Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233682
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313233682.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený
AK:JUDr.AndreaCviková,s.r.o.,Kubániho16,Bratislava,protiodporcovi:R.B.Á.,L..XX.XX.XXXX,J.Y.
XXXX, XXX XX Š., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie Všeobecná
ochranaprávspotrebiteľov,Šafárikovonám.7,Bratislava,zastúpenýadvokátom:JUDr.BohdanJakubis,
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 1480,16 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 17.10.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie istiny vo výške 1480,16 Eur spolu s 8,50 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1480,16 Eur od 19.8.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým,
že navrhovateľ uzatvoril dňa 8.02.2010 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1194,98 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť spolu

s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 67,28 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového
kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ
odporcovi revolving dňa 29.12.2011 vo výške 678,22 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 22
mesačných splátkach vo výške 67,28 Eur v termíne splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Po
započítanípohľadávkynavyplatenierevolvinguvovýške678,22Eurspohľadávkouzamožnosťodkladu
splátok vo výške 117,11 Eur bola odporcovi dňa 29.12.2011 vyplatená suma 561,11 Eur. Odporca sa
dostal s úhradou splátok už pri splátke č. 3 do omeškania a do uplatnenia práva navrhovateľa podľa §

565 OZ, t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 2556,64 Eur. Ďalej poukázal na ustanov. §
3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008. Výška odplaty za
spotrebiteľské úvery v čase, kedy bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere bola výslovne upravená
a regulovaná. Aplikácia právneho inštitútu dobré mravy neprichádza do úvahy, keďže ustanov. § 3
ods. 10 a 11 zákona o spotrebiteľských úveroch má povahu lex specialis k ustanoveniam OZ. Výška
odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy je v súlade s platnou právnou úpravou. Výška odplaty za
úver podľa zmluvy o RÚ bola nižšia ako maximálne povolená odplata a teda v súlade s obmedzením

vyplývajúcim zo zákona č. 258/2001 Z.z.. Predmetom dohody o poskytnutí služby je prevzatie záväzku
veriteľom poskytnúť odplatu splatnosti maximálne troch splátok a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za
túto službu. Na jednej strane je teda záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti veriteľa poskytnúť
odklad splatnosti splátok a na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok. Čiže ide oúpravu situácie, ktorá keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť
nejakou zákonnou úpravou. Pri posudzovaním dohody o poskytnutí služby je potrebné vychádzať aj z
toho, že Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, a jej vznik nie je podmienkou

pre vznik Zmluvy o RÚ. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby. Aj v
prípade odporcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, ako aj o právach
a povinnostiach z nej vyplývajúcich. V prípade využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne
sankciám za omeškanie.

Odporca uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a to z toho dôvodu, že mu od roku 2012
zrážajú z platu mesačne 108,58 Eur a táto suma by mala byť zrážaná v prospech spol. PROFI CREDIT
s.r.o. Z uvedeného dôvodu nechápe tvrdenie navrhovateľa v tom, že by mal byť v omeškaní s nejakou
splátkou. Po podaní žaloby spláca navrhovateľovi sumu 70 Eur mesačne, pričom dňa 13.03.2013
uhradil navrhovateľovi sumu 67,28 Eur a dňa 20.05.2013 mu uhradil sumu 134,56 Eur. 70 Eur uhradil
aj v júli a tiež v auguste 2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o revolvingovom úvere, všeobecnými
obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení, doručenkou oznámením veriteľa o schválení
úveru, kartou klienta, ako i ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
stav:

Dňa 08.02.2010 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške
1194,98 Eur, v skutočnosti vyplatený vo výške 1001,76 Eur a ktorý sa zaviazal odporca uhradiť
v pravidelných 36 mesačných splátkach po 67,28 Eur. Dňa 29.12.2011 bola odporcovi automaticky

vyplatená suma 561,11 Eur. Ročná úroková sadza bola pri úvere dohodnutá na 68,81% a pri revolvingu
vo výške 67,93%.

Podľa karty klienta odporca uhradil na úvere sumu vo výške 2556,64 Eur a ďalej podľa vyjadrenia
navrhovateľa a potvrdenia zamestnávateľa odporcu tento v mesiacoch október 2013 až október 2014

uhradil sumu 910 Eur (po 70 Eur mesačne) a dňa 20.05.2013 sumu 134,56 Eur, ktoré v karte klienta
vyznačené neboli.

Podľa listu navrhovateľa zo 29.07.2013 malo byť odporcovi oznámené, že k uvedenému dňu je v
omeškaní s úhradou splátok č. 39, 40, 41 spolu vo výške 201,84 Eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej

splátke je 74 dní a v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok
o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky
zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 497 Obch.Z, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 z.č. 258/2001Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa§4ods.4z.č.258/2001Z.z.,platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,odspotrebiteľanemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 8 z.č. 250/2007 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o
revolvingovom úvere, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1194,98 Eur a ktorý bol v
skutočnosti vyplatený vo výške 1001,76 Eur po odrátaní poplatku a ktorý mal splácať po 67,28 Eur
mesačne po dobu 36 mesiacov a následne mu bol automaticky poskytnutý revolving, ktorý mu bol
vyplatený vo výške 561,11 Eur.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Hoci
maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu

zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto
vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M
Cdo 1/2009)

Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o úvere, ktorá bola uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4
Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/

EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 8 z.č.
250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala podľa zmluvy 68,81 % ročne, pričom z

internetovej stránky NBS boli priemerné úrokové miery z úverov od 1 do 5 rokov vo februári r. 2010
14,34%. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými
mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť,

rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty neplatná. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o úvere v časti úrokov, pri ktorej bola dohodnutá výška
úrokov 68,81 % a v prípade revolvingu 67,93 % ročne za absolútne neplatnú.

Ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa
dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je

právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba
posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti.
Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom
prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o pôžičke, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov,
od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujedaniu o dohodnutej výške

úrokov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)

Nazákladevyššieuvedenéhozáveru,keďžečasťdohodyoúrokochsúdpovažujezaabsolútneneplatnú
a nakoľko so zmluvou tvorí nedeliteľný celok (dôvod neplatnosti sa týka podstatnej zložky zmluvy o
úvere) nemožno považovať zmluvu o úvere za platnú, nakoľko podľa obsahu ju nebolo možné deliť

tak, ako to má mysli § 41 Občianskeho zákonníka.Nakoľko vzhľadom k vyššie uvedeným záverom súd považuje dojednanú zmluvu o revolvingovom úvere
za neplatnú, navrhovateľ by mal nárok iba na vrátenie toho čo odporca z poskytnutého úveru nevrátil
a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Za predpokladu platnosti zmluvy o úvere súd udáva ešte nasledovné:

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. I keď zmluva obsahuje počet splátok a

splatnosť splátok, zmluva musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku
splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 08.02.2010 takýto konkrétny splátkový
kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný

posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených
listinných dokladov vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 08.02.2010 presnú výšku, počet,
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, bolo by potrebné úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. V ďalšom súd poukazuje i na to, že
zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ani konečnú splatnosť úveru a to podľa ust. § 4 ods. 2 písm.

g) z.č. 258/2001 Z.z., keď tu platí to isté, čo súd konštatoval už vyššie. Nakoľko odporca ako spotrebiteľ
nemal k dispozícii splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne a jasne označoval jednotlivé splátky, to je
ich splatnosť, výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov a poplatkov a ani konečnú splatnosť, preto
súd je toho názoru, že nebola splnená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) z.č. 258/2001 Z.z.

Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) z.č. 258/2001 Z.z.,
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok ako aj konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, za predpokladu platnosti zmluvy o úvere je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..

Súd mal preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi podľa karty klienta 2556,64 Eur a v mesiaci
máj sumu 134,56 Eur a od októbra 2013 platil pravidelne po 70 Eur mesačne. Nakoľko vzhľadom na
už vyššie uvedené samotnú zmluvu o revolvingovom úvere súd považuje za neplatnú, a navyše za
predpokladu jej platnosti by úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (pre absenciu základných

náležitostí zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z.), a vzhľadom k tomu, že odporca zaplatil na
úvere, ktorý mu bol poskytnutý sumu 3601,2 Eur (2556,64 Eur + 1044,56 Eur), súd zohľadňoval rozdiel
medzi tým, čo odporca dostal (1001,76 Eur + 561,11 Eur = 1562,87 Eur) a čo vrátil (3.601,2 Eur), keď
je zjavné, že navrhovateľovi zaplatil viac ako mal a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.

K dohode o odklade troch splátok, kedy mal odporca uhradiť odplatu, v dôsledku ktorých mu bola
napokon na úvere a revolvingovom úvere poskytnutá nižšia suma súd udáva, že v konečnom dôsledku
nie je ani zrejmé akým spôsobom boli uvedené odplaty (v prípade úveru vo výške 193,22 Eur a v prípade
revolvingu 117,11 Eur), o ktorý bola suma dohodnutá v zmluve (1194,98 Eur) znížená na 1001,76 Eur

vyčíslené. Jej výška sa však opäť súdu javí ako výška, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ jej
výška dosahuje skoro trojnásobok mesačnej splátky, keď výška mesačnej splátky bola 67,28 Eur a to
najmä s prihliadnutím na odklad troch splátok. Preto opäť súd poukazuje na to, že takéto dojednanie
odplaty je v rozpore s ust. § 3 ods.1 OZ a v zmysle ust. § 39 OZ je neplatné.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie KS v Prešove pod č.k. 20Co 12/2012 zo dňa 16.10.2012, kde
vyslovil, „ Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie
peňažnýchprostriedkovspravidlazaodplatu(úroky)naurčitúdobuzaúčelomichekonomickéhovyužitia
podľa predstava dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp.
odplata za úver v rozsahu 85% resp. 88% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by

bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a nie dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto
úrokov (porov. Rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi.
Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 OZ“.K samotnému petitu žaloby súd ešte udáva, že v spise sa nachádza podanie zo dňa 18.06.2014, ktorým
bol čiastočne zobratý návrh späť, avšak samotné podanie bolo učinené iba faxom a v lehote do 3 dní
nebolo doplnené originálom. Nakoľko do dňa rozhodnutia navrhovateľ riadnym spôsobom nezobral späť

návrh v časti, v ktorej odporca plnil po podaní žaloby, súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku
tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca ako procesne úspešný účastník
má právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si žiadne neuplatnil a zo spisu jej žiadne nevyplývajú,

súd o trovách konania rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. Obdobne súd
nepriznal trovy konania ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do viacerých konaní prebiehajúcich
na tunajšom súde, pričom nemal ani vedomosť o tom, čo je predmetom konaní a ani o tom, kto sú
jeho účastníci, preto je súd toho názoru, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal žiaden
úkon, za ktorý mu možno priznať podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb odmenu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.