Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 6C/68/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109220314
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Plaskurová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3109220314.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej
veci navrhovateľa: Jozef Brenkus, nar. 07.04.1959, bytom Plešivec, ČSA 472, štátny občan
Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavova 4, proti odporcovi: J. K., Z. Y. XXX/X, M. G., IČO: 11 747 170, o neplatnosť výpovede,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 88,35 Eur, všetko v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 09.09.2009 žiadal súd, aby
určil, že rozviazanie jeho pracovného pomeru odporcom zo dňa 09.08.2009 je neplatné
ktorým by uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od uvedeného dňa, až do času, kým
začne navrhovateľovi znovu prideľovať prácu a súčasne žiadal navrhovateľa zaviazať na zaplatenie

trov konania. V návrhu uviedol, že je zamestnancom odporcu v hlavnom pracovnom pomere ako
vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave. Začiatkom augusta pri jednej z jeho služobných ciest
ho odporca obvinil z krádeže prevážaného tovaru, čo sa však na pravde nezakladalo. Bolo to i
predmetom šetrenia policajných orgánov s tým, že tvrdenia odporcu neboli preukázané. Poslal ho
domov a až na jeho telefonický dotaz, dokedy má byť doma mu oznámil, že s ním končí pracovný
pomer a na jeho naliehanie mu v priebehu mesiaca august 2009 doručil aj písomnú

výpoveď listom označeným ako "rozviazanie pracovného pomeru" datovaným 09.08.2009. Namietal,
že list, ktorým navrhovateľ hodlal ukončiť jeho pracovný pomer nie je v súlade s právnymi predpismi
a odporuje viacerým ustanoveniam Zákonníka práce. Namietal jeho nezrozumiteľnosť postrádajúc v
ňom predovšetkým presné pomenovanie spôsobu, ktorým mieni ukončiť jeho pracovný pomer, pretože
spôsob ukončenia pracovného pomeru tak, ako to uvádza odporca Zákonník práce nepozná. Svojim
obsahom predmetný list má najbližšie k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru v zmysle
§ 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. Aplikácia tejto právnej normy je však podmienená závažným

porušením pracovnej disciplíny, pričom odporca sa v predmetnom liste o takomto porušení nezmieňuje
a jeho konanie kvalifikuje ako hrubé porušenie. Čo je však závažnejším nedostatkom v rozviazaní
pracovného pomeru, že odporca neuvádza žiadne konkrétne dôvody, prečo takto postupuje a
tým nevymedzuje nijakým spôsobom skutkový dôvod. Z týchto dôvodov rozviazanie pracovného pomeru
považuje za neplatné, pričom odporcovi súčasne listom zo 04.09.2009 tento svoj názor oznamuje a
súčasne sa voči nemu domáha prideľovania práce v zmysle pracovnej zmluvy. Súčasne uplatnil nárok

z neplatného rozviazania pracovného pomeru na poskytnutie náhrady mzdy vo výške
priemerného mesačného zárobku.Okresný súd Trenčín dňa 02.02.2010 postúpil vec Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom -
tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie.

Podaním zo dňa 01.08.2010, doručeným súdu dňa 12.08.2010, navrhovateľ doplnil žalobný návrh a
rozšíril žalobný petit tak, že v konečnom dôsledku sa domáha určenia, že rozviazanie jeho
pracovného pomeru odporcom zo dňa 09.08.2009 je neplatné. Zároveň žiadal, aby súd odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od 05.09.2009 do 15.09.2009 vo výške 99,- Eur,
ako i náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu, vedeného v UniCredit Bank Slovakia, a.s.

Rožňava, č.ú. 6771074005/111, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd uznesením sp. zn. 6C/68/2010-79 zo dňa 08.03.2011 zmenu petitu návrhu pripustil.

Na pojednávaní konanom dňa 29.06.2011 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, aby určil,
že rozviazanie pracovného pomeru odporcom zo dňa 09.8.2009 je neplatné, odporca je

povinný zaplatiť mu náhradu mzdy za obdobie od 05.09.2009 do 15.09.2009 vo výške
88,35 Eur a náhradu trov konania.

Uznesením zo dňa 29.06.2011 súd zmenu petitu návrhu pripustil.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca pripúšťa, že dal navrhovateľovi neplatné rozviazanie
pracovného pomeru, ale okamžite, ako si túto skutočnosť uvedomil, teda okamžite ako si uvedomil, že
nevymedzil dôvod, oznámil navrhovateľovi, že na okamžitom zrušení pracovného pomeru netrvá. Vyzval
navrhovateľa, aby nastúpil do práce. Vyslovil názor, že neexistuje naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením z dôvodu, že k takémuto rozviazaniu

nedošlo, nakoľko odpor na pôvodnom oznámení netrval a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu
pokračoval až do času, kedy s ním bol pracovný pomer okamžite skončený a to dňa 23.09.2009,
ktorá listina bola navrhovateľovi doručená dňa 28.09.2009. Jednoznačne pracovný pomer trval až do
dňa 28.09.2009, čo medzi stranami nie je sporné a samotný rozsudok, ktorým by bola určená neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru by nemal pre účastníkov konania akékoľvek účinky, nakoľko

by nezaložil žiadne právne vzťahy ani žiadnym spôsobom nezmenil situáciu. Naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neexistuje z dôvodu, že k takémuto rozviazaniu
pracovného pomeru nikdy nedošlo. K ďalšiemu nároku uplatnenému navrhovateľom a to nároku na
náhradu mzdy uviedol, že tento je nedôvodný. Vyslovil názor, že v danom prípade nejde o náhradu
škody, pretože navrhovateľ si vyčerpal v predchádzajúcom období dovolenku, ktorá mu neprislúchala,

na ktorú nemal zákonný nárok, nakoľko mu bola poskytnutá odporcom ako zamestnávateľom s tým, že
túto si na základe ich spoločnej dohody navrhovateľ v budúcnosti odpracuje.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej veci rozhodol dňa 19.07.2011 čiastočným
rozsudkom sp. zn. 6C/68/2010-109, ktorým určil, že rozviazanie pracovného pomeru, dané odporcom

navrhovateľovi listom zo dňa 09.08.2009 je neplatné.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca.

Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol, a to

rozsudkom sp. zn. 4Co/316/2011-129 zo dňa 02.02.2012.

Navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote podal dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Cdo/60/2012 zo dňa 30.01.2014 rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.02.2012 sp. zn. 4Co/316/2011-129 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/546/2014 zo dňa 05.06.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.07.2014 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd sa oboznámil s návrhom, s listom odporcu adresovaným navrhovateľom zo dňa 09.08.2009 vo veci
rozviazania pracovného pomeru, s listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovanému odporcovi
zo dňa 04.09.2009 vo veci oznámenia a výzvy na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a nauspokojenienárokovplynúcichzpracovnéhopomeru, soznámenímodporcuzodňa10.09.2009
adresovaným navrhovateľovi, s listom odporcu adresovanému navrhovateľovi zo dňa 23.09.2009 vo
veci okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, s listom

navrhovateľa adresovanému odporcovi zo dňa 05.10.2009 vo veci neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru - oznámenia a výzvy na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, s vyjadrením
odporcu zo dňa 14.01.2010, s podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 01.08.2009,
s uznesením o pripustení zmeny petitu návrhu zo dňa 08.03.2011, s Rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 4Co/316/2011-129 zo dňa 02.02.2012, s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Cdo/60/2012 zo dňa 30.01.2014, s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
4Co/546/2014-165 zo dňa 05.06.2014,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2014, ako i s obsahom
ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu. Odporca zaslal
navrhovateľovi list zo dňa 09.08.2009 vo veci rozviazania pracovného pomeru, kde uvádza: "Týmto

s Vami rozväzujem okamžite pracovný pomer. Dňom prevzatia tohto listu končí Vám u nás pracovný
pomer. Pracovný pomer s Vami rozväzujeme z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Týmto
Vás vyzývam dostaviť sa do kancelárie firmy, odovzdať vyúčtovanie z poslednej pracovnej cesty a
prevziať si ukončovacie doklady. Táto zásielka bola uložená dňa 14.08.2009 a prevzatá navrhovateľom
dňa 18.08.2009. Listom zo dňa 04.09.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

navrhovateľ upovedomil odporcu, že podal žalobu na súd vo veci určenia neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru, pričom mu ponúkol možnosť, že ak uzná neplatnosť rozviazania pracovného
pomeru a zaplatí mu všetky trovy vzniknuté v súvislosti s doterajším uplatňovaním pohľadávky, nemá
voči tomuto námietok. Týmto listom oznámil odporcovi, že trvá na uvedenom pracovnom pomere a
vyzval ho, aby navrhovateľovi začal prideľovať prácu podľa jeho pracovnej zmluvy. Požiadal ho, aby

navrhovateľovi bolo oznámené kedy a kam sa má dostaviť na výkon práce. Súčasne ho požiadal, aby
do troch dní od doručenia listu uspokojil nároky navrhovateľa v tom smere, aby mu poskytol náhradu
za nevyčerpanú riadnu dovolenku, vyplatil stravné za jednotlivé odpracované dni v
zmyslevšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovavyplatilmumzdu.Listomzodňa10.09.2009oznámil
odporca navrhovateľovi, že zrušenie pracovného pomeru s ním je neplatné a zároveň ho vyzval, aby

nastúpil do práce v pondelok ráno, t.j. dňa 14.09.2009 o 06,30 hod. v prevádzke firmy Vaďovce 67. Tento
list bol uložený na pošte dňa 14.09.2009 a prevzatý navrhovateľom 14.09.2009.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu a dodal, že rozhodujúcim
obdobím v zmysle § 134 Zákonníka práce je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom

sa zisťuje priemerný zárobok. Týmto štvrťrokom sú mesiace apríl, máj, jún, v ktorých navrhovateľ
dosiahol v zmysle mzdového listu predloženého odporcom na pojednávaní konanom dňa 29.06.2011
mzdu vo výške 269,56 Eur za mesiac apríl, 246,28 Eur za mesiac máj, 254,10 Eur za mesiac jún.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, pričom navrhovateľ za uvedené obdobie
odpracoval 20, 19 a 22 hodín. Priemerný zárobok za uvedený štvrťrok tak predstavuje sumu 769,94 :

61 odpracovaných hodín, čo predstavuje priemerný hodinový zárobok 12,62 Eur. Nakoľko sa domáhajú
náhrady mzdy za obdobie od 05.09 do 15.09.2009, pričom v tomto období mal odpracovať navrhovateľ 7
pracovných dní, výsledná suma predstavuje násobok 7 x 12,6220, a teda 88,35 Eur. Má zato, že žaloba
bola podaná dôvodne. Domnieva sa, že započítanie pohľadávok tak, ako to prezentuje odporca nie je v
zmysle pracovno-právnych predpisov možné a v prípade, ak sa domnieval, že mu vznikla nejaká škoda,

mal postupovať v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce o náhrade škody.

Právnyzástupcaodporcuuviedol,žečosatýkačastižalobyozaplateniemzdyzaobdobieodoznámenia
zamestnanca, že na ďalšom zamestnaní trvá do 14.09.2009, kedy bol navrhovateľ vyzvaný, aby sa
dostavil do práce, uvádza, že zo mzdových listov za obdobie od 01/2009 až 10/2009 zamestnávateľa

vyplýva, že zamestnanec v jednotlivých mesiacoch predchádzajúcich vyčerpal pracovné voľno nad
jeho zákonný rámec v sume 14 dní naviac, za ktoré mu bola vyplatená mzda a preto považujú nárok
zamestnanca - navrhovateľa na zaplatenie mzdy za 10 kalendárnych dní v mesiaci september za
nedôvodný. Navrhol, aby súd vypočul zamestnankyňu odporcu pani K., ktorá preukáže a presne popíše
mzdové listy a uvedie a zdôvodní jednak skutočnosť, ktorá spôsobila záporný údaj vo výplatnej páske v

roku2009.Poukázalnato,žetátoskutočnosťjezrejmázpredloženýchmzdovýchlistov,kdenavrhovateľ
vyčerpal viac pracovného voľna, t.j. dovolenky s náhradou mzdy, než na akú mal nárok, a to v rozsahu
14 kalendárnych dní. Túto skutočnosť uvádzal už sám odporca v prvom skončení pracovného pomeru
a táto navrhovateľom nebola žiadnym spôsobom spochybňovaná. Domnieva sa, že neexistuje nárokna vyplatenie mzdy navrhovateľovi. V danom prípade nejde o náhradu škody, pretože zamestnanec -
navrhovateľ si vyčerpal v období predchádzajúcom dovolenku, ktorá mu neprislúchala, na ktorú nemal
zákonný nárok, nakoľko mu bola poskytnutá zamestnávateľom s tým, že na základe ich spoločnej

dohody so zamestnancom si túto mal v budúcnosti odpracovať. To znamená, že navrhovateľ musel
najprv požiadať odporcu o poskytnutie dovolenky, na ktorú nemal nárok, túto vyčerpal a zaviazal sa
ju odpracovať v budúcnosti. O tejto skutočnosti môže podať svedectvo pani Y. K.. Z predložených
mzdových listov vyplýva, že za obdobie október 2008 až september 2009 vyčerpal navrhovateľ
dovolenku,zaktorúmubolaposkytnutámzda,alenaktorúnemalnárokvzmyslezákona,14pracovných

dní. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný.

Súd opakovane žiadal, potom, čo bolo právoplatne rozhodnuté čiastočným rozsudkom o určení, že
rozviazanie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.08.2009 je neplatné,
právneho zástupcu odporcu, aby oznámil adresu bydliska odporcu a adresu Y. K.. Súčasne bol
požiadaný, aby predložil súdu všetky dôkazy na vec sa vzťahujúce vrátane mzdových listov za rok 2008,

za rok 2009, personalistický údaj o zamestnancovi - navrhovateľovi, prehľad odvodov všetkých poisťovní
- zdravotnej i sociálnej za rok 2008, 2009, kolektívnu zmluvu, ak mali uzavretú. Na uvedené žiadosti bolo
reagované až listom právneho zástupcu odporcu doručenom súdu dňa 29.01.2016, v ktorom uviedol,
že odporca súdom požadované doklady nemá k dispozícii a tiež nemá vedomosť o pobyte svedkyne K.,
avšak táto už nie je jeho zamestnankyňou.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorého v tom čase právny zástupca mal
doručenie predvolania vykázané, ktorému odvolal plnú moc, ktorý však uviedol, že odporca na osobnej
účasti na pojednávaní netrvá a žiada rozhodnúť v jeho neprítomnosti, a to v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 17.02.2016 uviedol, že na podanej žalobe
trvá v celom rozsahu. V časti, v ktorej ešte doposiaľ nebolo rozhodnuté, s poukazom na tú skutočnosť, že
o neplatnosti výpovede danej odporcom navrhovateľovi už bolo právoplatne rozhodnuté, trvá. K veci sa
viackrát ústne, tak i písomne vyjadrili. Zotrvávajú s navrhovateľom na ich vyjadreniach a majú za to, že
vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že návrh je dôvodný aj v doposiaľ nerozhodnutej

časti. Zároveň poukázal na postoj odporcu v tomto konaní, na jeho pasivitu, na jeho ignoráciu pokynov
súdu s tým, že podľa jeho názoru je to klasický príklad toho, ako sa účastník v súdnom konaní správať
nemá. Vzhľadom na všetky okolnosti navrhuje, aby súd rozhodol podľa petitu podanej žaloby s tým,
že pre prípad úspechu vo veci si uplatňuje právo na náhradu trov konania, ktoré by vyčíslil v zákonom
stanovenej lehote troch dní písomne. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

Podľa § 79 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom k 31.08.2009, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno

od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v

ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový
zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným

počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca neoznámil ani adresu svedkyňu pani K., nedoložil do spisu súdom
žiadanédoklady,súdvovecirozhodolvychádzajúczdoterajšiehoobsahuspisuazdoposiaľvykonaných
dôkazov. V danom prípade bolo nesporné, že odporca dal navrhovateľovi listom zo dňa 09.08.2009

neplatnú výpoveď. Ďalej bolo nesporné, že navrhovateľ listom zo dňa 04.09.2009 požiadal odporcu o
prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, na ktorý mu odporca odpovedal listom zo dňa 10.09.2009, v
ktorom mu oznámil, že zrušenie pracovného pomeru s navrhovateľom považuje za neplatné a zároveň
ho vyzval, aby nastúpil do práce v pondelok ráno, t.j. 14.09.2009 o 06,30 hod. v prevádzke firmy O. 67.
Zásielka bola uložená na pošte dňa 14.09.2009 a odporca ju v tento deň ešte prevzal.

Zo mzdového listu predloženého samotným odporcom, ktorý však predložil iba v časti obsahujúcej
mzdu, teda len stranu dva mzdového listu, nie stranu jedna mzdového listu, z ktorého by boli zrejmé
personalistické údaje, z ktorých pri výpočte mzdy za jednotlivé mesiace vychádzal, ako i prípadne ďalšie
ním skutočnosti uvádzané, súd zistil, že navrhovateľ mal za rozhodné obdobie, t.j. za mesiac apríl
základnú mzdu 175,99 Eur a odpracovaný počet hodín 96, za mesiac máj základnú mzdu 230,46 Eur

a odpracovaný počet hodín 120, za mesiac jún základnú mzdu 249,32 Eur a odpracovaný počet hodín
130. Celkovo za rozhodné obdobie mal základnú mzdu vo výške 655,77 Eur a celkovo za rozhodné
obdobie mal odpracovaných 352 hodín. Navrhovateľ mal teda hodinovú mzdu 1,8630 Eur. Za 8 hodín
by mu prislúchala mzda 14,904 Eur.

Súd zobral do úvahy, že navrhovateľovi by patrila náhrada mzdy za 6 pracovných dní, a to za pondelok
07.09.2009 až pondelok 14.09.2009, pretože i keď mu odporca oznámil, že má nastúpiť do práce dňa
14.09.2009, navrhovateľ v tento deň nastúpiť ešte nemohol, keď len v tento deň mu bola odpoveď
odporcu doručená. Najskôr mohol nastúpiť do práce 15.09.2009 a v tento deň do práce nenastúpil.
Navrhovateľovi tak prislúcha náhrada mzdy za obdobie od 07.09.2009, kedy sa jeho žiadosť, že trvá na

ďalšom zamestnávaní dostala do dispozičnej moci odporcu do 14.09.2009, t.j. ako bolo uvedené za 6
pracovných dní, a to vo výške 89,42 Eur (14,904 x 6 dní = 89,42 Eur).

Súd poukazuje na skutočnosť, že i na výplatnej páske za mesiac september 2009 rovnako predloženej
odporcom vyplýva, že navrhovateľ mal hodinovú mzdu 1,8630 Eur, avšak ani zo mzdového listu, tak ako

bol predložený odporcom, ani z výplatnej pásky za mesiac september 2009 nevyplýva, aké bolo krátenie
dovolenky a tiež ani skutočnosť, že by navrhovateľ vyčerpal dovolenku nad rámec dovolenky, ktorá
by mu patrila. Je teda nevyhnutné konštatovať, že odporca neuniesol vo svojich tvrdeniach dôkazné
bremeno. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ žiadal iba sumu 88,35 Eur, súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy iba v tejto výške, t.j. vo výške 88,35 Eur, nie vo výške 89,42 Eur,

ktorej výške by mu prislúchala.

S poukazom na uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§151ods.3O.s.p..Navrhovateľuplatnilvkonaníviaceronárokov,
v predmetnej veci bolo rozhodované aj o predbežnom opatrení. S poukazom na uvedenú skutočnosť
súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Trenčíne, písomne prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného zákona.