Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206339
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615206339.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX G., E. C. č. XXXX/XX, zastúpenému opatrovníčkou W. P., zamestnankyňou Okresného
súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 209,96 Eur a príslušenstva, vykonávanej

JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979
01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 2423/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/345/2015-8 zo dňa 10.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova

č. 4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ ) pod spis. značkou
IBB0610179 zo dňa 15.07.2011. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu
zo zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 22.10.2007 (ďalej
len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal
poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach. Okresný súd poukázal na
čl. 3 bod 6 zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy

o úvere, vrátane sporov o jej platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom,
pričom rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.12.2014
preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul ex offo z hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola

exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej
skúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na
ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru,
že zmluva o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom,

na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou
spotrebiteľskou aj s ohľadom na ust. § 2 písm. b) a § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. ospotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, preto na daný
právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o úvere.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a normy európskeho práva, predovšetkým smernicu
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva

z jej zaradenia do formulárovej zmluvy o úvere. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v tom,
že spotrebiteľovi odopiera možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde a ako spôsob riešenia
sporov určuje konanie pred rozhodcovským súdom v mieste sídla veriteľa za účelom minimalizácie
jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na značnú vzdialenosť
miesta konania, ako aj svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá možnosť relevantne sa brániť
proti návrhu veriteľa. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva umožňujúca

riešenie sporov pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Ako súd poukázal, subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo
voľby medzi rozhodcovským a civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv
voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, mu zabezpečuje takmer úplnú
dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka.

Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je spôsobilá dôsledkov podľa ust. § 53 ods. 4) Občianskeho
zákonníkaplatnéhoaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúverevzhľadomktomu,žespôsobujehrubý
nepomervprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsapodpisom
zmluvy, ktorej obsahom je rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú
obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vopred vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom

zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Z dôvodov uvedených vyššie mal súd za to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 4) Občianskeho zákonníka v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia zmluvy absolútne neplatnou. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na

rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že tento je materiálne nevykonateľný a absencia tejto
jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Záverom okresný súd ozrejmil, že vo veci tých istých účastníkov konania na podklade toho istého
exekučného titulu už bolo vedené exekučné konanie pod sp.zn. 6Er/59/2012, v ktorej rozhodnutím č.k.
6Er/59/2012-13 zo dňa 24.01.2012 právoplatným dňa 19.10.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012 bola žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 135/12 zamietnutá. Podľa právneho názoru

okresného súdu tento dôvod zastavenia exekučného konania nezaložil prekážku res iudicata, nakoľko
uvedenú prekážku v konaní je spôsobilé založiť len rozhodnutie podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného
poriadku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal,

že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ust. § 44
ods. 2 v spojení s ust. § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú

doložku v nej obsiahnutú. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho
vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán
oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002

Z. z. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje
vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa
podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé
a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR,čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„Ústavný súd SR“) sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti

oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň
nesprávne aplikoval právne predpisy, predovšetkým ust. 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý v
znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci neprezumoval žiaden z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Normatívny text ustanovenia prisudzuje neprijateľnej zmluvnej
podmienke len právny následok, nevymedzuje však samotný pojem neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská
doložka, postupoval v súlade s § 93b ods. 1) zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú
ponuku neprijať. Podľa jeho názoru bola rozhodcovská doložka dojednaná písomnou formou v súlade
s ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá skutočnosť zakladá legitimitu exekučnému titulu.
Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil

oprávnenémuuplatniťprávopriznanéexekučnýmtitulom,ktoréhoúčinkysavzásadezhodujúsúčinkami
právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom
konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne
a vykonateľne judikovaný. Pritom je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom

nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. Oprávnený nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v
danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je
záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom
rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj

súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v
žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je
možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky

všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom-, a teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a
vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil

vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1) O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté

uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žiadosťou zo dňa 14. 04. 2015, doručenou
okresnémusúdudňa28.04.2015, požiadalsúdnyexekútoroudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

v prospech oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava, proti povinnému
K. D., bytom E. III 29XX/XX, G., na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so
sídlom Trnavská cesta č. 7, 831 04 Bratislava, IČO 35 862 882 pod sp. zn. IBB0610179 zo dňa
15.07.2011 (ďalej len „rozhodcovský súd“). Na čísle 1 súdneho spisu je uvedený výsledok lustrácie

(v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
v znení neskorších predpisov), kde na pečiatke „Nepredchádza“ je prečiarknuté „Ne“ a pod pečiatkou
je napísané číslo konania 6Er/59/2012. Na čísle listu 7 sú ďalej pokyny vyššieho súdneho úradníka zodňa 05. 06. 2015, kde je taktiež uvedené : „ pripoj spis sp.zn. 6Er/59/2012, potom spis predlož“. Okresný
súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu 6Er/59/2012 napadnutým rozhodnutím žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa § 251 ods. 1) O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4) O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3) O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Exekučnékonaniejeosobitnýmdruhomobčianskehosúdnehokonania,ktorémôžeiniciovaťoprávnený,
ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a
priebehutohtokonaniasúupravenépredovšetkýmvExekučnomporiadku,akoajvObčianskomsúdnom
poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa teda na exekučné konanie aplikuje

Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku neupravenú v Exekučnom
poriadku aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis.

Aj exekučné konania ako druh občianskeho súdneho konania musí prebiehať podľa presne
ustanovených pravidiel. Základnými predpokladmi pre to, aby súdne konanie mohlo prebiehať sú

splnené procesné podmienky konania, ktoré musí konajúci súd skúmať predtým ako sa začne zaoberať
vecou samou. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v
závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo nie (odstrániteľné alebo
neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok konania). Medzi negatívne procesné podmienky
patrí aj prekážka veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená

a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku. Ide o
neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu
konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo.

V predmetnom prípade z predloženého súdneho spisu vyplýva, že na Okresnom súde Lučenec už bolo

vedené exekučné konanie oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava
voči povinnému K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G., E. C. č. XXXX/XX na podklade
toho istého exekučného titulu. Okresný súd uvedenú skutočnosť v rámci skúmania podmienok konania
nepovažoval za prekážku veci rozhodnutej a opätovne v merite veci rozhodol tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Odvolací súd konštatuje, že podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k existencii vady prekážky veci rozhodnutej dôjde vtedy, ak súd kumulatívne splnené nasledovné
podmienky, a to 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo právoplatne rozhodnuté, 2. Začne sa opätovne
konať medzi tými istými účastníkmi, 3. a o tej istej veci. V podmienkach exekučného konania je potrebné

k posúdeniu prekážky veci rozhodnutej ako nedostatku podmienky konania pristupovať citlivo a s
ohľadom na špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší
súd SR vyslovil obdobný právny názor. V exekučnom konaní je vecou samou exekúcia pre vymoženie
práva oprávneného na podklade exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter

uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného
dôvodu vyplývajúceho z Exekučného poriadku. Nie každé rozhodnutie vo veci je spôsobilé prekážku
res iudicata založiť.Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá

prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho
exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto
bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne

vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu
na podklade toho istého exekučného titulu.

Odvolací súd nemá vedomosť o obsahu exekučného spisu 6Er/59/2012 a dôvode zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto je v danej veci nevyhnutné, aby
okresný súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní musí exekučný súd skúmať v prvom rade podmienky konania
s pripojením súdneho spisu uvedenom vo výsledku lustrácie a v závislosti od výsledku ich skúmania
potom v prípade zistených nedostatkov zodpovedajúcim spôsobom rozhodnúť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.