranou podľa § 4 ods. 6

zákona č. 258/2001 Z.z. V závere konštatoval, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. konala vedome s
úmyslom poškodiť žalovaného, keď chcela od neho vymôcť sumu 1 782,83 eura. Takisto aj súčasný
žalobca koná s vedomím, že chce vymôcť plnenie protiprávne.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
(uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a
uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach

ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa.
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje
požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,

a.s. proti F. E.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže,
ale kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

AnisamotnéNariadenieneobsahuježiadneustanovenie,ktorébyzakazovaloaleboneumožňovalosúdu

skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd
v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj
zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex
offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania

začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa
nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 146

ods. 2 prvej vety O.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania,
úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.