Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910201174
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5910201174.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, Z., zastúpená splnomocneným zástupcom Bohumilom Čiderom, nar.
XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka 1/, 2/ W. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. č. XXX, t.č.
na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom N. T., bytom ako navrhovateľka 1/, 3/ MUDr. I. M., nar.

XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX, T. O., Česká republika, navrhovatelia v 1/ až 3/ rade ako dedičia po
U. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. XXX, U. O., proti odporcom: 1/ O. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom U. Z., D. Z., R. XXX/XX, 2/ Alton Company a.s., so sídlom Nám. A. Hlinku
66, Ružomberok, IČO: 31571662, odporcovia v 1/ a 2/ rade právne zast. JUDr. Vladimírom Herichom,
advokátom, so sídlom W. XX, F., 3/ Agropodnik s.r.o., so sídlom Bešeňová, IČO: 31595120, 4/ N. S.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, F. a 5/ H. S., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, F., odporcovia v 4/
a 5/ rade právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so

sídlomKrmanova1,04001Košice,IČO:47239573,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,na
základe odvolania navrhovateľky 1/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/27/2010-1182
zo dňa 21. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zastavení konania voči

odporcovi 2/.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa právne nástupkyne
pôvodnej navrhovateľky domáhali určiť, že pôvodná navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou domu súp.
č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele č. 245 o výmere 218 m2, ako nehnuteľnosti vedenej pre
katastrálne územie F. na LV č. XXXX. Konštatoval, že navrhovateľky napriek poučeniu zo strany súdu
o možnosti zmeniť návrh (z dôvodu, že ich právna predchodkyňa v dôsledku úmrtia v priebehu konania
stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti) z doterajšieho určenia, že ich právna predchodkyňa je

výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, tak neučinili. Nadväzne uzavrel, že na ich strane nie
je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na takomto určení.
Okrem toho naliehavý právny záujem podľa prvostupňového súdu neexistuje ani z dôvodu, že U. A. -
pôvodná navrhovateľka si mohla, vzhľadom na ňou tvrdené skutočnosti o majetkovej krivde, ktorá sa
jej stala predmetnou kúpnou zmluvou, resp. prevzatím nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu v
rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti rešpektujúcej práva občanov a v dôsledku politickej

perzekúcie a postupom porušujúcom jej všeobecne uznávané práva na vlastníctvo, ako oprávnená
osoba uplatniť proti právnemu predchodcovi odporcu 3/ ako osobe povinnej, v zákonom stanovených
prekluzívnych lehotách nárok na vydanie predmetných nehnuteľností v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. omimosúdnychrehabilitáciách,čovšakneučinila.Pouplynutíreštitučnýchlehôtužniejemožnéuplatniťsi
všeobecnou vlastníckou žalobou určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z povahy reštitučných
zákonov ako predpisov špeciálnych (vo vzťahu k Občianskemu zákonníku) totiž vyplýva, že nároky nimi

upravené nie je možné riešiť inak, než podľa ich ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o zákone
všeobecnom a osobitnom (lex specialis derogat legi generali). Ak stanoví reštitučný predpis určité
podmienky pre uplatnenie reštitučného nároku, nie je možné ten istý nárok uplatňovať podľa iného
predpisu, inak by bola narušená právna istota osôb, ktoré až potom, čo bolo zrejmé, že k vydaniu
nehnuteľnosti podľa reštitučných predpisov už nedôjde, tieto nehnuteľnosti získali od povinnej osoby

(Alton company a.s.), ako aj právna istota budúcich nadobúdateľov tohto majetku. Vzhľadom k rozsahu
socializácie majetku v rokoch 1948-1989, by išlo už o neistotu v značnom rozsahu a takýto stav by
bol v rozpore s požiadavkou právneho štátu (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 177/2013
z 24.04.2013), keďže reštitučné nároky by sa dali uplatňovať donekonečna. V danej spojitosti okresný
súd dodal, že v konaní nebola preukázaná žiadna politická perzekúcia pôvodnej navrhovateľky, ani
postup porušujúci jej práva komunistickým režimom (resp. ani jej bývalému manželovi), keď list M.

G., vedúceho odboru MH a obchodu č. MH 3438/1976 zo dňa 3.12.1976, a následné rozhodnutie MH
179/1977 zo dňa 17.2.1977, za takéto konanie nemožno považovať, keďže nimi sa práve určoval spôsob
zabezpečenia náhradného bývania pre M. G., bývalého manžela pôvodnej navrhovateľky, ktorý v dome
býval. Navyše je to irelevantné z dôvodu, že menovaná nebola ako rozvedená manželka osobou (po
bývalom manželovi) oprávnenou.

Následne súd I. stupňa pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci a vyhodnotil tvrdenia pôvodnej
navrhovateľky, resp. jej právnych nástupcov ohľadne dôvodov absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
ako nepravdivé. Predovšetkým zo znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectvo Mgr. Miroslava
Koutného č. 43/2014 vyplýva, že kúpnu zmluvu zo dňa 7.1.1977 vlastnoručne podpísala. Uvedené
vyplýva aj zo spisu D 215/78 Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši, a to zo zápisníc o jednotlivých

pojednávaniach, v rámci ktorých U. A. uviedla, že po právoplatnosti rozsudkov o vyporiadaní BSM s
M. G. predala ako výlučná vlastníčka predmetné nehnuteľnosti právnemu predchodcovi odporcu 3/ za
znalcom stanovenú cenu, ktorú ako vyplýva z dotazu Agrochemického podniku na štátne notárstvo
zo 17.5.1978, aj prevzala. Ďalej uzavretie kúpnej zmluvy vyplýva zo zápisnice advokátskej kancelárie
Ružomberok zo dňa 7.1.1977, ako aj z prehlásenia O. U., rod. W. z toho istého dňa.

Dotknutá zmluva, ktorou sa prevádzali nehnuteľnosti do socialistického spoločenského vlastníctva
nepotrebovala registráciu štátneho notárstva, keďže registrácia sa vyžadovala len pri zmluve o prevode
nehnuteľností do osobného vlastníctva občanov alebo do súkromného vlastníctva občanov alebo
nesocialistických organizácii (§ 134 ods. 2, § 490 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy).
Podpísanie zmluvy U. A. podľa overovacej knihy dňa 8.9.1976, t.j. takmer 4 mesiace pred jej uzavretím

bolo možné vzhľadom k tomu, že nebola stanovená konkrétna lehota na prijatie jej návrhu (predaj sama
iniciovala ako to vyplýva z výpovede svedkov W. O. a V. M.) kupujúcim Agrochemickým podnikom a doba
do jeho prijatia bola primeraná s prihliadnutím na to, že sa ešte zabezpečovalo náhradné bývanie pre M.
G., ktorý v dome býval, keďže Agrochemický podnik ho potreboval voľný pre vlastnú činnosť. Navyše,
keby sa jednalo aj o neskoré prijatie návrhu, malo by toto účinky včasného prijatia, keďže U. A. o tom

upovedomila kupujúceho (§ 43c ods. 3 OZ), ako to vyplýva zo zápisnice napísanej v advokátskej poradni
v Ružomberku 7.1.1977 po podpísaní zmluvy kupujúcim, ako aj z vyjadrení menovanej v dedičskom
konaní po M. G. (sp.zn. D 215/1978 Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši). Za bezpredmetné súd I.
stupňa považoval, že na overených odpisoch kúpnej zmluvy nachádzajúcej sa v Katastri nehnuteľností,
resp. Štátnom notárstve sa podpisy nenachádzali, vzhľadom k tomu, že podľa § 6 vyhlášky č. 23/1964

Zb. zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe overených odpisov, na
ktorých sa podpisy nenachádzajú.
Ako nepravdivé vyhodnotil okresný súd tvrdenia ohľadne nevýhodnosti kúpnej ceny nehnuteľností 198
459KčsstanovenejznalcomTomášomMagátom,keďžetátobolazovšetkýchohodnotenívdanomčase
najvyššia. Ako vyplýva zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 4C/137/1968 v zápisnici z 4.09.1975

U. A. súhlasila so znaleckým posudkom Bohuslava Babku a podľa neho vyplatila po právoplatnosti
rozhodnutia okresného a krajského súdu aj podiel rozvedenému manželovi M. G. z titulu vyporiadania
BSM 64 617 Kčs. To znamená, že ho vyplatila z oveľa nižšej sumy ako 198 459 Kčs, ktorá suma
zobrazovala aj predmetnú nehnuteľnosť predstavujúcu BSM U. A. a M. G. po jej odpredaji v dedičskom
konaní po M. G. a mala byť zahrnutá do aktív v dedičskom konaní po ňom a vyporiadaná. Rovnako

odmietol tvrdenia, že kúpnu zmluvu mal podpísať aj M. G., nakoľko rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej socialistickej republiky 2Cz 128/77 boli rozsudky okresného a krajského súdu v spojení s
opravnýmiuzneseniamizrušené.U.A.uzatvorilakúpnuzmluvuohľadnepredmetnýchnehnuteľnostíako
výlučná vlastníčka v čase ich právoplatnosti, keď M. G. v priebehu konania o vyporiadanie BSM záujem one nemal, (keďže nemal na vyplatenie peniaze) a súhlasil, aby boli prikázané jej a predala ich. Namietal
len ich cenu, ktorá mala byť nadhodnotená. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu nehnuteľnosti opäť patrili
do BSM, avšak 14.2.1978 M. G. zomrel a U. A. zobrala návrh na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva späť s tým, že dôjde k dohode s dedičmi v dedičskom konaní a dedičia U. T. a I. M.,
ako právne nástupkyne M. G. v tomto dedičskom konaní dali súhlas na prevod nehnuteľností tým, že ich
nezaradili do majetku patriaceho do BSM U. A. a M. G. (ale len kúpnu cenu za ne) a ani do súpisu aktív
a pasív, keďže ich právoplatný predaj U. A. nebol medzi nimi sporný. Vzhľadom na uvedené nepodali
žalobu na súd, keďže s takýmto rozhodnutím boli spokojní.

Napokon za vyvrátenú považoval prvostupňový súd argumentáciu, v zmysle ktorej O. T. nemohla na
základe potvrdenia z Okresného súdu z 14.5.2005, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia,
ktorým jej bolo zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a zaťažiť ich, nie je doposiaľ
právoplatné, s týmito nakladať a previesť ich kúpnou zmluvou zo dňa 30.5.2005 na manželov S.,
keďže bolo vykonateľné. Uvedené uznesenie bolo totiž 28.9.2001 uznesením Krajského súdu Žilina č.k.
8Co/1742/01-64, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.1.2002 zrušené, a preto v čase vydania potvrdenia

neexistovalo, a nemohlo byť ani vykonateľné, ani právoplatné.
Vzhľadom na uvedené súd I. stupňa zhrnul, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na
základe platne uzavretej zmluvy s U. A. nadobudol Agrochemický podnik, preto sú platné aj ďalšie
prevodyznehonaAltoncompanya.s.,znehonaO.T.,aznejnamanželovS..Vychádzajúczozistených
skutočnostíbolinadobúdateliapredmetnýchnehnuteľnostídobromyseľnívtom,žeimtietoakovýlučným

vlastníkom patria, jedná sa teda o držiteľov oprávnených, preto by vzhľadom na uplynutie zákonom
stanovených lehôt na vydržanie nehnuteľností, čo je u odporcov 4/ a 5/ 34 rokov, bolo vlastníctvo k nim
nadobudnuté i vydržaním (pri možnosti započítať si dobu, ktorú ich mal v oprávnenej držbe ich právny
predchodca).
Záverom okresný súd zdôvodnil, že výsluch navrhovateľky 1/ nevykonal, keďže sa na pojednávaní, na

ktoré bola riadne predvolaná nezúčastnila a to bez ospravedlnenia z dôležitého dôvodu.
Na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26Cb/250/2011-149 zo dňa 1.10.2012 bol odporca
2/ zrušený bez likvidácie a dňa 8.1.2013 vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Žilina. V
dôsledku tejto skutočnosti stratil odporca 2/ právnu subjektivitu (spôsobilosť byť účastníkom konania
podľa § 19 O.s.p.), z ktorého dôvodu súd konanie voči nemu zastavil.

Rozhodovanie o trovách konania si prvostupňový súd vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na obdobie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka 1/ bez odôvodnenia s poukazom na „dovolenku
mimo územia Slovenskej republiky“. Až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania predložila

rozsiahle zdôvodnenie svojho opravného prostriedku a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Celé súdne konanie
Okresného súdu Ružomberok od jeho začiatku označila za arbitrárne e nezákonné v dôsledku jeho
vedenia JUDr. Jozefom Turzom ako nezákonným sudcom. Predmetná vec bola totiž dňa 4.4.2013
pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Janke Dankovej, ktorej však bola dňa 31.3.2015 odňatá a nezákonne

pridelená JUDr. Turzovi, ktorý námietku nezákonného sudcu zo dňa 14.5.2015 ostentatívne prehliadol a
nepredložil na prerokovanie Krajskému súdu v Žiline. Za súčasť odvolania preto označila text námietky
nezákonného sudcu zo dňa 14.5.2015, ako aj všetky skutočnosti uvedené v písomnostiach zasielaných
v priebehu konania jednotlivým inštitúciám (Krajský súd v Žiline, Kancelária súdnej rady SR, Ministerstvo
spravodlivosti SR, Kancelária prezidenta SR).

V danej spojitosti odvolateľka poukázala na viaceré nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa princípu
neodňateľnosti zákonného sudcu vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie a zdôraznila,
že predsedníčka Okresného súdu Ružomberok Diana Majerčíková vydaním Dodatku č. 3 k rozvrhu
práce na rok 2015 pod Spr 591/2015, ktorým všetky nevybavené veci JUDr. Turzu sa pridelili do jeho
senátu z dôvodu ukončenia dočasného pridelenia menovaného sudcu na Krajskom súde v Žiline,

hrubým spôsobom porušila základné právo navrhovateľky 1/ na zákonného sudcu. JUDr. Danková totiž
ďalej pôsobí ako sudkyňa OS Ružomberok a neexistuje prekážka, na základe ktorej by jej mal byť odňatý
predmetný spis. Predmetný Dodatok je navyše zmätočný a nepreskúmateľný, keď úplne jednoznačne
nestanovuje (nie je uvedený presný číselný zoznam vecí), ktoré konkrétne nevybavené veci prechádzajú
do senátu JUDr. Turzu. V tejto spojitosti ako na náležitý dodatok rozvrhu práce poukázala na Dodatok

č. 5 k rozvrhu práce na rok 2016 Krajského súdu v Žiline, obsahujúci aj zoznam veci nerozhodnutých z
jednotlivých senátov a s tým súvisiaci preberací protokol odovzdaných spisov. Na základe uvedeného
odvolateľka žiada zrušenie predmetného Dodatku k rozvrhu práce a určenie, že zákonnou sudkyňouje JUDr. Danková a „zrušenia všetkých úkonov nezákonného sudcu JUDr. Turzu od 1.4.2015 ako
nezákonných a nulitných“.
Následne odvolateľka podrobne opísala okolnosti v postupe JUDr. Turzu (ako i JUDr. Hericha,

právneho zástupcu odporkyne 1/), s ktorými sa nestotožňuje ako zámer (sudcu) zastaviť konanie z
vykonštruovaných procesných dôvodov posudzujúc procesné úkony proti vôli účastníka, nedošetrenie
pobytu, resp. doručovacej adresy navrhovateľky 2/ po vrátení neprevzatej zásielky, nariadenie
nedôvodného znaleckého dokazovania, určenie lehoty 6 mesiacov na podanie znaleckého posudku,
neoslovenie iného znalca ktorý by znalecký posudok urobil v lehote 2 mesiacov, extrémne prieťahy v

konaní spôsobené subjektívnymi dôvodmi konajúceho sudcu, oboznamovanie sa so spisom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš až na pojednávaní dňa 21.5.2015, hoci citovaný spis má k dispozícii minimálne
od 10.9.2002, šikanózny postup pri výzve na zaslanie plnej moci na zastupovanie navrhovateľky 1/,
klamanie Ústavného súdu SR vo vyjadrení k sťažnosti U.L. a ďalšie. V tejto súvislosti poukázala na
podanie návrhu na disciplinárne konanie JUDr. Jozefa Turzu z dôvodu závažného disciplinárneho
previnenia s návrhom na jeho odvolanie z funkcie sudcu.

Navrhovateľka 1/ nesúhlasila s právnym názorom vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí o vzťahu
k reštitučným predpisom a poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 178/2006 z
20.6.2006, v zmysle ktorého reštitučné predpisy neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik
vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak
došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, dotknutá osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah

k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou
opierajúcou sa o Všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva
- žalôb určovacích, indikačných, nenaplnených a pod.). K rovnakému záveru dospel Ústavný súd i v
odôvodnení uznesenia vydaného pod sp. zn. II. ÚS 231/2009 z 11.6.2009, resp. v náleze sp. zn. II.ÚS
249/2011 z 29.9.2011.

Ďalej odvolateľka (s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, resp. Ústavného súdu
SR) argumentovala, že cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovi
neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Z tohto dôvodu zákon pre procesnú
prípustnosťurčovacejžalobypredpokladáexistenciustavuneistotyžalobcuvtom,žeprávnyvzťahalebo
právo tu je alebo nie, a zároveň preukázanie, že uvedené nedostatky je možné odstrániť navrhovaným

výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určenie je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. V prípade spornosti v tých právnych
vzťahochknehnuteľnostiam,oktorýchsavediepríslušnáevidencia(katasternehnuteľnosti)jeurčovacia
žaloba prípustná. Zároveň platí, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Na základe

absolútne neplatného právneho úkonu teda nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc je dobromyseľná. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastane bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa na ňu akoby nebol urobený. Táto neplatnosť
nemôže byť zverená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na

jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.
Napokon odvolateľka rozporovala aj záver okresného súdu, že v konaní nebola preukázaná politická
perzekúcia U. A., resp. jej manžela, nakoľko list M. G. zo dňa 3.12.1976, v ktorom výslovne dáva návod
ako postupovať pri výkupe aj napriek tomu, že M. G. v predmetnom dome býval, v dôsledku čoho
bola nanútená kúpa realizovaná a M. G. bol násilne vysťahovaný z nehnuteľnosti. Právne posúdenie

„nezákonného“jepretoabsurdnéaschvaľujepostupvtedajšiehokomunistickéhorežimu,čojevarujúcim
právnym názorom sudcu v demokratickej spoločnosti.

Odporca 3/ v písomnom vyjadrení označil odvolanie za neopodstatnené. Uviedol, že súd konal korektne,
spravodlivo a na základe dostačujúco preukázaných skutočností.

Odporcovia 4/ a 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Spochybnili
včasnosť podaného odvolania a zdôraznili, že neuvedenie žiadnych dôvodov v lehote na podanie
odvolania by malo viesť k jeho odmietnutiu.
Vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím tvrdeniam uviedli, že odvolateľkou namietané skutočnosti (k osobe

JUDr. Turzu) predstavujú len okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu. Neobsahujú však ani jednu
skutočnosť, ktorá by sa týkala pomeru sudcu k veci, účastníkom konania, resp. ich zástupcom. Okrem
toho je JUDr. Turza zákonným sudcom v zmysle príslušného rozvrhu práce.Odporcovia 4/ a 5/ pripomenuli, že k prevodu vlastníckeho práva na nich došlo niekoľko rokov po zrušení
predbežnéhoopatreniaozákazenakladaťsospornou nehnuteľnosťou.Zanenáležitýtiežoznačiliodkaz
na reštitučné predpisy, nakoľko (okrem iného) sa nevzťahujú na zmluvné prevody ale na odňatie majetku

individuálnymi správnymi aktmi.
Ďalšie skutkové zistenia (predovšetkým preukázanie vlastnoručného podpisu, vydržanie) ako i záver
okresného súdu, že dôvodom zamietnutia žaloby je neexistencia naliehavého právneho na určení
vlastníckeho práva neexistujúcej osobe ponechala odvolateľka bez akejkoľvek zmienky.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ponechal výrok
o zastavení konania voči odporcovi 2/) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa §
156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.

Vecnáargumentáciaodporcov4/a5/predostretávovyjadreníkodvolaniujevplnejmiereopodstatnená.
Prvostupňový súd totiž pomenoval niekoľko samostatných dôvodov (2 vo vzťahu k nedostatku
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe ako i komplex úvah na podporu meritórneho
zamietnutia žaloby) vedúcich k zamietnutiu žaloby.

Následne, pri existencii principiálnej zodpovednosti navrhovateľky 1/ za obsahové vymedzenie jej
odvolania - v spojitosti s viazanosťou odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212
ods. 1 O.s.p.) - platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Vkontextesúdenejvecitoznamená,žepokiaľodvolateľkarezignovalanaprotiargumentáciuvovzťahuk
záveru súdu I. stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby z dôvodu,
že (žaloba) smeruje voči zomrelej osobe, uvedené bez ďalšieho (samo osebe) nevyhnutne vedie k
procesnému neúspechu v spore.
Odvolateľka sa síce v predloženom odvolaní okrajovo dotkla i otázky naliehavého právneho záujmu,

ide však len o citáciu rozhodnutia, ktoré nekorešponduje okolnostiam zdôrazneným prvostupňovým
súdom, t.j. netýka sa určujúcej/zásadnej skutočnosti a to že nie je možné vyhovieť žalobe na
určenie vlastníckeho práva nežijúcej osoby, nakoľko takýto výrok by nebol nevykonateľný - nespôsobilý
zápisu do evidencie katastra nehnuteľností. Inými slovami, pokiaľ odvolateľka len uvádza, že
naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti daný v prípade nehnuteľností vedených v katastri

nehnuteľností, uvedené (tvrdenie) je vo všeobecnosti pravdou, nezodpovedá však konkrétnemu
vytýkanému nedostatku jej žaloby a to že táto smeruje voči zomrelej osobe. Z dôvodu vyššie opísaných
konzekvencií (nevykonateľnosť výroku) totiž takáto žaloba nevedie k požadovanému odstráneniu
spornosti (predpoklad prípustnosti určovacej žaloby) a nemôže byť preto naplnený jej účel.

Nadväzne - pri konštatovaní nedostatku naliehavého právneho záujmu - boli ďalšie úvahy súdu I. stupňa
z hľadiska procesnej ekonómie bezpredmetné/nadbytočné.
Možno však pre úplnosť dodať, že náležitou je argumentácia odporcov 4/ a 5/ i v tejto spojitosti, keď
uvádzajú, že odvolateľka nevyvracia/nespochybňuje jednotlivé/čiastkové úvahy, ktoré vo svojom súhrne
viedli okresný súd k záveru o (vecnej) nedôvodnosti žaloby. Je teda zjavné, že ani meritórny prieskum

napadnutého rozsudku by nemohol smerovať k úspechu odvolateľky/navrhovateľky 1/.

Správnymi sú aj pripomienky odporcov 4/ a 5/ vo vzťahu k námietke zákonného sudcu. Predmetom
námietky zaujatosti totiž (§ 14 ods. 3 O.s.p.) nemôže byť postup sudcu (ten môže byť namietaný v
rámci opravných prostriedkov). Iné/relevantné (vzťah k veci, účastníkom konania, resp. ich zástupcom)

skutočnosti (než postup sudcu) však v podaní navrhovateľky 1/ ako ani v aktuálnom odvolaní vznesené/
označené navrhovateľkou 1/ neboli. Konajúci sudca (JUDr. Turza) preto teda nemal zákonný dôvod
predkladať „námietku“ nadriadenému súdu, nakoľko v zmysle explicitnej úpravy § 15a ods. 5 O.s.p. sa
námietka zaujatosti nepredkladá nadriadenému súdu práve ak sa týka len okolností uvedených v § 14
ods. 3 O.s.p., t.j. postupu sudcu.

Napokon, odvolateľkou predložená citácia záverov Ústavného súdu SR je vyvracia tvrdenia samotnej
odvolateľky, nakoľko podstatou označených rozhodnutí je záver/postulát, že ak však nastanú okolnosti
odôvodňujúce presun už pridelenej veci na iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise,
tak sudcov, ktorým boli veci následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov.Uvedené totiž plne vystihuje okolnosti posudzovanej veci, keď k zmene rozvrhu práce došlo na základe
transparentne a predvídateľne označenej skutočnosti a to návratu JUDr. Turzu z dočasného pridelenia
na súde vyššieho stupňa, v ktorej spojitosti prevzal menovaný sudca celú svoju „predchádzajúcu“

agendu. Opísaný postup je v súlade so zásadami vymedzenými v tejto súvislosti Ústavným súdom SR
a zodpovedá požiadavke vytvoriť pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie
o jeho veci sú určení sudcovia podľa vopred daných zásad (pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada
pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber
sudcov ad hoc.

Na základe konštatovaného odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako (vo výroku) vecne správny.

O trovách konania (vrátane trov tohto odvolacieho konania) rozhodne súd I. stupňa po právoplatnosti
tohto rozsudku postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e