Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202154
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202154.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
proti povinnému: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. XXX, XXX XX E. I., o vymoženie 118,83- Eur
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu D. P. č. k. 2Er 260/2015-29 zo dňa
23.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd D. P. (ďalej len „súd prvého stupňa“) žiadosť súdneho exekútora
I. O. T. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným

u súdneho exekútora I.. O. T. domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči
povinnému o vymoženie sumy 118,83- Eur s prísl., na podklade exekučného titulu rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., zo dňa 14.07.2009, sp. zn. SR 12046/09.

Súd prvého stupňa lustrácie v súdnom registri Okresného súdu D. taktiež zistil, že uvedenému

exekučnému konaniu prechádzalo konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 4Er/246/2009, ktorého
účastníkmi boli totožní účastníci konania a podkladom pre konanie bol zhodný rozhodcovský rozsudok.
Uznesením zo dňa 28.05.2010, č.k. 4Er/246/2009-23 súd prvého stupňa konanie pod sp. zn.
4Er/246/2009 rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť aj
úrok z úveru a poplatok, aj keď v zmluve o úvere nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a
vzhľadom na neprimeranosť priznaných úrokov z omeškania, ako aj na už vymoženú sumu prevyšujúcu

právo oprávneného.

V súčasnom exekučnom konaní preto súd prvého stupňa preskúmal, či dôvod, pre ktorý bola exekúcia
v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/246/2009 zastavená, je stále relevantný, resp. či je tu iný dôvod pre
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v tomto štádiu konania.

Následne vo svojom rozhodnutí súd citoval § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243 ods. 1,
2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok; § 2 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní; § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka; § 25 ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 2, 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka; čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, články smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách; a poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora (ES) ES Oceano Grupo Editorial,
C - 240/98, Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vo veci C-168/05 bod 38, PannonGSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyorfi vo veci C-243/08 bod 43, Asturcom Telecomunicaciones SL c/
a Cristine Rodríguez Nogueira vo veci C-40/08 a uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom

a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť a to hlavne z dôvodu, že vyššie
citované ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul.

Súd posúdil predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský uzavretý
medzioprávnenýmakododávateľomapovinnýmakospotrebiteľomnazákladečohojenutnépredmetný

právny vzťah posudzovať podľa príslušných citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona
o spotrebiteľských úveroch.

Konštatoval skutočnosť, že dodávateľ v súlade s rozhodcovskou doložkou v predmetnej veci obsiahnutej
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný

titul v predmetnom konaní, znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom,
kde je uvedené, že všetky spory vzniknuté z úverovej zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní
alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd mal zato, že spotrebiteľský spor sa riešil pred
rozhodcovským súdom a keďže sa rozhodcovské konanie začalo na návrh oprávneného, spotrebiteľ bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku si povinný ako

spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre úver ako aj
Všeobecné obchodné podmienky poskytovanej spoločnosťou, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam oprávneného, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Prvostupňový súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
rozhodcovská doložka je neprijateľná a rozhodcovské rozhodnutie preto nemôže byť plnohodnotným
exekučnýmtitulom.Vovecinavyšerozhodovalneoprávnenýorgán.Vpredmetnejzmluveoúverenebola
uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov a teda takto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu
nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie v celom rozsahu oprávnený. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu aplikáciu právneho predpisu. Dôvodil, že súd nemôže
preskúmavať exekučný titul po materiálnej stránke ani preskúmavať samotné rozhodcovské konanie.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomzákonaorozhodcovskomkonaní.Vniektorých

prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je odôvodnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní, je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne
preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie
exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j.
najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré jeobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne
konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,

pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s..

Vovzťahuknámietkamohľadomnemožnostiaplikácie§52až§54OZodvolacísúdpoznamenáva,žeaj
napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z. z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ide

o zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská

doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili
v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru
potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod

písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007
Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne
dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú doložku a súd je oprávnený

vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ
nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval,
že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná

podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu

spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.Zobsahuspisujenepochybné,ževdanomprípadeideosporzospotrebiteľskejzmluvyajenepochybné
aj to, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v čl. 17 bola uvedená rozhodcovská doložka,
podľa ktorej sa spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde,
spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí

rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú, a preto

neplatnú.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len

vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom

pre exekučné konanie.

Krajský súd v Prešove vo vzťahu k neprimeraným sankciám len na zdôraznenie neprimeranosti úroku
z omeškania ako odvolací súd zdôrazňuje, že úrok vo výške 91,25 % ročne nielenže odporuje dobrým
mravom, ale je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Výška úroku z omeškania spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
dlžníka, navyše zabezpečenie zmenkou nebolo dohodnuté priamo v zmluve, ale vo Všeobecných
obchodných podmienkach. V danom prípade išlo o predtlačené tlačivo a dlžník nemal možnosť ovplyvniť
výšku tohto úroku. Dojednanie úroku z omeškania vo výške 91,25 % ročne považuje odvolací súd za

absolútne neplatný.

Len na margo odvolací súd poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako
k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné
výnimky plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný. Ak by sme aj pripustili, že zmluva by sa

riadila obchodným právom, oprávnenému unikla existencia zásad poctivého obchodného styku, ktoré
predstavujú v obchodnom práve také esenciálne princípy „dobra“ ako dobré mravy v občianskoprávnej
úprave.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 219 O.s.p. uznesenie ako vecne

správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.