Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115203585
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115203585.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E.. J. J., X.. X. X. XXXX, L. M. N.. Č.. XX, J., proti
odporkyni: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova ul. č. 2, Bratislava, o obnovu
konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 18. decembra 2015,
č. k. 17C/32/2015-48, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na obnovu konania, pôvodne
vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 19C/70/2012. Žalovanej nepriznal náhradu
trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ sa v konaní, vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/70/2012, domáhal proti štátu zastúpenému Ministerstvom vnútra
SR zaplatenia sumy 300.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá mu mala
byť spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom (zák. č. 514/2003 Z. z.).
Návrh odôvodnil tým, že Prezídium PZ, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred,

ho uznesením z 2. 12. 2010 sp. zn. PPZ-94/BPK-S-2010 obvinil z prečinu ohovárania v zmysle §
373 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom z 18. 4. 2008. Následne prokurátor
odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry SR uznesením z 10. 1. 2011 sp. zn. XIV Gv
37/2010 zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia. Generálny
prokurátor SR uznesením z 8. 4. 2011 sp. zn. XIV Pz 3/2011-8 vyslovil, že uznesením z 10. 1. 2011
sp. zn. XIV Gv 37/2010 v časti týkajúcej sa skutku z 18. 4. 2008, bol porušený zákon v neprospech

navrhovateľa a toto uznesenie v spomenutej časti zrušil a vyšetrovateľovi PZ prikázal, aby o tomto
skutku znovu konal a rozhodol. Prokurátor Generálnej prokuratúry uznesením zo 17. 10. 2011 sp. zn.
IV/1 GPt 489/11-19 rozhodol, že skutok z 18. 4. 2008 nie je trestným činom a trestné stíhanie proti
navrhovateľovi zastavil. Navrhovateľ vo veci sp. zn. 19C/70/2012 označil za nezákonné rozhodnutie
uznesenie o vznesení obvinenia z 2. 12. 2010 sp. zn. PPZ-94/BPK-S-2010. Okresný súd Bratislava I
rozsudkom zo 14. 11. 2014, č. k. 19C/70/2012-146, žalobu navrhovateľa o náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím zamietol. Návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 19C/70/2012
navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 30. 12. 2014 mu bol doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11.
11. 2014 sp. zn. 1TdoV/24/2011, ktorým najvyšší súd vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu SR z 9.
9. 2008 sp. zn. 2Toš/2/2007 bol porušený zákon v neprospech navrhovateľa, toto uznesenie zrušila vec
vrátilnajvyššiemusúdu,abyjuznovuprerokovalarozhodol.Spomenutýmuznesenímz9.9.2008sp.zn.
2Toš/2/2007 najvyšší súd zamietol odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku

z 30. 11. 2006 sp. zn. PK2Tš/15/2005-627, ktorým tento súd navrhovateľa uznal vinným zo spáchania
trestného činu podplácania. V návrhu na obnovu konania navrhovateľ uviedol, že dňa 14. 11. 2014, kedyOkresný súd Bratislava I rozhodol vo veci sp. zn. 19C/70/2012, nemal k dispozícii spomenutý rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 11. 11. 2014 sp. zn. 1TdoV/24/2011 a je tu teda dôvod obnovy konania uvedený v
§ 228 ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p. Tieto skutočnosti chcel navrhovateľ ozrejmiť na pojednávaní dňa 14. 11.

2014, ktoré sa malo začať o 13.00 hod a na ktoré sa dostavil o polhodinu skôr, ale o 13.00 hod už bola
pojednávacia miestnosť zamknutá. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že návrh
na povolenie obnovy konania nie je dôvodný. Pokiaľ ide o skutočnosť, že Najvyšší súd SR v trestnej
veci vedenej proti navrhovateľovi pre trestný čin ohovárania vyslovil porušenie zákona v neprospech
navrhovateľa a zrušil s tým súvisiace rozhodnutia, táto skutočnosť podľa súdu prvého stupňa nie je sama

o sebe spôsobilá privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp. zn. 19C/70/2012. Z
obsahu žaloby vo veci sp. zn. 19C/70/2012, zo žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku
a tiež z rozsudku zo 14. 11. 2014, č. k. 19C/70/2012-146 vyplýva, že v uvedenej veci navrhovateľ
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s jeho trestným stíhaním pre trestný čin
ohovárania a nie teda v súvislosti s jeho trestným stíhaním pre trestný čin podplácania. Okresný súd
Bratislava I v odôvodnení rozsudku zo 14. 11. 2014, č. k. 19C/70/2012-146 uviedol, že navrhovateľom

tvrdená ujma v profesijnom a súkromnom živote nesúvisela s jeho trestným stíhaním pre trestný čin
ohovárania, ale mohla súvisieť iba s jeho trestným stíhaním pre trestný čin podplácania. Okresný súd
Bratislava I vo veci sp. zn. 19C/70/2012 mal vedomosť o tom, že vo veci trestného činu podplácania
najvyšší súd rozhodol v prospech navrhovateľa, čo však nemalo žiadny vplyv na konanie o náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s trestným činom ohovárania. Navrhovateľ na pojednávaní

vo veci obnovy konania potvrdil, že v konaní sp. zn. 19C/70/2012 si neuplatnil náhradu škody v súvislosti
s trestným činom podplácania, ale náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s
trestným činom ohovárania. Ak bol navrhovateľ toho názoru, že rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. 11.
2014 sp. zn. 1TdoV/24/2011 by mohol zvrátiť konanie sp. zn. 19C/70/2012, mal možnosť rozsudok zo
14. 11. 2014, č. k. 19C/70/2012-146, napadnúť odvolaním, čo však neurobil. Pritom uvedený rozsudok

mu bol doručený dňa 29. 12. 2014 a podľa jeho tvrdenia spomenutý rozsudok najvyššieho súdu mal
k dispozícii dňa 30. 12. 2014. Na rozhodnutie v predmetnej veci nemá vplyv skutočnosť, že Okresný súd
Bratislava I vo veci sp. zn. 19C/70/2012 dňa 14. 11. 2014 nezačal pojednávať o 12.45 hod, ale až o
13.00 hod. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa uzavrel, že nebola preukázaná existencia
dôvodu obnovy konania uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Okrem toho, obnova konania nie je

podľa súdu prvého stupňa prípustná aj z dôvodu, že zrušenie alebo zmenu rozsudku zo 14. 11. 2014, č.
k. 19C/70/2012-146, mohol navrhovateľ dosiahnuť inak, a to podaním odvolania. S poukazom na tieto
závery súd prvého stupňa návrh na povolanie obnovy konania zamietol. Súd prvého stupňa dodal, že
vzhľadom na neprípustnosť obnovy konania sa nezaoberal tým, či navrhovateľ podal návrh na povolenie
obnovy konania včas (§ 230 O. s. p.). o trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142

ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že obnovu konania povolí. Uviedol, že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp.
zn. 19C/70/2012 v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že žalobca bol odsúdený Špeciálnym

súdom v Pezinku rozsudkom 2Tš/15/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 9. 2008. Zároveň
uviedol, že v deň rozhodovania súdu, t. j. 14. 11. 2014, rozhodol i Najvyšší súd SR, ktorý vyhovel
dovolaniu navrhovateľa. Okresný súd Bratislava I v rozsudku 19C/70/2012 na strane 10 uviedol, že
„ otázku, či budú splnené predpoklady nároku na náhradu škody možno posúdiť až po jeho právoplatnom
skončení. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná opäť o živé konanie súd nemohol vykonať dokazovanie

pripojením aktuálneho obsahu spisového materiálu ....“. Ďalej tento súd s poukazom na právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol žalobca odsúdený, uviedol, že tento nemal čistý register trestov, a teda sa
nemohol uchádzať o štátnozamestnanecký pomer na Ministerstve vnútra SR. Z toho je zrejmé, že
súd v konaní 19C/70/2012 pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z toho, že navrhovateľ bol
odsúdený Špeciálnym súdom v Pezinku v konaní sp. zn. 2Tš/15/2015 a v tejto súvislosti aj poukazoval,

že akákoľvek ujma navrhovateľa má základ v tomto konaní. Rozhodnutím dovolacieho súdu vznikla
priaznivejšia situácia pre navrhovateľa, keď na tohto sa hľadelo, akoby nebol odsúdený. Medzičasom
Najvyšší súd SR v odvolacom konaní č. k. 2To/2/2015 dňa 4. 11. 2015 žalobcu oslobodil spod trestného
činu podplácania. Rozhodnutie o dovolaní malo za následok, že na navrhovateľa sa nehľadí ako na
odsúdeného v spojení s trestným činom podplácania. Súd v konaní 19C/70/2012 mal preto vychádzať

z toho, že ujma - predovšetkým trauma celej rodiny, ktorá mala vzniknúť konaním vo veci ohovárania,
nie je pokračovaním ujmy v spojení s konaním trestného činu podplácania. Súd v konaní 19C/70/2012
nemal k dispozícii žiadne rozhodnutie o tom, že na navrhovateľa sa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Tento dôkaz nemal k dispozícii ani navrhovateľ, pretože rozsudok mu bol doručený neskôr, preto tentodôkaz nevedel v konaní vykonať. Preto má zato, že ním predložený dôkaz je spôsobilý privodiť mu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd poukazuje na to, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno
za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v
pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy;
na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti

iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je
dôvodomzakladajúcimprocesnúprípustnosťobnovykonaniapodľa§228ods.1O.s.p.(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že návrh navrhovateľa na obnovu konania

nie je prípustný vzhľadom na § 229 písm. b/ O. s. p. Podľa cit. ustanovenia obnova nie je prípustná proti
rozsudkom, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. V danej veci bola žaloba navrhovateľa
o náhradu škody v konaní 19C/70/2012 zamietnutá rozsudkom zo 14. 11. 2014, č. k. 19C/70/2012-146.
Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 29. 12. 2014. Dňom 30. 12. 2014 mu začala plynúť
15-dňová lehota na podanie odvolanie, ktorá mu uplynula dňom 13. 1. 2015. Rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1TdoV/24/2011 z 11. 11. 2014 (dôvod obnovy konania) bolo navrhovateľovi doručené
dňa 30. 12. 2014, teda počas plynutia lehoty na podanie odvolania. Napriek tomu, že navrhovateľovi bolo
v priebehu plynutia odvolacej lehoty doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/24/2011
z 11. 11. 2014 (a teda mu bol známy dôvod obnovy konania), tento sa proti rozsudku, ktorým bola
zamietnutá jeho žaloba na náhradu škody, neodvolal. Pokiaľ teda navrhovateľ vychádzal z toho,

že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11. 11. 2014 sp. zn. 1TdoV/24/2011 môže privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp. zn. 19C/70/2012, zrušenie, prípadne zmenu rozsudku zo 14. 11.
2014, č. k. 19C/70/2012-146, mohol dosiahnuť podaním riadneho opravného prostriedku - odvolania. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

aj vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa (§ 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p.). Navrhovateľ teda mohol ako odvolací dôvod označiť
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/24/2011 z 11. 11. 2014. Keďže teda bolo možné zmenu
alebo zrušenie spomenutého rozsudku zo 14. 11. 2014, č. k. 19C/70/2012-146, dosiahnuť inak, a to
prostredníctvom odvolania, odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že návrh

navrhovateľa na obnovu konania nie je prípustný § 229 písm. b/ O. s. p.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa aj v tom, že návrh na povolenie
obnovy konania nebol dôvodný, pretože navrhovateľom označený dôvod obnovy konania (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/24/2011 z 11. 11. 2014) nemal vecnú súvislosť s uplatňovaním

náhrady nemajetkovej ujmy v konaní sp. zn. 19C/70/2012. V uvedenom konaní sa navrhovateľ domáhal
náhrady nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil uznesenie Prezídia
policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii ČVS: PPZ-94/BPK-S-2010 z 2.
12. 2010 o vznesení obvinenia pre prečin ohovárania. Nemajetkovú ujmu tak odvodzoval výlučne z
trestného konania začatého na podklade tohto uznesenia. Inými slovami, uplatňovaná nemajetková

ujma musela byť v priamej príčinnej súvislosti iba s vedením trestného stíhania za prečin ohovárania.
Žalobcom označený dôvod obnovy konania - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/24/2011
z 11. 11. 2014 - sa však týka trestného stíhania pre trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 1, 3
písm. b) Tr. zákona. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa tak týka iného trestného konania, a
tým aj iného možného nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy), než bol predmetom súdneho

konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 19C/70/2012. Hoci tieto trestné
stíhania mohli prebiehať súčasne, u každého z nich išlo o obvinenie z iného trestného činu, a každé
trestné stíhanie mohlo u žalobcu vyvolávať nepriaznivé následky v jeho osobnostnej sfére. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/24/2011 z 11. 11. 2014 tak nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súduo nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej v konaní sp. zn. 19C/70/2012, pretože
sa týkalo trestného stíhania pre iný trestný čin (trestný čin podplácania) a nemalo vecnú súvislosť s
nezákonným rozhodnutím - uznesením Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja

proti korupcii, ČVS: PPZ-94/BPK-S-2010 z 2. 12. 2010, o vznesení obvinenia pre prečin ohovárania.
Žalobca si v konaní sp. zn. 19C/70/2012 neuplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom
nezákonnevedenéhotrestnéhostíhaniapretrestnýčinpodplácania.Navyšeniejeanizrejmé,akomohlo
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV/24/2011 z 11. 11. 2014 vydané v prospech žalobcu
preukazovať vznik a existenciu nemajetkovej ujmy odvíjajúcej sa z nezákonného rozhodnutia vydaného

v trestnom konaní pre trestný čin ohovárania. Je potrené si uvedomiť, že predmetné rozhodnutie znelo v
prospech žalobcu a teda nemohlo vyvolať v osobnostnej sfére žalobcu negatívne dopady, práve naopak
vzniknutú nemajetkovú ujmu mohlo iba eliminovať.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že Okresný súd Bratislava I mu svojím postupom vo veci sp. zn.
19C/70/2012 znemožnil účasť na pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2014, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. 19C/70/2012- 146, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že návrhom na povolenie obnovy
konania sa nemožno domáhať nápravy pochybení či už hmotnoprávnej alebo procesnej povahy. Na
nápravu tých nesprávnosti slúžia iné opravné prostriedky a to odvolanie a dovolanie. Aj keby Okresný
súd Bratislava I vo veci sp. zn. 19C/70/2012 nepostupoval procesne správne, nie je tým založený dôvod
obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ mal možnosť napadnúť rozsudok zo 14.

11. 2014, č. k. 19C/70/2012-146, odvolaním a v ňom vytknúť Okresnému súdu Bratislava I uvedené
procesné pochybenie. To však navrhovateľ neurobil.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na neprípustnosť obnovy
konania nebolo potrebné skúmať, či navrhovateľ podal návrh na povolenie obnovy konania včas (§ 230

O. s. p.). Práve naopak, súd prvého stupňa sa mal v prvom rade zaoberať otázkou včasnosti návrhu
na povolenie obnovy konania a až po zistení, že návrh bol podaný včas, teda pred uplynutím lehôt
uvedených v § 230 O. s. p., mal pristúpiť k skúmaniu prípustnosti návrhu na povolenie obnovy konania.
O dôvode obnovy konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. 11. 2014 sp. zn. 1TdoV/24/2011) sa
navrhovateľ dozvedel dňa 11. 11. 2014. 3-mesačná subjektívna lehota uvedená v § 230 ods. 1 O. s.

p. začala plynúť dňa 12. 11. 2014 a uplynula dňom 11. 2. 2015. Navrhovateľ podal návrh na obnovu
konania na súd prvého stupňa dňa 5. 2. 2015, teda včas, ale - ako je to uvedené vyššie - jeho návrh
na obnovu konania nie je prípustný.

Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219

ods. 1 O. s. p. Keďže návrh na povolenie obnovy konania nie je prípustný, odvolací súd vo veci nemusel
nariadiť pojednávanie (§ 234 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.
s. p. a ich náhradu odporkyni nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.