Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/96/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312200110
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312200110.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpeného
Centrom právnej pomoci Humenné, proti žalovanej: Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX,
zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Kákošovou, Partizánska 1057, Snina, o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k hnuteľným veciam nadobudnutým za trvania manželstva, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15.4.2013 pod č. k. 17C/7/2012-41, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o zrušenie
spoluvlastníctva k veciam uvedeným pod bodom 2, 12, 19, 27, 29, 31, 32, 37 - 50, 52, 54, 55, 57 -
59, 60, 62 - 69, 71 - 101, 103 - 109, 111, 115 - 144, v časti osobných vecí pod položkami 1 - 6, 8, 10,
11 a vo vzťahu k ostatným osobným veciam pod položkami 1 - 6. Žalovanej trovy konania nepriznal,
s tým, že ani žalobca nemá právo na ich náhradu. Taktiež nepriznal náhradu Slovenskej republike na
súdnom poplatku.

Vychádzal zo zistenia, že podanou žaloba v konaní pod sp. zn. 8C/136/2007 sa žalobca domáhal proti
žalovanej zrušenia spoluvlastníctva k veciam uvedených v návrhu pod položkami 1 - 146 a vyporiadania
tak, aby súd prikázal veci pod položkou 1 - 37 a polovicu vecí pod položkami 71 - 146 žalobcovi. Ďalej
navrhol, aby veci uvedené pod položkami 38 - 70 a polovicu z vecí pod položkami 71 - 146 prikázal
žalovanej, zároveň, aby zaviazal žalovanú vyplatiť mu rozdiel v cene prisúdených vecí v sume 51.400,-
Sk. Návrh zdôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom toho istého
okresného súdu v konaní pod sp. zn. 6C/1398/2001 a od tohto obdobia nedošlo k vyporiadaniu BSM.

O niektorých položkách ohľadom hnuteľných vecí, tvoriacich predmet konania, bolo už právoplatne
rozhodnuté v konaní sp. zn. 8C/136/2007 a v konaní sp. zn. 17C/151/2010. Zostávajúce položky (v
zmysle výroku rozsudku) sú predmetom tohto konania (sp. zn. 17C/7/2012).

Ohľadom zostávajúcich položiek tvoriacich BSM uzavrel, že položka 2 (osobné auto Lada 2107) bola
v zmysle správy OR PZ ODI Humenné zo dňa 20.3.2013 preukázaná tak, že došlo k vyradeniu tohto
vozidla z evidencie, čo znamená, že toto vozidlo neexistuje. Položka 3 (píla STIHL 026) a položka
4 (malotraktor s vlečkou) podľa svedeckej výpovede dcéry účastníkov Q. Q. boli žalobcom predané
ešte do času nástupu na výkon trestu. Luster označený ako hruška malý pod položkou 12 v konaní
preukázaný nebol, veža hi-fi podľa tvrdenia žalovanej patrila deťom účastníkov konania. Položky 27,
29, 31, 32 (koberec behúň plyšový, stolík a stoličky 4 ks z motorestu, dosky 3 m, elektrická rúra)
žalovaná o nich prehlásila, že tieto už neexistujú. Za neexistujúcu práčku (položka 37) žalovaná mienila
poskytnúť žalobcovi automatickú práčku, ktorú však žalobca odmietol prevziať, pretože zotrvával na
svojom návrhu a žiadal už vydať neexistujúcu práčku. Ohľadom motorového vozidla uvedeného pod
položkou 38 (Škoda 105 červená) sa v konaní preukázalo, že toto bolo zničené za trvania manželstva

v r. 1977 tak, že ho znehodnotil syn účastníkov konania. Motorové vozidlo pod položkou 39 (Škoda 120
L zelená) nadobudnuté taktiež za trvania manželstva, bolo odpredané, čo potvrdili účastníci konania.
Ďalšie položky pod č. 40 - 50 (spálňa biela, detská izba hnedá, písací stolík, luster veľký hruška,
taburetky 3 ks, kuchynský robot ETA, chladnička 120 l, mraznička 50 l, plynový sporák, odsávač pary,
kuchynská linka) už neexistujú. Položka pod č. 52 (rádio) taktiež nebola preukázaná. Položka 54 (veža
hi-fi) netvorí predmet BSM (patrila deťom účastníkov). Položka 55 (vysávač ETA), 57 - 58 (koberce), 59
(zatváracia skriňa), neboli v konaní preukázané. Položka 60 (kozub), ktorý je súčasťou rodinného domu,
netvorí predmet vyporiadania podielového spoluvlastníctva a naviac je potrebné uviesť, že rodinný dom
netvoril podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Položky pod č. 62 - 69 (plynové bomby 3 ks,
sedacie boxy 4 ks, stoly + stoličky bez určenia množstva z motorestu, plynový kotol, kotol Dakon,
neónové svetlá veľké 2 ks, regály kovové 4 ks, vŕtačka Tatramat) v konaní neboli preukázané. Položky
označené žalobcom pod č. 71 - 101, 103 - 109, 111, 115 - 145 boli v motoreste v rámci podnikateľskej
činnosti žalobcu - išlo o kuchynský servis, kuchynské pomôcky a súčasť motorestu. K týmto položkám
okresný súd poukázal na to, že žalobca vykonával podnikateľskú činnosť v motoreste v W., pričom
svoje podnikanie ukončil ešte počas trvania manželstva v r. 1997. Z dokazovania bolo preukázané,
že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 19.11.2002. Až do tohto obdobia
disponoval týmito hnuteľnými vecami žalobca. Skutočnosť, že žalobca bol vo výkone trestu na základe
právoplatného rozsudku sp. zn. 3T/182/2002, nie je dôkazom toho, že nedisponoval týmito hnuteľnými
vecami. Za čas od zrušenia živnostenského oprávnenia až do právoplatnosti označeného trestného
rozsudku dňa 31. 8. 2002 týmito vecami nakladal. Nepreukázal, že žalovaná predmetné hnuteľné veci
drží, resp. nimi nakladala. Žalobca žiadal vydať aj osobné veci, ktoré označil pod položkami č. 1 - 11
(sada pohárov kryštál 0,05 l, sada pohárov kryštál 0,01 l, poháre kryštál na šampanské, kryštálová
misa, obraz Romulus a Rémus, obrazy, parohy s lebkou z jeleňa, fotoaparát Kodak + fotografie, domáce
koberce 3 m, hodiny Pobeda, rybárske udice a rybárske potreby). K týmto položkám okresný súd
poukázal na svoje uznesenie zo dňa 23.8.2010 pod č. k. 8C/136/2007-96, v ktorom bolo zastavené
konanie aj ohľadom položiek č. 7 a 9 (parohy s lebkou z jeleňa a domáce koberce 3 m), ktoré existovali
a boli žalobcovi vydané. Obraz Romulus a Rémus, z dokazovania k tejto položke vyplynulo, že tvorí
dar syna účastníkov od jeho učiteľa na umeleckej škole. Rybárske potreby (položka 11) boli taktiež
žalobcovi vydané, čo vyplýva z prednesu žalovanej cestou jej právnej zástupkyne. Ostatné žalobcom
označené položky v časti „osobných vecí“ žalobca nepreukázal tak, aby súd presvedčil, že ich má vo
svojej držbe žalovaná. Preto aj v tejto časti žalobu zamietol. Ak sa žalobca domáhal ostatných osobných
vecí, ktoré označil ako dokumentáciu z motorestu, holiace potreby, osobné oblečenie a obuv, ako aj
náhradné diely na auto, záhradnícke potreby (položka 1, 2, 4, 5, 6), zo svedeckej výpovede svedkov
vyplynulo, že žalobca si tieto veci osobnej potreby prevzal. Ostatné ním uvádzané veci boli v rodinnom
dome (záhradnícke potreby a pod.) užívané, pričom išlo o znehodnotené veci, ktoré už neexistujú.

Uzavrel, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu tvrdených skutočností (položky
hnuteľných vecí tvoriacich predmet tohto konania). Hnuteľné veci, ktoré existovali, boli žalobcovi v
priebehu tohto konania, ako aj v predchádzajúcich konaniach, vydané, resp. žalobca sám uznal ich
neexistenciu (položky pod č. 5, 7, 8, 9). Keďže manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne
rozvedené v r. 2002 a v tom istom období nadobudol právoplatnosť trestný rozsudok sp. zn. 3T/182/2002,
ktorým bol žalobca odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, je nesporné, že od zrušenia
podnikateľskej činnosti v r. 1997 do r. 2002 žalobca mohol disponovať jednotlivými hnuteľnými vecami,
ktorých sa domáhal v tomto konaní. Nie je bez právneho významu aj tá skutočnosť, že práve v dôsledku
správania a konania žalobcu došlo k rozvodu manželstva účastníkov. Konanie žalobcu preto súd
prvého stupňa hodnotil aj s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, ako konanie, ktorému
nemožno poskytnúť ochranu, aj keď Obč. zákonník pojem dobrých mravov nevymedzuje. Pokiaľ žalobca
uvádza hnuteľné veci tvoriace zariadenie motorestu, v ktorom vykonával svoju podnikateľskú činnosť,
týmito hnuteľnými vecami mohol disponovať ešte dlhé časové obdobie, pričom až po uplynutí tohto
časového obdobia uplatnil návrh na súde. Taktiež z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov, detí
a účastníkov konania, mal za preukázané, že žalobca hnuteľné veci odpredal pred nástupom do výkonu
trestu. Keďže o odpredaji jednotlivých položiek neexistuje žiadny dôkaz, sám žalobca sa dostal do
dôkaznej núdze (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Z týchto dôvodov s poukazom na neunesenie dôkazného bremena
žalobcom žalobu v časti zostávajúcich položiek ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešná žalovaná si
náhradu trov konania neuplatnila, jej náhrada jej priznaná nebola.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., keď náhradu súdneho poplatku Slovenskej republike
nepriznal, dôvodiac sociálnou situáciou žalobcu, ako aj z dôvodu, že žalobcovi bola priznaná právna
pomoc cestou Centra právnej pomoci, kancelária Humenné.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil neúplným zistením skutkového stavu okresným súdom,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa
nezistil stav hnuteľných vecí a nezabezpečil dôkazy na zistenie, kde sa nachádzajú. Trval preto na
vyporiadaní týchto hnuteľných vecí, pretože ich nevlastní a žalovaná mu ich dobrovoľne nevydá. Počas
manželstva boli nadobudnuté hnuteľné veci, pričom zostali v dome žalovanej. Preto má nárok na jednu
polovicu majetku a túto jeho možnosť okresný súd na jeho návrh nevyporiadal. Návrh bol podaný
dôvodne, pričom konanie trvalo niekoľko rokov.

Žalovaná na odvolacom pojednávaní cestou právnej zástupkyne žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil, či ostávajúce hnuteľné veci,
tvoriace predmet tohto konania, vôbec patria do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Bez
dokazovania v naznačenom smere je rozhodnutie okresného súdu prinajmenšom predčasné.

Z návrhu žalobcu zo dňa 13.7.2007 (konanie sp. zn. 8C/136/2007) vyplýva, že ním žalobca žiadal o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam nadobudnutým za trvania manželstva
(§ 149 ods. 4 a § 150 Obč. zákonníka).

Podľa § 149 ods. 4 Obč. zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Obč. zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Nie je sporné, že žalobca podaným návrhom žiadal o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
hnuteľným veciam podľa § 149 ods. 4 v spojení s § 150 Obč. zákonníka. Preto bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa zistiť charakter vlastníctva hnuteľných vecí (tvoriacich predmet tohto konania),
teda či ich účastníci nadobudli zo spoločných prostriedkov, z akých prostriedkov boli nadobudnuté,
či boli nadobudnuté počas manželstva, resp. ich nadobudli ešte pred uzavretím manželstva. Preto
v tejto súvislosti v rámci dokazovania musí súd vypočuť účastníkov konania ohľadom nadobudnutia
ostávajúcich hnuteľných vecí v náväznosti na ďalšiu časovú chronológiu po ich nadobudnutí. Iba
tvrdenie zástupkyne žalovanej ohľadom existencie, resp. neexistencie hnuteľných vecí v súvislosti s
ich vyporiadaním v rámci podielového spoluvlastníctva ešte nie je dôkazným prostriedkom v zmysle
§ 125 O.s.p.. Na tieto skutočnosti je predovšetkým potrebné vypočuť priamo žalovanú, resp. ďalších
navrhnutých svedkov účastníkmi konania. Teda až po preukázaní, či zostávajúce hnuteľné veci tvorili
predmet podielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 a násl., či existujú aj v súčasnosti,
možno podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadať podľa zásad uvedených v § 150 Obč.
zákonníka.

Ak z výsledkov dokazovania v naznačenom smere vyplynie, že zostávajúce hnuteľné veci nie sú
súčasťou podielového spoluvlastníctva účastníkov (§ 149 ods. 4 Obč. zákonníka), až po takomto zistení

možno návrh žalobcu zamietnuť. Ak by ale spadali do podielového spoluvlastníctva účastníkov, nič
nebráni ich vyporiadaniu podľa zásad v zmysle § 150 Obč. zákonníka.

Pokiaľ žalobca v návrhu žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj ohľadom „osobných vecí a
ostatných osobných vecí“, pre každý prípad takéhoto vyporiadania platí iný režim. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 143 Obč. zákonníka, podľa ktorého v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. Teda aj v tomto smere bude potrebné doplniť dokazovanie okresným súdom
ohľadom osobných vecí a ostatných osobných vecí označených v zostávajúcom návrhu žalobcu.

Na základe vyššie uvedených zistení odvolacím súdom nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie dokazovanie v naznačenom smere (§ 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.