Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/475/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230368
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115230368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa:

SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3,
821 08 Bratislava, IČO: 178 454, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: Umelecká
agentúra PINGUINO, s.r.o., so sídlom Národná 13, Žilina, IČO: 47 026 111, o zaplatenie 364,80 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 364,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške5,05%ročneztejtosumyod4.3.2015dozaplatenia,všetkovlehotedotrochdníodprávoplatnosti

rozsudku.

Návrh navrhovateľa vo zvyšku v časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 21,50 Eur titulom náhrady
súdneho poplatku a vo výške 83,88 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2015 domáhal voči odporcovi

zaplatenia sumy 364,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 4.3.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 16.02.2015 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá
hromadná licenčná zmluva o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným prenosom
( ďalej ako „Hromadná licenčná zmluva) predmetom ktorej bolo udelenie licencie - súhlasu odporcovi
na použitie hudobných diel na čas, účel, v rozsahu a spôsobom v nej uvedeným. Odporca sa zaviazal

v Hromadnej licenčnej zmluve za použitie hudobných diel zaplatiť navrhovateľovi autorskú odmenu
podľa platného sadzobníka. V zmysle licenčnej zmluvy a sadzobníka vystavil navrhovateľ odporcovi
faktúru č. 2151103221 zo dňa 16.02.2015 na sumu 364,80 eur splatnú dňa 03.03.2015. Dňa 17.03.2015
bola odporcovi zaslaná upomienka na úhradu nesplateného záväzku, ktorou bol odporca vyzvaný na
zaplatenia autorskej odmeny v sume 364,80 eur. Dňa 25.03.2015 bol odporcovi zaslaný poštou pokus
o zmier na zaplatenie dlžnej sumy. Navrhovateľ si z dlžnej sumy uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti dlžnej faktúry, pričom v podaní zo dňa 08.12.2015 uviedol, že podľa

názoru navrhovateľa ide o právny vzťah obchodnoprávnej povahy, a preto žiada úroky z omeškania
podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške o 9% vyššej než je základná úroková sadzba ECB
platná k prvému dňu omeškania.Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“): Pojednávanie nie

je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 29.03.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z Oprávnenia č. 1/2004 zo dňa 10.4.2007, vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod

č.k. MK-2039/2007-70/5361 súd zistil, že navrhovateľ je organizáciou kolektívnej správy oprávnenou
na výkon kolektívnej správy práv podľa autorského zákona na území Slovenskej republiky. Oprávnenie
bolo vydané na dobu neurčitú.
Dňa 16.02.2015 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá Hromadná licenčná zmluva o použití
hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným prenosom ( ďalej ako „Hromadná licenčná

zmluva) predmetom ktorej bolo udelenie licencie - súhlasu odporcovi na použitie hudobných diel podľa
§ 18 ods. 2 autorského zákona uvedeným spôsobom: podujatie s použitím populárnej a inej hudby,
opis hudobnej produkcie: 12. Valentínsky ples, interpreti: disdžokej, F. A. - v rozsahu : jednorazová
hudobná produkcia 14.02.2015, kapacita 250 osôb. Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
autorskú odmenu, podľa platného Sadzobníka SOZA, v lehote splatnosti vystavenej faktúry.

Navrhovateľ vystavil odporcovi dňa 16.02.2015 faktúru č. 2151103221 na sumu 364,80 eur ( 304,-
eur + 60,80 eur DPH) ako autorskú odmenu za licenciu na hudobnú produkciu s použitím populárnej
zmiešanej a inej hudby - 12. Valentínsky ples dňa 14.02.2015- Dom odborov, Y.. W.O. XX, Ž., splatnú
dňa 03.03.2015.

Dňa 17.03.2015 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie predmetnej faktúry, dňa 25.03.2015 bol
odporcovi zaslaný poštou pokus o zmier.

Navrhovateľ listom zo dňa 03.08.2015 nazvanom „ Posledná výzva pred podaním žaloby“ vyzval

prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcu na zaplatenie sumy 364,80 eur v lehote 10 dní.
Uvedený list bol odporcom podľa doručenky prevzatý dňa 11.08.2015.

Podľa § 18 ods. 2 písm. g/ a h/ zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, autor má právo udeľovať
súhlas na každé použitie diela, najmä na g) verejné vykonanie diela,

h) verejný prenos diela.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, licenčnou zmluvou udeľuje autor
nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob
použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu

alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, organizácia kolektívnejsprávy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou
udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku
ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v

dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť
odmenu.

Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, hromadná licenčná zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, ustanovenia o licenčnej zmluve sa
použijú primerane, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, účelom kolektívnej správy práv podľa
tohtozákona(ďalejlen"kolektívnaspráva")jekolektívneuplatňovanieakolektívnaochranamajetkových

práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-
obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.
Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, Kolektívna správa je zastupovanie
viacerých osôb, ktoré a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu,
zvukovo-obrazovému záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"), b) vykonávajú

majetkové práva na základe tohto zákona ( § 50 a 55) alebo c) na základe zmluvy získali výhradnú
licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a pre územie Slovenskej republiky s
právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný prospech, a to pri výkone ich
majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým predmetom ochrany, ak iný ako
kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený ( odsek 3) alebo je neúčelný; za predmet ochrany ponúknutý

na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva písomne oznámi príslušnej
organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do registra predmetov ochrany.
Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je
dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.

Podľa § 81 ods. 1 písm. a/, i/, j/ zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, organizácia kolektívnej
správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia a)
zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona; i)
domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na

to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne; j/ vyberať v súlade s týmto
zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien
a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím
vyúčtovacím poriadkom.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
platne uzavretá vyššie uvedená Hromadná licenčná zmluva, pričom zmluvné povinnosti (zaplatiť
autorskú odmenu riadne a včas ), ku plneniu ktorých sa odporca zaviazal, si nesplnil. V časti
o zaplatenie autorskej odmeny odporca nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie autorskej odmeny za licenciu na verejné použitie hudobných diel

za špecifikované hudobné podujatie s hudobnou produkciou (12. Valentínsky ples dňa 14.02.2015). V
konaní nebolo preukázané, že by odporca do vyhlásenia rozsudku za ne zaplatil. Súd nepodrobil súdnej
kontrole cenu autorskej odmeny, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne stanovená sadzobníkom a
nemal dôvod o správnosti výpočtu pochybovať. Súd návrhu vyhovel, pretože odporca ako dlžník má
povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu za licenciu.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si z dlžnej istiny uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne podľa nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z. s odôvodnením, že medzi účastníkmi ide o obchodnoprávny vzťah. S uvedeným

konštatovaním sa súd však nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, (1) Organizácia kolektívnej správy je
právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy. (2) Oprávnenie na výkon
kolektívnej správy možno udeliť len právnickej osobe, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a
je založená na nepodnikateľský účel podľa osobitného predpisu.

Podľa § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom v čase vzniku záväzkového
vzťahu -16.02.2015), (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2)
Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa

týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 261 ods. 3, 4, 5 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu
-16.02.2015), (3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) štátny orgán,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených

v písmenách a) až d).
(4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb
všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a
a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo

c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov
jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
(5) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi,
pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď
nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu
-16.02.2015), Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj

medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu
v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi
členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,

c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716),

e) z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu
-15.03.2013), (1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené
v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. (2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Ustanovenie § 261 je kogentné. Obsahuje kritéria pre určenie, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pokiaľ záväzkový vzťah nevyhovuje týmto kritériám, vzťahuje
sa naň úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

Pôsobnosť?obchodnéhozákonníkavymedzenávodseku1jedanájednakcharakteromsubjektov,ktoré

do záväzkového vzťahu vstupujú - musí ísť o podnikateľov (§ 2 odsek 2 Obchodného zákonníka), a to na
oboch stranách a súčasne právna úprava vyžaduje súvis s ich podnikateľskou činnosťou. Ako aj vyplýva
zo samotného znenia ust. § 79 ods. 2 autorského zákona, navrhovateľ je síce právnickou osobou,
ale založenou za účelom, ktorý musí byť striktne nepodnikateľský (v opačnom prípade by nemohol
vykonávať kolektívnu správu) . Už z toho vyplýva, že navrhovateľ nemôže vykonávať podnikateľskú

činnosť a nemôže ani spĺňať znaky podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedeného
potom nutne plynie, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom (aj keď odporca je podnikateľom -
obchodnou spoločnosťou) nemôže byť obchodnoprávnym vzťahom podľa § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, pretože nejde o vzťah dvoch podnikateľov. Ďalej nejde ani o obchodnoprávny záväzkový
vzťah podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko ani navrhovateľ ani odporca nie je subjektom

verejného práva (navrhovateľ je občianske združenie registrované Ministerstvom vnútra SR).
Odsek 6 zakladá tzv. absolútne obchodné záväzky, patriace do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. Výpočet záväzkov je taxatívny. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
založený hromadnou licenčnou zmluvou však nie je vzťahom, ktorý by bolo možné podradiť pod výpočet
záväzkov uvedených v odseku 6 cit. ust.

V danom prípade nemožno hovoriť ani o voľbe práva podľa § 262 Obchodného zákonníka, pretože v
zmluve medzi navrhovateľom a odporcom si jej účastníci nedohodli použitie Obchodného zákonníka na
ich právny vzťah. Naopak, hromadná licenčná zmluva zo dňa 16.02.2015 v čl. VII bode g/ zakotvuje,
že vo veciach neupravených touto zmluvou platia ustanovenia autorského zákona a Občianskeho

zákonníka.

Keďže vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nespĺňa kritéria určené v § 261 Obchodného zákonníka,
a tiež vzhľadom na to, že účastníci sa sami aj výslovne písomne dohodli, že ich právny vzťah sa bude
spravovať ust. Občianskeho zákonníka, súd konštatuje, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom

je vzťahom občianskoprávnym, a preto je možné priznať úroky z omeškania len podľa predpisov
občianskeho práva.

Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká vždy bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je však vždy existencia

omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia
pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. I napriek tomu, že úroky z omeškania si
účastníci konania medzi sebou výslovne nedohodli, právo navrhovateľa ako veriteľa požadovať úroky
z omeškania v prípade omeškania odporcu ako dlžníka s plnením peňažného záväzku, vzniká priamo
zo zákona, a to na základe cit. ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania možno

priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.

Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a
z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je

prípustné. Výška priznanej úrokovej sadzby zodpovedá výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej
o 5 percentuálnych bodov k prvému dňu omeškania so splatením dlžnej faktúry, a to vzhľadom na
skutočnosť, že záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013 (hromadná licenčná zmluva zo dňa 15.02.2015),
a preto sa použije ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013.Súd preto priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 364,80 eur od 04.03.2015 (faktúra
splatná dňa 03.03.2015) do zaplatenia a vo zvyšku úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom

priznaného plnenia.

Navrhovateľbolvkonaníneúspešnýlenvpomernenepatrnejčastikcelku(čiastočnézamietnutienávrhu
v časti úrokov z omeškania 4% ročne), preto súd navrhovateľovi proti odporcovi priznal plnú náhradu
trov konania.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku z
návrhu na začatie konania vo výške 21,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania ) vrátane režijného
paušálu, zvýšené o DPH.

Súdpreskúmalnárokuplatnenýnavrhovateľompodľavyhl.MSSRč.655/2004oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a priznal
navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z:

a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti
na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 26,56 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 8,39 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 13a
ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 26,56 eur, režijný paušál podľa § 16

ods. 3 vyhl. vo výške 8,39 eur;

b) náhrady DPH z :

odmienanáhradpodľa§§13aaž16vyhl.vsume13,98eur,atovsúladesustanovením§18ods.3vyhl.,

nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca navrhovateľa
je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Trovy konania činia: náhradu súdneho poplatku v sume 21,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume
83,88 eur. Priznanú náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

navrhovateľa v súlade s § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.