Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200521
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816200521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému D. R., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, XXX XX
B., v konaní o zaplatenie 77,01 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 05.12.2012, v bode 4 uvedeného dodatku, v znení "V prípade porušenia záväzku Účastníka
uvedeného v bode 1 písm. b.) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k
následnémuvypojeniuSIMkartyzostranyPodniku,jeÚčastníkpovinnýuhradiťPodnikuzmluvnúpokutu

uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu
2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti
o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. ", je neprijateľná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 29,21 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 26.02.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 77,01 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 77,01 Eur, za čas od 26.02.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 105872259Z112 zo dňa 05.12.2012,
predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanému. Žalovaný sa zaviazal

odoberaťslužbuaplatiťzaňupoplatkyriadneavčas.Právnypredchodcažalobcuvyúčtovalžalovanému
faktúru, a to: f.č. 7301331006 na sumu 77,01 Eur, so splatnosťou 25.02.2013. Žalovaný riadne a
včas nesplácal poskytnuté služby žalobcom a neuhradil tak ani odo dňa postúpenia pohľadávky. Keďže
sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z
omeškania.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a. s., Bratislava a postupníkom - žalobcom, bola postúpená pohľadávka žalovaného na súčasného

žalobcu.Žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe ani k pripojeným listinným dôkazom, napriek tomu, že mu
bolo doručené uznesenie o procesných poučeniach dňa 23. 03. 2016, z toho dôvodu súd postupoval v
zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v
drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.12.2012 vyplynulo, že bola uzavretá medzi

spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave a žalovaným ako fyzickou osobou -
nepodnikateľom. V zmysle zmluvy bola poskytnutá žalovanému SIM karta č. 8942102480006210344,
ku ktorej bolo priradené t. č. 0911433019.
Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.12.2012 vyplynulo, že Slovak Telekom,
a.s. poskytol žalovanému minimálny program služieb Program Naj 200, mobilný telefón poskytnutý

žalovanému nebol. Doba viazanosti bola určená na 24 mesiacov a zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 bola
uvedená vo výške 47,80 Eur. Z Dodatku vyplynulo z bodu 1 písm. b.) riadne a včas platiť cenu za
zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade
so zmluvou a dodatkom. Z bodu 4 vyplynulo, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v
bode 1 písm. b.) tohto Dodatku, v dôsledku ktorých dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany

podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti
účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa
predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku.
K žalobe boli pripojené Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby a nečitateľný
Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.

Z pripojenej faktúry č. 7301331006 zo dňa 08.02.2013, splatnou dňa 25.02.2013, boli žalovanému
fakturované mesačné poplatky , iné poplatky a služby a zmluvná pokuta v sume 77,01 Eur, za obdobie
od 08.01.2013 do 07.02.2013.

Pokusom o zmier zo dňa 01.12.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 95,56 Eur,
najneskôr do 04.12.2015.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a.) Zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, účinného v
čase uzavretia Zmluvy a Dodatku, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa odseku 12 písm. b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému na základe Zmluvy a Dodatku o poskytovaní

verejných služieb zo dňa 05.12.2012 vznikla povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Služby
boli vyfakturované vyššie označenými faktúrami. Z dokazovania nevyplynulo, že by tieto faktúry boli zo
strany žalovaného reklamované, ani vrátené, napokon ani po doručení žaloby sa žalovaný nevyjadril
k týmto faktúram, z čoho je možné vyvodiť, že faktúry akceptoval. Z toho dôvodu súd vyhovel žalobe v
časti zaplatenia sumy 29,21 Eur (mesačné poplatky a iné poplatky a služby v horeuvedenej faktúre).

Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžných súm, žalobca si uplatnil úrok z omeškania
po uplynutí splatnosti uvedenej vo faktúre č. 7301331006. Prvým dňom omeškania deň 26.02.2013.
Výška úroku k uvedeným dňom omeškania sa riadila ust. § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ustanovení, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky bola k uvedeným dňom vo výške 0,75 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, výška úroku
predstavovala 8,75 % ročne.

Súčasťou uplatneného nároku bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur. Keďže
sa jedná nepochybne o spotrebiteľský záväzkový vzťah, súd aplikoval na uvedený vzťah príslušné

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
kde na jednej strane vystupuje žalobca ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet
jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje
Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu
nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť
zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť

od ostatných náležitostí zmluvy.

Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Dodatku,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 4 písm. a.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v účinnom znení
ku dňu uzatvorenia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti

a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len
"orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je vo
vzťahu k dodávateľovi v neporovnateľne slabšej pozícii, z hľadiska skúseností a informovanosti a

možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy. Zmena štandardných vopred
pred formulovaných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, pretože dodávateľ
služby rozhodne nezmení text, ktorý je určený pre široký okruh spotrebiteľov a je sformulovaný
tak, aby to sledovalo finančný záujem dodávateľa. Z tohto pohľadu je teda rovnosť vo vzťahu
dodávateľa a spotrebiteľa len formálna. Bez znevažovania schopnosti spotrebiteľa posúdiť zmluvné

podmienky je nesporné, že v podobe ako sú sformulované zmluvné podmienky v Zmluve a Dodatku
a predložené spotrebiteľovi, je skutočne málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ vzhľadom na
ich rozsiahlosť, použitú právnu terminológiu, vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné
minimalizované písmo to výrazne sťažuje, až znemožňuje. Pokiaľ nevyplýva riadne informácia pre
spotrebiteľa zo zmluvy, podľa názoru súdu nie je možné, aby bola časť obsahu zmluvy alebo dodatku
riešená všeobecnými obchodnými podmienkami. Takáto možnosť je daná len v obchodno-záväzkových

vzťahoch (ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na rozdiel od uvedenej úpravy, Občiansky
zákonník neumožňuje určiť obsah zmluvy odkazom na úverové podmienky, výnimkou je poistná zmluva.
Z týchto dôvodov, teda ani v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky odkazom
na Všeobecné podmienky a Cenník. Pokiaľ mal poskytovateľ úmysel uplatňovať určité sankcie za
porušenie platobnej povinnosti alebo jej omeškanie, malo byť takéto dojednanie podpísané a zreteľne

uvedené v Zmluve alebo Dodatku.
Zmluvná pokuta bola upravená v Dodatku ako dôsledok porušenia definovaných povinností žalobcom v
bode4DodatkuaodkazomnajednotlivébodyVšeobecnýchpodmienok.Podľabodu 1písm.b/Dodatku
mal účastník riadne a včas platiť cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať
svoje povinnosti v súlade so Všeobecnými podmienkami predchodcu žalobcu. Pripojenie Všeobecných

podmienok k Zmluve pred jej podpísaním nebolo preukázané. Rovnako aj z pripojeného Dodatku je
zrejmé, že jeho text bol pripravený právnym predchodcom žalobcu vopred, vo forme predformulovaných
zmluvných podmienok, do ktorých boli vpísané údaje o žalovanom. Žalovaný nemal možnosť zmeniť
obsah podmienok poskytovaných služieb, ktoré boli predmetom Dodatku a už vôbec nie Všeobecných
podmienok, na ktoré odkazuje Dodatok.

V danom prípade žalobca zabezpečoval zmluvnou pokutou porušenie akejkoľvek povinnosti uvedenej
v bode 1 alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu služby zo
strany Podniku. Takto koncipovaná úprava zmluvnej pokuty vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov, pričom vlastne dodávateľ určí, ktoré porušenie si vyberie. Naviac sankcie zaťažujú
jednostranne len spotrebiteľa, čo svedčí o nerovnováhe účastníkov v tomto spotrebiteľskom vzťahu.

Takto upravená zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú pokutu.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené

plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže
vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle
zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí
výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve - v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb a tiež odkazom na Všeobecné podmienky, podľa bodu 4 Dodatku), takéto jednostranné zahrnutie

zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné
vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje
uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a

skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu.
Podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty boli v Dodatku koncipované tak, že žalovaný pri podpisovaní
Dodatku k zmluve by len s ťažkosťami postrehol takúto úpravu, ktorá ju v tomto vzťahu značne
znevýhodňuje. S ohľadom na rovnováhu práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu, by nemala byťprísnejšie alebo výlučne sankcionovaná zmluvnou pokutou len jedna strana, a to spotrebiteľ. Uvedené
súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

Súdpriposudzovanízmluvnejpokutydospelkzáveru,žeideoneprimeranúsankciu,nielenzdôvodu,že
nebola individuálne vyjednaná - dohodnutá, ale aj z dôvodu, že napríklad pri jej aplikácii vôbec dodávateľ
nerozlišuje situáciu, kedy dôjde k ukončeniu zmluvy, k porušeniu inou formou, či je to na počiatku vzťahu
alebo pred jeho ukončením. Súd má za to, že dodávateľ, ako autor zmluvnej pokuty, v ktorého prospech

bola jednostranne vyjadrená v zmluve, mohol a mal jej výšku, ale aj podmienky stanoviť tak, aby bola
prijateľná počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu v zmysle uzavretej zmluvy.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia Dodatku) zakazuje
dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a táto v čl.7 ods.1 ukladá členským štátom EÚ zabrániť súvislému používaniu

neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovení § 53
Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná
podmienka.

Podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ), ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie

túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadôvodnedomáhalzaplatenia
sumy 29,21 Eur, spolu s priznaným úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm. Vo zvyšujúcej
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, súčasne s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky vo
výroku rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade žalobca mal úspech v konaní len do výšky 38 %, žalovaný do výšky 62 %, tzn. že
konečný úspech vo veci mal žalovaný v rozsahu 24 % (62-38), ktorému nevznikli žiadne trovy konania,

z toho dôvodu súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutiealebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.