Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. apríl 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/108/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410204168
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:1410204168.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci

navrhovateľa: GTS Slovakia, a.s. so sídlom v Bratislave, Einsteinova 24, IČO: 35795662 zast. JUDr.
Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šancova ul. 108 proti odporcovi: Slovenská
republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II a nesprávnym úradným
postupom súdnej exekútorky JUDr. Márie Novákovej v exekučnom konaní 53Er 1616/2007, Ex 68/07 v
sume 11.978,56 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca jej povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.153,26 Eur titulom náhrady škody spolu s ročným

úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 6.080,41 Eur od 04.04.2008 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca jej povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 07.08.2009, doručeným súdu 08.04.2010 žiadal, aby bol odporca
zaviazaný na zaplatenie sumy 11.978,56 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II v exekučnom
konaní spis. zn. 53Er 1616/2007 a nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky JUDr. Márie
Novákovej v exekučnom konaní 53Er 1616/2007, Ex 68/2007. Návrh podrobne odôvodnil nasledujúcimi
skutočnosťami: v prvom rade poukázal na zmätočnosť exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu

Bratislava IV zo dňa 11.10.2006 10Cb 89/2006, ktorý bol podkladom na začatie exekúcie v predmetnej
exekučnej veci. Na základe predmetného exekučného titulu súd zaviazal obchodnú spoločnosť GTS
Slovakia s.r.o., IČO: 31366926 na zaplatenie sumy 72.505,40 Sk (2.406,74 Eur) s príslušenstvom. Táto
obchodná spoločnosť však bola dňa 30.06.2006 zrušená bez likvidácie a vymazaná z obchodného
registra, pričom právnym nástupcom sa stal navrhovateľ - obchodná spoločnosť GTS Nextra, a.s.,
IČO: 35795662 (v súčasnosti GTS Slovakia, a.s., IČO: 35795662). Exekučný titul bol teda vydaný voči
subjektu, ktorý bol v čase jeho vydania bez právnej subjektivity, resp. ktorý neexistoval. V súdnom

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, spis. zn. 10Cb 89/2006 došlo k viacerým závažným
pochybeniam súdu, napr. právnemu predchodcovi navrhovateľa ako odporcu v súdnom konaní nebol
doručený návrh na začatie konania, nebol predvolaný na žiadne z nariadených pojednávaní, bolo
mu odopreté právo sa k veci vyjadriť a dokonca mu ani nebolo doručené rozhodnutie súdu vo vecisamej. Navrhovateľ sa o samotnom súdnom konaní, ako aj o existencii exekučného titulu dozvedel až z
upovedomenia o začatí exekučného konania dňa 27.06.2007. Z uvedeného dôvodu proti exekučnému
titulu aj podal návrh na obnovu konania.

Z odôvodnenia návrhu ďalej vyplýva, že aj napriek týmto zákonným pochybeniam a nedostatkom
exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a oprávnený z exekučného titulu - obchodná
spoločnosť H.I. Tel s.r.o., podala návrh na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Márii Novákovej,
pričom ako povinného z exekučného titulu uviedla navrhovateľa a to napriek tomu, že v exekučnom

titule bol ako odporca uvedený právny predchodca navrhovateľa GTS Slovakia s.r.o. Preto navrhovateľ
návrhomnamietanesprávnyúradnýpostupsúdnejexekútorkyspočívajúcivnesplnenísisvojejzákonnej
povinnosti v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP) v spojení s § 37 ods. 3 EP.
Podľa navrhovateľa pochybenie v základom sporovom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný
prechod práva alebo povinnosti nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo
zámeny účastníkova exekučného konania.

Navrhovateľ ďalej namietal nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II spočívajúci v
nesplnení si svojej zákonnej povinnosti podľa § 44 ods. 2 EP, pretože súd mal preskúmať v zmysle
tohto ustanovenia žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul a až keď nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak by súd takéto rozpory zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
by bol povinný uznesením zamietnuť.

Ďalší nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II podľa žaloby má spočívať v porušení

zákonnejpovinnostivzmysle§50EP,pretoženavrhovateľpodoručeníupovedomeniaozačatíexekúcie
vzniesol ako povinný v exekučnom konaní spis. zn. EX 68/07, námietku proti exekúcii v zmysle § 50
EP, námietky proti trovám exekúcie v zmysle § 201 ods. 2 EP a návrh na odklad exekúcie v zmysle §
56 ods. 2 EP a to všetko v podaní nazvanom "Námietka proti začatiu exekúcie, č.k. EX 68/07" zo dňa
09.07.2007. Exekučný súd rozhodol vydaním nezrozumiteľného, zmätočného a neúplného uznesenia

zo dňa 15.02.2008, ktorým námietky povinného proti trovám exekúcie odmietol a návrh povinného na
odklad exekúcie zamietol. Vo svojom odôvodnení exekučný súd uviedol, že podanie žalobcu zo dňa
09.07.2007 označené ako námietky proti začatiu exekúcie, č.k. EX 68/07, vyhodnotil v zmysle § 41
ods. 2 O.s.p. podľa obsahu ako námietky proti trovám exekúcie a zároveň návrh na odklad exekúcie.
Navrhovateľ je toho názoru, takýmto postupom exekučného súdu bol hrubým spôsobom navrhovateľovi

ako účastníkovi exekučného konania - povinnému svojvoľne zo strany súdu zamedzený prístup k súdu,
t.j. popreté jeho základné a ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Exekučný súd by v prípade dôkladného preskúmania námietky proti začatiu exekúcie nemohol v
zmysle§41ods.2O.s.p.,t.j.podľaobsahupodanianavrhovateľadospieťknázoru,žeideibaonámietky
proti trovám exekúcie a návrh na odklad exekúcie a nie predovšetkým o námietku proti exekúcii ako

takej v zmysle § 50 EP. Navrhovateľ ako povinný v exekučnom konaní podal Žiadosť o rozhodnutie
vo veci námietok voči exekúcii, v ktorom žiadal exekučný súd, aby rozhodol o námietke navrhovateľa
ako povinného v exekučnom konaní proti exekúcii v zmysle § 50 EP, nakoľko exekučný súd vo svojom
uznesení zo dňa 15.02.2008 rozhodol len o námietkach voči trovám exekúcie a o návrhu na odklad
exekúcie, pričom sa vôbec nezaoberal a nerozhodol o námietkach proti exekúcii v zmysle § 50 EP,

ktoré vzniesol navrhovateľ ako povinný v exekučnom konaní vo svojom podaní zo dňa 09.07.2007.
Navrhovateľ podal zároveň návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 21.04.2008, v ktorom upovedomil
súd, že návrhu navrhovateľa na obnovu konania zo dňa 06.09.2007 exekučnému titulu, č.k. 10Cb
89/2006, bolo Okresným súdom Bratislava IV vyhovené a Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa
14.03.2008 povolil obnovu konania, č.k. 10Cb 89/2006 a žiadal Okresný súd Bratislava II, aby exekúciu

spis. zn. 53Er 1616/2007, EX 68/07 zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. a),b),g) a § 57 ods. 2 EP.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti má navrhovateľ za to, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho
úradného postupu tým spôsobom, že nerešpektoval obsah podania navrhovateľa - Námietka proti
začatiu exekúcie, jeho názov i paragrafové označenie hovoriace o námietkach proti exekúcii v zmysle
§ 50 EP, podanie navrhovateľa si svojvoľne vyložil a vysvetlil spôsobom odporujúcim jeho obsahu a v

príkrom rozpore s ustanoveniami O.s.p. a EP a do dnešného dňa nerozhodol o námietkach voči exekúcii
v zmysle § 50EP.
Takisto nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II spočíva podľa navrhovateľa v porušení
zákonnej povinnosti v zmysle § 56 ods. 2 a nasl. EP, akým spôsobom sa exekučný súd vysporiadals návrhom žalobcu ako povinného v exekučnom konaní na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2
EP, ktorý žalobca podal vo svojom podaní označenom Námietka proti začatiu exekúcie, č.k. EX 68/07
zo dňa 09.07.2007. Súd v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 15.02.2008, ktorým zamietol návrh

navrhovateľaakopovinnéhonaodkladexekúcieuviedol,ževýrokrozhodnutiasúdu,ktorýmsúdzamietol
návrh na odklad exekúcie je odôvodnený skutočnosťou, že povinný nie je fyzickou osobu, čo je jedným
zo základných predpokladov na povolenie odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 EP. Exekučný
súd nerešpektoval podanie žalobcu, v ktorom jasne uviedol s poukazom aj na presné a konkrétne
paragrafové znenie § 56 ods. 2 EP, že podáva návrh na odklad exekúcie v zmysle tohto ustanovenia a

nie ustanovenia § 56 ods. 1 EP. Ale exekučný súd si sám svojvoľne vyložil a vyhodnotil toto podanie ako
návrh na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 EP. Pritom navrhovateľ ako povinný vo svojom návrhu na
odklad exekúcie uviedol, že "podmienky na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 sú splnené, nakoľko
je predpoklad, že po povolení obnovy konania bude rozhodnutie - podklad na vykonanie tejto exekúcie,
zmenené. Súčasne poukázal na ustanovenie § 234 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého sa povolením obnovy
konania odkladá vykonateľnosť rozhodnutia vo veci. Takéto konanie súdu navrhovateľ považuje za

porušenie ústavného práva účastníka konania na prístup k súdu. Takýmto nesprávnym a protiprávnym
postupom exekučného súdu bolo žalobcovi popreté jeho základné a ústavné právo na súdnu a inú
právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd si nemôže svojvoľne vykladať podania účastníka
konania na jeho neprospech a to napriek skutočnosti, že tieto podania sú jasné, zrozumiteľné, zjavne
odôvodnené a poukazujúce aj na presné, konkrétne paragrafové znenie zákona. Tým, že exekučný súd

zamietol návrh povinného na odklad exekúcie s odôvodnením, že nie je fyzickou osobou, jednoznačne
vyplýva, že sa týmto návrhom dôkladne nezaoberal, nakoľko povinný podal návrh na odklad exekúcie,
ako bolo vyššie uvedené, v zmysle § 56 ods. 2 EP a v zmysle judikatúry súd v tomto prípade môže povoliť
odklad exekúcie aj proti povinnej právnickej osobe. Napriek tejto skutočnosti exekučný súd svojvoľným
poukázaním na § 56 ods. 1 EP a s odôvodnením, že povinný nie je fyzickou osobou podanie žalobcu

ako povinného v exekučnom konaní zamietol. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (R 8/2002), ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená podľa § 57 EP, súd môže podľa § 56 ods. 2 EP povoliť odklad
exekúcie vedenej nielen proti povinnej fyzickej osobe, ale aj proti povinnej právnickej osobe. Účelom
odkladu uskutočnenia výkonu rozhodnutia, ktorý je zrejmý zo znení ustanovení § 56 ods. 1 a 2 EP, je
predchádzať nepriaznivým a neskôr už často neodvrátiteľným následkom bezodkladného uskutočnenia

výkonu rozhodnutia, pričom takýto neodvrátiteľný následok sa v zmienenej exekučnej veci, č.k. 53Er
1616/2007, EX 68/07 v dôsledku súhrnu viacerých závažných nesprávnych úradných postupov súdnej
exekútorky a exekučného súdu nastal, keďže exekučné konanie v tejto veci sa skončilo neoprávneným
vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie v celkovej sume vo výške 6.080,41 Eur z
majetku žalobcu a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 04.04.2008 a v zmysle § 61 EP je

navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené.

Navrhovateľ ďalej namietal nesprávny úradný postup súdnej exekútorky spočívajúci v protiprávnom
vymožení pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie napriek strate vykonateľnosti exekučného titulu.
Navrhovateľ o podaní návrhu na obnovu konania zo dňa 06.09.2007 proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava IV zo dňa 11. 10. 2006, č.k. 10Cb 89/2006 upovedomil aj súdnu exekútorku a to osobne
tak, ako to vyplýva aj zo stanoviska Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti č. 285-4415/08 zo dňa
30.10.2008, v ktorom sa uvádza, že súdnej exekútorke bola známa skutočnosť, že povinný podal návrh
na obnovu konania, pričom jej navrhovateľ uviedol aj skutočnosti odôvodňujúce právny záver o možnom
zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti vymáhaného nároku

a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 EP. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
návrhu navrhovateľa na obnovu konania proti exekučnému titulu bolo Okresným súdom Bratislava IV
vyhovené uznesením zo dňa 14.03.2008, ktorým bola povolená obnova konania. V zmysle § 234 ods.
3 OSP povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia vo veci. Povolenie obnovy
konania má za následok, že ex lege sa odkladá vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia a to ešte pred

právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa povolila obnova konania s poukazom na ustanovenie § 171 ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby predišiel justičným pochybeniam uvedením návrhu
a to podaniami doručenými osobne na exekučný súd ale aj podaniami zasielanými prostredníctvom
súdnej exekútorky. Právny zástupca navrhovateľa niekoľkokrát osobne navštívil súdnu exekútorku v jej
Exekútorskom úrade a osobne ako aj telefonicky ju informoval o protizákonnosti exekúcie a exekučného

konania, a aj o priebehu konania o povolení obnovy konania. Celé toto úsilie navrhovateľa však bolo
bezúspešné a bol vykonaný protizákonný útok na majetok navrhovateľa, čím došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ sa nielen že nemohol brániť v pôvodnom súdnom
konaní, nakoľko nebol účastníkom konania, ale mu bolo zamedzené brániť sa v rámci exekučnéhokonania, č.k. 53Er 1616/2007, Ex 68/07 a to napriek tomu, že navrhovateľovi nebola v zmysle
exekučného titulu uložená žiadna povinnosť na plnenie a nepomohlo ani povolenie obnovy konania dňa
14.03.2008 Okresným súdom Bratislava IV, č.k. 10Cb 89/2006.

Výšku požadovanej náhrady škody zdôvodnil nasledovne: napriek skutočnosti, že exekučný titul stratil
vykonateľnosť, napriek mnohým závažným pochybeniam a nesprávnym až protiprávnym postupom
samotnej súdnej exekútorky ako aj exekučného súdu, bližšie špecifikovaných v tomto návrhu na
začatie konania, súdna exekútorka vykonala dňa 04.04.2008 exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu
navrhovateľa v banke. Tento nesprávny úradný postup súdnej exekútorky JUDr. Márie Novákovej je

v hrubom rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ustanoveniami EP a vážne poškodilo
navrhovateľa, ktorému vznikla škoda vo výške 6.080,41 Eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia ďalej
vyplýva, že nakoľko navrhovateľovi ako účastníkovi exekučného konania vznikla škoda, jej výšku a
rozsah vyčíslil v zmysle § 17, 18 Zákona o zodpovednosti za škodu. Takýto protiprávny zásah do práv
navrhovateľa ako účastníka konania v exekučnom konaní a to práva na súdnu a inú právnu ochranu,
práva na prístup k súdu a práva na spravodlivé prejednanie veci a tým zavinený protiprávny zásah

do vlastníckeho práva navrhovateľa ako účastníka konania, nie je možné reparovať len samotným
konštatovaním porušenia práva a náhradou škody - takéto navrátenie do pôvodného stavu by bolo z
hľadiska proporcionality nedostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom jednak súdnej exekútorky ako aj exekučného súdu. S poukazom na tieto skutočnosti
a vzhľadom na závažnosť konania súdnej exekútorky v exekučnom konaní, č.k. Ex 68/07, keď jej

nesprávnym úradným postupom došlo k vzniknutej ujme navrhovateľa spočívajúcej v protizákonnom
zásahu do jeho vlastníckeho práva a to súdnym exekútorom, ktorý vykonáva úlohy orgánu verejnej
moci, navrhovateľ uplatňuje uhradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona
o zodpovednosti za škodu, ktorej výšku navrhovateľ vyčíslil s ohľadom na závažnosť zásahu (viaceré
pochybenia súdnej exekútorky, nesprávny úradný postup a protiprávny zásah do vlastníckych práv

exekútorom ako osobou poverenou výkonom úloh verejnej moci) na sumu vo výške 4. 979,09 Eur (150
000,- Sk). Navrhovateľ takisto na závažnosť konania exekučného súdu a vzniknutej ujme spočívajúcej
v nemožnosti domôcť sa súdnej ochrany si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, ktorej výšku vyčíslil s ohľadom na závažnosť zásahu a
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu na sumu vo výške 331,94 Eur (10 000,- Sk).

Uplatňovaná náhrada škody vo výške 6. 667,53 Eur (200 866,- Sk) pozostáva zo sumy 6. 080,41 Eur
(183.178,30 Sk), ktorá predstavuje sumu peňažných prostriedkov zexekvovaných súdnou exekútorkou
prikázaním pohľadávky z účtu navrhovateľa dňa 04.04. 2008, ďalej z trov právneho zastúpenia
navrhovateľa v exekučnom konaní č.k. 53 Er 1616/07, č.k. Ex 68/07 v sume 72,85 Eur (2 194,70 Sk) / ?

za dva úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné
podanie na súd - námietky, á 50,62 Eur (1 525,- Sk) + dvakrát paušálna náhrada hotových výdavkov
á 6,30 Eur (190,- Sk) + 19 % DPH vo výške 9,16 Eur (289,70 Sk)/ ako aj z trov právneho zastúpenia
pri poskytnutej právnej pomoci na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 514,27
Eur (15 493,- Sk) /dva úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, vypracovanie písomného podania na MS á 210,78 Eur (6 350,- Sk) + dvakrát paušálna
náhrada hotových výdavkov á 6,31 Eur (190,- Sk), + 19 % DPH vo výške 80,01 Eur (2. 413,- Sk)/.
Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 6. 080,41 Eur od 04.04.2008
až do zaplatenia t.j. odo dňa protiprávneho zexekvovania peňažných prostriedkov súdnou exekútorkou
prikázaním pohľadávky z účtu navrhovateľa.

Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003
Z.z. je kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi uvedeným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť štátu

vzniká len v prípade, ak sú všetky tieto podmienky splnené. Ak čo len jedna z uvedených podmienok nie
je splnená, základ nároku na náhradu škody v zmysle zákona nie je daný a nemožno v takomto prípade
brať na zodpovednosť štát. Odporca má za to, že nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom označených orgánov verejnej moci a nárokovanou škodou.
Napojednávaníkonanom13.01.2011saprotižalobebrániltvrdením,žekvznikuškodynedošlo,nakoľko

podľajehonázoruakexistujemožnosťdomáhaťsavydaniabezdôvodnéhoobohateniaodspoločnostiH.
I.Tels.r.o.,niejesplnenýpredpokladpreuplatňovanienáhradyškodypodľazákonač.514/03Z.z..Podľa
názoru odporcu vymáhanie bezdôvodného obohatenia je možné aj od spoločnosti, ktorá je v likvidácii čo
okrem iného znamená, že nie je nemajetná, lebo likvidácia slúži na uspokojenie jej veriteľov. Podľa § 56českéhoObchodnéhozákonníka,spoločníkzodpovedázazáväzkyspoločnostiaždovýškylikvidačného
zostatku a to aj po výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Navrhovateľom namietaný
nesprávny úradný postup súdnej exekútorky podľa § 40 ods. 1 EP a § 37 ods. 3 EP je nedôvodný,

nakoľko súdna exekútorka nemohla skúmať správnosť exekučného titulu. Jej povinnosťou bolo skúmať
iba to, či záväzky povinného prešli na jeho právneho nástupcu a nakoľko prechod práv a povinností
vyplýva aj z obchodného registra, nemala o tom pochybnosti. Túto skutočnosť mala preukázanú.
Rovnako ani exekučný súd pri vydávaní poverenia nepochybil, nakoľko tento nebol oprávnený skúmať
správnosť exekučného titulu. Prechod práv a povinností vyplýval z obchodného registra. Ohľadom

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu porušením § 50 EP: navrhovateľ ako povinný z
exekúcie námietku neuviedol a nenamietol, že exekučný titul bol vydaný proti neexistujúcemu subjektu.
Vychádzajúc z koncentračnej zásady v námietkovom konaní, aj keby exekučný súd toto podanie
posudzoval podľa jeho označenia a rozhodoval by o námietkach podľa § 50, nakoľko navrhovateľ tieto
rozhodujúce skutočnosti neuvádzal, súd by o nich aj tak nerozhodoval. K namietanému nesprávnemu
postupu exekučného súdu, ktorého sa mal dopustiť porušením zákonnej povinnosti podľa § 56 ods.

2 EP tým, že o návrhu na odklad podľa ods. 2 vôbec nerozhodoval, odporca uviedol: súd v zmysle
tohto ustanovenia môže ale aj nemusí povoliť odklad exekúcie. Je to jeho právo a nie povinnosť a
to aj v prípade, ak by boli splnené predpoklady podľa tohto ustanovenia na odklad exekúcie, preto
odporca ani v tomto prípade nevidí príčinnú súvislosť medzi zvoleným postupom súdu a škodou, ktorú si
uplatňuje navrhovateľ. K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdnej exekútorky, ktorý mal

spočívať v protiprávnom vymožení pohľadávky spolu s jej príslušenstvom napriek strate vykonateľnosti
exekučného titulu, odporca uviedol: podľa Občianskeho súdneho poriadku odklad vykonateľnosti
nastáva až právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania. Do pozornosti súdu dal skutočnosť,
že toto uznesenie spoločnosť H.I.Tel s.r.o. prevzala 18.04.2008, pričom prikázanie pohľadávky z účtu
povinného bolo vykonané už predtým, dňa 04.04.2008, preto odporca s argumentáciou navrhovateľa

nesúhlasí.

Vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že aj keď rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
IV o zamietnutí žaloby v obnovenom konaní spis. zn. 10Cb 89/2006 vo veci samej nadobudlo
právoplatnosť, predmetom konania je žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Bratislava II a súdnej exekútorky JUDr. Márie Novákovej. Žaloba síce
vychádza aj z pochybení Okresného súdu Bratislava IV v konaní spis. zn. 10Cb 89/2006, avšak
žalobca sa nedomáha náhrady škody z titulu postupu Okresného súdu Bratislava IV, ale iba z titulu
postupu Okresného súdu Bratislava II a súdnej exekútorky. Preto zmätočnosť exekučného titulu, ktorú
v žalobe navrhovateľ pomenúva, nemožno považovať za nesprávny úradný postup, keďže obsahom

úradného postupu nie je rozhodovacia činnosť súdu. Rovnako postup Okresného súdu Bratislava
IV nebol ani predmetom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu
odporca, pre priebeh konania, považuje rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV o zamietnutí
žaloby v obnovenom konaní za irelevantné. Jeho význam môže spočívať len v tom, že zakladá
bezdôvodné obohatenie spoločnosti H.I. Tel, s.r.o voči navrhovateľovi. Poukázal ďalej na vnútorný

rozpor argumentácie navrhovateľa ohľadom odkladu vykonateľnosti exekučného titulu. Tvrdenia o
odklade vykonateľnosti okamihom vyhlásenia uznesenia o povolení konania sú v priamom rozpore s
ustanovením § 171 ods. 2 O.s.p., nakoľko toto ustanovenie predpokladá doručenie uznesenia a preto
jeho účinky nemôžu nastať už jeho vyhlásením. Odporca nesúhlasí s tým, že účinky vykonateľnosti
nastávajú už neprávoplatným uznesením o povolení obnovy konania, resp., že nie je potrebné ani

jeho doručenie. Odporca nepovažuje za podstatné riešiť spor, či tieto účinky nastávajú doručením
prvostupňovým rozhodnutia alebo až jeho právoplatnosťou, pretože aj prvostupňové rozhodnutie o
povolení obnovy konania bolo spoločnosti H.I. Tel, s.r.o doručené neskôr, ako došlo k vymoženiu sumy
od navrhovateľa. Je teda toho názoru, že v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady k vzniku
zodpovednosti za škodu, keďže navrhovateľovi nevznikla škoda (má možnosť vymáhať bezdôvodné

obohatenie), k popísanému nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, resp. medzi ním a vyčíslenou
škodou neexistuje príčinná súvislosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením obsahu listín: č.l. 24 - uznesenie o povolení odkladu
exekúcie č.k. 53 Er 1616/2007 - 11 z 11.06.2008, č.l. 26 - návrh na zastavenie exekúcie z 21.04.2008, č.l.

29 - žiadosť o rozhodnutie vo veci námietok voči exekúcii z 21.04.2008, č.l. 33 - uznesenie Okresného
súdu Bratislava II č.k. 53Er/1616/2007 - 29 z 15.02.2008 o odmietnutí námietok povinného a zamietnutí
návrhunaodkladexekúcie,č.l.35-oznámenieadresovanéOkresnémusúduBratislavaII,žebolpodaný
návrh na obnovu konania, č.l. 36 - námietka proti začatiu exekúcie, č.k. EX 68/07 z 09.07.2007, č.l. 38- uznesenie Krajského súdu Bratislava potvrdzujúce uznesenie Okresného súd Bratislava IV o povolení
obnovy konania spis. zn. 10Cb/89/2006, č.l. 41 - uznesenie Okresného súdu Bratislava IV o povolení
obnovy konania vedeného na okresnom súde Bratislava IV pod spis. zn. 10Cb 89/2006, č.l. 45 - návrh

na obnovu konania zo 06.09.2007, č.l. 49 - žiadosť o poskytnutie informácie o stave predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody, č.l. 51 - stanovisko Okresného súdu Bratislava II zo 17.06.2008,
č.l. 53 - doplnenie príloh k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s potvrdením
odporcu o prijatí 16.05.2008, č.l. 54 - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z
24.04.2008, č.l. 61 - odpoveď odporcu na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo 16.06.2009, č.l.

64, č.l. 65 - žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov v exekučnej veci
Ex 68/07 z 18.11.2008, č.l. 68 - stanovisko Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti navrhovateľa z
30.10.2008,č.l.70, č.l. 71-stanoviskoodporcunasťažnosťnavrhovateľanačinnosťsúdnejexekútorky
JUDr. Márie Novákovej v exekučnom konaní EX 68/2007 z 20.08.2008, č.l. 74 - sťažnosť na postup
súdnejexekútorkyJUDr.MárieNovákovejadresovanáSlovenskejkomoreexekútorov,č.l.76-obsahovo
rovnaká sťažnosť adresovaná odporcovi, č.l. 79 - výpis z Obchodného registra navrhovateľa, č.l. 113 -

rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/89/2006 - 160, č.l. 120 - 137 - kópia exekučného
spisu Ex 68/07, obsahu pripojených spisov: originál exekučný spis zn. Ex 68/07, súdny exekučný spis
zn. 53Er/1616/2007 a spis Okresného súdu Bratislava IV zn. 10Cb/89/2006.

Pre právne posúdenie nároku uplatneného návrhom na začatie konania, boli po vykonanom dokazovaní

rozhodujúce v chronologickej postupnosti nasledovné skutkové zistenia:

Podľa výpisu z obchodného registra, rozhodnutím jediného spoločníka obchodnej spoločnosti GTS
Slovakia s.r.o., zo dňa 13.06.2006 o zrušení spoločnosti bez likvidácie ku dňu 30.06.2006, došlo k
zlúčeniu so spoločnosťou GTS Nextra, a.s., Prievozská 2/A, 824 99 Bratislava, IČO: 35 795 662,

ktorá sa na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 384/2006, Nz 23236/2006,
NCRls 23161/2006 zo dňa 13.06.2006 stala právnym nástupcom zanikajúcej obchodnej spoločnosti
GTS Slovakia s.r.o. Na základe vyššie uvedeného bola obchodná spoločnosť GTS Slovakia s.r.o., so
sídlom Líščie údolie 5, 841 04 Bratislava, IČO: 31366929, zapísaná v obchodnom registri vymazaná z
obchodného registra v celom rozsahu a dňom dobrovoľného výmazu 30.06.2006 zanikla.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb 89/2006 - 47 zo dňa 11.10.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť 21.12.2006 a vykonateľnosť dňa 24.12.2006 súd žalovanému: GTS Slovakia s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Líščie údolie 5, IČO: 31366929 uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi: H.I.Tel s.r.o., so
sídlom Česká republika, Mikulčická 2a, Brno, IČO: 25778617 čiastku 72.505,40 Sk spolu s úrokom z

omeškania vo výške 15,50 % p.a. od 24.01.2002 do zaplatenia a trovy konania vo výške 4.350,-Sk. Súd
rozsudkom zaviazal na peňažné plnenie subjekt, ktorý v čase rozhodovania právne neexistoval.

Oprávnený z exekučného titulu, obchodná spoločnosť H.I. Tel s.r.o., podala dňa 09.05.2007 súdnej
exekútorke JUDr. Márii Novákovej návrh na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka JUDr. Mária

Nováková podaním zo dňa 09.05.2007 v zmysle § 44 a 45 Exekučného poriadku žiadala Okresný súd
Bratislava II o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného H.I.Tel s.r.o.,
voči povinnému: GTS Nextra a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35795662, ktorý je v zmysle zmluvy
o zlúčení - notárskej zápisnice č. N 384/2006, Nz 23236/2006, NCRls 23161/2006 zo dňa 13.06.2006
právnym nástupcom GTS Slovakia s.r.o., Líščie údolie 5, Bratislava, IČO: 31366929. Súdna exekútorka

k žiadosti o udelenie poverenia pripojila návrh oprávneného a exekučný titul rozsudok č.k. 10Cb 89/2006
- 47 zo dňa 11.10.2006 a výpisy z obchodného registra na internete.

Okresný súd Bratislava II poverením č. 5102 036577, č.k. 53Er 1616/2007-14 zo dňa 04.06.2007 v
zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, poveril vykonaním exekúcie na základe rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV č.k. 10Cb 89/2006 zo dňa 11.10.2006 oprávneného: H.I.Tel s.r.o., so sídlom
Česká republika, Mikulčická 1131/2a, Brno, IČO: 25778617 proti povinnému: GTS Nextra a.s., IČO:
35795662, Prievozská 2/A, Bratislava na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 72.505,40 Sk s
príslušenstvom, trovy konania 4.350,- Sk a trovy exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Máriu Novákovú,
sídlo exekútorského úradu: Matejkova 13, Bratislava 4.

Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 68/07 - 8 zo dňa 08.06.2007 bolo doručené GTS Nextra a.s., IČO:
35795662, Prievozská 2/A, Bratislava dňa 27.06.2007. V upovedomení o začatí exekúcie sa konštatuje,že obchodná spoločnosť GTS Nextra a.s., IČO: 35795662 je v zmysle výpisu z obchodného registra
právny nástupca GTS Slovakia s.r.o., IČO: 31366929.

GTSNextraa.s.,IČO:35795662vzákonnejlehote09.07.2007,podalanámietkyprotiexekúciiasúčasne
vzniesol aj námietky proti trovám exekučného konania. V podaní označenom ako: Námietka proti začatiu
exekúcie,č.k.:EX68/07sabránila,žeonárokuoprávnenéhosadozvedelažzupovedomeniaoexekúcii.
Spoločnosti GTS Nextra, a.s., ani jej právnemu predchodcovi nebol doručený ani návrh na začatie
konania, ani predvolanie a ani rozhodnutie vo veci samej. Exekučnému súdu oznámil, že podáva v

právnej veci 10Cb 89/2006 vedenej na Okresnom súde Bratislava IV, návrh na obnovu konania, nakoľko
prípustnosť obnovy konania je daná v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. , keďže spoločnosť GTS
Nextra, a.s. disponuje dôkazmi, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a celkom
určite môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podmienky na odklad exekúcie v zmysle § 56
ods. 2 sú splnené, nakoľko je predpoklad, že po povolení obnovy konania bude rozhodnutie - podklad na
vykonanie tejto exekúcie zmenené. Povolením obnovy konania sa v zmysle § 234 ods. 3 O.s.p. odkladá

vykonateľnosť rozhodnutia vo veci. Týmto GTS Nextra, a.s. žiadala, aby bol povolený odklad exekúcie
Ex 68/07 do doby, kým nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu súdu o povolení obnovy konania.

GTS Nextra, a.s., IČO: 35795662 písomným podaním zo dňa 06.09.2007 podal v zmysle § 228 ods.1
písm.a)O.s.p.protirozsudku č.k.10Cb89/2006-47návrhnaobnovukonania.Tútoskutočnosťoznámil

exekučnému súdu podaním 14.09.2007, s potvrdením Okresného súdu Bratislava IV o prijatí takéhoto
návrhu.

O námietkach proti exekúcii Okresný súd Bratislava II rozhodol uznesením č.k. 53Er 1616/2007 - 29
zo dňa 15.02.2008 tak, že námietky povinného proti trovám exekúcie odmietol a návrh povinného na

odklad exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd podanie označené ako
námietka proti začatiu exekúcie, č.k.: EX 68/07 vyhodnotil v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. podľa obsahu ako
námietky proti trovám exekúcie a zároveň návrh na odklad exekúcie. Po citácii zákonných ustanovení
podľa §§ 50 ods. 1,2; 201 ods. 2, 57 ods. 2 a 56 ods. 1 Exekučného poriadku konštatoval, že nakoľko
námietky povinného boli podané na pošte dňa 09.07.2007 a trojdňová lehota na ich podanie márne

uplynula dňa 02.07.2007, súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení námietky odmietol,
pretože boli podané oneskorene. Výrok súdu, ktorým zamietol návrh na odklad exekúcie odôvodnil
skutočnosťou,žepovinnýniejefyzickouosobou,čojejednýmzozákladnýchpredpokladovnapovolenie
odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.03.2008.

Exekučným príkazom Ex 68/07 - 12 zo dňa 31.03.2008 exekútorka JUDr. Mária Nováková vydala
príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banke tak, aby po doručení exekučného
príkazu z účtov vedených na povinného GTS Nextra a.s., Tatra banka a.s. vyplatila istinu 72.505,40
Sk s príslušenstvom, trovy konania 4.350,- Sk, súdny poplatok z vydanie poverenia 500,- Sk a trovy

exekúcie 36.247,40 Sk.

Banka exekučný príkaz prevzala dňa 03.04.2008. Exekučné konanie sa skončilo vymožením
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie dňa 04.04.2008 podľa § 60 písm. e) Exekučného poriadku.

Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 10Cb 89/2006 - 78 zo dňa 14.03.2008, návrhu na obnovu
konania vyhovel a obnovu konania vedeného pod spis. zn. 10Cb 89/2006 povolil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu 2 Cob 158/2008 - 90 zo 17.06.2009
dňa 31.07.2009.

Rozsudkom č.k. 10Cb 89/2006-160 zo dňa 21.06.2010 súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
10Cb 89/2006 - 47 zo dňa 11.10.2006 zmenil tak, že návrh žalobcu: H.I.Tel s.r.o., v likvidácii so sídlom
Česká republika, Mikulčická 2a, Brno, IČO: 25778617 v celom rozsahu zamietol. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 06.10.2010.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania
priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia
vo výške ustanovenej osobitným predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ktorým je Občiansky zákonník.

Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený

ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou

prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný
alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať

dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 234 ods. 1 a 3, O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka /OZ/, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného
(kumulatívneho) splnenia troch podmienok: (i) poškodenému vznikla škoda, (ii) príslušný orgán štátu sa

dopustil nesprávneho úradného postupu, (iii) škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

(i) Prvou kumulatívnou podmienkou je vznik škody, t.j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.

(ii) Pod pojem nesprávny úradný postup zákon č. 514/2003 Z.z. subsumuje porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnosť úradného postupu
môže byť tak rozmanitá, že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii ako i zovšeobecňujúci popis

narážananeprekonateľnéprekážky.Zuvedenéhodôvodu,zákonnedefinuje,čosarozumiepodpojmom
"nesprávny úradný postup". Otázka, či sa v danom prípade konalo nesprávnym úradným postupom, sa
vždy posudzuje so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Vo všeobecnosti však pod nesprávnym
úradným postupom treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov a môže ňou byť
akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti

s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom
je teda aj porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie
alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

(iii) Zákon č. 514/2003 Z.z. a ani Občiansky zákonník nevymedzujú pojem príčinnej súvislosti. Túto

otázku je nutné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate
predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nedošlo by ani ku vzniku škody). K záveru o existencii príčinnej súvislosti súd

dospieva na základe logického posúdenia a zhodnotenia všetkých okolností i povahy konkrétneho
prípadu. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa
na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia alebo na základe objektívnejzodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť (nesprávny úradný postup) musí byť jednou z
hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou.
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou

a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Exekučný súd skúma nielen splnenie podmienok formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, ale je povinný skúmať aj to, či je rozhodnutie vykonateľné materiálne.
Napr. či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nešlo
o rozhodnutie voči non subjektu. Exekučný súd skúma exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale počas celého exekučného konania a v

prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej vykonateľnosti, musí ex offo i bez návrhu
exekúciu zastaviť. (R 58/1997) Procesno-právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú:
ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje
viesť exekúciu (povinný). To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t. j. či je možné
na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného
titulu. Exekučný súd skúma hmotno-právnu legitimáciu už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a

neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom
na zastavenie exekúcie.

Je nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb 89/2006 - 47 zo dňa 11.10.2006,
ktorý bol podkladom na začatie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, bola na peňažné plnenie

zaviazaná obchodná spoločnosť GTS Slovakia s.r.o., IČO: 31366926. Táto obchodná spoločnosť
však bola dňa 30.06.2006 zrušená bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra, pričom právnym
nástupcom sa stal navrhovateľ - obchodná spoločnosť GTS Nextra, a.s., IČO: 35795662 (v súčasnosti
GTS Slovakia, a.s., IČO: 35795662). Exekučný titul bol teda vydaný voči subjektu, ktorý bol v čase jeho
vydania bez právnej subjektivity, resp. ktorý neexistoval. Pre rozhodnutie súdu o priznaní náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II a nesprávnym úradným
postupom súdnej exekútorky JUDr. Márie Novákovej v exekučnom konaní 53Er 1616/2007, Ex 68/07
má zásadný právny význam zistenie, že aj napriek tomuto neprípustnému nedostatku exekučného
titulu, súdna exekútorka po obdržaní návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného H.I. Tel s.r.o.,
IČO: 25778617 v súlade s § 44 ods. 1 Exekučného poriadku požiadala súd o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky podľa § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku, pretože vykonávala exekúciu proti inému subjektu (GTS Nextra, a.s., IČO: 35795662) než
tomu, kto bol označený v rozhodnutí ako povinný (GTS Slovakia s.r.o., IČO: 31366926), bez toho, aby
bolo preukázané, že z exekučného titulu podľa § 41, ktorým bolo vykonateľné rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 10Cb 89/2006 - 47 zo dňa 11.10.2006, prešla povinnosť na peňažné plnenie

na obchodnú spoločnosť GTS Nextra, a.s., IČO: 35795662 (navrhovateľa). K prechodu všetkých práv
a záväzkov z GTS Slovakia s.r.o., IČO: 31366926 na navrhovateľa došlo už 30.06.2006, teda o tri
mesiace skôr, ako bol predmetným rozsudkom zaviazaný neexistujúci subjekt GTS Slovakia s.r.o., IČO:
31366926. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II následne spočíval v nedôslednej
aplikácii ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď po preskúmaní žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, exekučný súd
nezistilrozporžiadostioudeleniepovereniaaexekučnéhotitulusozákonomanapriekvyššieopísanému
rozporu so zákonom písomne poveril exekútorku, aby vykonala exekúciu proti navrhovateľovi. Bez toho,
aby boli splnené zákonné podmienky podľa § 37 ods. 3 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Jednoznačne treba súhlasiť s navrhovateľom, že pochybenie v základom sporovom konaní spočívajúce
v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní
prostredníctvom zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného. Od začiatku exekúcie
tu existovali dôvody, pre ktoré bola exekúcia neprípustná, napriek tomu exekúcia skončila vymožením
pohľadávky od navrhovateľa, ktorý nikdy nemal byť povinným účastníkom exekučného konania.

Neoprávnené vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie v celkovej sume 6.080,41 Eur z
majetku navrhovateľa prikázaním pohľadávky z účtu v banke a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
v exekučnom konaní č.k. 53 Er 1616/07, č.k. Ex 68/07 v sume 72,85 Eur predstavujú škodu, ktorá je
v priamom pomere príčiny a následku k vyššie uvedenému nesprávnemu úradnému postupu súdnej
exekútorky a exekučného súdu. Keby súdna exekútorka nepožiadala súd o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, keby exekučný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, zistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia
a exekučného titulu so zákonom, k ujme v majetkovej sfére navrhovateľa neoprávneným vymoženímpohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie z majetku navrhovateľa prikázaním pohľadávky z účtu v
banke, by nikdy nedošlo.

Naopak súd nevzhliadol porušenie zákonnej povinnosti exekučného súdu podľa § 50 EP z dôvodov,
ktoré uvádza navrhovateľ. Navrhovateľ vzniesol námietku proti exekúcii v zmysle § 50 EP, námietky
proti trovám exekúcie a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP. Vychádzajúc z obsahu námietok
uvádzaných navrhovateľom v tomto podaní (o nároku oprávneného sa dozvedel až z upovedomenia o
exekúcii, navrhovateľovi ani jej právnemu predchodcovi nebol doručený ani návrh na začatie konania,

ani predvolanie a ani rozhodnutie vo veci samej, oznámenie, že navrhovateľ podáva v právnej veci
10Cb 89/2006 návrh na obnovu konania, nakoľko prípustnosť obnovy konania je daná v zmysle § 228
ods. 1 písm. a) O.s.p. , keďže spoločnosť GTS Nextra, a.s. disponuje dôkazmi, ktoré bez svojej viny
nemohla použiť v pôvodnom konaní a celkom určite môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
podmienky na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 sú splnené, nakoľko je predpoklad, že po povolení
obnovy konania bude rozhodnutie - podklad na vykonanie tejto exekúcie - zmenené), exekučný súd

rozhodol správne, keď v súlade s § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./, tento
návrh (úkon) posúdil podľa jeho obsahu a rozhodoval o návrhu na odklad exekúcie a o námietkach proti
trovám exekúcie. Navrhovateľ v námietkach proti exekúcii (tzv. petit námietok), totiž netvrdil žiadnu zo
skutočností predpokladaných v zákone (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku), že 1/ po vzniku exekučného
titulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualebobrániajehovymáhateľnosti,alebo

2/ sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, 3/ oprávnený alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule, aby o nich ako o námietkach proti exekúcii mohlo byť
rozhodované.

Napriek záveru konštatovanému v predchádzajúcom odseku, exekučný súd nedostatok hmotno-právnej

legitimácie povinného (navrhovateľa) mal zistiť už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Pokiaľ to vtedy nezistil, mal o tom vedomosť priamo od navrhovateľa. Aj
keď v námietkach proti exekúcii, navrhovateľ (GTS Nextra, a.s., IČO: 35795662) na nesplnenie
podmienok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu priamo neupozorňoval, exekučnému súdu dňa
14.09.2007, t.j. ešte pred rozhodovaním súdu o námietkach povinného oznámil, že podal návrh na

obnovu konania proti rozsudku 10Cb 89/2006. Prílohou oznámenia bola kópia samotného návrhu s
odtlačkom pečiatky Okresného súdu Bratislava IV o jeho prijatí. V dôvodoch obnovy konania pod písm.
a) navrhovateľ priamo uvádza, "že spoločnosť GTS Slovakia s.r.o. bola dňa 30.06.2006 zrušená bez
likvidácie zlúčením, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť GTS Nextra, a.s., IČO: 35795662.
V zmysle § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní

s jej právnym nástupcom. Súd na predmetné ustanovenie zákona neprihliadol, čoho dôsledkom je
vydanie rozhodnutia, voči subjektu, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia bez právnej subjektivity, t.j.
neexistoval.." (Aj) na základe týchto poznatkov mal exekučný súd predmetnú exekúciu aj bez návrhu
vyhlásiť za neprípustnú, pretože tu bol od začiatku dôvod, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať.
Dôvodom neprípustnosti exekúcie bola skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie

exekúcie nebolo materiálne vykonateľné a navrhovateľ (GTS Nextra, a.s., IČO: 35795662) nemal
hmotno-právnu legitimáciu povinného. Nakoľko tak exekučný súd neurobil, dopustil sa nesprávneho
úradného postupu, ktorý bol ďalšou príčinou vzniku škody. Neoprávnené vymoženie pohľadávky, jej
príslušenstva a trov exekúcie v celkovej sume 6.080,41 Eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
v exekučnom konaní č.k. 53 Er 1616/07, č.k. Ex 68/07 v sume 72,85 Eur predstavujú ujmu v majetkovej

sfére navrhovateľa, ku ktorej došlo v príčinnej súvislosti s porušením tejto právnej povinnosti.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý spočíval v porušení zákonnej povinnosti v zmysle
§ 56 ods. 2 EP, t.j. spôsob akým sa exekučný súd vysporiadal s návrhom navrhovateľa ako povinného
na odklad exekúcie, keď výrok, ktorým zamietol návrh na odklad exekúcie odôvodnil skutočnosťou,

že "povinný nie je fyzickou osobou, čo je jedným zo základných predpokladov na povolenie odkladu
exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku", predstavuje zo strany súdu nerešpektovanie
návrhu na odklad exekúcie podľa výslovne uvedeného § 56 ods. 2 EP a svojvoľné posúdenie návrhu
na odklad podľa § 56 ods. 1 EP. Súčasne však podľa názoru súdu, toto vážne pochybenie, keď
o žiadosti navrhovateľa podľa § 56 ods. 2 EP exekučný súd vôbec nerozhodoval, nie je v pomere

príčiny a následku nesprávneho úradného postupu a vzniku škody. Vychádzajúc zo znenia samotného
zákona, súd aj bez návrhu môže povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená (§ 56 ods. 2 EP) vyplýva, že aj v prípadoch, kedy je odklad exekúcie inak dôvodný,
rozhodovanie je ponechané na voľnú úvahu súdu, či odklad exekúcie povolí, alebo nie. Exekučnýsúd v zmysle tohto ustanovenia skutočne môže ale aj nemusí povoliť odklad exekúcie. A nakoľko
je to jeho právo a nie zákonom stanovená povinnosť, súd dospel k záveru, že v tomto prípade štát
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nezodpovedá, nakoľko nebola splnená jedna

z kumulatívnych podmienok a to priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody v podobe neoprávneného vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie z
majetku navrhovateľa prikázaním pohľadávky z účtu v banke a trov právneho zastúpenia navrhovateľa
v exekučnom konaní. O vzťah príčinnej súvislosti ide predovšetkým vtedy, ak škoda vznikla následkom
protiprávneho porušenia právne záväzných pravidiel orgánom štátu, teda pokiaľ jeho nesprávny úradný

postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a preto je doložené, že nebyť protiprávneho
úkonu, ku škode by nedošlo. Záver podľa ktorého, nebyť pochybenia exekučného súdu spočívajúce v
porušení zákonnej povinnosti rozhodovať o povolení odkladu vykonateľnosti v zmysle § 56 ods. 2 EP,
tak by ku škode nedošlo, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, nakoľko príčinná súvislosť
v zmysle vyššie uvedeného nebola preukázaná bezpečne nad akúkoľvek pochybnosť a súd nemôže
vychádzať len z predpokladov.

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdnej exekútorky, spočívajúci v protiprávnom
vymožení pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, napriek strate vykonateľnosti exekučného titulu
možno iba poznamenať, že v čase vzniku škody 04.04.2008 účinky odkladu vykonateľnosti exekučného
titulu ešte nenastali. Súd pri posudzovaní zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 10Cb 89/2006
- 78 zo dňa 14.03.2008 návrhu na obnovu konania vyhovel a obnovu konania vedeného pod spis.
zn. 10Cb 89/2006 povolil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského
súdu 2 Cob 158/2008 - 90 zo 17.06.2009 až dňa 31.07.2009. Banka exekučný príkaz prevzala dňa
03.04.2008. Exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie

dňa 04.04.2008 podľa § 60 písm. e) Exekučného poriadku. Keďže o v zmysle § 234 ods. 1 a 3, O.s.p.,
o návrhu na obnovu konania súd rozhoduje uznesením proti ktorému je prípustné odvolanie, musí sa
doručovaťúčastníkomkonania.Ažpoúčinnomdoručeníuznesenia,ktorýmsaobnovakonaniapovoľuje,
nadobúda rozhodnutie vykonateľnosť a začína plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania. Po márnom
uplynutí odvolacej lehoty, uznesenie nadobúda právoplatnosť. To isté platí, ak doručené uznesenie už

nemožno napadnúť odvolaním. V prejednávanej veci bolo uznesenie Okresného súdu Bratislava IV
o povolení obnovy konania doručené (účastníkovi konania o obnove) H.I.Tel s.r.o., IČO: 25778617
dňa 18.04.2008, pričom k prikázaniu pohľadávky z účtu navrhovateľa došlo ešte 04.04.2008. Podľa
ustáleného doktrinálneho výkladu § 234 ods. 3 O.s.p., vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia sa zo
zákona odkladá až právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania. Súd sa s uvedeným názorom

stotožnil a nevidí logický dôvod, aby zaužívanú a všeobecne prijímanú interpretáciu tohto ustanovenia
menil vlastným výkladom.

Odporca sa proti žalobe bránil tvrdením, že ku vzniku škody nedošlo, nakoľko ak existuje možnosť
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od oprávneného H. I. Tel s.r.o., IČO: 25778617, nie je

splnený predpoklad pre uplatňovanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Na podporu svojich
tvrdení do súdneho spisu založil rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cz 110/84 publikovaný pod
č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozsudok Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 1MCdo 8/2007 z ktorých vyplýva, že pokiaľ existuje možnosť uplatniť pohľadávku z bezdôvodného
obohatenia majúcu základ v nesprávnom úradnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí, nemôže byť

úspešne uplatnený nárok na náhradu škody voči štátu.

Súd prvého stupňa nemá dôvod odkloniť sa od uvedenej judikatúry. S ohľadom na individuálnosť
každého prípadu však nemožno jej závery absolutizovať. Prejednávaný prípad má svoje zvláštnosti,
ktoré sa v ich súhrne líšia od skutkových a právnych východísk citovanej judikatúry. Úvodom je potrebné

zdôrazniť, že exekúcia je jedným zo spôsobov núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Na
rozdiel od výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, tento spôsob núteného výkonu
nezabezpečuje štát priamo svojimi orgánmi (súdmi), ale prostredníctvom fyzickej osoby - exekútora.
Štát tak zákonom prenáša na iný než štátny orgán časť svojich povinností a oprávnení pri poskytovaní
súdnej ochrany. Explicitne je to vyjadrené v § 2 EP, ktorý exekútora charakterizuje ako štátom určenú

a splnomocnenú osobu na uskutočnenie núteného výkonu súdnych rozhodnutí. Exekútor sa poverením
na vykonanie exekúcie stáva osobou, ktorá uskutočňuje činnosti, ktoré inak prislúchajú štátu (štátnym
orgánom). Zvýraznené je to požiadavkou nestranného a nezávislého výkonu exekučnej činnosti
(§ 3 Exekučného poriadku) a postavením verejného činiteľa, ktoré má exekútor pri výkone exekučnejčinnosti (§ 5). Exekučné konanie prebieha pred štátom ustanoveným a povereným orgánom a pod
dohľadom štátu. Výsledok exekučného konania má rovnaké účinky, ako keby nútený výkon uskutočnil
súd. Z uvedeného vyplýva požiadavka stability právnych vzťahov založených v exekučnom procese, a to

nielen práv, ktoré nadobudli tretie osoby, alebo aj práv oprávneného v exekúcii. Oprávnený, v prospech
ktorého skončila exekúcia vymožením jeho pohľadávky musí mať istotu, že prikázanie pohľadávky z
účtu v banke bolo vykonané v súlade so zákonom a nemá žiaden dôvod skúmať, či exekútor v súčinnosti
s exekučným súdom postupovali v súlade s Exekučným poriadkom. Správnosť
postupuvexekučnomkonanímôžebyťnapodnetúčastníkovsúčinkamipreexekučnékonanieskúmaná

len v rámci exekučného konania, v rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto
konanie.

Môže sa stať ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, že exekúcia nemala byť vôbec nariadená,
lebo exekučný titul nebol vykonateľný po stránke materiálnej a navrhovateľ (GTS Nextra, a.s., IČO:
35795662) nemal hmotno-právnu legitimáciu povinného, no napriek tomu súd písomne poveril

exekútora vykonaním exekúcie, exekúcia pokračovala a skončila vymožením pohľadávky oprávneného.
Napriek protiprávne realizovanej exekúcii - v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho
exekútora a exekučného súdu - má exekúcia také právne dôsledky akoby bola realizovaná v súlade so
zákonom. Tieto právne dôsledky má nielen pre tretie osoby, ale aj pre oprávneného H. I. Tel s.r.o., IČO:
25778617. Medzi navrhovateľom (GTS Nextra, a.s., IČO: 35795662) a oprávneným nedošlo k vzniku

záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
nakoľko pre oprávneného - spoločnosť H.I.Tel s.r.o. v likvidácii, zo žiadneho ustanovenia hmotného
práva nevyplýva povinnosť vydať plnenie získané v exekučnom konaní. Vymoženie pohľadávky v
exekučnom konaní v prospech oprávneného nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by zakladala
akýkoľvek záväzkový právny vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou H.I.Tel s.r.o. v likvidácii.

Oprávnený z týchto dôvodov nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na vydanie bezdôvodného
obohatenia.Pretoniejeanimožnépodmieňovaťuplatňovaniesináhradyškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom súdu a súdnej exekútorky v rámci exekučného konania až subsidiárne po tom,
čo nie je možné dosiahnuť uspokojenie nároku navrhovateľa prostredníctvom pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ v rámci uplatňovanej náhrady škody žiadal priznať aj trovy právneho zastúpenia, ktoré mu
vznikli pri poskytovaní právnej pomoci na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške
514,27 Eur (15 493,- Sk). S poukazom na znenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súd v tejto časti
návrh zamietol, nakoľko náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným

orgánom nie sú súčasťou trov konania, ktoré zahŕňajú náhradu škody.

Navrhovateľ uplatňovanú náhradu nemajetkovej ujmy vyčíslil s ohľadom na viaceré pochybenia súdnej
exekútorky, nesprávny úradný postup a protiprávny zásah do vlastníckych práv exekútorom ako osobou
poverenou výkonom úloh verejnej moci, na sumu vo výške 4. 979,09 Eur (150 000,- Sk) a s ohľadom na

závažnosť zásahu a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, s poukazom na vzniknutú ujmu
spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa súdnej ochrany, na sumu vo výške 331,94 Eur (10 000,- Sk).

V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je
možné uspokojiť ju inak. Náhrada škody by mala predstavovať "spravodlivé zadosťučinenie" a zahŕňať
napr. peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako i iné formy zadosťučinenia (napr.
verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.).
Náhradou nemajetkovej ujmy by sa mal sledovať cieľ kompenzácie ujmy spôsobenej najmä poškodením

občianskej cti, prípadne kompenzácie morálneho utrpenia v prípadoch rôznych foriem obmedzenia,
resp. pozbavenia osobnej slobody. Je pravdou, že kritériá pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy (§
17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.) smerujú skôr k odškodňovaniu fyzických osôb, ustanovenie § 17
ods. 2 zákona však priznávanie nemajetkovej ujmy právnickým osobám nevylučuje. Navyše výpočet
jednotlivých kritérií pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy je exemplifikatívny, preto nie je vylúčené,

aby súd výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 2 zákona určil s prihliadnutím len na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo.Napriek tomu, že navrhovateľovi nebola v zmysle exekučného titulu uložená žiadna povinnosť na
plnenie, exekúcia skončila neoprávneným vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie
práve z jeho majetku. Zavinený protiprávny zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorý v

predmetnej exekúcii nemal hmotno-právnu legitimáciu povinného účastníka exekučného konania,
protiprávny zásah do práv navrhovateľa ako účastníka konania v exekučnom konaní a to práva na
súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé prejednanie veci, nie je podľa názoru súd možné
reparovať len samotným konštatovaním porušenia práva a náhradou škody a to ani vtedy, ak by
súdom vytýkaný nesprávny úradný postup v konečnom dôsledku nezasiahol do chodu navrhovateľa

a neovplyvnil jeho postavenie v podnikateľskom prostredí, vo vzťahu k jeho obchodnému menu a k
dobrej povesti. Možno súhlasiť s navrhovateľom, že takéto navrátenie do pôvodného stavu by bolo z
hľadiska proporcionality nedostatočným zadosťučinením. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností,
súd po starostlivom zvážení všetkých okolností veci dospel k záveru, že práve suma 1.000 Eur je
náhradou, ktorá môže efektívne zmierniť navrhovateľovi následky neoprávnených zásahov do jeho práv
účastníka konania v exekučnom konaní a vo zvyšku návrh na jej priznanie zamietol. Táto suma je

súčasne primeraná z hľadiska potreby zachovania primeraného a rozumného zohľadnenia a vyváženia
záujmov zúčastnených strán. Preto súd okrem priznania náhrady škody vo výške 6.153,26 Eur, zaviazal
odporcu aj na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.000 Eur.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení splatnosť pohľadávky na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom neustanovuje. Odporca sa vzhľadom na vyššie opísané

špecifiká nesprávneho úradného postupu orgánov štátu v exekučnom konaní, majúce za následok
vznik konkrétnej škody, s jej zaplatením vo výške 6.153,26 Eur, ktorá predstavuje sumu peňažných
prostriedkov zexekvovaných súdnou exekútorkou prikázaním pohľadávky z účtu navrhovateľa, dostal do
omeškania a to dňom neoprávneného vymoženia tejto sumy z majetku navrhovateľa 04.04. 2008. Súd
ho preto v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške 8 % zo sumy 6.080,41 Eur a to od 04.04.2008 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3, O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.