Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114223328
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114223328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing.
Alexander Belovič - REKOMAL, s miestom podnikania Bratislava, J. Alexyho 1/A, IČO: 34 855 408, proti
odporcom: 1/ J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Z. XXX, 2/ J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Z. XXX,
o zaplatenie 3.688,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 18C/128/2014-25 zo dňa 30. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu mení tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

Odvolanie odporcu 2/ odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/128/2014-25 zo dňa 30. 10. 2014 uložil odporcom 1/, 2/
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.688,80 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.688,80 eur od 08. 07. 2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne domáhal

zaplatenia sumy 3.688,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 08. 07.
2010 do zaplatenia.
Okresný súd citujúc ust. § 79 ods. 4, § 114 ods. 2 až 5, § 120 ods. 4, § 153 ods. 1, § 153b ods.
1 až 3, § 156 ods. 3, § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel konštatujúc, že vzhľadom na splnenie zákonom stanovených
podmienok rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Konštatoval, že odporcovia 1/, 2/ sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré im boli doručené

do vlastných rúk, v stanovenej lehote nevyjadrili, hoci boli na to súdom, spolu s poučením podľa ust. §
120 ods. 4, § 114 ods. 5 O. s. p. vyzvaní uznesením č. k. 18C/128/2014-15 zo dňa 28. 07. 2014.
Súd však ďalej konštatoval, že vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 30. 10. 2014, ktoré sa
v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. uskutočnilo v neprítomnosti odporcov 1/, 2/.
Súdnároknavrhovateľaposúdilpodľa§420ods.1,§442ods.1,3,§517ods.2Občianskehozákonníka.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 28T/52/2014 zo dňa 10. 06. 2014 mal súd preukázané,
že odporcovia 1/, 2/ boli uznaní vinnými, nakoľko spoločným konaním, čo aj len čiastočne, zmarili

uspokojenie svojho veriteľa tým, že inak odstránili čo aj len časť svojho majetku a spôsobili tak škodu
veľkého rozsahu, čím spáchali pokračovací zločin poškodzovania veriteľa podľa § 20 k § 239 ods. 1
písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona. Navrhovateľ bol s nárokom na náhradu škody vo výške
3.688,80 eur odkázaný na občianske súdne konanie.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy boli vznikli.

Proti tomuto rozsudku podali odporcovia 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali zmeny napadnutého
rozsudku spočívajúcej v zamietnutí návrhu, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení namietali nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnej aplikácii ust. §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle cit. ustanovenia je škoda spôsobená fyzickou alebo

právnickou osobou i vtedy, ak je spôsobená tými, ktorí boli použití na výkon uvedenej činnosti.
Samotného konania, ktoré má zakladať porušenie právnej povinnosti sa dopustili ako štatutárny orgán
právnickej osoby - spoločnosti ELTOS, s. r. o., preto uvedené konanie nezakladá ich zodpovednosť,
ale zodpovednosť uvedenej spoločnosti. Ak konaním spoločnosti vznikla škoda tretej osobe, za škodu
zodpovedá spoločnosť. Poškodený sa môže priamo obrátiť na spoločnosť, aby mu škodu nahradila. Ak
spoločnosť dobrovoľne nenahradí škodu, môže sa tretia strana domáhať svojich práv podaním žaloby

na súd. Ak škoda vznikla porušením povinnosti konateľa, je spoločnosť povinná nahradiť škodu tretej
osobe a regresne môže škodu vymáhať od konateľa. Vzhľadom na uvedené majú zato, že je daná
zodpovednosť spoločnosti, v mene ktorej konali.
Ďalej namietali, že pohľadávka uplatnená navrhovateľom je staršia ako 4 roky, a teda došlo k jej
premlčaniu, z ktorého dôvodu vzniesli námietku premlčania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
Uviedol, že v adhéznom konaní si riadne uplatnil nárok na náhradu škody, v ktorom konaní bol odkázaný
na konanie občiansko-právne. K podaniu trestného oznámenia ho prinútila skutočnosť, že po vykonanej

lustrácii majetkových pomerov dlžníka spoločnosti ELTOS, s. r. o., zistil, že spoločnosť nemá žiadne
nehnuteľnosti a na bankových účtoch nemá žiadne finančné prostriedky. Je preto nehorázne, ak ho
odporcovia poučujú, že žaloba mala byť podaná voči spoločnosti. V tomto prípade sa teda nejednalo
o štandardný prípad, pri ktorom sa žaluje obchodný partner o zaplatenie celej pohľadávky, ale o
zodpovednosť podľa § 135a Obchodného zákonníka. Nesúhlasil tiež s tvrdením odporcov o premlčaní

pohľadávky, nakoľko faktúra č. 2010054 sa stala splatnou dňa 07. 07. 2010 a žaloba o náhradu škody
bola podaná dňa 30. 06. 2010.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (pokiaľ
ide o odporcu 1/), účastníkmi konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), zisťoval, či podanie opravného

prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.

Poľa§202O.s.p.odvolanieniejeprípustnéprotirozsudkuvydanémunazákladeuznaniaalebovzdania
sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd preskúmaním predloženého spisu dospel k záveru, že napriek tomu, že okresný súd
v danej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, odvolanie odporcov je prípustné, keďže rozsudok
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na neštandardný postup okresného súdu, ktorý síce v
odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, postup
súdu predchádzajúci napadnutému rozsudku však uvedenému nezodpovedá. Z ust. § 153b ods. 3 O.
s. p. vyplýva, že v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie sa dokazovanie vo veci nevykonáva a
skutkovým základom rozsudku je navrhovateľom tvrdený stav, ak ho považuje súd za nesporný. Zo

zápisnice z pojednávania zo dňa 30. 10. 2014 však vyplýva, že okresný súd vo veci vykonal dokazovanie
a na základe vykonaného dokazovania, po jeho vyhodnotení, vo veci i rozhodol (mimo iných citujúc i
ust. § 153 ods. 1 O. s. p.). Uvedený postup súdu by potom nasvedčoval tomu, že rozsudok súdu prvého
stupňa nie je rozsudkom pre zmeškanie vydaným podľa § 153b O. s. p., ale klasickým kontradiktórnym
rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Odvolací súd následne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.)
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a rozsudok okresného
súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Vzhľadom na námietku odporcov vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii sa odvolací súd zaoberal
otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania, a to tak aktívnou (t. j. na strane navrhovateľa) ako aj

pasívnou (t. j. na strane odporcov). Odvolací súd aktívnu vecnú legitimáciu skúmal i napriek tomu, že
odporcovia túto nenamietali, a to z dôvodu, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009
zo dňa 29. 06. 2010).

Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju
iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním
uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si takto hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- odporcovi povinnosť, ktorej splnenia sa navrhovateľ domáha. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či

už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. To, že sa súd
výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že
prvostupňový súd rozhodol v prospech navrhovateľa, ktorému nárok voči odporcom priznal, implicitne
rozhodol aj o tom, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči

odporcom, u ktorých dospel k záveru, že sú pasívne vecne legitimovaní.

Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvého stupňa vo vzťahu k vecnej legitimácii účastníkov
konania nestotožňuje, majúc za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia.

Z ust. § 18 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby, za ktoré koná štatutárny orgán (§ 20 Občianskeho zákonníka). Na konanie spoločnosti s ručením
obmedzeným (ďalej len „spoločnosť") sa vzťahujú všeobecné ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka,
ktoré upravuje konanie za právnické osoby - podnikateľov a ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka,

ktoré upravuje konanie za spoločnosť. Za spoločnosť koná štatutárny orgán - jeden alebo viac konateľov,
ktorým môže byť len fyzická osoba. Konateľ nie je zástupcom spoločnosti, ale jeho konanie je priamo
konaním spoločnosti, teda všetky právne úkony, ktoré vykoná, sú právnymi úkonmi spoločnosti.

Všeobecná úprava zodpovednosti za škodu je zakotvená v ustanoveniach § 373 a nasl. Obchodného

zákonníka, špeciálnu úpravu obsahuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, ktoré upravuje
zodpovednosť konateľa pri výkone jeho funkcie. Odsek 2 citovaného ustanovenia demonštratívne
vymenúva povinnosti, ktorých porušením vznikne zodpovednosť konateľa za škodu.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých

spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä
sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju

pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ sa voči odporcom domáha zaplatenia žalovanej sumy
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že odporcovia si u neho ako spoločníci a odporca 1/ aj

v postavení konateľa spoločnosti ELTOS, s. r. o., Žilina, písomnou objednávkou č. 45/2010 objednali
dodávku okrasných fasádnych profilov v množstve 550 bm, ktoré mali byť použité pri rekonštrukcii ZŠ
Rajecká Lesná. Následne vystavil faktúru č. 2010054 zo dňa 24. 06. 2010 vo výške 4.188,80 eur, splatnú
07. 07. 2010, na ktorú bola doteraz uhradená suma 500,- eur. Vzhľadom k tomu, že odporcovia zmarili
uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 06. 2014 sp.

zn. 28T 52/2014 boli uznaní vinnými z trestného činu poškodzovania veriteľa v spolupáchateľstve podľa
§ 20 k § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona a on bol s nárokom na náhradu škody
odkázaný na občianskoprávne konanie.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa voči odporcom domáha úhrady pohľadávky, ktorú má voči
spoločnosti ELTOS, s. r. o., Žilina, ktorej sú odporcovia spoločníkmi a odporca 1/ i konateľom. Z

uvedeného je zrejmé, že nárok navrhovateľa je v prvom rade daný voči spoločnosti odporcov ELTOS,
s. r. o., Žilina.

Z citovaného ust. § 135a Obchodného zákonníka vyplýva, že nárok na náhradu škody voči konateľovi
si môže v prvom rade uplatniť spoločnosť (spoločníci) a len za určitých podmienok aj veritelia

spoločnosti. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom si môže uplatniť veriteľ spoločnosti,
ak nie je možné jeho pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, pričom svojho nároku sa môže
domáhať aj žalobou na súde. Z ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka však vyplýva, že ak je na
majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca
konkurznej podstaty.

Z výpisu z obchodného registra, ktorý je verejne prístupným registrom, vyplýva, že na spoločnosť
ELTOS, s. r. o., Žilina, voči ktorej má navrhovateľ pohľadávku, ktorej uspokojenia sa domáha v
prejednávanej veci, vyplýva, že na uvedenú spoločnosť bol uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
2R 1/2012-209 zo dňa 22. 06. 2012 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola určená

spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Žilina, Revolučná 10.
Vychádzajúc z ust. § 135a Obchodného zákonníka je odo dňa vyhlásenia konkurzu oprávnený nároky
veriteľov tejto spoločnosti, ktorým je i navrhovateľ, uplatňovať len správca konkurznej podstaty uvedenej
spoločnosti. Navrhovateľ teda v danom prípade nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
voči odporcovi 1/ ako konateľovi predmetnej spoločnosti.

Odvolací súd zároveň konštatuje i nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu 2/. V zmysle
§ 135a Obchodného zákonník si môže veriteľ uplatniť nárok voči konateľom spoločnosti, ktorí svojim
konaním spôsobili spoločnosti škodu. Odporca 2/ však nie je konateľom danej spoločnosti a týmto nebol
ani v rozhodnom čase, z ktorého dôvodu nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný.

Z uvedeného dôvodu, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a pasívnej vecnej
legitimácie odporcu 2/, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko okresný
súd síce konštatoval, že vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, avšak potom čo vo veci riadne

vykonal dokazovanie. I keď z napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, že by tento pri svojom
rozhodovaní aplikoval i ust. § 135a Obchodného zákonníka, odvolací súd nepovažoval za potrebné
účastníkov konania na aplikáciu uvedeného ustanovenia osobitne upozorniť, keďže sám navrhovateľ
vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo doručené odporcom, zodpovednosť odporcov vyvodzoval práve s
poukazom na ust. § 135a Obchodného zákonníka.

Čo sa týka námietky premlčania vznesenej odporcami 1/ a 2/, touto sa odvolací súd nezaoberal
vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu 2/, toto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol ako

oneskorene podané.

Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.Podľa § 57 ods. 1 až 3 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý

sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v
mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol odporcovi 2/ doručený
dňa 14. 11. 2014 (doručenka na č. l. 29 p. v. spisu). Zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie
odvolania začala plynúť dňa 15. 11. 2014, koniec lehoty pripadol na sobotu 29. 11. 2014, z ktorého
dôvodu sa koniec lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 01. 12. 2014.
Odporca 2/ podal odvolanie elektronicky i na pošte (spolu s odporcom 1/) dňa 04. 12. 2014, teda po
uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Napriek tomu však odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a následne zmenil v celom rozsahu, t.
j. tak vo vzťahu k odporcovi 1/, ako aj odporcovi 2/, keďže okresný súd odporcov zaviazal na splnenie
povinnosti spoločne a nerozdielne, čím v zmysle ustálenej súdnej praxe založil ich pasívnu solidaritu
(§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolanie podané len jedným z dvoch odporcov, ktorým bola

uložená povinnosť spoločne a nerozdielne, má teda odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu odporcovi,
ktorý odvolanie nepodal (ktorá skutočnosť má rovnaké následky ako podanie odvolania oneskorene,
pozn. odvolacieho súdu) a povinnosťou odvolacieho súdu v takom prípade je preskúmať celý rozsudok
súdu prvého stupňa (rozhodnutie NS SR sp. zn. M Cdo 79/02 zo dňa 27. 08. 2002).

O trovách konania (celého) rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2, § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnými
účastníkmi konania boli odporcovia 1/, 2/, ktorým tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporcovia
1/, 2/ si však náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnili, preto im súd náhradu trov
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.