Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/975/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234211
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/287/2012-90 zo dňa 20.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol p

o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky zamietol a v nadväzujúcom výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania,
v II. výroku návrh zamietol a v III. výroku nepriznal odporkyni náhradu trov konania. V odôvodnení

uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27.09.2012 sa proti
odporkyni domáhala zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 2.929,21 Eur a sumy 585,84 Eur z
titulu nemajetkovej ujmy. Škoda podľa uvedenia navrhovateľky vznikla nesprávnym úradným postupom
súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní a to napriek tomu, že pojednávaná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu.ZospisuOkresnéhosúduŽilinasp.zn.18Er/2994/2010malsúdzistené,žedňa16.07.2010

bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX 5222/10, a to na
základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 17767/09 zo dňa
16.11.2009. Uznesením č.k. 18Er/2994/2010-19 zo dňa 06.12.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2010. V prípade, že
súd zistí rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. V takom prípade nie je stanovená
lehota. Tá je stanovená iba v prípade, že nie je rozpor a teda pre prípad udelenia poverenia, pokiaľ
nejde o výnimku podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Výsledkom rozhodovacej

činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Ak exekučný súd
vydal uznesenie cca po 5 mesiacoch od podania žiadosti, nemožno to hodnotiť vzhľadom na okolnosti
prípadu za neprimerané, nakoľko súd skúmal (v konkrétnom prípade naviac aj bol povinný
skúmať) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučnýtitul, tiež listiny, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia, na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu.
Pokiaľ exekučný súd preskúmaval listiny (dôkazy), ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, išlo

o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať
za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako
nesústredený a so zbytočnými prieťahmi. V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov
v konaní je významná aj tá skutočnosť, na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 520/2012, že navrhovateľ pred

okresným súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (tisíce exekučných návrhov v typovo
obdobných veciach). Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne
dôvodné navrhovateľke priznať uplatňované peňažné plnenie majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu na
jej tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Navrhovateľka nesplnila už prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, keď v konaní nepreukázala nesprávny úradný postup. Keďže všetky
podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie
prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa
k splneniu ďalších podmienok a to k vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky

(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka návrhom zo dňa 15.08.2014 žiadala okresný súd, aby predmetné konanie z dôvodov
uvedených v návrhu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil až do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
oporušeníprávanavrhovateľkynazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúd.Podľanázoruokresného
súdu návrh navrhovateľky na prerušenie konania nie je dôvodný. Návrh navrhovateľky na prerušenie
konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nie je dôvodný, pretože otázka zákonného sudcu bola
vyriešená rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 6NcC/197/2013-21 zo dňa 21.02.2013, ktorým bolo

rozhodnuté, že sudca Okresného súdu Žilina JUDr. Drahomír Mrva nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2013. Návrh navrhovateľky na
prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je tiež dôvodný. Predmetné zákonné
ustanovenie nie je ustanovením, ktoré by ukladalo povinnosť konanie prerušiť. Keďže sa jedná o
identický dôvod pre prerušenie konania, otázka zákonného sudcu je vyriešená zákonným spôsobom. S

poukazom na vyššie uvedené okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2

písm. a), v spojení § 221 ods. 1 písm. f), b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p -
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení § 221 ods. 1 písm. g), c) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), d) súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205 ods.

2 písm. c), e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f). K dôvodom odvolania bližšie uviedla, že pokiaľ z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne (správne zrejme

má byť navrhovateľky pozn. krajského súdu) a jej splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O.s.p., pretože sa navrhovateľka bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, tak poukazuje
na to, že podala súdu návrh na zrušenie pojednávania a uviedla dôležité dôvody a predložila súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľka uskutočnila podanie obsiahnuté v texte návrhu,
ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená

systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľky a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného.Jetomutakajpreto(okremdôvodovoznačenýchvnávrhu),žerozhodnutiekrajskéhosúduje v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach. Súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého

dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie na ktorom
za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že návrh trvá
na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené
nestranným sudcom na nestrannom súde.

Navrhovateľka tiež tvrdila, že nemala možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala možnosť
sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situáciedošlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniuprávanavrhovateľkynasúdnuochranu,
akoajkodňatiujejmožnostikonaťpredsúdom.Ďalejtvrdila,ženebolaoboznámenásobsahomdôkazov

a prednesov, nemala možnosť sa k týmto vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie keď bolo
potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu keď sa odporkyňa
nevyjadrila k návrhu a ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu aby predložila písomné vyjadrenie,
mal súd rozhodnúť podľa § 153b O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd zrušil rozsudok

okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom

konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§201O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2,§156ods.3O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.

2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní a procesným postupom

prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s
podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie)

nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez
oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že navrhovateľka trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní,
avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemala

možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti
konať pred súdom, odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza: Preskúmaním spisového materiálu na

vec sa vzťahujúceho, bolo zistené, že na deň 20.08.2014 vo veci súd nariadil pojednávanie. Predvolanie
bolo navrhovateľke aj odporkyni riadne doručené dňa 31.07.2014. Navrhovateľka sa však pojednávania
nezúčastnila, pričom podala návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zákonný sudca sa vyjadril, že sa necíti byť zaujatý a toani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom alebo ich zástupcom. Nakoľko neboli v prejednávanej
veci zistené okolnosti, ktoré by predstavovali relevantné dôvody na vylúčenie konajúceho sudcu z
prejednávania a rozhodovania v súdenej veci, odvolací súd uvedené odvolacie námietky navrhovateľky

vyhodnotil ako nedôvodné.

K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jej neprítomnosti pričom uskutočnila podania (obsiahnuté
v texte návrhu), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania

vylúčiť,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žeovylúčenízákonnéhosudcuužrozhodovalvuznesení
č.k. 6NcC/197/2013-21 zo dňa 21.02.2013, ktorým nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci
sudca JUDr. Drahomír Mrva. Odvolací súd v aktuálnom konaní takisto nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by spochybňovali nestrannosť zákonného sudcu. Zároveň odvolací súd dodáva, že sama navrhovateľka
vo svojom vyjadrení na výzvu súdu uviedla, že námietku zaujatosti v zmysle ustanovenia § 15a ods.
1 O.s.p. nepodáva.

K skutočnosti, že navrhovateľka sa nemala možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, odvolací súd
uvádza, že toto sa ukázalo nepravdivým, nakoľko vyjadrenie odporkyne bolo splnomocnenému
právnemu zástupcovi navrhovateľky riadne doručené a teda navrhovateľka, resp. jej právny zástupca
mali možnosť vyjadriť sa k podanému vyjadreniu odporkyne.

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. je potrebné
uviesť, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 20.08.2014. Právny zástupca navrhovateľky,
predvolanie prevzal dňa 31.07.2014 (č.l. 70 spisu). Tým, že na pojednávanie sa navrhovateľka ani jej
právny zástupca nedostavili potom neobstojí jej námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby

jej umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľky
a jej právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 20.08.2014 prejednal a o nej
rozhodol, neodňal tým navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sama
zbavila tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná viac ako

5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým
súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nebolo možné považovať za dôležité dôvody
pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Tým si navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca sami
zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. §

118 ods. 2 O.s.p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom). Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221
písm. f) O.s.p. je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti
na uplatnenie ich práv.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,

môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O.s.p.).

V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným ustanovením § 101
ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho

prekážku na jej strane brániacej jej v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1-3 O.s.p.), požiadala o zrušenie
pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené
vyššie) nebol dôvodný. Taktiež k námietkam o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, odvolací súd
uvádza, že s nimi sa už podrobne vysporiadal okresný súd a z tohto dôvodu ich nepovažuje za dôvodné.

Pokiaľ odvolateľka napádala výrok, ktorým okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania odvolací
súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenia,môžekonanieprerušiť,akprebiehakonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznam
prerozhodnutiesúdu,aleboaksúddalnatakétokonaniepodnet.Zcitovanéhoustanoveniajednoznačnevyplýva (arg. slovo „môže“), že prerušenie konania z tam uvedených dôvodov je fakultatívne, teda súd
niejepovinnýprerušiťkonanieanivprípade,žebyinakbolisplnenépodmienkypodľatohtoustanovenia.

Účastník môže navrhnúť takéto prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť,
aj keď o takomto návrhu musí rozhodnúť. Tento procesný úkon súdu závisí len od úvahy súdu, a preto
nie je viazaný návrhom účastníka konania. Súd môže rozhodnúť o prerušení konania podľa uvedeného
ustanovenia len výnimočne, keď sa v inom konaní rieši právne významná otázka, ktorú si súd nemôže
sám vyriešiť prejudiciálne.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu a keďže nevidel dôvod na prerušenie konania,
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..

Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.