Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010381
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1614010381.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov

JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovanej F. B., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b / Tr. zákona o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 104/2014 zo dňa 15.06.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa
24. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovaná

F. B., I.. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. E. O.,
W. U. Č.. XXX/X

podľa § 285 písm. f/ Tr. priadku s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 27.10.2014 sp. zn. 1Pv 358/14 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b / Tr. zákona na
skutkovom základe, že
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 27.10.2014 sp.zn. 1Pv 358/14 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na
skutkovom základe, že v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiavala v období od
mesiaca máj 2013 až doposiaľ, si riadne a včas neplnila svoju vyživovaciu povinnosť na svoje deti F.

X., I.. XX.XX.XXXX, X. X., I.. XX.XX.XXXX F. X. B., I.. XX.XX.XXXX, hoci jej táto povinnosť vyplýva z §
62 a nasl. Zákona o rodine a taktiež jej bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu v Malackách zo
dňa 15.12.2011 pod sp.zn. 8P/386/2010, právoplatným 28.01.2012, ktorým bola zaviazaná prispievať
na výživu F. sumou 60,- € a X. v sume 40,-€, a v zmysle rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
25.08.2011, sp.zn. 8P/393/2010, právoplatným 04.10.2011 na syna X. sumou 90,-€, u všetkých detí vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky V. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. E. O., B. I.. Č.. XXX/
X, pričom v zmysle predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. por., jej bola pre potreby trestného konania

určená vyživovacia povinnosť na všetky tri deti F. X., I.. XX.XX.XXXX, X. X., I.. XX.XX.XXXX F. X. B.,
I.. XX.XX.XXXX, rovnako sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa podľa osobitného zákona platného v danom čase, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
starej matky V. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. E. O., B. I.. Č. XXX/X, pričom s výnimkou úhrad zo strany povinnej
vo výške 260,-€ celkovo v roku 2013, sumou 100,-€ v roku 2014, jej takto vznikol za uvedené obdobie dlh
na bežnom výživnom vo výške 1.671,87€, pričom v rozhodujúcom období nebola evidovaná v evidencii
uchádzačov zamestnania, a od apríla 2013 do októbra 2013, bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi,

pretože zanikla trestnosť činu. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 15.06.2015 sp. zn. 2T 104/2014 bola obžalovaná F. B.
uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr.

zákona, na tom skutkovom základe, že
v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiavala v období od mesiaca máj 2013 až
doposiaľ, si riadne a včas neplnila svoju vyživovaciu povinnosť na svoje deti F. X., nar XX.XX.XXXX, X.
X., nar. XX.XX.XXXX a X. B., nar. XX.XX.XXXX, hoci jej táto povinnosť vyplýva z § 62 a nasl. Zákona o
rodineataktiežjejboladeklarovanározsudkomOkresnéhosúduvMalackáchzodňa15.12.2011,poč.k.
8P/386/2010, právoplatný dňa 28.01.2012, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu F. sumou 60,-€,

X.sumou40,-€avzmyslerozsudkuT.súduMalackyzodňa25.08.2011,č.k.8P/393/2010,právoplatným
dňa 04.10.2011 na syna X. sumou 90,-€, u všetkých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
starej matky V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. O., B. nám. Č. XXX/X, pričom v zmysle predbežnej
otázky podľa § 7 ods. 1 tr. poriadku, jej bola pre potreby trestného konania určená vyživovacia povinnosť
na všetky tri deti F. X., nar. XX.XX.XXXX, X. X., nar. XX.XX.XXXX a X. B., nar. XX.XX.XXXX, rovnako

sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona platného v danom čase, vždy do 15-tehoe dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. O., B. nám. Č. XXX/X, pričom s výnimkou úhrad zo strany povinnej vo výške
260,-€ celkovo v roku 2013, sumou 100,-€ v roku 2014, jej takto vznikol za uvedené obdobie dlh na
bežnom výživnom vo výške 1.671,87€, pričom v rozhodujúcom období nebola evidovaná v evidencii

uchádzačov o zamestnanie, a od apríla 2013 do októbra 2013 bola poberateľkou v hmotnej núdzi.

Za to jej bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3, § 49 ods. 2 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie
obžalovaná. Napriek opakovanej výzve zo strany súdu prvého stupňa obžalovaná podané odvolanie

bližšie neodôvodnila.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaná F. B. uviedla, že trvá na podanom odvolaní a to
z dôvodu, že dlžné výživné postupne svojej matke zaplatila. Najskôr išlo o čiastku 1.500,-€, ktoré jej
odovzdala osobne priamo do rúk, keď ju navštívila. Zvyšok dlžnej sumy zaplatila približne v mesiaci

december 2015, takisto do rúk svojej matky V. B..

Odvolaciemu súdu bolo V. B. doručené čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že dlžná suma vo výške
1.671,87€ bola zaplatená obžalovanou v dvoch splátkach, po 1.500,-€ a 200,-€ v mesiaci december
2015.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolaciemu súdu oslobodiť obžalovanú spod obžaloby
postupom podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku, vzhľadom k tomu, že zaplatením dlžného výživného zanikla
trestnosť činu.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadal len v tom
prípade, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V zmysle ustanovenia § 2 odsek 19 Tr. poriadku, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom
zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto

konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Tak, ako už bolo naznačené v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem dôkazov, ktoré boli vykonané na
súde prvého stupňa, vzal odvolací súd do úvahy aj dôkazy, ktoré boli v súlade s ustanovením § 326 ods.
5 Tr. poriadku vykonané pred odvolacím súdom a z ktorých vyplynuli podstatné závery pre rozhodnutie
súdu o vine.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na obvinenú F. B. bola dňa 28.10.2014
podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b / Tr. zákona
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 27.10.2014 sp.zn.
1Pv 358/14/1106.

V prejednávanej trestnej veci vykonal súd prvého stupňa dokazovanie výsluchom obžalovanej,
prečítaním výpovede svedkyne V. B. a prečítaním listinných dôkazov, najmä rodných listov maloletých
detí, potvrdení o návšteve školy a rozsudkov o určení vyživovacej povinnosti. Z výpovede obžalovanej
ako aj jej matky V. B. súd prvého stupňa vyvodil správny záver o tom, že si obžalovaná F. B. neplnila

svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti F. X., X. X. a X. B.. Obžalovaná v celom rozsahu
spáchanie skutku doznala a oľutovala ho, bližšie sa k okolnostiam skutku nevyjadrila. Z výpovede V.
B. je možné zistiť, že všetky tri maloleté deti boli zverené do jej výchovy, stará sa o deti od malička,
prípadne dcére s ich starostlivosťou od malička pomáhala. Rozhodnutiami okresného súdu Malacky
sp.zn. 8P/393/2010 a 8P/386/2010 bolo stanovené aj výživné na maloleté deti, konkrétne obžalovaná

bola zaviazaná platiť výživné vo výške 90,- € na syna X., 60,-€ na dcéru F. a 40,-€ na dcéru X..
Obžalovaná si svoju vyživovaciu povinnosť neplnila aj v minulosti, čo bolo dôvodom podávania trestného
oznámenia zo strany starej matky detí a obžalovaná bola už jedenkrát stíhaná za zanedbanie povinnej
výživy. Nakoľko predchádzajúci dlh na výživnom vyrovnala, bola súdom oslobodená. Opätovne si
vyživovaciu povinnosť riadne neplnila od mesiaca máj 2013. V niektorých mesiacoch čiastočne prispela

na výživné a svedkyňa V. B. konkretizovala jednotlivé platby a príslušné mesiace v období od mája 2013
do mesiaca jún 2014. Okrem toho bolo zistené, že obžalovaná sa o svoje deti zaujíma iba sporadicky,
iba občas deťom prinesie nejaké sladkosti, prípadne zabezpečí nejaké potraviny alebo prášky na pranie.
Svedkyňa V. B. zabezpečuje deťom komplexne celú starostlivosť vrátane návštev lekárov, financovanie
mimoškolských aktivít. Napriek obmedzeným finančným možnostiam sa snaží deťom poskytnúť všetko

čo je nevyhnutné a vynahradiť to, v čom ich zanedbávajú vlastní rodičia.

Dokazovanie vo veci bolo pred odvolacím súdom doplnené výsluchom svedkyne V. B., ktorá svojou
výpoveďou potvrdila, že obžalovaná jej osobne odovzdala 1.500,-€ z titulu dlžného výživného a prejavila
ochotu uhradiť aj zvyšok dlhu na dlžnom výživnom. S maloletými deťmi žije svedkyňa v rodinnom dome

a na priľahlom pozemku majú deti dostatok priestoru na hru, zábavu a oddych. Občas im nie je schopná
zabezpečiť napr. dostatok ovocia alebo sladkostí, avšak nie je možné povedať, že by deti trpeli núdzou.
U maloletého X. B. došlo aj k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, nakoľko sa podarilo vyliečiť ho zo žltačky
typuC,ktorouodnarodeniatrpel.Svedkyničiastočnepomáhaajnajstaršiadcéražijúcavzahraničí,ktorá
ju finančne podporuje. Na matku maloletých detí viackrát apelovala, aby sa vrátila domov a poskytla aj

ona sama deťom osobnú starostlivosť.

Svedkyňa V. B. doručila pred termínom verejného zasadnutia dňa 24.05.2016 odvolaciemu súdu originál
čestného prehlásenia podpísaného obžalovanou a svedkyňou, z ktorého vyplýva, že obžalovaná F. B.
zaplatila svedkyni sumu 1.500,-€ a 200,-€ približne v mesiaci december 2015. Zaplatením tejto čiastky

si obžalovaná vyrovnala svoj dlh na výživnom. Podpisy obžalovanej aj svedkyne na čestnom prehlásení
boli úradne overené.Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti a potvrdzuje to svojou výpoveďou aj stará matka
maloletých detí, ku dňu vyhlásenia prvostupňového rozsudku bol dlh na výživnom ustálený sumou
1.671,87€, za obdobie od mesiaca máj 2013 do mesiaca máj 2015, ktorú bola obžalovaná zaviazaná

uhradiť. Pri ustálení tejto čiastky boli súdom prvého stupňa správne zohľadnené nepravidelné platby,
ktoré obžalovaná uskutočnila v mesiacoch máj až september 2013 spolu vo výške 260,-€ a v mesiacoch
január, máj a jún 2014 vo výške 160,-€. Tak ako to vyplýva z podanej obžaloby a tiež z prvostupňového
rozsudku, výška výživného na všetky tri maloleté deti bola postupom podľa § 7 ods. 1 Tr. poriadku určená
sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona

účinného v danom čase. Súd prvého stupňa tak vychádzal z mesačnej sumy 27,12€, čo predstavuje 30%
zo sumy životného minima 90,42€. Ide o obligatórnu minimálnu výšku výživného, ktorú je obžalovaná
povinná platiť podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, súčasne však ide o sumu nižšiu v porovnaní s výškou
výživného stanovenou v civilnom konaní. V rámci odvolacieho konania však nebolo možné uvažovať o
zvýšení tejto sumy, nakoľko vo veci bolo podané odvolanie iba obžalovanou, čo vylučuje zmeny v jej
neprospech.

Odvolací súd mal za dostatočne preukázané, že suma 1671,87€, stanovená prvostupňovým rozsudkom,
bola ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zaplatená. Ohraničenie doby páchania prečinu
zanedbania povinnej výživy bolo pri rozhodovaní o odvolaní stanovené momentom vyhlásenia rozsudku
súdu prvého stupňa a k tomuto dátumu bola stanovená aj výška dlžného výživného. Tento záver sa
opiera o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 102/2010,

prijaté dňa 06.12.2010, v zmysle ktorého ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej
povinnosti v zmysle § 207 Tr. zákona aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie
prebieha len na základe odvolania podaného obžalovaným, nemôže odvolací súd aplikovať § 122
ods. 13 Tr. zákona (veta druhá). Došlo by tým k porušeniu zákazu reformatio in peius, ako zásady
spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 Tr. poriadku, veta druhá.

Podľa § 86 písm. a/ Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
f) trestnosť činu zanikla.

Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, či neplatenie výživného obžalovanou nemalo trvalo nepriaznivé
následky vo vzťahu k maloletým deťom. Bolo zistené, že napriek skromným sociálnym pomerom

dokázala stará matka maloletých detí s podporou iných blízkych členov rodiny, pokryť všetky nevyhnutné
náklady na výživu detí, na zabezpečenie školských potrieb, sprostredkovať potrebnú zdravotnú
starostlivosť, financovať ich mimoškolské aktivity a podobne.

Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky uvedené v citovaných zákonných ustanoveniach, krajský

súd postupoval v zmysle 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku a s použitím § 285 písm. f/ Tr. poriadku F.
Paradiovú spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.