Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4T/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010049
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116010049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.2.2016 samosudca JUDr. Ladislav

Bujňák v trestnej veci obžalovaného ml. C. X., B.. X.X.XXXX takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

ml. C. X. - B.. X.X.XXXX P. W., O. X. W., S. X,
O.. Č.. J. J. I. P. W.

je vinný, že

dňa 2.3.2015 v čase okolo 12:50 hod. v Košiciach na ul. X. Č.. X vo vyučovacej triede Strednej odbornej
školy Y. X. po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadol poškodeného mladistvého L.
G.., B.. XX.X.XXXX a to tým spôsobom, že C. X. poškodeného päsťami búchal do oblasti pleca a
chrbta, pričom v jednom momente C. X. poškodenému chytil prsty ľavej ruky a tieto mu zalomil, čím
poškodenémuL.G..spôsobilzranenieatokompletnátrhlinaúponovejčastišľachyvystieračaprstenníka
ľavej ruky (tzv. ruptúra dorzálnej aponeurózy) s dobou liečenia nad sedem do 42 dní

teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati
tým spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona

Za to sa odsudzuje

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd) na hlavnom pojednávaní (ďalej len HP) vykonal dokazovanie
prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného, výsluchom svedka - poškodeného, výsluchom svedkov,
prečítaním znaleckých posudkov, ako aj listinných dôkazov a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku.Obž. ml. C. X. (ďalej len obžalovaný) na HP využil svoje právo a nevypovedal. Z prečítanej zápisnice z
prípravného konania (ďalej len PK) ( na č. l. 18 - 20) je zrejmé, že obžalovaný sčasti priznáva spáchanie
skutku, ktorému predchádzala skutočnosť, že len zo „srandy“ začal udierať ml. L. G. - poškodeného

päsťou ruky do chrbta a ľavého pleca, pričom mu následne, bez úmyslu mu spôsobiť zranenie chytil prsty
ruky a tieto mu vytočil, keď mu údajne chcel ukázať jeden trik. Pri tomto svojom konaní nevedel, že mu
mohol spôsobiť zranenie, zabávali sa a smiali sa na tom. Následne však odišiel ml. L. G. - poškodený za
triednou učiteľkou, ktorá ho poslala domov. Následne triedna učiteľka prišla za obžalovaným, povedala
mu, čo sa stalo, ktorý sa mu ešte v ten deň cez facebook ospravedlnil. Priznal, že opakovane udieral

T.. L. G. päsťou do oblasti pleca a chrbta ako aj skutočnosť, že tomuto zalomil prsty ľavej ruky, avšak
nechtiac. Pred týmto konfliktom mali iba zopár kamarátskych slovných konfliktov.
Výpoveď obžalovaného súd hodnotí ako výpoveď, ktorá má zľahčiť konanie obžalovaného, že síce
spôsobil zranenie ml. L. G., avšak všetko to bolo len „zo srandy“.
Svedok - poškodený ml. L. G. (ďalej len poškodený) na HP (na č. l. 151) s odchýlkami od výpovede z PK
(na č. l. 26 - 30) vypovedal, že cez veľkú prestávku prišiel za ním obžalovaný, opýtal sa ho, či si môže

k nemu sadnúť a i napriek nesúhlasu si k nemu sadol, začal mu ukazovať chmaty, začal ho biť päsťami
do chrbta a následne ho chytil za ľavú ruku a zalomil mu prsty. Išiel za triednou učiteľkou I. J., ktorá mu
dala na prsty ľad a priepustku domov, kde aj odišiel. Nevedel sa stručne vyjadriť k osobe obžalovaného,
vypovedal, že nemal s obžalovaným predtým žiadny konflikt, nevedel presne opísať intenzitu úderov
päsťou do chrbta, avšak bolo to 5 až 8 silnejších úderov, ktoré smerovali do ľavého pleca.

Na otázku samosudcu, prečo na HP poškodený vypovedá inak ako v PK (na č. l. 29-30), kde vypovedal,
že:“ obžalovaný mi stále robil zle, vyhliadol si ma ako slabšieho a keď mal nervy, tak si to vybíjal na
mne, nadával mi sproste, chytal ma pod krk zápasníckym chmatom“ (ako na č. l. 30), vypovedal, že na

HP vypovedal tak preto, lebo si to už dobre nepamätá, ale pravda je to, čo vypovedal v PK, lebo vtedy
si to ešte dobre pamätal.
Súd hodnotí výpoveď poškodeného ako dôveryhodnú, presvedčivú a po vyjasnení si skutočností
ohľadne rozporov medzi jeho výpoveďou z PK a na HP bez vnútorných rozporov, ktorá je verifikovaná
ďalšími vykonanými dôkazmi.

Svedok ml. I. X. (ďalej len sv. X.) na HP (na č. l. 154) opäť s určitými nepresnosťami medzi výpoveďou
z PK a na HP vypovedal, že s poškodeným sedel v lavici, keď k nemu prišiel obžalovaný, podal mu
ruku, aby sa pozdravili a následne mu stlačil ruku tak, že mu zlomil prsty. Nepamätá sa presne, či mu
obžalovanýukazovalnejakéchmaty,avšakpotvrdilskutočnosť,žesaobžalovanýverbálnebránilútokom
obžalovaného, pričom obžalovaný mu i naďalej robil zle. Obžalovaný nemal so spolužiakmi konflikt,

avšak neustále vyrušoval, bol odlišný, chcel vynikať.
Na odstránenie rozporov prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len prokurátor) navrhol prečítať
časť zápisnice o výsluchu tohto svedka z PK (ako na č. l. 35). Po prečítaní tejto časti svedok vypovedal,
že vie, že s H. K. mal obžalovaný nejaký konflikt, keďže ho mal kopať, čo bolo riešené riaditeľom školy.
Znova svojou výpoveďou potvrdil, že obžalovaný poškodenému stlačil ruku a až potom mu ukazoval

nejaké chmaty, avšak uviedol, že podľa neho to obžalovaný nechcel urobiť naschvál.
Na otázku samosudcu, prečo svedok vypovedal na HP inak ako v PK predovšetkým ohľadne úderov
obžalovaného do chrbta poškodeného ako aj skutočnosti, že mal mať s inými spolužiakmi obžalovaný
konflikty vypovedal, že už si to na HP dobre nepamätal, avšak pravda je to, čo vypovedal v PK, keďže
si to vtedy viacej pamätal.

Súd po odstránení rozporov výpovede tohto svedka na HP a v PK túto hodnotí ako dôveryhodnú,
presvedčivú a bez vnútorných rozporov, keďže je v podstate verifikovaná ďalšími vykonanými dôkazmi.
Svedok ml. I. U. (ďalej len sv. U.) na HP (na č. l. 158) obdobne ako predchádzajúci svedkovia v určitých
nepresnostiach vo vzťahu k výsluchu v PK vypovedal, že obžalovaný poškodenému po podaní ruky túto
stisol tak, že mu zlomil kosť, alebo šľachu, pričom obžalovaného vníma ako normálneho človeka, ktorý

je dobrý, srandovný, v škole sa správa podľa nálady, dakedy robí nezmysly, vystrája, dakedy je kľudný.
Opäť z dôvodov odstránenia rozporov vo výpovedi z PK prokurátor prečítal časť výpovede o výsluchu
tohto svedka (ako na č. l. 51), pričom
svedok po prečítaní predovšetkým v časti, či mal obžalovaný kričať na poškodeného, že ho zbije,
vypovedal svedok, že obžalovaný kričal na poškodeného, že ho zbije. Nevedel o skutočnosti, či sa mal

obžalovaný poškodenému ospravedlniť a potvrdil skutočnosť, že nakoniec obžalovaného poškodeného
nezbil.
Na otázku samosudcu prečo svedok vypovedal inak v PK ako na HP predovšetkým ohľadne napadnutia
poškodeného, či je pravda, že obžalovaný nemal žiadny konflikt, svedok vypovedal, že pravda je to, čovypovedal v PK, lebo vtedy si to lepšie pamätal, t. j. že obžalovaný nadával poškodenému, ako prvý
napadol poškodeného obžalovaný, poškodený neprovokoval nijakým spôsobom obžalovaného, nevedel
opísať silu úderov, ktoré smerovali od obžalovaného k poškodenému voči ostatným spolužiakom sa

správal podľa nálady, niektorým vulgárne nadával, strkal do nich, niekedy sa aj bil s niektorými v triede,
ale podľa neho to bolo „zo srandy“.
Aj túto výpoveď svedka súd hodnotí po odstránení rozporov ako presvedčivú a dôveryhodnú, bez
vnútorných rozporov.
Súd uvádza, že vyššie uvedení svedkovia boli vypočutí za prítomnosti svojich zákonných zástupcov ako

aj zástupkyne za Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Svedkyňa Y. G. - matka poškodeného (ďalej len sv. Rigasová) na HP (na č. l. 161) vypovedala, že jej syn
- poškodený prišiel v deň incidentu k nej do práce, keďže ho na priepustku prepustila triedna učiteľka s
tým, že ho napadol obžalovaný tak, že mu vytočil ruku, stlačil mu prsty na ľavej ruke a tieto mu prelomil.
Išli na röntgen, následne na ošetrenie k lekárovi, ktorý potvrdil zranenie, t. j. pretrhnuté šľachy na prste
ľavej ruky. Ďalej uviedla, že po tomto incidente mal obžalovaný chytiť poškodeného pod krk, pričom sa

tento veľmi bál, triedna učiteľka ho pustila domov a následne sa bál chodiť do školy z dôvodu, že mu
obžalovaný znova ublíži.
Súd výpoveď svedkyne hodnotí ako dôveryhodnú, presvedčivú, bez vnútorných rozporov.
Svedkyňa T.. I. J. - bývalá triedna učiteľka (ďalej len sv. J.Á.) na HP (na č. l. 162) vypovedala, že incident
medziobžalovanýmapoškodenýmsastalpočasdruhejveľkej prestávkyaonanebolaprítomnávtriede,

ktorej bola aj trieda učiteľka. Počas prestávky prišiel za ňou poškodený s tým, že si pýtal priepustku, aby
mohol v doprovode rodiča, teda zákonného zástupcu navštíviť zdravotné stredisko. Nakoľko jej opísal
incident, ktorý sa udial v triede, priepustku mu vypísala a poslala za rodičom. Poškodený sa sťažoval na
bolesti ruky, resp. prstov, keďže obžalovaný ho počas prestávky napadol.
Ďalej sa vyjadrila o osobám obžalovaného a poškodeného, pričom vo vzťahu k obžalovanému uviedla,

že tento mal viaceré priestupky počas štúdia na strednej škole. Stretli sa aj s výchovnou poradkyňou -
psychologičkounaosobnýchpohovoroch,zktorýchsúdokumentovanézápisy.Správanieobžalovaného
nebolo primerané, počas štúdia trpel poruchami správania, výbuchmi a z hľadiska sociometrie za
účelom diagnostiky triedy, ktorú pripravovali v spolupráci so školskou psychologičkou, tak jednohlasne
vyšiel obžalovaný ako škodca, ktorý úmyselne napáda spolužiakov, ktorí sa ho boja. Tých priestupkov

bolo omnoho viac, vrátane záškoláctva, falšovania ospravedlneniek čo potom vyústilo do situácie, keď
obžalovaný doniesol alkohol na vyučovanie, šikanoval svojich spolužiakov, deti sa ho báli, odmietali
chodiť do školy, pýtali si priepustky, pričom sa vyhovárali na zdravotné problémy. Poškodený je naopak
utiahnutý, kľudnej povahy, určite úmyselne nevyvolal konflikt s obžalovaným a nemá vedomosť o tom,
že by obžalovaný okrem poškodeného, niekomu zo spolužiakov ublížil na zdraví.

Aj túto výpoveď svedkyne súd hodnotí ako výpoveď bez vnútorných rozporov, t. j. vierohodnú a
presvedčivú, keďže svedkyňa spontánne opísala charakterové vlastnosti obžalovaného i poškodeného.
Po predchádzajúcom súhlase prokurátora a obžalovaného boli prokurátorom na HP (na č. l. 164)
prečítané závery znaleckého posudku č. 60/2015 z odvetvia ortopédia (ako na č. l. 76 - 77), ktorý
vypracoval znalec T.. X. I.. Z uvedených záverov vyplýva, že ide o zranenie ľahké, s dobou liečenia

do 42 dní, práceneschopnosťou do 42 dní, pričom posúdiť, či zranenie môže zanechať trvalé následky
môže byť vykonané až po 12 mesiacoch po skončení liečby. Ide o zranenie - kompletnú trhlinu
úponovej časti šľachy vystierača prstenníka ľavej ruky tzv. ruptúra dorzálnej aponeurózy. Zranenie
vzniklo násilným páčením prsta zo strany útočníka, pričom toto zranenie utrpel poškodený tak, ako to
vypovedal v PK, pričom náhodný vznik posudzovaného zranenia bez cudzieho zavinenia znalec pokladá

za nepravdepodobný.
Po predchádzajúcom súhlase obžalovaného a prokurátora prokurátor na HP (na č. l. 164) prečítal závery
znaleckého posudku č. 17/2015 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria (ako na č. l. 92
- 93), ktorý vypracovali znalkyne T.. N. T.Í. - W. a T.. O. G..
Z uvedeného posudku je zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu a ani v čase vyšetrenia

netrpel na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. V čase spáchania skutku bol
schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a bol schopný svoje konanie
ovládať. Obžalovaný je schopný chápať zmysle trestného konania i napriek tomu, že u tohto sa zisťuje
mierne zníženie rozumových schopností (inteligencie) do pásma na rozhraní dolného priemeru až
podpriemeru. Osobnosť obžalovaného je nevyrovnaná, disharmonicky sa vyvíjajúca s ľahko zníženými

rozumovými schopnosťami, s poruchami sociálnej adaptácie, obžalovaný je extrovertovane orientovaný,
rád je stredobodom pozornosti, ale vnútorne je neistý, zraniteľný, čo v kombinácii s impulzivitou môže
spôsobovať neprimerané sociálne reakcie voči spolužiakom a okoliu. Obžalovaný nie je pre spoločnosť
nebezpečný a žiadne ochranné liečenie nie je potrebné.Súd si osvojil závery vyššie uvedených znaleckých posudkov v celom rozsahu pretože znalci vychádzali
z objektívne zistených skutočností, ako je zdravotná dokumentácia obžalovaného a samotné vyšetrenie

obžalovaného.
Z obsahu lekárskych správ (na č. l. 63 - 66) vyplýva, že poškodený bol v dňoch 2. - 4.3.2015 ošetrený
o čom boli ošetrujúcim lekárom spracované správy.
Z obsahu charakteristiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (na č. l. 97 - 99) je zrejmé, že
obžalovaný pôvodným menom J., bol príslušným súdom zverený do spoločnej pestúnskej starostlivosti

T.. Ľ. X. a P. X., pričom pestúni v roku 2015 podali na súd návrh na zrušenie pestúnskej
starostlivosti, ktorý odôvodnili vystupňovaným problémovým správaním obžalovaného, ktoré nedokážu
v domácom prostredí riešiť. Následne keďže obžalovaný neustále narúšal priebeh vyučovania,
nerešpektoval nariadenie vyučujúcich ani riaditeľa školy, vyhrážal sa spolužiakom bol agresívny, falšoval
ospravedlnenia a prechovával v škole alkoholické nápoje bol dňom 6.5.2015 vylúčený zo štúdia na
Strednej odbornej škole Y. X.. V súčasnosti je umiestnený v Detskom domove „. P. P. W..

Zápisnice zo školy (na č. l. 105, 106, 107) svedčia o vykonaní sociometrie triedy a záverov z tohto
prieskumu ako aj o rozhodnutí o vylúčení obžalovaného zo štúdia.
Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR (na č. l. 121) je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil
priestupku proti majetku - krádež tovaru, ktorý bol vyriešený v blokovom konaní pokutou 15 Eur.
Obžalovaný nemá záznam v Registri trestov GP SR (na č. l. 122 resp. 146).

Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrnne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospel súd k záveru,
že skutok sa stal tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento spáchal bez akýchkoľvek

pochybností obžalovaný.
Obžalovaný len sčasti priznáva spáchanie žalovaného skutku a svoje konanie zľahčuje tým, že konal
len „zo srandy“, pričom však priznal ,že viackrát päsťami udrel poškodeného do ľavého ramena a chrbta
a následne mu vytočil prsty ľavej ruky tak, že mu spôsobil zranenie ľavého prstenníka, o čom svedčia
lekárske správy ako aj závery znaleckého posudku.

Poškodený svojou výpoveďou usvedčuje obžalovaného, keď vypovedal, že obžalovaný aj bez jeho
súhlasu si počas druhej veľkej prestávky k nemu prisadol, 5 až 8 ranami päsťou do chrbtovej časti ho
udieral silnejšou intenzitou a následne mu chytil ľavú ruku a zalomil prsty tejto ruky, pričom mu spôsobil
v obžalobe uvedené poranenia.
Poškodený vypovedal, že pravdivo vypovedal v PK, keďže si to vtedy si to ešte dobre pamätal, a

vypovedal, že žiadal obžalovaného, aby ho prestal biť, ako aj o skutočnostiach, že obžalovaný mu stále
robil zle, keďže si ho vyhliadol ako slabšieho a keď bol nervózny tak si zlosť vybíjal na ňom. Okrem
toho že mu nadával a robil mu zle, po incidente ho znovu napadol, keď ho chytil za krk zápasníckym
chmatom, pričom sa ubránil len tak, že od neho utiekol.
Aj svedkovia X. a U. v podstate zhodne vypovedali o tom, ako sa skutok stal a taktiež sa odvolali

na pravdivosť svojej výpovede z PK, keďže vtedy si na udalosť lepšie pamätali. Obaja vypovedali, že
obžalovaný poškodenému chytil ľavú ruku a následne mu ju vykrútil tak, že mu spôsobil zranenie.
Svedkyňa G. vypovedala, že musela odísť zo svojim synom poškodeným na ošetrenie k lekárovi a po
röntgene tento skonštatoval, že mal pretrhnuté šľachy na prstenníku ľavej ruky. Potvrdila skutočnosť,
že obžalovaný mal následne chytiť poškodeného pod krk, že sa tento bál chodiť do školy z dôvodu, že

mu obžalovaný znova ublíži.
Svedkyňa J. ako bývalá triedna učiteľka charakterizovala osobnosť obžalovaného ako problémového
žiaka, ktorý z hľadiska sociometrického výskumu ktorý bol vykonaný s výchovou poradkyňou -
psychologičkou jednoznačne preukazuje známky ako škodca, ktorý úmyselne napáda spolužiakov a títo
sa ho boja.

Osobnosť poškodeného hodnotila ako utiahnutého, pokojnej povahy, ktorý by úmyselne nevyvolal
konflikt s obžalovaným.
Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia ortopédia je zrejmé, že poškodený utrpel zranenie a toto
zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora, resp. vo
výpovedi predovšetkým poškodeného, ale aj ďalších na HP vypočutých svedkov.

Obe znalkyne z odvetvia psychiatrie zhodne uviedli, že obžalovaný netrpel ani netrpí žiadnou duševnou
chorobou, bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a toto ovládať a
neprimerane v stave impulzivity reaguje voči spolužiakom a okoliu.Prečítané listinné dôkazy, lekárske správy svedčia o skutočnosti, že poškodený musel byť ošetrený,
z charakteristiky Úradu prácu sociálnych vecí a rodiny je okrem iného zrejmé, že u obžalovaného
boli zistené poruchy správania sa, pestúni dali návrh na zrušenie pestúnskej starostlivosti z

dôvodu vystupňovania problémového správania sa obžalovaného, ako žiak sústavne narúšal priebeh
vyučovania, nerešpektoval vyučujúcich ani riaditeľa školy, falšuje ospravedlnenia a po zistení, že
prechováva alkoholické nápoje bol zo strednej školy vylúčený a v súčasnosti je umiestnený v detskom
domove.
O vyššie uvedenom svedčia aj prečítané zápisnice zo školy obžalovaného.

Obžalovaný bol jeden krát priestupkovo riešený za krádež v blokovom konaní, doposiaľ nebol súdne
trestaný.
Z takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že obžalovaný jednoznačne a nepochybne
spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia tento skutok je trestným činom.
Týmto svojim konaním obžalovaný porušil chránený spoločenský záujem, ktorým je zdravie,
obyvateľstva. Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru a intenzity útoku, spôsobeného

následku a intelektuálnu vyspelosť obžalovaného súd usudzuje že išlo o zavinené konanie vo forme
nepriameho úmyslu, podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona.
Súd má za to, že obžalovaný v čase spáchania skutku už aj ako 17 - ročný občan musel vedieť,
a dôvodne sa od neho aj očakávalo, že vzhľadom na svoju fyzickú a psychickú vyspelosť svojim
protiprávnym konaním a to zalomením prstov poškodenému, môže tomuto spôsobiť zranenie v tom

zmysle, že o možnosti zranenia poškodeného mal byť minimálne uzrozumený. Navyše, ak v zmysle
záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatria je uvedené, že v čase spáchania skutku bol schopný
rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať.
Na základe týchto záverov, na rozdiel od obhajoby súd konštatuje, že obžalovaný naplnil všetky skutkové
znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona po objektívnej stránke v tom, že obžalovaný po predchádzajúcej
slovnej výmene fyzicky napadol poškodeného tak, že päsťami ho udieral do pleca a chrbta, následne
poškodenému chytil prsty ľavej ruky a tieto mu zalomil, čím mu spôsobil zranenie s dobou liečenia nad
7 do 42 dní, pričom sa tohto činu dopustil na chránenej osobe - dieťati.
Pri určovaní druhu a výmery trestu bral súd do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného

následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Bolo preukázané, že obžalovaný spáchal jednej skutok, ktorý súd podriadil pod kvalifikovanú skutkovú
podstatu prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil na chránenej osobe.
Súd uvažoval eventuálne i o postupe podľa § 98 písm. a/ Tr. zákona, t. j. upustiť od potrestania
obžalovaného vzhľadom k skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, čo v záverečnej reči

navrhol i obhajca obžalovaného. Uvedený postup však vyžaduje okrem iného, aby sa obžalovaný ku
spáchaniu skutku priznal, tento oľutoval a prejavil účinnú snahu po náprave.
Obžalovaný však naopak, počas celého HP neprejavil žiadnu snahu o vyjadrenie úprimnej ľútosti,
spáchanie skutku nepriznal a vyhlásil, že je nevinný, t. j. súd nemal po správaní sa obžalovaného na HP
dôvod očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Navyše tomuto postupu bránili aj samotné závery z vykonaného výsluchu sv. J., ktorá negatívne opísala
osobu obžalovaného, vyhodnotenia záverov prečítaného znaleckého posudku z odvetvia psychiatria,
vyhodnotenia záverov z prečítaných listinných dôkazov a to charakteristiky Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny zo zápisnice zo školy, a z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov v tom zmysle že
osoba obžalovaného je týmito listinnými dôkazmi hodnotená ako škodca, je impulzívny a agresívny,

nerešpektuje nariadenia autorít školy, páchajúci priestupky, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho
vylúčeniu zo strednej školy, k zrušeniu pestúnskej starostlivosti z dôvodu vystupňovania problémov
správania sa obžalovaného a následne jeho umiestnenie do Detského domova.
Obžalovanýsvojimskutkomporušildôležitýspoločenskýzáujemazasiaholtýmzdravieinejosoby.Konal
vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona.

Súd zistil poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného a to že doposiaľ viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť
nezistil žiadnu.
Súd po úprave základnej trestnej sadzby , ktorá je v tomto prípade 1 až 3 roky s použitím § 117 Tr.
zákona dospel k trestnej sadzbe 6 mesiacov až 1,5 roka a v rámci tejto trestnej sadzby súd považoval za
dostatočnéuloženiepodmienečnéhotrestunadolnejhranicitrestnejsadzbyapretouložilobžalovanému

trest vo výmere 6 mesiacov.
Skúšobnú dobu 18 mesiacov súd považuje za dostatočnú na to, aby po tento čas obžalovaný žil pod
tlakombezprostrednehroziacehovýkonutrestuodňatiaslobodyaabypočastakejtodobyjehosprávanie
bolo pod kontrolou spoločnosti, čím sa má zabezpečiť nielen primerané potrestanie obžalovaného, sdôrazom na ochranu spoločnosti so zabezpečením generálnej a individuálnej prevencie, ale bude aj
dostatočne motivujúcou skutočnosťou viesť riadny život.
Keďže poškodení si v rámci prípravného konania neuplatnili nárok na náhradu spôsobenej škody tak,

ako je to uvedené v § 46 ods. 3 Tr. poriadku, súd sa touto otázkou nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresný súd Košice I.