Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010027
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914010027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného ml. A.

C., D.. XX.XX.XXXX v F. Z., pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 23. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: ml. A. C. P. F. S. Á. H. C. , nar. XX.XX.XXXX v F. Z., trvale bytom F. Z. XXX,
okres F. Z., bez pracovného pomeru,

sa spod obžaloby, ktorou mu je kladené za vinu, že

dňa 09.08.2013 okolo 16.00 h v katastrálnom území obce Y., v rybárskom revíri č. X-XXXX-X-X,
vo vodnom toku N., pod cestným mostom v smere na obec Y., bez povolenia ulovil dvoch rakov riečnych
(astacus astacus) tak, že rukami ich vylovil z potoka a následne jedného usmrtil, pričom bol pri čine
prichytený policajtmi Obvodného oddelenia PZ Rimavská Seč, spoločenská hodnota raka riečneho bola

stanovená na sumu 66,39 eur, čím poškodenej organizácii Slovenskému rybárskemu zväzu, Mestská
organizácia SRZ Rimavská Sobota spôsobil škodu vo výške najmenej 66,39 eur,

t e d a

neoprávnene mal zasiahnuť do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby,

a t ý m m a l s p á c h a ť

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku samosudca poškodenú stranu Slovenský rybársky zväz, Mestská
organizácia, Jesenského 5, Rimavská Sobota, IČO: 31 941 419, s celým nárokom na náhradu škody o
d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 13.01.2014 pod č. konania
1Pv/439/13/6609-12 obžalobu na obvineného ml. A. C. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr.
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe a v

skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V predmetnej trestnej veci bolo určené hlavné pojednávanie deň 11.11.2014, na ktoré sa však mladistvý
obžalovaný nedostavil a preto bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito.

Následne Okresný súd Rimavská Sobota uznesením sp.zn. 11T/9/2014 zo dňa 04.02.2015 podľa § 241
ods. 1 písm. b/ v spojitosti s § 214 ods. 1 Tr. poriadku postúpil
trestnú vec obžalovaného ml. A. C., D.. XX.XX.XXXX v F. Z., trvale bytom F. Z. XXX, ktorá je vedená
na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 11T/9/2014, kde je trestne stíhaný z prečinu pytliactva
podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona, Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, odboru starostlivosti o životné
prostredie na prejednanie ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu však podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ako aj poškodená strana
v dôsledku čoho Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 3To/55/2015-88 zo dňa 27.05.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z odôvodnenia

zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyplýva, že okresný súd pochybil predovšetkým v tom, že keď
samosudcaurčiltermínhlavnéhopojednávania,ktorépotomodročilzdôvoduneprítomnostimladistvého
obžalovaného, po tomto úkone už nemohol obžalobu prokurátora opakovane preskúmavať a vo veci
rozhodnúť. Obžalobu totiž už predtým preskúmal a na podklade ustanovenia § 241 ods. 1 písm. l/ Tr.
poriadku vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Okresnému súdu bolo v tejto súvislosti preto nariadené

vykonať vo veci hlavné pojednávanie a na podklade vykonaných dôkazov v nej rozhodnúť, pričom podľa
názoru krajského súdu nie je v tejto súvislosti vylúčený ani postup súdu v zmysle § 280 ods. 2 Tr.
poriadku. Súd sa mal v ďalšom vysporiadať aj s príslušnou argumentáciou prokurátora a jeho odkazmi
na obsah jednotlivých ustanovení Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajín v znení neskorších
predpisov.

Po vrátení veci a následnom vykonaní procesných úkonov smerujúcich k zabezpečeniu účasti
mladistvého obžalovaného na hlavnom pojednávaní, bolo hlavné pojednávanie v predmetnej trestnej
veci vykonané dňa 23.02.2016.

Obžalovaný ml. A. C. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa
cíti byť vinný zo skutku, spáchanie ktorého mu je v obžalobe kladené za vinu.

Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinný, položil otázky podľa
§ 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa:

písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu,
písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené

za vinu,
písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý prečin.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na otázku položenú mu podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, teda
či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal nie, jeho vyhlásenie o vine nemohlo

byť prijaté.

Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň boli v potoku,
kde chytali raky, on chytil dva raky, ktoré si dal do tašky, následne prišli policajti. Vzhľadom k tomu,
že pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že chytil len jedného raka a žiadneho nezabil, čo

bolo v rozpore s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, bol na hlavnom pojednávaní tento rozpor
odstraňovaný. Obžalovaný k tomu však uviedol len toľko, že chytil dvoch rakov, pričom jeden z nich mal
iba chvost.V ďalšom bol vypočutý svedok O. G., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre odstup času si
pamätá len toľko, že v kritický deň vykonával službu s kolegom B. a keď vchádzali do obci Y., tak zastali
na moste, lebo videli ako sa v potoku nachádzajú deti, tieto sa hrali a niektoré chytali raky. Pamätal si,

že medzi tými čo chytali raky, bol aj obžalovaný a podľa neho našli asi tri uložené raky.

Obžalovaný sa k jeho výpovedi nevyjadril a nemal na svedka žiadne otázky.

Svedkyňa O. C., zákonná zástupkyňa obžalovaného uviedla, že o celej veci sa dozvedela až následne,

a to po tom, ako bola spolu so synom predvolaná k výsluchu na políciu a až vtedy sa dozvedela, že
synovi sa kladie za vinu, že chytal raky.

Okrem výsluchu uvedených svedkov samosudca na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Tr.
poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal aj výpovede svedkov z prípravného konania,
a to M.. L. N., U. B., H. S. V. O.. V. S. a ďalej podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané nasledovné listinné

dôkazy: zápisnica o ohliadke miesta činu s náčrtkom, zápisnica o vydaní veci, cenník, správa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota o povesti, správa o povesti, správa o priestupkoch a
odpis z registra trestov, voči ktorým obžalovaný nemal žiadne pripomienky.

Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym

záverom.

Prokurátor v obžalobe kládol obžalovanému za vinu, že skutkom tam popísaným sa dopustil prečinu
pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona.

Z výsluchu samotného obžalovaného a svedka G. na hlavnom pojednávaní a z čítaných zápisníc o
výsluchusvedkovzprípravnéhokonaniamalsamosudcazapreukázané,žedňa09.08.2013okolo16.00
h mal. A. C. skutočne bez povolenia lovil raky vo vodnom toku N. pod cestným mostom v smere na obec
Y. v rybárskom revíri č. X-XXXX-X-X.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 95 ods. 2 Trestného zákona prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným
činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

Podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona sa prečinu pytliactva dopustí páchateľ ak neoprávnene zasiahne
do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo

ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje,
prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo
nájdené.

Za prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na

dva roky.

Prečinom podľa Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin,
za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnejsadzby neprevyšujúcou päť rokov a zároveň jeho závažnosť prevyšuje mieru nepatrnú (u mladistvých
mieru malú).

Trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych
skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočnosti, charakterizujúcich individuálne
určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom
zákone. Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy,

ak napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná, resp.
u mladistvých ako malá.

Následkom trestného činu bol zásah do práva loviť ryby, a teda konanie v rozpore s ustanovením §

10 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 139/2002 Z.z. zo dňa 15. februára 2002 o rybárstve v znení
neskorších predpisov s tým, že týmto konkrétnym skutkom nebola spôsobená ani škoda malá.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma

dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z. zo dňa 15. februára 2002 o rybárstve v znení neskorších
predpisov loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi platného

rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 139/2002 Z.z. zo dňa 15. februára 2002 o rybárstve v znení
neskorších predpisov zakazuje sa používať na lov rýb výbušniny, otravné látky, harpúny, bodce, udice
bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podsekávaním udicou, do rúk

a do ôk.

V danom prípade konanie mladistvého obžalovaného, hoci napĺňa formálne znaky prečinu, nie je s
ohľadom na ustanovenie § 10 ods. 2, § 95 ods. 2 Trestného zákona prečinom a to s poukazom na
nebezpečnosť činu pre spoločnosť, ale iným protiprávnym konaním, ktoré by mohlo byť kvalifikované

ako priestupok.

Spôsob a okolnosti vykonania činu boli jednoduché, spočívajúce v odchyte rakov rukami, pričom bol
hliadkou policajného zboru prichytený, a teda jeho závažnosť nie je väčšia ako malá.

Pohnútkou páchateľa bola zvedavosť mladistvého, kde takáto pohnútka nedosahuje nebezpečnosť
pomsty, zištnosti, rasovej neznášanlivosti alebo množstva iných pohnútok, ktoré páchateľov vedú k
páchaniu trestnej činnosti.

Aplikácia ustanovenia § 95 ods. 2 Trestného zákona v posudzovanej veci je prejavom akceptácie

formálno - materiálneho poňatia prečinu. Čisto formálne ponímanie trestného činu by totiž viedlo
k prílišnej tvrdosti, najmä ak ide o posudzovanie trestnosti menej závažných foriem kriminality u
mladistvých páchateľov.

V posudzovanej veci bolo potrebné zohľadniť v súhrne všetky skutočnosti, ovplyvňujúce závažnosť

prečinu. Predovšetkým osobu páchateľa, následky činu ako aj možnosť nápravy mladistvého páchateľa.
Berúc do úvahy pohnútku páchateľa, ktorý nebol súdne trestaný a doposiaľ sa nedopustil ani žiadneho
priestupku. Zároveň s poukazom na postoj páchateľa k trestnej činnosti a skutočnosť, že sa k trestnému
činu priznal bolo potrebné rozlíšiť stupeň závažnosti činu vykazujúceho znaky prečinu, čo poukazuje na
možnosť zohľadnenia okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona.

Podľa § 92 ods. 1 písm. u/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov priestupku sa dopustí ten, kto odchytáva a usmrcuje živočíchy ( § 4 ods. 3).Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ak
tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ochranu zložiek životného prostredia osobitné predpisy,
pričom v odseku 3 citovaného ustanovenia je negatívne vymedzenie predmetu pôsobenia zákona.

Zložkou životného prostredia sú aj živočíchy, a teda aj raky, pričom vody nie sú súčasťou negatívneho
vymedzenia pôsobnosti zákona o ochrane prírody a krajiny. Zákon o ochrane prírody a krajiny je
všeobecnou normou, ktorá pri ochrane životného prostredia odkazuje na osobitné predpisy, takýmto je
i zákon č. 139/2002 Z.z. zo dňa 15. februára 2002 o rybárstve v znení neskorších predpisov, pričom
v prípade ak tento špeciálny predpis neobsahuje ustanovenia, platia ustanovenia zákona o ochrane

prírody a krajiny, kde zákon o rybárstve neupravuje priestupky pri neoprávnenom love rýb, a teda vo
veci je na mieste použiť ustanovenia všeobecného zákona.

Samosudca konanie obžalovaného vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné
ustanovenia a s prihliadnutím na osobu obžalovaného a nepatrný stupeň nebezpečnosti jeho konania,
posúdil tak, že nejde o trestný čin ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom podľa ustanovenia § 92

ods. 1 písm. u/ Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, preto
v celom rozsahu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný skutok sa stal dňa
09.08.2013, súd s prihliadnutím na ustanovenie § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zisťoval, či

môže byť predmetný skutok prejednaný iným orgánom ako priestupok.

Podľa § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať ak od jeho spáchania
uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak
sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Podľa § 280 ods. 2/ Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Ak v prípade prejednávania prečinu na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd v dôsledku
materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 Tr. zákona) dospeje k záveru, že nejde o prečin, ale že žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať, a vo veci ešte môže konať (napr. skutok ešte nie je
premlčaný), neoslobodí obžalovaného spod obžaloby ale postupuje podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku. Ak

však súd zistí premlčanie stíhaného skutku, obžalovaného oslobodí spod obžaloby podľa ustanovenia
§ 285 písm. b/ Tr. poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov a s prihliadnutím k tomu, že od spáchania skutku, t.j. 09.08.2013 ku dňu
rozhodnutiapredmetnejvecisúdom,t.j.23.02.2016prešloviacakodvaroky,malsúdzato,žepredmetné

konanie obžalovaného nie je možné postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie konania obžalovaného
ako priestupok, pretože skutok je už premlčaný, preto súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. b/ Tr. poriadku oslobodil.

Zároveň bola poškodená strana podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázaná s celým nárokom na náhradu

škody na občianske súdne konanie.
neoprávnene mal zasiahnuť do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.

poriadku).

Odvolanie môžu podať:Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.