Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/27/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910201174
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5910201174.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Jozefom Turzom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. T.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., zastúpená N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka 1/,
2/ W. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. č. XXX, ktorej pobyt nie je známy, zast. opatrovníkom
N. T., bytom ako navrhovateľka 1/, 3/ MUDr. I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, T. O., T. F.,
navrhovatelia v 1/ až 3/ rade ako dedičia po U. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom P. XXX, U. O., proti odporcom: 1/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Z., D. Z., R. XXX/XX, 2/
Alton Company a.s., so sídlom Nám. A. Hlinku 66, Ružomberok, IČO: 31571662, odporcovia v 1/ a 2/
rade právne zast. JUDr. Vladimírom Herichom, advokátom, so sídlom Dončova 13, Ružomberok a 3/

Agropodnik s.r.o., so sídlom Bešeňová, IČO: 31595120, 4/ N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, F.
a 5/ H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, F., odporcovia v 4/ a 5/ rade právne zast. advokátskou
kanceláriou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO:
47 239 573, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd konanie voči odporcovi v 2. rade z a s t a v u j e .

O trovách konania r o z h o d n e do 30 dní od právoplatnosti výroku rozhodnutia vo veci samej, tak
isto ako aj o trovách štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodná navrhovateľka U. A., zomrelá XX.XX.XXXX, sa vo svojom návrhu domáhala určenia, že je
výlučnou vlastníčkou domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXX o výmere XXX m2 s pozemkom, nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX, pre k.ú.. F., na bývalej adrese F. námestie č. XX v F. (terajšia adresa D.
A.C. XX). Jej právne nástupkyne (dcéry), navrhovateľky v 1. až 3. rade, napriek poučeniu, že môžu
zmeniť návrh z doterajšieho určenia, že U. A. je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností,

keďže stratila smrťou spôsobilosť mať práva a povinnosti, tak neučinili. Naliehavý právny záujem na
určenie vlastníctva U. A. vidia v stave právnej neistoty z dôvodu nezhody medzi skutočným vlastníckym
stavom a stavom zapísaným v Katastri nehnuteľností, kde sú vedení iní vlastníci. U. A. kúpnu zmluvu
zo 07.01.1977, ktorou mala predmetné nehnuteľnosti previesť na Československý štát - Agrochemický
podnik, spoločný poľnohospodársky podnik Liptovský Mikuláš, so sídlom v Závažnej Porube (právny
predchodca odporcu v 3. rade; ďalej len Agrochemický podnik) nikdy nepodpísala. Dôvodom bolo,
že chcela s druhým manželom a ich maloletou dcérou W. (terajšia navrhovateľka v 2. rade) bývať v

predmetnom dome, v byte na prízemí, a jej dcéra z prvého manželstva U. T. (terajšia navrhovateľka v 1.
rade) s manželom N. T. (jej právny zástupca) v byte na poschodí, a to po tom čo sa z domu vysťahuje
po vyporiadaní BSM bývalý manžel M. G.. Jednalo sa o predaj fiktívny, za nápadne nevýhodných
podmienok, a to za sumu 198 459 Kčs podľa znaleckého posudku H. O., ktorá bola v rozpore svtedy platnou oceňovacou vyhláškou 47/1969 Zb. a o najmenej 208 081,60 Kčs nižšia. Vlastníctvo
jej bolo odňaté neoprávnene, a nezákonne komunistickým totalitným režimom, v čase ktorého nemala
možnosť obrany bez existenčných následkov, keďže nebol právnym štátom. Odňatie jej súkromného

vlastníctva bolo prejavom jeho totálnej zvôle, porušením jej ľudských práv podľa čl. 20 Ústavy a konaním
o ktorom hovorí zákon č. 125/1996 Zb. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Kúpnu
zmluvu organizoval komunistický režim cez vtedajší Mestský národný výbor v Ružomberku cestou
jeho zamestnancov, zrejme uvedeného znalca H. O. (vedúci odboru výstavby) a M. G. (vedúci odboru
miestneho hospodárstva a obchodu), ktorý inštruoval a dával príkazy Agrochemickému podniku ako

bývalého manžela U. A., M. G., z nehnuteľností, v ktorých po rozvode býval, dostať. Uvedené vyplýva
z jeho listu z 03.12.1976 č. MH 3438/1978 a následného rozhodnutia č. MH 179/1977 zo 17.02.1977.
Dôvodom bolo, že M. G. bol považovaný za protištátny živel a perzekvovaný, lebo bol štyri alebo päťkrát
stíhaný a odsúdený za to, že sa stýkal s farármi a predával pátričky. So zmluvou bolo manipulované,
keďže mala byť U. A. podľa overovacej knihy Mestského národného výboru Ružomberok pod č.
811/1976 podpísaná 08.09.1976, t.j. takmer 4 mesiace pred jej uzavretím 07.01.1977, čo nie je možné.

Overovacia kniha , kde bol jej podpis overený, sa stratila, a preto neuznávajú podpis na zmluve, ktorý
si nemôžu overiť, a preto vykonanie znaleckého dokazovania na pravosť podpisu U. A. bolo zbytočné.
Aj keď odporca v 3. rade predložil originál kúpnej zmluvy, kde sa nachádza overený podpis U. A. ( a
podpisy ostatných účastníkov konania) tento neuznávajú, jednak pretože v overovacej doložke nie je
č. občianskeho preukazu, ako údaj o predávajúcej, ale aj preto lebo overený odpis kúpnej zmluvy z

Katastra nehnuteľností, ani z bývalého Štátneho notárstva, ktoré im boli vo fotokópii doručené, podpisy
neobsahujú, ale sú len strojom vypísané. So zmluvami bolo preto manipulované. Nelegálnosť vyplýva
aj z bodu č. 8 zmluvy, kde sa uvádza, že nepodlieha registrácii Štátneho notárstva. Znalecký posudok
č. 43/2014 súdom ustanoveného znalca z odboru písmoznalectva, Mgr. Miroslava Koutného, ktorý
konštatoval, že U. A. vlastnoručne podpísala kúpnu zmluvu zo dňa 07.01.1977 neuznávajú, keďže

si vyžidal porovnávací materiál, t.j. 15-20 druhovo zhodných podpisov, ktoré vznikli v období vzniku
spornej listiny v rokoch 1976-1979 a až 80% podpisov použil z iných období (od roku 1968-1975 a
aj z roku 1999) čím porovnával neporovnateľné, keď jediným porovnávacím podpisom s relevantnou
vypovedacou hodnotou by bol podpis v overovacej knihe Mestského národného výboru Ružomberok
pod č. 811/1976, ktorý však nemal k dispozícii. Ďalej namietali výpovede svedkov W. O. (bývalého

predsedupredstavenstvaAgrochemickéhopodniku)aI.M.(zapisovateľkytohtopodniku),ktoríuvádzali,
že uzavretie kúpnej zmluvy iniciovala samotná U. A., a to z dôvodu, že ju nepoznali, nevideli a ich
vedomosti boli len sprostredkované od bývalého riaditeľa Agrochemického podniku, pána T., ktorý bol
taktiež organizátorom aj s miestnymi komunistickými funkcionármi uvedeného predaja. Kúpna zmluva je
neplatná aj z dôvodu, že nemohla byť podpísaná len U. A., ale mal ju podpísať aj M. G., keďže v konaní

9C/157/77 (predtým 4C/137/68) Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši o vyporiadanie BSM, potom
čo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky rozsudkom zo dňa 18.10.1977 sp.zn 2Cz 128/77
zrušil rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo 04.09.1975 č.k. 4C/137/1968-77 v spojení
s opravným uznesením, ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.03.1976 č.k. 14
Co/119/76-90 v spojení s opravným uznesením a vec vrátil okresnému sud na ďalšie konanie, zobrala

U. A. návrh späť a okresný súd uznesením z 25.10.1978, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.01.1979,
konanie zastavil. V dôsledku toho nehnuteľnosti boli naďalej v BSM. Vzhľadom na uvedené nemohol
nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam Agrochemický podnik, a preto sú neplatné aj
ďalšie prevody z neho na Alton company a.s., z neho na O. T., a z nej na manželov S., keďže z nepráva
nemôže vzniknúť právo. O. T. nemohla ani na základe potvrdenia Okresného súdu Ružomberok z

19.05.2005, že predbežné opatrenie, ktorým jej bolo s nehnuteľnosťami zakázané nakladať a zaťažiť
ich, nie je právoplatné a následného výmazu poznámky v Katastri nehnuteľností, s nehnuteľnosťami
nakladať, keďže uznesenie o predbežnom opatrení, aj keď nebolo právoplatné, bolo vykonateľné. Svoje
nároky si v zmysle zákona 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách U. A. neuplatnila z toho dôvodu,
že vtedy tu ešte neboli také ľudské práva ako teraz a nikdy originál zmluvy nevidela.

Odporcovia v 1. a 2. rade považovali návrh za neopodstatnený, keďže neboli predložené žiadne
dôkazy, ktoré by ho preukazovali, t.j. nebolo unesené dôkazné bremeno ohľadne toho, že U. A. zmluvu
nepodpísala. Svedkovia jednoznačne potvrdili, že mala záujem o predaj nehnuteľností. To, že zmluvu
podpísala 06.09.1976 a kupujúci 07.01.1977 jej neplatnosť nemôže zakladať. Kúpna zmluva je platná

ako aj ostatné následné prevody nehnuteľností urobené ich vlastníkmi. Poukázali na to, že nehnuteľnosť
nezakupovali od U. A., ale od Agropodniku s.r.o. Bešeňova za plnú trhovú cenu.Odporca v 3. rade považoval návrh za podaný bez právneho dôvodu a žiadal, aby bol voči nemu
ako právnemu nástupcovi Agrochemického podniku zamietnutý. Z predložených listinných dôkazov,
konkrétne kúpnej zmluvy, ocenenia nehnuteľností a prehlásenia O. U. vyplýva, že nehnuteľnosť

od U. A. nadobudli zákonom predpísaným spôsobom, v predpísanej forme, teda právne perfektným
úkonom. Zmluvu vyhotovovala advokátska kancelária a z jej bodu 10 vyplýva zmluvná voľnosť
účastníkov a z bodu 4 prehlásenie U. A., že je výlučnou vlastníčkou predávaných nehnuteľností. Podpis
predávajúcej na kúpnej zmluve bol úradne overený úradom na to oprávneným, a to Matrikou Mestského
národného výboru v Ružomberku pod č. XXX overovacej knihy, overovací úkon bol riadne spoplatnený

a opatrený pečiatkou. Pravosť podpisu bola potvrdená aj znaleckým posudkom znalca Mgr. Miroslava
Koutného. Kúpna zmluva bola schválená vtedajším nadriadeným orgánom nadobúdateľa, a to Okresnou
poľnohospodárskou správou Liptovský Mikuláš ako to vyplýva z pečiatky. Kúpna cena bola zistená v
znalcom vyhotovenom znaleckom posudku, a je s ňou totožná. Cenu nebolo možné dohodnúť odchylne
od údajov podľa znaleckého posudku, keď po viac 20 rokoch považovali za nedôvodné namietať jej
výšku. Poukázal na prehlásenie O. U., ktorá predala U. A. a M. G. rodinný dom a nemala námietky, aby

U. A. s týmto voľne ako so svojim nakladala, ktoré bolo vystavené pre účely kúpnej zmluvy. Svedkovia
potvrdili, že predaj bol tlačený zo strany U. A., ktorá všetko robila tak rýchlo, aby vyplatila M. G..

Odporcovia v 4. a 5. rade žiadali návrh zamietnuť, pretože vykonaným dokazovaním boli všetky tvrdené
dôvody údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy vyvrátené v celom rozsahu. Znaleckým posudkom znalca Mgr.

Miroslava Koutného bolo zistené, že U. A. vlastnoručne podpísala kúpnu zmluvu. Z výpovede svedkov
I. M. a W. O. vyplynulo, že chodila do Agrpodniku za vecou odpredaja domu a dokonca ho ešte súrila,
keďže ako z pripojeného spisu vyplynulo, potrebovala peniaze na vyplatenie bývalého manžela z titulu
vyporiadania BSM, čo bol aj dôvod predaja. Ničím nepodložené sú tvrdenia, že sa jednalo o neprávosť
páchanú na nej socialistickým režimom. Nebol zistený žiadny dôvod, prečo by to mal režim robiť práve

voči nej a ani, že by to v skutočnosti vôbec robil. Bez akejkoľvek právnej relevancie vo vzťahu k premetu
konania sú ostatné tvrdenia o údajnej nevýhodnosti predaja a údajnej nesprávnosti znaleckého posudku
z roku 1976, o tom, že v dome chcel bývať N. T. a o okolnostiach týkajúcich sa vysporiadania BSM
medzi manželmi G.. Rovnako bez právnej relevancie je skutočnosť, že sú viaceré verzie kúpnej zmluvy
z roku 1977, keďže ani s jednou z týchto skutočností právne predpisy nespájajú a ani nikdy nespájali

právny následok v podobe neplatnosti právneho úkonu. Aj keby sa kúpna zmluva z akéhokoľvek dôvodu
ukázala ako neplatná, čo sa však nestalo, nedošlo by na základe nej síce k prevodu vlastníckeho práva,
avšak nepochybne na základe nej došlo k prevodu faktickej držby, ktorá po uplynutí 10 rokov zakladala
právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka si
odporcovia v 4. a 5. rade môžu započítať do doby vydržania aj dobu, po ktorú mali vec v držbe ich právny

predchodcovia, ktorými boli Agropodnik Liptovský Mikuláš celkovo 15 rokov, Alton company 5 rokov, O.
T. 4 roky, čo predstavuje nepretržitú držbu po dobu 24 rokov, keď sami od nadobudnutia nehnuteľností
od 29.05.2005 do rozšírenia návrhu voči ním držia nehnuteľnosť oprávnene a dobromyseľne po dobu
takmer 10 rokov. S časom, ktorý mali vec v držbe ich právny predchodcovia to predstavuje 34 rokov, z
ktorého dôvodu poukazovali na vydržanie predmetných nehnuteľností do ich vlastníctva. Navrhovatelia

sa nemôžu odvolávať na všeobecné ustanovenia o ochrane vlastníckeho práva a ochrany svojich práv
z čias neslobody, počas socializmu, keďže tento padol v roku 1989 a návrh bol podaný po 11 rokoch,
pričom vlastnícke právo odporcov požíva takú istú právnu ochranu. Predbežné opatrenie bolo vydané
v apríli 2001, avšak uznesením Krajského súdu v Žiline bolo právoplatne zrušené 23.01.2002, od vtedy
žiadne predbežné opatrenie nie je a O. T. mohla s nehnuteľnosťami nakladať a odporcovia v 4. a 5.

rade ich kupovali nezaťažené. K zosúladeniu evidenčného stavu so skutkovým stavom došlo práve na
základe potvrdenia vydaného súdom.

Svedok W. O. na pojednávaní uviedol, že ako predseda predstavenstva bývalého Agrochemického
podniku, spoločného poľnohospodárskeho podniku, bol jeho riaditeľom, už mŕtvym pánom T.

presvedčovaný, tak isto ako aj predstavenstvo, že prišla nečakane dobrá ponuka od vlastníčky, ktorá
za ním chodí, na odkúpenie predmetného domu, v ktorom by zriadili agrolaboratórium. Oni neuvažovali
s rozšírením, z ich strany záujem preto o to nebol, ale T. presvedčil predstavenstvo, ktoré zaujalo
stanovisko, že sa to kúpi a uzavrela sa kúpna zmluva. Kúpnu zmluvu podpísala vlastníčka ako aj
on. Nehnuteľnosť bola ocenená a na základe právoplatného ocenenia sa aj zaplatila kúpna cena. Do

ocenenia nebolo zasahované, lebo záujem takéto niečo robiť nebol a takéto prednesy neboli nikdy ani
na predstavenstve. Nebol prítomný pri tom, keď prišla ponuka pre riaditeľa.Svedkyňa V. M. na pojednávaní uviedla, že v Agrochemickom podniku pracovala od 11.08.1976.
U. A. chodila na podnik do Závažnej Poruby, bola tam najmenej dvakrát a mala záujem odpredať
nehnuteľnosť. Ona sa s ňou nikdy nerozprávala, vedela o tom z predstavenstva, kde sa táto otázka

rozoberala, keďže robila zápisnicu aj korešpondenciu.

Znalec Mgr. Miroslav Koutný k námietkam N. T. k znaleckému posudku na pojednávaní uviedol, že súdu
spresnil aké listiny mu majú byť predložené na znalecké skúmanie, dostal ich a na nich porovnávacie
podpisy za dlhšie časové obdobie ako žiadal, a tieto nevykazovali žiadnu zmenu, odchýlky, boli relatívne

stabilné a vykazovali aj v tomto dlhom časovom období druhovú stálosť aj tvarovo. Na otázku N. T., či
by ako porovnávací podpis nebol relevantnejší podpis U. A. v overovacej knihe z 08.09.1976 uviedol, že
ak by tento podpis v knihe mal, nemohol by to byť v žiadnom prípade porovnávací podpis, lebo vznikol
priamo v súvislosti so spornou listinou a musel by ho považovať za sporný podpis č.2. Názory N. T., ako
laika, nepovažoval za relevantné a jediným relevantným kritériom na iný názor by mohli byť len závery
kontrolného znaleckého posudku, ktorý navrhovatelia nenavrhli vykonať.

Súd sa oboznámil s originálom kúpnej zmluvy uzavretej U. A., predtým vydatá G., rod. S., na základe
ktorej, ako výlučná vlastníčka rodinného domu v F., na F. námestí č. XX, podľa rozsudku Okresného súdu
v Liptovskom Mikuláši č. 4C/137/68 zo dňa 04.09.1975, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. 14Co/119/76 zo dňa 12.03.1976, doplnených uznesením Okresného súdu v Liptovskom

Mikuláši č. 4C/137/68, ktorý dom je zapísaný v pozemkovej knihe Mesta Ružomberok v záp. č. XXXX
mpč. XXX a je vedený v evidencii nehnuteľností mesta Ružomberok v ev. liste č. XXXX mpč. XXX
odpredáva tento aj s pozemkom, na ktorom je postavený a so všetkým príslušenstvom Agrochemickému
podniku, spoločnému poľnohospodárskemu podniku Liptovský Mikuláš so sídlom v Závažnej Porube,
zastúpenému riaditeľom F. T. a predsedom predstavenstva W. O. za kúpnu cenu určenú znalcom H.

O. dňa 16.05.1976, ktorá činí 198 459 Kčs a bude uhradená k rukám predávajúcej cestou Slovenskej
štátnej sporiteľne do 15 dní po tom, ako bude zmluva všetkými účastníkmi podpísaná, pričom prehlasuje,
že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, že tieto doteraz nikomu nescudzila, nijako ich
nezaťažila a, že ich prevod nie je obmedzený, pričom tak isto ako ostatní účastníci prehlásuje, že táto
zmluva, ktorú si pred podpisom prečítala, jej porozumela, sa zhoduje s jej slobodnou a vážnou vôľou, že

ju neuzavrela v tiesni, za nevýhodných podmienok, ani sa neplnilo viac ako je v zmluve uvedené, a preto
ju vlastnoručne podpisuje s tým, že zmluva bola predávajúcou podľa knihy na overovanie Mestského
národného výboru Ružomberok, podpísaná pod č. 811/1976 dňa 08.09.1976 a kupujúcim 07.01.1977,
a vyhotovená advokátskou poradňou, pracovisko Ružomberok, JUDr. Adamcom, ďalej so znaleckým
posudkom znalca H. O. zo 16.05.1976, kde rodinný dom ohodnotil na 189 587 Kčs, dieľnu a vonkajšie

úpravy 7 000Kčs, a stavebný pozemok 1872 Kčs, celková hodnota nehnuteľností 198 459 Kčs, ďalej
s fotokópiou overeného odpisu predmetnej kúpnej zmluvy, ďalej so zápisnicou napísanou 07.01.1977
v advokátskej poradni, pracovisko Ružomberok za prítomnosti F. T., W. O., U. A., rod. S., JUDr. C.
V., advokáta advokátskej poradne Ružomberok, Ž. N., administratívnej pracovníčky, z ktorej vyplýva,
že zástupcovia Agrochemického podniku v uvedený deň podpísali kúpnu zmluvu, ktorou podnik od U.

A. odkúpil dom č. XX na F. námestí v F., opatrili ju aj podnikovou pečiatkou a súčasne prehlásili, že
dohodnutú kúpnu cenu 198 459 Kčs poukážu na jej meno, v lehote v zmluve dohodnutej a súčasne
žiadajú, aby im originál kúpnej zmluvy bol čím prv zaslaný, lebo tento potrebujú k ďalšiemu konaniu v
súvislosti s uvoľnením predmetného bytu pre svoje vlastné účely, ktorú zápisnicu podpísali vrátane U.
A., ďalej s prehlásením O. U., rod. W. z XX.XX.XXXX, že ešte v roku 1951 odpredala manželom M.

G. a U. G., dnes vydatej A., rod. S., rodinný dom v F. na F. námestí č. XX so všetkým príslušenstvom
a pozemkom, na ktorom je tento dom postavený, v dôsledku čoho si k nehnuteľnostiam žiadny
nárok nečinní, nemá námietok proti tomu, aby U. A., ktorá sa medzi časom stala výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností podľa rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č. 4C/137/68 s
týmito voľne, ako so svojimi nakladala, ďalej s výpisom z pozemkovej knihy mesta Ružomberok záp. č.

XXXXmpč.XXX,zktoréhovyplýva,žeakoposlednávlastníčkapredmetnýchnehnuteľnostíjeevidovaná
O. U., rod. W., ďalej s výpisom z LV XXXX k evidenčnému listu č. XXXX, z ktorého vyplývajú prevody z
Československého štátu Agrochemický podnik, spoločný poľnohospodársky podnik Liptovský Mikuláš
so sídlom v Závažnej Porube na Alton company a.s. Ružomberok a následne na O. T., ďalej s LV č.
XXXX z 23.02.2001, kde predmetné nehnuteľnosti sú vedené na O. T., rod. H., ďalej s oznámením

Okresného úradu v Ružomberku zo dňa 18.11.1999, že osvedčovacia kniha Mestského národného
výboru v Ružomberku z roku 1976 sa nenachádza ani na Obvodnom úrade v Ružomberku, ani v
Štátnom archíve v Liptovskom Mikuláši, ani na Mestskom úrade Ružomberok, ďalej s listom oboru MH a
obchodu MsNV v Ružomberku č. MH 3438/1976 z 03.12.1976 Agrochemickému podniku, spoločnémupoľnohospodárskemu podniku Liptovský Mikuláš, so sídlom v Závažnej Porube, v ktorom na jeho list
zo dňa 27.10.1976, zn. 179/76, vo veci uvoľnenia rodinného domu v Ružomberku na F. námestí č.
d. XX pre Agrochemický podnik oznamujú, že jeho požiadavku sa snažili riešiť osobným pohovorom

s M. G., v tom zmysle, aby sa dobrovoľne presťahoval do náhradného bytu, ktorý mu pridelí tunajší
MsNV. Menovaný ponuku odmietol, pretože sa cíti majiteľom domu a z tohto sa neodsťahuje pokiaľ
nebude spravodlivo prevedené majetkové vysporiadanie. Na základe uvedeného predmetnú záležitosť
možno riešiť nasledovným spôsobom: 1) Prevediete výkup predmetného domu aj za podmienky, že
v ňom býva M. G. s tým, že požiadate tunajší MsNV o potvrdenie, že realizáciou kúpy nevznikne

bytový problém, resp. ako bude tento riešený. 2.) Po kúpe domu požiadate o zmenu charakteru na
nebytové priestory s uvedeným dôvodu. 3.) Požiadate MsNV Ružomberok o zrušenie práva užívať byt
pre menovaného z dôvodu verejného záujmu a o pridelenie náhradného bytu. Vedúci odboru M. G.,
na vedomie U. A., ďalej s rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor miestneho hospodárstva
a obchodu v Ružomberku, č. MH 179/1977 zo 17.02.1977, podpísaný vedúcim J. G., ktoré rozhodnutie
bolo doručené Agrochemickému podniku a U. A., ktorým súhlasil, aby predmetné byty boli používané

na iné účely ako na bývanie, a to pre potreby Agrochemického podniku, ktorý je vlastníkom predmetnej
budovy, z odôvodnenia, ktorého vyplýva, že MsNV preskúmal žiadosť o zmenu charakteru na iné účely
dvoch bytových jednotiek v dome na ulici F. námestie č. XX v F., ktorého majiteľom je Agrochemický
podnik Liptovský Mikuláš so sídlom v Závažnej Porube a zistil, že uvedený podnik vykúpil predmetný
dom za účelom vytvorenia podmienok pre vlastnú činnosť, pretože inej možnosti nemal. Žiadosti bolo

potrebné vyhovieť tiež z toho dôvodu, že v danom prípade ide o pomoc poľnohospodárstve. Proti
uvedenému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, ďalej so znaleckým
posudkom znalca L. O. č. 021/2001, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti ocenené k 08.02.2001, ďalej
so znaleckým posudkom V. O., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. 15/2010 zo
dňa 19.11.2010, ďalej s potvrdením okruhu dedičov od Notárskeho úradu JUDr. Viery Hámorskej po

nebohej U. A., rod. S. zo dňa 05.01.2011, ďalej s výpisom z LV č. XXXX na predmetné nehnuteľnosti zo
06.11.2011,kdeakoichvlastnícisúuvedeníodporcav4.a5.rade,ďalejsoznaleckýmposudkomsúdom
ustanoveného znalca z odboru písmoznalectvo - ručné písmo (identifikácia pisateľa) Mgr. Miroslava
Koutného, ktorého úlohou bolo po oboznámení sa s porovnávacím materiálom určiť, či pôvodná
navrhovateľka U. A. vlastnoručne podpísala kúpnu zmluvu zo dňa 07.01.1977, ktorý konštatoval, že pri

analýze spornej písomnosti a jej mikroskopickým skúmaním neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce
technickému falšovaniu podpisu, v okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených
ťahoch resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovanie) to znamená, že sporný podpis je
výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby a U. A. vlastnoručne podpísala kúpnu
zmluvu zo dňa 07.01.1977, ďalej s kúpnou zmluvou uzavretou medzi odporkyňou v 1. rade a odporcami

v 4. a 5. rade, ktorou na nich previedla predmetné nehnuteľnosti zo dňa 30.05.2005 a s návrhom na jej
vkladvKatastrinehnuteľností,ďalejsozmluvouozriadenízáložnéhoprávanapredmetnénehnuteľnosti,
uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava a odporcami v 4. a 5. rade zo dňa
20.06.2005 na zabezpečenie sumy, ktorá im bola poskytnutá na základe zmluvy o financovaní bývania
zo dňa 20.06.2005, a s návrhom na vklad tohto záložného práva do Katastra nehnuteľností zo dňa

20.06.2005, ako aj s prehľadom splácania poskytnutého úveru odporcami v 4. a 5. rade, ďalej s
potvrdením Okresného súdu Ružomberok zo dňa 19.05.2005, ktorým sa potvrdzuje, že na súde je
vedené konanie 6C/69/01 (U. A. c/a O. T. a spol. o určenie vlastníckeho práva + predbežné opatrenie);
v uvedenom spore bolo dňa 04.04. vydané predbežné opatrenie, ktoré však nie je do dnešného dňa
právoplatné, ktoré potvrdenie sa vydáva na valstnú žiadosť JUDr. Vladimíra Hericha, právneho zástupcu

odporkyne v 1. rade, ďalej s výpisom z Obchodného registra na odporcu v 2.rade, z ktorého vyplýva, že
na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 26CbR/250/2011-149 zo dňa 01.10.2012, ktorým bol
zrušenýbezlikvidáciesavzmysle§68ods.9ObchodnéhozákonníkazobchodnéhoregistraOkresného
súdu Žilina dňom 08.01.2013 vymazáva.
Ďalej sa súd oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9C/157/77

(predtým 4C/137/68) obsahujúcim návrh navrhovateľky U. A., rod. S., zastúpenej advokátskou poradňou
na vyporiadanie BSM s rozvedením manželom M. G., zo dňa 20.06.1968, kde pri predmetných
nehnuteľnostiach uviedla hodnotu 40 000 Kčs a žiadala ich prikázať do svojho vlastníctva, so znaleckým
posudkom predloženým U. A. od znalca z odboru stavebníctva Y. C. z 08.12.1969, kde rodinný dom
ohodnotil na 136 938,75 Kčs, vonkajšie úpravy 1800 Kčs, a pri pozemku uviedol jednotkovú cenu 8 Kčs

za m2 do výmery 800 m2, so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca z odboru stavebníctvo
N. N. z 27.12.1970, kde rodinný dom ohodnotil na 116 812 Kčs a dielňu na 150 Kčs, so zápisnicou
o pojednávaní z 03.09.1975, na ktorom M. G. uviedol, že dom je prehodnotený, lebo chátra a je mu
jedno, či bude prikázaný jemu alebo U. A., požaduje z neho polovicu. Na otázku súdu, či je ochotnýzložiť do depozitu súdu výplatok z podielu domu, odpovedá, že nie, lebo ja nemám peniaze. Dom
nech si predá., so zápisnicou o pojednávaní zo 04.09.1975, kde zástupca navrhovateľky uviedol, že
žiada, aby celý majetok bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorá je ochotná vyplatiť

odporcovi na úplné vyrovnanie čiastku 60 038 Kčs a súhlasí aj so znaleckým posudkom znalca N., s
rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 4C/137/68-77 zo dňa 04.09.1975, ktorým bolo
vyporiadané BSM U. A. a M. G. tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky patrí okrem uvedených
hnuteľných vecí aj rodinný dom č. XX, nachádzajúci sa v F. na F. námestí (pričom sa vychádzalo z
hodnoty nehnuteľnosti 116 962 Kčs v zmysle ohodnotenia znalcom Ing. N.), s povinnosťou výplaty

odporcovi za jeho podiel 64 418,50 Kčs, voči ktorému sa čo do trov konania odvolala navrhovateľka
a odporca z dôvodu, že nebol do vyporiadania BSM pojatý obnos predstavujúci osobné motorové
vozidlo,jehovkladyanebolizohľadnenéveci,ktorázobralanavrhovateľka,sozápisnicouzpojednávania
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14 Co/119/76 zo dňa 12.03.1976 a na ktorom bol vyhlásený
rozsudok, ktorým krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o pririeknutí veci patriacich do
BSMzmeniltak,ženavrhovateľkemimovecíuvedenýchvovýrokovejčasti prvostupňovéhorozhodnutia

pririekol do vlastníctva ďalej tri obrazy v hodnote 150 Kčs, v chladničku v hodnote 50 Kčs, elektrickú
práčku v hodnote 50 Kčs, vysávač 50 Kčs, elektrický sporák v hodnote 100 Kčs, vo výroku pokiaľ
navrhovateľka bola uznaná povinnou vyplatiť odporcovi sumu 64 418,50 Kčs do 15 dní ho zmenil
tak, že navrhovateľka sa zaväzuje vyplatiť odporcovi na úplné vyrovnanie sumu 64 617 Kčs , ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť 08.05.1976, s návrhom U. A. z 25.08.1978 na doplnenie rozsudku

4C/137/68, pretože v ňom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici nie sú uvedené
žiadne údaje evidencie nehnuteľností vzťahujúce sa ne predmetný dom a nemôže dosiahnuť založenie
vlastníckeho listu v príslušnej evidencii nehnuteľností, s doplňujúcim uznesením zo dňa 27.08.1976,
ktorým Okresný súd doplnil svoj rozsudok v prvom odstavci výrokovej časti tak, že súd vysporiadava
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky patrí rodinný

dom nachádzajúci sa v Ružomberku na F. námestí, vedený v ev. nehnuteľností mesta Ružomberok v
evidenčnomlisteč.XXXXmap.č.XXXč.d.XXX/XX,sodvolanímM.G.protitomutouzneseniuzdôvodu,
že podal odvolanie proti rozsudku vo veci samej, s uznesením Krajského súdu v Žiline 14 Co/577/76
zo dňa 29.10.1976, ktorým Krajský súd napadnuté opravné uznesenie potvrdil s tým, že rozsudok
Okresného súdu má v prvom odseku správne znieť: súd vysporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo

účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky patrí rodinný dom nachádzajúci sa v
Ružomberku na F. nám., vedený v EN mesta Ružomberok na evidenčnom liste XXXX parc.č. XXX
pod č.p. XXX/XX, s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp.zn. 2Cz 128/77
zo dňa 18.10.1977, ktorým boli rozsudky okresného súdu v spojení s opravným uznesením, ako aj
krajského súdu v spojení s opravným uznesením, zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, so zápisnicou o pojednávaní z 15.02.1978, v ktorej sa konštatuje,
že odporca dňa XX.XX.XXXX zomrel, ďalej so zápisnicou o pojednávaní z 25.10.1978 spísanou v
prítomnosti navrhovateľky U. A. a odporkýň U. T., Dr. I. M. a pani A., počas ktorého navrhovateľka
uviedla, že dôjde k pokonaniu medzi dedičmi v dedičskom konaní a ňou, a preto návrh na vyporiadanie
BSM berie späť, s čím odporkyne súhlasili, preto uznesením súd pripustil späťvzatie návrhu a konanie

zastavil, a ďalej s predmetným uznesením.
Ďalej sa súd oboznámil s dedičským spisom po nebohom M. G. sp.zn. D 215/1978 Štátneho notárstva
v Liptovskom Mikuláši, z ktorého zápisnice o predbežnom šetrení z 27.02.1978 (č.l. 3 až 4) sú ako
dedičia po nebohom zistení: U. T., Dr.I. M., maloletá M. A., zastúpená O. A. , s protokolom č. 3009,
kde r.č. 1.mpč. XXX Dom č.p. XXX s dvorom 70 štvorcových siah je vo výlučnom vlastníctve O. U.,

rod. W. v celosti, s dotazom Agrochemického podniku na štátne notárstvo zo 27.02.1978 (č.l. 9a-10),
kde upozorňuje, že odkúpil rodinný dom v Ružomberku na F. námestí č.p. XX, ktorý bol ohodnotený
oprávneným znalcom H. O. a dňa 20.01.1977 bolo poukázané cestou Štátnej sporiteľne v Poprade na
meno U. A. 198 459 Kčs, a v ktorom sa domáhali z dôvodu, že M. G. v dome býval aj po jeho odpredaní
zaplatenia nájomného ako i nájomného, ktoré poberal od jeho bývalých nájomníkov, ktorý spis obsahuje

a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cz 128/77 zo dňa 18.10.1977 (č.l. 17), ako aj
uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši 9C/157/77 z 25.10.1978, so zápisnicou napísanou na
Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši na pojednávaní 06.06.1978 (č.l. 20a-22), na ktoré sa dostavil
splnomocnený zástupca dcéry poručiteľa U. T., N. T. a splnomocnená zástupkyňa Dr. M. U. A., ktorá
uviedla, že dom č. XX v Ružomberku som po právoplatnosti rozsudkov o vyporiadaní BSM predala

Agrochemickému podniku v Liptovskom Mikuláši. Tento dom pripadol do výlučného vlastníctva mne
spolu s hnuteľnými vecami podľa rozsudku Okresného súdu v Lliptovskom Mikuláši 4C/137/68, pričom
som bola zaviazaná poručiteľovi vyplatiť náhradu za jeho podiel sumu 64 617 Kčs, ktoré som aj zložila
u SŠS v Ružomberku, suma bola predisponovaná do SŠS v Liptovskom Mikuláši, s oznámením Štátnejsporiteľne, okresná pobočka Liptovský Mikuláš z 05.07.1978 (č.l. 27) na základe žiadosti Štátneho
notárstva v Liptovskom Mikuláši, že Lýdia Poliaková na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. 4C 137/68 zo dňa 12.03.1976 zložila v SŠS v Ružomberku sumu 64 617 Kčs, z ktorej bola

pre MsNV v Ružomberok odvedená aj daň z príjmov obyvateľstva v sume 10 210,25 Kčs, a konečný
zostatok kúpnej ceny v sume 54 406,75 Kčs je zložený na meno Lýdia Poliaková na účte v SŠS
v Liptovskom Mikuláši, so zápisnicou z pojednávania zo dňa 11.07.1978 (č.l. 29-30) napísanou za
prítomnosti U. A., Dr. M., N. T., splnomocneného zástupcu U. T., na ktorom bolo prevedené oboznámenie
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2Cz 128/77 zo dňa 18.10.1977, ktorým sa rozsudky Okresného súdu

vLiptovskomMikuláši4C/137/68akoajrozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystrici14Co119/76zrušujú
a vec sa vracia na ďalšie nové konanie a rozhodnutie. Citovanými rozsudkami bolo vyporiadané BSM
poručiteľa a rozvedenej manželky U. A.. Rozvedená manželka ako aj prítomná Dr. I. M., splnomocnený
zástupca N. T. na dotaz Štátneho notárstva vyslovene súhlasia s tým, aby podľa § 34 Notárskeho
poriadku sa zisťovalo, aký majetok bol medzi účastníkmi spolunadobudnutý a po zistení, aby štátne
notárstvo podľa § 35 notárskeho poriadku rozhodlo, čo zo spolunadobudnutého majetku predstavuje

majetok poručiteľa. Z prevedeného dokazovania a súhlasného udania účastníkov predstavuje potom
spolunadobudnutý majetok poručiteľa a rozvedenej manželky len hnuteľné veci. Z udania rozvedenej
manželky sa zisťuje, že po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu 4C/137/68 zo dňa 04.09.1975
doplneného rozsudkom 4C/137/68 zo dňa 27.08.1976 v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Banskej
Bystrici 14Co/119/1976 zo dňa 12.03.1976 a 14Co/577/76 zo dňa 29.10.1976, rodinný dom č. XX

s príslušenstvom v Ružomberku, ktorý bol spolunadobudnutým majetkom poručiteľa a rozvedenej
manželky platnou kúpnopredajnou zmluvou, ako výlučná vlastníčka previedla Agrochemickému podniku
n.p. Liptovský Mikuláš so sídlom v Závažnej Porube. Kúpna cena bola 190 000 Kčs. Za daného
skutkového stavu, potom táto suma zobrazuje predmetnú nehnuteľnosť predstavujúcu bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov, so zápisnicou z pojednávania zo dňa 23.03.1979 (č.l. 45-46) spísanej za

prítomnosti U. A., U. T., I. M. a za maloletú M. A., ONV OSD, kde boli podrobne zopakované doterajšie
výsledky konania č.l. 1 až 43, menovite podrobne rozobraná zápisnica o podrobnom vyšetrení po
jednotlivých položkách, výsledky konania z pojednávania 06.06.1978, 11.07.1978, rozsudok okresného
súdu 4C/137/68 spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SSR 2 Cz 128/77. Zo spisu okresného súdu 9C
157/77, z uznesenia zo dňa 25.10.1978, ktoré sa stalo právoplatným 21.01.1979 sa zisťuje, že konanie o

vyporiadanie BSM poručiteľa rozvedenej manželky bolo zastavené. Z udania účastníkov a prevedeného
šetrenia vo veci podľa § 34 Notárskeho poriadku sa zisťuje, že poručiteľ mal s rozvedenou manželkou
v BSM popísaný hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok, t.j. rodinný dom v Ružomberku, F. námestie
XX s príslušenstvom. Rodinný dom bol rozvedenou manželkou platnou kúpnopredajnou zmluvou (viď
zápisnicu z č.l. 20a) odpredaný. Konštatuje sa, že rozvedená manželka poukázala poručiteľovi po prvom

ukončení vysporiadania BSM SŠS v Liptovskom Mikuláši výplatok v sume 64 618 Kčs, z ktorého po
odvedení dane z príjmov ostala suma 54 406,75 Kčs, ktorá skutočnosti predstavuje potom podiel
poručiteľa na spolunadobudnutom majetku. Bolo vyhlásené rozhodnutie, Štátne notárstvo podľa § 34
Notárskeho poriadku určuje, že ako hodnota vyššie rozvedených spolunadobudnutých hnuteľných aj
nehnuteľných vecí, patrí do dedičstva suma 54 406,75 Kčs, účastníci boli poučený, že proti tomuto

rozhodnutiuniejeprípustnéodvolanie,môžuvšakpodaťnámietky,atoakorozvedenámanželka,takdeti
poručiteľa ako aj zástupca maloletej, a potom bude štátne notárstvo pokračovať podľa § 18 Notárskeho
poriadku. Všetci prítomní výslovne prehlásili, že sú s týmto rozhodnutím spokojní, nežiadajú osobitné
písomnédoručenie.Následnebolnazákladetýchtoúdajovúčastníkovaceléhovykonanéhošetrenia,vo
veci vykonaní súpis aktív a pasív, a bolo vykonané vyporiadanie dedičstva spočívajúceho v zostatkoch

na účtoch poručiteľa, osobného auta Škoda 1202 ŠPZ LM 03-81, ako aj s predmetným rozhodnutím
štátneho notárstva z 23.01.1979.
Ďalej sa súd oboznámil so spisom Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši RI 1696/92 obsahujúcim
kúpnu zmluvu, ktorou Agropodnik Liptovský Mikuláš, spoločný podnik, previedol na Alton company a.s.
predmetné nehnuteľnosti, ktorá bola zaregistrovaná 04.12.1992.

Ďalej so spisom Okresného úradu Ružomberok, odbor katastrálny V 779/97 obsahujúcim kúpnu zmluvu
zo dňa 19.06.1997, ktorou Alton company a.s. previedol na O. T., predmetné nehnuteľnosti ktorej vklad
bol povolený 07.08.1997, vrátane návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.Podľa § 7 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. §-u, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa ods. 2 cit. §-u, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je

neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.
Podľa ods. 3 cit. §-u, dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde
osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
Podľa ods. 4 cit. §-u ,návrh nemôže byť odvolaný
a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred

uplynutím tejto lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

Podľa § 43b ods. 1 písm. a), b), c) Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a)
uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Podľa§ 43cods.1Občianskehozákonníka,včasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolnávrhurčený,

alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. §-u, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Podľa ods. 3 cit. §-u, neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom
bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa ods. 3 cit. §-u, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.Podľa ods. 3 cit. §-u, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov
súd.
§ 149 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzavretia zmluvy, neobsahoval ods. 4, ktorý bol doplnení

novelou od 01.04.1983, v znení ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach

a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, tento zákon sa vzťahuje
na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a
pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktmi, urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára
1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej

práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských
práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zmiernenie následkov

majetkových a iných krívd spôsobených občianskoprávnymi úkonmi, správnymi aktmi alebo inými
protiprávnymi postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období, spočíva vo vydaní veci alebo v poskytnutí
finančnej náhrady alebo v zrušení niektorých správnych aktov, prípadne v úpravách v oblasti sociálneho
zabezpečenia,
a) ak je to v zákone výslovne ustanovené,

b) ak k nim došlo na základe ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon zrušuje, alebo
c) ak bol dôsledkom politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské
práva a slobody.
Podľa ods. 2 cit. §-u, politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona rozumie postihnutie osôb, ktoré
vzniklo

a) v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským konaním a
občianskymi postojmi, alebo
b) ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej skupine alebo
vrstve.
Podľa ods. 3 veta prvá cit. §-u, postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody

sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods.
1 zákona.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, oprávnenou osobou je fyzická
osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky a má trvalý pobyt na jej území.
Podľa ods. 2 písm c/ veta prvá cit. §-u, ak osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch
uvedených v § 6 ,
zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2 , alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a
majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby, ktorej vec prešlado vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 , všetci rovným dielom;

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, povinnými osobami sú štát
alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia, s výnimkou
a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo
účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka však neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od
právnických osôb po 1. októbri 1990,

b) cudzích štátov.

Podľa § 5 ods. 1 veta prvá zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, povinná osoba vydá
vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob
jej prevzatia štátom.
Podľa ods. 2 cit. §-u, na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do šiestich mesiacov odo

dňa účinnosti tohto zákona, inak jej nárok zanikne.
Podľa ods. 4 cit. §-u, ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže oprávnená osoba
uplatniť svoje nároky na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 6 ods. 1 písm. g/ zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, povinnosť vydať vec sa

vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát na základe kúpnej zmluvy uzavretej
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Podľa ods. 2 cit. §-u , povinnosť vydať vec sa vzťahuje aj na ďalšie prípady neuvedené v odseku 1, ktoré
spadajú pod § 2 ods. 1 písm. c) zákona, ako aj na prípady, keď štát prevzal vec bez právneho dôvodu.

Podľa § 35 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, tento zákon nadobúda účinnosť
1.aprílom 1991.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a
právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 18 veta prvá zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(Notársky poriadok), ak štátne notárstvo nemôže rozhodnúť preto, že jeho rozhodnutie závisí od
skutočnosti, ktorá ostala medzi účastníkmi sporná i po vyšetrení vykonanom štátnym notárstvom na jej
objasnenie, a ak nemožno dosiahnuť medzi účastníkmi dohodu, štátne notárstvo preruší konanie až do
rozhodnutia o spornej skutočnosti v súdnom, prípadne v inom konaní.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym
notárstvom (Notársky poriadok), ak mal poručiteľ s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve, štátne notárstvo rozhodne o všeobecnej cene tohto majetku v čase smrti poručiteľa a
podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a

čo patrí pozostalému manželovi. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá ostala medzi pozostalým
manželom a niektorým s dedičov sporná, postupuje štátne notárstvo podľa § 18.

Podľa § 35 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (Notársky
poriadok), štátne notárstvo zistí majetok poručiteľa a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Pokiaľ medzi

účastníkmi ostali sporné aktíva alebo pasíva, postupuje podľa § 18.

Podľa § 6 Vyhlášky č. 23/1964 Zb, ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností,
zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe overených odpisov, prípadne
originálov

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a po vykonanom dokazovaní súd dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom:Pôvodná navrhovateľka U. A., ktorá sa vo svojom návrhu domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou
domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXX, o výmere 218 m2 s pozemkom, nehnuteľnosť vedená na LV
č. XXXX, pre k.ú. F., v priebehu konania 17.06.2004 zomrela, čím stratila spôsobilosť mať práva a

povinnosti (§ 7 ods. 2 veta prvá OZ), a teda byť vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Jej právny
nástupcovia, navrhovatelia v 1. až 3. rade, napriek poučeniu, že môžu zmeniť návrh z doterajšieho
určenia, že U. A. je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, tak neučinili, a preto neexistuje na ich strane
naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP na takomto určení. Naliehavý právny záujem na
takomto určení neexistuje aj z toho dôvodu, že U. A. si mohla vzhľadom na ňou tvrdené skutočnosti

o majetkovej krivde, ktorá sa jej stala predmetnou kúpnou zmluvou, resp. prevzatím nehnuteľností
štátom bez právneho dôvodu, v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti rešpektujúcej práva
občanov a to v dôsledku politickej perzekúcie a postupom porušujúcim jej všeobecne uznávané právo na
vlastníctvo, ako oprávnená osoba uplatniť proti právnemu predchodcovi odporcu v 3. rade , ako osobe
povinnej, v zákonne stanovených prekluzívnych lehotách, nárok na vydanie predmetných nehnuteľností
(§ 1 ods. 1, §2 ods. 1,2, 3, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 4, § 6 ods. 1 písm. g, ods.2 z.č.

87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách), čo však neučinila. Po uplynutí reštitučných lehôt, už nie
je možné uplatniť si všeobecnou vlastníckou žalobou určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Reštitučné predpisy majú povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý predstavuje
lex generalis. Ak zmeškala lehotu na uplatnenie reštitučného nároku, nemohla sa brániť žalobou o
určenie vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka s odvolaním sa na nepremlčateľnosť

vlastníckého práva (§ 100 ods. 2 veta prvá OZ). Z povahy reštitučných zákonov ako predpisov
špeciálnychvyplýva,ženárokynimiupravenéniejemožnériešiťinak,nežpodľaichustanovenívzmysle
všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a osobitnom (lex specialis derogat legi generali). Ak stanoví
reštitučný predpis určité podmienky pre uplatnenie reštitučného nároku, nie je možné, ten istý nárok
uplatňovať podľa iného predpisu (Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by naďalej bolo možné domáhať

sa určenia vlastníckeho práva , bola by hromadne narušená právna istota osôb, ktoré až potom, čo
bolo zrejmé, že k vydaniu nehnuteľnosti podľa reštitučných predpisov už nedôjde, na základe riadnych
právnych skutočností tieto nehnuteľnosti získali od povinnej osoby (Alton company a.s.), ako aj právna
istota budúcich nadobúdateľov tohto majetku (O. T. a manželov S.). Vzhľadom k rozsahu socializácie
majetku v rokoch 1948-1989, by išlo už o neistotu v značnom rozsahu a takýto stav by bol v rozpore s

požiadavkou právneho štátu (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III Ús 177/2013 z 24.04.2013) keďže
reštitučné nároky by sa dali uplatňovať donekonečna, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Od márneho
uplynutia lehôt na uplatnenie reštitučného nároku nie je možné oprávnenú osobu naďalej považovať za
vlastníka veci, a týmto okamihom končí aj zákaz prevodu nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje reštitučný
nárok, povinnou osobou na tretiu osobu. V konaní nebola preukázaná žiadna politická perzekúcia U.

A., ani postup porušujúci jej práva komunistickým režimom, pričom toto nebolo preukázané ani pri jej
bývalommanželovi,keďlistM.G.,vedúcehoodboruMHaobchoduč.MH3438/1976zodňa03.12.1976,
a následné rozhodnutie MH 179/1977 zo dňa 17.02.1977, ktoré sa ho týkali, za takéto konanie nemožno
považovať, keďže nimi sa práve určoval spôsob zabezpečenia náhradného bývania pre M. G., ktorý
v dome býval, keď uvedené je pre posúdenie veci a aj tak irelevantné, keďže nebola ako rozvedená

manželka oprávnenou osobou po ňom (§ 3 ods. 2 písm. c/ veta prvá zákona č. 87/1991 Zb.). Navyše
tvrdenia pôvodnej navrhovateľky, resp. jej právnych nástupcov ohľadne dôvodov absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy sa ukázali po vykonanom dokazovaní ako nepravdivé. Nepravdivé sú tvrdenia U. A., že
zmluvu zo 07.01.1977 nikdy nevidela, nepodpísala, keďže zo znaleckého posudku č. 43/2014, znalca
z odboru písmoznalectvo Mgr. Miroslava Koutného vyplýva, že túto vlastnoručne podpísala. Uvedené

vyplýva aj zo spisu D 215/78 Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši, a to konkrétne zo zápisnice
o pojednávaní zo 06.06.1978 (prítomná U. A., aj ako zástupkyňa Dr. I. M., N. T. ako zástupca U. T.)
z 11.07.1978 (prítomná U. A., Dr. I. M. a N. T.), a z 23.01.1978 (prítomní U. A., U. T., Dr. I. M.), na
ktorých U. A. uviedla, že po právoplatnosti rozsudkov o vyporiadaní BSM s M. G. vrátane ich doplnení
predala ako výlučná vlastníčka predmetné nehnuteľnosti právnemu predchodcovi odporcu v 3. rade

za znalcom stanovenú cenu, ktorú ako vyplýva z dotazu Agrochemického podniku na štátne notárstvo
zo 17.05.1978, aj prevzala. Uzavretie kúpnej zmluvy vyplýva aj zo zápisnice advokátskej kancelárie
Ružomberok zo 07.01.1977, ako aj z prehlásenia O. U., rod. W. z toho istého dňa. Tvrdenia, že jediným
relevantným porovnávacím podpisom by mal byť podpis U. A. č. 811/1976 overovacej knihy MsNV
Ružomberok, ktorá sa stratila, sú taktiež nepravdivé, keďže podľa znalca z odboru písmoznalectvo

Mgr. Miroslava Koutného sa jedná o podpis, ktorý vznikol priamo v súvislosti so spornou listinou a
musel by sa považovať za sporný podpis č. 2 Preto je pre posúdenie veci irelevantné či overovacia
kniha, ktorá ho obsahuje, sa stratila, prihliadnuc aj k tomu, že overenie podpisu účastníka zmluvy o
prevode nehnuteľností nebolo podmienkou platnosti zmluvy (R25/1966). Predmetná zmluva, ktorou saprevádzali nehnuteľnosti do socialistického spoločenského vlastníctva nepotrebovala ani registráciu
štátneho notárstva, keďže registrácia bola potrebná len pri zmluve o prevode nehnuteľností do osobného
vlastníctva občanov alebo do súkromného vlastníctva občanov alebo nesocialistických organizácii (§

134 ods. 2, § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Podpísanie zmluvy
U. A. podľa overovacej knihy 08.09.1976, t.j. takmer 4 mesiace pred jej uzavretím bolo možné vzhľadom
k tomu, že nebola stanovená konkrétna lehota na prijatie jej návrhu (predaj sama iniciovala ako to
vyplýva z výpovede svedkov W. O. a V. M.) kupujúcim Agrochemickým podnikom a doba do jejho prijatia
bola primeraná ( § 43b ods. 1 písm. a, b., OZ) s prihliadnutím na to, že sa ešte zabezpečovalo náhradné

bývanie pre M. G., ktorý v dome býval (list odboru MH a obchodu MsNV v Ružomberku č. MH 3438/1976
z 03.12.1976 Agrochemickému podniku, doručený aj U. A., ktorý je odpoveďou na jeho list z 27.10.1976
zn. 179/76 vo veci uvoľnenia predmetného domu), keďže Agrochemický podnik ho potreboval voľný
pre vlastnú činnosť (odôvodnenie rozhodnutia MsNV, odbor miestneho hospodárstva a obchodu v
Ružomberku č. MH 179/1977 zo 17.02.1977) a navyše keby sa jednalo aj o neskoré prijatie návrhu, malo
by toto účinky včasného prijatia, keďže U. A. o tom upovedomila kupujúceho (§ 43c ods. 3 OZ) ako to

vyplýva zo zápisnice napísanej v advokátskej poradni v Ružomberku 07.01.1977 po podpísaní zmluvy
kupujúcim, ako aj jej vyjadrení v dedičskom konaní po M. G. sp.zn. D 215/1978 Štátneho notárstva v
Liptovskom Mikuláši (zápisnica z pojednávania 06.06.1978, 11.07.1978), t.j. došlo k platnému uzavretiu
zmluvy(§44ods.1OZ).Irelevantnépreprávneposúdenievecijeajto,ženaoverenýchodpisochkúpnej
zmluvy nachádzajúcej sa v Katastri nehnuteľností, resp. Štátnom notárstve sa podpisy nenachádzali,

vzhľadom k tomu, že podľa § 6 vyhlášky č. 23/1964 Zb. zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa
vykonávajú na základe overených odpisov, na ktorých sa podpisy nenachádzajú. Nepravdivé sú tvrdenia
ohľadne nevýhodnosti kúpnej ceny nehnuteľností 198 459 Kčs stanovenej znalcom H. O., keďže táto
bola zo všetkých ohodnotení v danom čase (Y. C. 138 738,75 Kčs bez pozemku, N. N. 116 962 Kčs bez
pozemku) najvyššia. Ako vyplýva zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 4C/137/1968 zo zápisnice

zo 04.09.1975 U. A. súhlasila so znaleckým posudkom N. N. a podľa neho vyplatila po právoplatnosti
rozhodnutia okresného a krajského súdu (ktoré súdy si toto ohodnotenie osvojili), aj podiel rozvedenému
manželoviM.G.ztituluvyporiadaniaBSM64617Kčs(§150vetaprváOZ)vSlovenskejštátnejsporiteľni
v Ružomberku (zápisnica zo 06.06.1978 a 23.01.1979 dedičského spisu sp.zn. D 215/78, oznámenie
Štátnej sporiteľne, pobočka Liptovský Mikuláš z 05.07.1978). Teda ho vyplatila z oveľa nižšej sumy ako

198 459 Kčs, ktorá suma zobrazovala aj predmetnú nehnuteľnosť predstavujúcu BSM U. A. a M. G. po
jej odpredaji v dedičskom konaní po M. G. (zápisnica z 11.07.1978 dedičského spisu sp.zn. D 215/78)
a mala byť (časť pripadajúca na M. G.) zahrnutá do aktív v dedičskom konaní po ňom a vyporiadaná.
Nepravdivé sú tvrdenia, že kúpnu zmluvu mal podpísať aj M. G., keďže rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej socialistickej republiky 2Cz 128/77 boli rozsudky okresného a krajského súdu v spojení s

opravnými uzneseniami zrušené. U. A. uzatvorila kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností
ako výlučná vlastníčka v čase ich právoplatnosti, keď M. G. v priebehu konania o vyporiadanie BSM
záujem o ne nemal, (keďže nemal na vyplatenie peniaze) a súhlasil, aby boli prikázané jej a predala
ich (zápisnica z pojednávania Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši 9C/157/77, predtým 4C/137/68
zo dňa 03.09.1975). Namietal len ich cenu, ktorá mala byť nadhodnotená. Po rozhodnutí Najvyššieho

súdu, vzhľadom na absenciu odseku 4 § 149 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnutia,
nehnuteľnosti opäť patrili do BSM, avšak XX.XX.XXXX M. G. zomrel a U. A. ako vyplýva zo zápisnice
zo dňa 25.10.1978 Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 9C/157/77, zobrala v prítomnosti
U. T. a I. M. návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva späť s tým, že dôjde k dohode
s dedičmi v dedičskom konaní (právo na vyporiadanie BSM sa podľa § 100 ods.2 OZ nepremlčovalo,

keďže išlo o výkon vlastníckeho práva - R42/1972) a dedičia U. T. a I. M., ako právne nástupkyne
M. G. (§460 OZ), v tomto dedičskom konaní dali súhlas na prevod nehnuteľností ( § 145 ods. 1
veta druhá OZ) tým, že ich nezaradili do majetku patriaceho do BSM U. A. a M. G. (§ 34 Notárskeho
poriadku), ale len kúpnu cenu za ne, a ani do súpisu aktív a pasív (§ 35 Notárskeho poriadku), keďže
ich právoplatný predaj U. A. nebol medzi nimi sporný. Vzhľadom na uvedené nepostupovali napriek

poučeniu podľa § 18 Notárskeho poriadku a nepodali žalobu na súd, keďže s takýmto rozhodnutím boli
spokojní (zápisnica z 23.01.1979 Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši sp.zn. D 215/78 a doručené
im rozhodnutie voči ktorému nepodali odvolanie). Nepravdivé sú tvrdenia, že O. T. nemohla na základe
potvrdenia z Okresného súdu z 14.05.2005, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým
jej bolo zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a zaťažiť ich zo 04.04.2001, nie je doposiaľ

právoplatné (a následnom výmaze poznámky v katastri nehnuteľností), s týmito nakladať a previesť
ich kúpnou zmluvou 30.05.2005 na manželov S., keďže bolo vykonateľné. Uvedené uznesenie bolo
totiž 28.09.2001 uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 8Co 1742/01-64, ktoré nadobudlo právoplatnosť23.01.2002 zrušené, a preto v čase vydania potvrdenia neexistovalo, a nemohlo byť ani vykonateľné,
ani právoplatné.
Vzhľadom na doposiaľ uvedené, nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na

základe platne uzavretej zmluvy s U. A. Agrochemický podnik, a preto sú platné aj ďalšie prevody, z
neho na Alton company a.s., z neho na O. T., a z nej na manželov S.. Vzhľadom na všetky zistené
skutočnostibolinadobúdateliapredmetnýchnehnuteľnostídobromyseľnívtom,žeimtietoakovýlučným
vlastníkompatria(§130ods.1OZ),tedasajednáodržiteľovoprávnených,apretovzhľadomnauplynutie
zákonom stanovených lehôt na vydržanie nehnuteľností, čo u odporcov v 4. a 5. rade je 34 rokov, by

bolo vlastníctvo k nim nadobudnuté i vydržaním, vzhľadom na možnosť započítať si dobu, ktorú ich mal
v oprávnenej držbe ich právny predchodca ( § 134 ods.1, 3 OZ). Vychádzajúc z uvedeného súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Súd nevykonal výsluch navrhovateľky v 1. rade , napriek návrhu jej zástupcu N. T., keďže táto sa na
pojednávaní 21.05.2015, na ktoré bola riadne predvolaná 11.05.2015 a jej zástupca 07.05.2015 bez
ospravedlnenia z dôležitého dôvodu nezúčastnila, keď jej zástupca N. T. sa v priebehu konania obšírnym

a podrobným spôsobom v jej mene vyjadril ku všetkým skutočnostiam potrebným na objasnenie veci,
prihliadnuc aj k tomu, že k skutočnostiam, ku ktorým mala byť vypočutá, t.j. k okolnostiam za akých
bola zmluva uzavretá a ku všetkým okolnostiam prípadu, samotný súd vykonal rozsiahle a dostatočné
dokazovanie.

Súd konanie voči odporcovi v 2.rade zastavil podľa § 103, 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len OSP), podľa ktorých kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.

Podľa§20aods.2Občianskehozákonníkaprávnickáosobazapísanávobchodnomregistrialebovinom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.

Podľa§19OSP,spôsobilosťbyťúčastníkomkonaniamáten,ktomáspôsobilosťmaťprávaapovinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa výpisu z obchodného registra bol odporca v 2. rade na základe uznesenia Okresného súdu

Žilina č.k. 26 CbR 250/2011-149 zo dňa 01.10.2012 zrušený bez likvidácie, sa v zmysle § 68 ods. 9
Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 08.01.2013 vymazáva.
Výmazom z obchodného registra skončila právna subjektivita odporcu v 2. rade, t.j. spôsobilosť mať
práva a povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 OSP. A preto vychádzajúc
z uvedeného súd potom rozhodol vo vzťahu k odporcovi v 2. rade tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Súd konal a rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľky v 1. rade, vychádzajúc z ustanovenia § 101 ods.
2 OSP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa ods. 2 citovaného §-u účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa

o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b)
deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu
alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.Podľa ods. 4 citovaného §-u ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez
zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň,
keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená

v spise.

U. T. bolo predvolanie na pojednávanie 21.05.2015 riadne doručené 11.05.2015 a jej zástupcovi N. T.
07.05.2015. Napriek tomu sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, skutočnosti uvedené
zástupcom ako dôvod odročenia pojednávania a jej opätovného výsluchu, že je v Európskej únii, kde

mala už skôr naplánovanú služobnú cestu, okrem toho, že ich uviedol až na pojednávaní, aj keď ich
vedeli oveľa skôr, t.j. nie bez zbytočného odkladu potom čo sa o nich dozvedeli, zostali v pozícii ničím
nepodložených tvrdení, a nakoľko neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa § 101
ods. 2, § 119 ods. 1,2, 4 O.s.p., t.j. nebol zistený dôležitý dôvod na jeho odročenie, súd konal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľky v 1. rade.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní,
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tohto súdu na Krajský
súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).