Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226915
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115226915.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - H., L. XXX/X,
zastúpená BIZOŇ PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833
533, proti odporcovi: Poľnohopodárska Pôda, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3179/3, IČO: 44
138 369, zastúpený AKAK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Slowackého 56, IČO: 47 236 230, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa

30. decembra 2015 č. k. 19C/482/2015-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh odporcu zo dňa 30.10.2015 na prerušenie konania
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 109 ods. 2 OSP konštatujúc, že
navrhovateľka sa návrhom vo veci domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa v okrese W., obec N., k.ú. N., parcela registra „C“ zapísanej na LV č. XXXX parc. č. 2917 orná pôda
o výmere 936 m2, pričom v priebehu konania odporca podal návrh na prerušenie konania z dôvodu,
že bolo začaté trestné stíhanie vo veci skupovania pozemkov, v ktorom môžu byť zistené významné
okolnosti spôsobilé preukázať, či zo strany odporcu, resp. osôb odporcu prišlo k zneužitiu neskúsenosti
a dôverčivosti navrhovateľky tak ako to vyplýva z ust. § 265 ods. 1 Trestného zákona. Súd dospel
k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na prerušenie konania ,pretože otázku platnosti, resp.

neplatnosti kúpnej zmluvy si súd vie posúdiť aj sám, t.j. súd vie zhodnotiť okolnosti, za ktorých bola
kúpna zmluva uzatvorená, či bola zneužitá neskúsenosť , resp. dôverčivosť navrhovateľky a či uvedené
konanie odporcu môže mať vplyv na určenie , že zmluva je neplatná. Z uvedených dôvodov súd návrh
odporcu na prerušenie tohto konania zamietol. Záverom dodal, že prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c) OSP predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Namietal nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé, či si súd pripojil vyšetrovací spis, aby sa náležite
oboznámil s jeho obsahom a na základe vykonania tohto dôkazu či dospel k záveru, že prerušenie
konania nie je dôvodné a potrebné. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké úkony a či vôbec nejaké úkony
súd urobil smerom k zisteniu, čo je predmetom trestného konania a v akom štádiu je predmetné
konanie .Ďalej namietal neúplne zistenie skutkového stavu, pretože až po pripojení predmetného

vyšetrovacieho spisu a po oboznámení s jeho obsahom, po porovnaní opodstatnenosti dôvodov
uvedených v návrhu na prerušenie konania a obsahu vyšetrovacieho spisu, by súd mohol vyhodnotiť , či
v skutočnosti je alebo nie je dôvodný návrh na prerušenie konania. Odporca bol toho názoru, že v tomto
prípade boli splnené predpoklady na prerušenie konania , pretože od rozhodnutia v trestnom konaní
závisí otázka základu nároku, ktorým je vlastnícke právo navrhovateľky.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že trestné stíhanie nemá súvis s

občianskoprávnymi dôvodmi neplatnosti zmluvy, o čom má odporca vedomosť. Uvedené vyplýva aj z
podnetu Prezídia PZ na trestné stíhanie a uznesenia o začatí trestného stíhania, na základe ktorýchsa vedie trestné konanie, pre ktoré odporca žiada prerušiť konanie. Mala za to, že návrh odporcu na
prerušenie konania je obštrukčný s cieľom mariť súdne konanie a spôsobovať prieťahy.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.
Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP môže súd
sporové konanie prerušiť, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, aj v prípade, ak prebieha konanie
v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,

to znamená, že prerušenie konania je na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako
procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd však má najskôr zvážiť možnosť iných
vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Podľa nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky (č. II. ÚS 422/2000) dobu prerušenia konania podľa tohto ustanovenia na

základe procesných úkonov účastníkov konania nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by boli
spôsobené činnosťou, resp. nečinnosťou súdu v občianskoprávnom konaní. Uvedená možnosť súdu
prerušiť konanie platí predovšetkým v prípadoch, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok
iných sporov začatých na podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok
iného sporu, toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Osobitne to má význam vtedy, ak tieto spory vecne

súvisia s týmto sporom, resp. môžu ovplyvniť jeho výsledok.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.
Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP).

Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného
rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako
odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa §
205 ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento

čiastočne alebo úplne absentuje.
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dáva súdom dostatočný
návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky
odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Rozhodujúc o odvolaní odporcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého

stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola
účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, s ohľadom na právo účastníka podať odvolanie proti
rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 OSP. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa
neodôvodnené, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia

bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
Odvolací súd dodáva, že v prípade rozhodovania súdu o návrhu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia iného konania, je povinný riadne odôvodniť, aký vzťah má konanie k tomuto
inému konaniu a je povinný vždy uviesť dôvody, pre ktoré konanie bolo potrebné prerušiť, resp. návrh naprerušenie konania zamietnuť. Je preto nevyhnutné, aby súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu
ohľadne ďalšieho konania, pre ktoré sa žiada prebiehajúce konanie prerušiť. V tomto smere musí byť
zrejmé, o aké iné konanie ide, predmet tohto konania a stav tohto konania. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené skutočnosti nevyplývajú.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, aká otázka, majúca vplyv na prebiehajúce
konanie o určenie vlastníckeho práva navrhovateľky sa má v trestnom konaní vedenom pod ČVS:
PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015 riešiť a v akom štádiu je predmetné trestné konanie. Za dostačujúce na
posúdenie dôvodnosti návrhu odporcu na prerušenie konania totiž nemožno bez ďalších dôkazov

považovať len podanie odporcu, ktorým žiadal konanie prerušiť (č.l. 35 spisu). Z obsahu spisu pritom
nevyplýva, že by sa súd oboznámi s obsahom vyšetrovacieho spisu.
Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude
musieť dôslednejšie zaoberať dôvodmi pre ktoré odporca navrhuje prerušenie konania, pritom musí
vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pripojiť si vyšetrovací spis ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015

a o rozhodujúcich skutočnostiach zistených z pripojeného spisu je potrebné spísať úradný záznam. V
dôvodochrozhodnutiasasúdmusívysporiadaťzovzájomnýmvzťahommedzitýmtokonanímatrestným
konaním. Súd prvého stupňa svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo nároky kladené
na súdne rozhodnutia Občianskym súdnym poriadkom.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.