Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214575
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614214575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava,

Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom
Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673 proti odporkyni Ž. V., r. č. XXXXXX/XXXX, trvale
bytom X. Y. XX, štátnej občianke SR o zaplatenie 440,28 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 376,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia.

Súd návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej sa proti odporkyni domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo

výške 64,-Eur z a m i e t a.

Súd p o v o ľ u j e odporkyni uvedenú sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 10,-Eur, vždy do 25.
dňa každého mesiaca počnúc mesiacom marec 2015 pod následkom straty výhody mesačných splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 04.08.2014 uviedol, že s odporkyňou uzavrel dňa 28.11.2012 Zmluvu
č. R. a Dodatok k Zmluve č. R.. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle

predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ku ktorej bolo priradené telefónne
číslo XXXXXXXXXX, ktoré umožňovalo odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované
navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. R. odpredal odporkyni mobilný telefón /
telekomunikačné zariadenie značky Nokia C2 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou
zmluvnou pokutou vo výške 64,-Eur. Navrhovateľ zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a
zohľadnilčas,kedysiodporkyňaprestalaplniťzmluvnépovinnostiatomuprispôsobilajvýškuuplatnenej
zmluvnej pokuty. Preto má za to, že vyššie uvedenými zmenami v Dodatku k Zmluve odstránil všetky

vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku.
Keďže odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období január
2013 až február 2013 porušila zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. R. časť práva a
povinnosti podniku a účastníka je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 64,- Eur.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporkyni ku dňu podania návrhu pozostávala z neuhradených služieb
vo výške 376,28 Eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 64,-Eur, t. j. celkom 440,28 Eur.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ju na úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na
pokusopokonávkunereagovalažiadnou,aničiastočnouúhradou.Nazákladeuvedenéhosinavrhovateľ
uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11 bod11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku, t. j. od 24.05.2013.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 23.01.2015. Preto
súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom spisového
materiálnu, prečítaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04.08.2014, zmluvy o poskytnutí

verejných služieb č. R. zo dňa 28.11.2012, dodatku k zmluve o poskytnutí služieb č. R zo dňa 28.11.2012
spolu s prílohami, pokusu o pokonávku zo dňa 09.05.2013, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2013,
faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2013, plnomocenstva zo dňa 15.03.2014, všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ospravedlnenia neúčasti na
pojednávaní zo dňa 23.01.2015.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 28.11.2012
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. R. (ďalej len „zmluva“) a Dodatok k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb - č. zmluvy R. (ďalej len „dodatok k zmluve“). V zmysle zmluvy navrhovateľ vypožičal
odporkyni SIM kartu, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré jej umožnilo
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k

zmluve odpredal odporkyni mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie značky Nokia C2 za kúpnu
cenu 1,-Eur uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 64,-Eur upravenou
v čl. 2 bod 2.5 dodatku, v ktorom bolo dohodnuté, že "Ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej
v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa
Zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom

SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím
doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy) je účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 64,- Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde
v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti výška zmluvnej pokuty sa bude

postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť
odokamžikuporušeniazmluvnejpovinnostidokoncadobyviazanosti.Výškazmluvnejpokutyplatnejpre
Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6".

Odporkyňa za obdobie január 2013 až február 2013 nezaplatila riadne a včas cenu poskytnutých služieb
vyfakturovaných faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.

Dňa 09.05.2013 navrhovateľ upozornil odporkyňu na povinnosť zaplatiť neuhradené faktúry za január

2013 vo výške 360,28 Eur, za február 2013 vo výške 16,- Eur, celkom mala zaplatiť za poskytnuté
elektronické komunikačné služby sumu 376,28 Eur. Navrhovateľ žiadal, aby odporkyňa zaplatila dlh
najneskôr do 23.05.2013.

Podľa ustanovenia § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

V zmysle ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v zákone.

Na základe § 43 ods. 1 písmeno a) zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejnýchslužieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi
účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil.

V zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995

Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Odporkyňa na pojednávaní pohľadávku navrhovateľa uznala. Zároveň uviedla, že sa stará o tri maloleté

deti, z ktorých najmladšie má len dva mesiace, a teda má zvýšené výdavky na jeho výživu, kúpu
výbavičky a nevyhnutného ošatenia. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,-Eur,
rodinné prídavky na tri maloleté deti v sume 51,-Eur a náhradné výživné na dve maloleté deti v sume 53,-
Eur. Preto žiadala, aby jej súd povolil žalovanú sumu splácať v mesačných splátkach po 10,-Eur, počnúc
mesiacom marec 2015, vždy do 25. dňa každého mesiaca pod následkom straty výhody mesačných

splátok až do úplného vyrovnania.

Keďže odporkyňa služby, ktoré jej navrhovateľ poskytoval na základe zmluvy a dodatku k zmluve
využívala, je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu za poskytnuté služby vo výške 376,28 Eur. V
písomnej upomienke navrhovateľ umožnil odporkyni dlh zaplatiť najneskôr do 23.05.2013, takže od

nasledujúceho dňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 3 NV
SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 8,5 % ročne zo sumy 376,28 Eur od 24.05.2013 do zaplatenia.
Na základe uvedených skutočností súd v tejto časti považoval návrh navrhovateľa za dôvodne podaný
a vyhovel mu s odkazom na ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.,
§ 488, § 489, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z.

Nakoľko finančná situácia odporkyne neumožňuje, aby dlžnú sumu uhradila jednorazovo, súd jej ju
umožnil splácať v mesačných splátkach po 10,-Eur, počnúc mesiacom marec 2015 vždy do 25. dňa toho
ktorého mesiaca pod následkom straty výhody mesačných splátok.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle
§ 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalejlen„neprijateľnápodmienka“).Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzavretia zmluvy o
pripojení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálnedojednané.Zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovené, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali
byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.
To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť v nezmenenej výške

až do obdobia posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti. Z uvedeného vyplýva,
že navrhovateľ by uplatnenú zmluvnú pokutu začal znižovať len v prípade, že k porušeniu zmluvnej
povinnosti zo strany odporkyne došlo v posledných šiestich mesiacoch doby viazanosti, a to tak, sa
počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti
sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v

menovateli číslo 6. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 17 paušálnych mesačných
poplatkov, zostáva mu už iba sedem poplatkov a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú
zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného
vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď navrhovateľ výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký
typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu
predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú

treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu
a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri
odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane
ukracuje spotrebiteľa.Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil

a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,

ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)

nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by

sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že

účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Dňa 23.09.2014 bolo navrhovateľovi oznámené, že súd zmluvnú podmienku stanovenú v dodatku k
zmluve o pripojení v článku 2 bod 2.5 písm. b), na základe ktorej sa domáha od odporkyne zaplatenia

zmluvnej pokuty, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň ho vyzval, či súhlasí s vydaním
platobného rozkazu v zmysle § 172 ods. 7 O.s.p. len v časti bez zmluvnej pokuty vo výške 64,-Eur.
Navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval.

Súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty 64,- Eur zamietol s

poukazom na rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 13C/21/2013 zo dňa 19.12.2014, ktorý vo svojom
výroku vyhlásil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 25.09.2009,
č. R., ktorej obsahom je záväzok: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v
bode 2.5 tohto článku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Keďže Okresný súd P. určil citovaným rozhodnutím zmluvnú podmienku zakotvenú v článku 2 bode
2.5 písm. b) dodatku k zmluve o pripojení za neprijateľnú, je táto podmienka na základe § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a navrhovateľ je v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v

zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech, súd vyhlásil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu
odporkyne, ako aj na jej vôľu dlh navrhovateľovi dobrovoľne splatiť, jej súd v súlade s citovaným
ustanovením dovolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 10,-Eur počnúc mesiacom marec2015 vždy do 25. dňa každého mesiaca až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody
mesačných splátok.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Odporkyňa, ktorá bola osobne prítomná na verejnom vyhlásení rozsudku, sa po jeho vyhlásení vzdala
práva podať proti nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.