Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/757/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112226127
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112226127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľky: JUDr. J. V.
(predtým X.), nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, proti odporkyni: T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P.
S..XXX/XX,zastúpenásplnomocnenouzástupkyňouMgr.SoňouGrošaftovou,advokátkousosídlomZ.,
ul. T. č. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/172/2012-129 zo dňa 9. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

N a r i a ď u j e okresnému súdu vykonať opravu výroku rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
13C/172/2012-129 zo dňa 09.09.2014 v označení pozemkov tak, že správne má znieť: zastavané plochy
a nádvoria.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom 13C/172/2012-129 zo dňa 09. 09. 2014 zrušil podielové spoluvlastníctvo
navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnosti, a to k pozemku parcela č. KNC 16149/8 - zastavené
(správne a v ďalšom uvádzané ako „zastavané“ - poznámka odvolacieho súdu) plochy a nádvoria o

výmere 102 m2, zap. na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec Terchová, katastrálne územie O.. Pozemok
parcelu č. KNC 16149/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2, zap. na LV č. XXXX pre
okres Žilina, obec Terchová, katastrálne územie O. prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporkyni sumu 716,70 eur titulom finančnej náhrady za vyporiadané
podielové spoluvlastníctvo, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vyslovil, že
o náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Z hľadiska zisteného skutkového stavu prejednávanej veci v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka
a odporkyňa sú podielové spoluvlastníčky pozemku parcely č. KNC 16149/8 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 102 m2, zap. na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec Terchová, katastrálne územie
O., pričom navrhovateľka je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou pozemku vo veľkosti podielu 2/3
a odporkyňa vo veľkosti podielu 1/3. Tiež nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania k dohode o
zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku nedošlo. Rovnako ani
to, že odporkyňa dňa 25. 06. 2013, teda v priebehu konania doručila bývalej Správe katastra Žilina

kúpnu zmluvu na predaj jej spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti. Katastrálne konanie o
povolenie vkladu kúpnej zmluvy je prerušené na základe rozhodnutia bývalej Správy katastra Žilina č.
V 4640/13 zo dňa 25. 07. 2013 a uznesenia okresného súdu č. k. 13C/172/2012-58 zo dňa 02. 07.
2013 o nariadení predbežného opatrenia. Odporkyňa tak uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj svojhospoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti s treťou osobou, pričom ani svoj podiel neponúkla
na kúpu navrhovateľke, čím navyše porušila zákon a predkupné právo navrhovateľky zakotvené v ust.
§ 140 Občianskeho zákonníka. Sporný pozemok je pozemkom priľahlým k stavbe, a to k rodinnému

domu číslo súp. XXX vo vlastníctve navrhovateľky. Reálne rozdelenie sporného pozemku by si vyžiadalo
vybudovať novú prístupovú cestu, ako je to zrejmé z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého
posudku. Najmä z dôvodu, že rodinný dom navrhovateľky je na tuhé palivo, ktoré treba do domu
doviezť, dom je drevený, čiže jednoznačne musí byť zabezpečený prístup aj pre požiarne vozidlo, čo by
potom malo za následok i zbúranie časti súčasného oporného múru. Už z toho je zrejmé, že náklady

reálnej deľby by prevýšili jednak náklady geometrického plánu, ale aj vo vzťahu k hodnote pozemku
by boli neprimerane vysoké, pričom navrhovateľka deklarovala pred súdom, že tieto náklady nie je
ochotná hradiť. Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že sporný pozemok má výmeru len 102
m2 a má veľmi nepravidelný tvar, čo prakticky znemožňuje jeho využitie ako pozemok stavebný a jeho
najpravdepodobnejšie využitie po deľbe by bolo využitie na dvor, resp. na drobnú stavbu ako altánok.
Vybudovanie ďalšej čo i drobnej stavby tak súd považoval za nevhodné najmä z dôvodu prípadného

zatienenia rodinného domu navrhovateľky. V prejednávanej veci reálnou deľbou by s poukazom na
podiel odporkyne - 1/3 novovytvorený pozemok mal výmeru len 34 m2, bol by tiež nepravidelného
tvaru a jeho využitie by tak nemohlo byť účelné, ale najmä, ako to vyplýva z fotodokumentácie, ktorá je
súčasťou znaleckého posudku, by bol susediaci s pozemkom navrhovateľky. Podľa súdu znalcovi bola
uložená otázka vyjadriť sa k reálnej deľbe pozemku iba podporne najmä so zameraním sa na účelné

využitie prípadných novovzniknutých pozemkov, nakoľko otázka reálnej deľby nie je otázka odborná, ide
o otázku, ktorú posudzuje súd, ktorá sa v zmysle ustálenej judikatúry rieši spravidla za súčinnosti znalca.
V neposlednom rade podstatným pre rozhodnutie súdu bola aj skutočnosť, že odporkyňa nemá skutočný
záujem o reálne využitie pozemku pre seba ako vlastníka či spoluvlastníka, nakoľko je nesporné, že
tento mienila dokonca počas súdneho konania scudziť. Jej zmenený postoj preto súd vyhodnotil ako

účelovú obranu bez skutočného záujmu pozemok vlastniť. Keďže otázka posúdenia reálnej deľby je
otázka právna, súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že zo všetkých vyššie uvedených dôvodov
sporný pozemok nie je reálne deliteľný.
S poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prikázal sporný pozemok do výlučného
vlastníctva navrhovateľky, prihliadol pritom na veľkosť spoluvlastníckych podielov (navrhovateľka je

väčšinová spoluvlastníčka), na účelné využitie sporného pozemku a na skutočnosť, že odporkyňa nemá
oprávnený a skutočný záujem pozemok vlastniť, ale tento chce scudziť.
V súvislosti s nesúhlasom splnomocnenej zástupkyne odporkyne s hodnotou pozemku určenou
znaleckým posudkom súd uviedol, že tento nesúhlas bol súdu prednesený ako subjektívny názor jej
splnomocnenej zástupkyne, bez relevantných námietok proti znaleckému posudku, bez návrhu na

prípadné ďalšie dokazovanie v tejto otázke. Za stavu, že navrhovateľka s určenou hodnotou pozemku
súhlasila, zaviazal ju na vyplatenie finančnej náhrady za vyporiadané podielové spoluvlastníctvo vo
výške určenej znaleckým posudkom pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel odporkyne, t.j. vo výške 1/3
z hodnoty 2.150 eur určenej znaleckým posudkom, čo činí 716,70 eur.
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 151 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O. s. p.“), v zmysle ktorého si súd môže vymieniť rozhodnutie o náhrade trov konania na samostatné
rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní uviedla, že z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nesporné, že v prípade, ak

je vec dobre možné rozdeliť, súd je povinný tak konať. V prípade naplnenia obsahu negatívneho
vymedzenia môže súd pristúpiť k prikázaniu veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. Odporkyňa považoval preto odôvodnenie rozhodnutia za arbitrárne, bez náležitého
poukázania a označenia konkrétnych skutočností či už faktických alebo právnych, ktoré viedli súd k jeho
úvahe k prijatiu záveru tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. Uvedené samo o sebe zakladá odňatie

možnosti účastníkovi konania konať pred súdom a porušenie práva podľa čl. 46 Ústavy SR. Prijatie
záveru, že vec sa reálne rozdeliť nedá, hoci znalec „aj keď len podporne“ ustálil, že je možné pozemok
reálne rozdeliť v pomere spoluvlastníckych podielov, zakladá odvolací dôvod, že súd na základe
vykonaných dôkazov, a to najmä znaleckého posudku dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Okrem toho posúdenie dôkazu musí byť v samotnom odôvodnení rozhodnutia špecifikované nanajvýš

vyčerpávajúcimspôsobom,prečosúdprijalúplneopačnýzáverkukonkrétnejotázkeakosúdnyznalec,a
to vzhľadom na konkrétne odôvodnenia prijatého záveru znalcom. Ďalej odporkyňa uviedla, že primárne
sú tvrdenia súdu (novovytvorený pozemok mal výmeru len 34 m2, bol by tiež nepravidelného tvaru,
navrhovateľka by musela vybudovať novú prístupovú cestu, náklady reálnej deľby) nesprávne, nakoľko zpriložených fotiek k znaleckému posudku nijakým spôsobom nevyplýva uvedená konštatácia. V prípade,
ak súd dôvodí oboznámenie sa so stavom nehnuteľností z predmetných fotiek, skutkový stav zistil
neúplne. S predmetnými tvrdeniami nesúhlasila z toho dôvodu, že navrhla na vykonanie dôkazu formou

ohliadky na mieste samom, a to za účelom potvrdenia, že nie je vôbec potrebné akokoľvek búrať
oporné múry a podobne, čo však súd zamietol. Z toho dôvodu súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa
odporkyne keby aj bolo preukázané, k čomu v konaní nedošlo, že navrhovateľka bude ukrátená na
prístupe k svojej nehnuteľnosti, mohol súd postupovať v súlade s ustálenou judikatúrou, a to s poukazom

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/141/2005 z 27. 07. 2005, podľa ktorého súd môže zriadiť
vecné bremeno v konaní o zrušenie spoluvlastníctva aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej samostatnej
nehnuteľnosti, ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu.
Ďalej vytýkala súdu, že si nesplnil svoju povinnosť a neskúmal, či ona je ochotná hradiť náklady reálnej
deľby.Nesúhlasspredmetnýminákladmikonštatovallenunavrhovateľky.Vôbecniejepodľanejzrejmé,
ako súd dospel k záveru potreby búrania za účelom prístupu požiarneho auta z dôvodu, že dom je

drevený. Na základe tejto premisy, ktorá nie je opätovne nijako odôvodnená, by musel mať každý
drevený dom zabezpečený prístup aj pre požiarne auto. Predmetné odôvodnenie sa doslovne zhoduje
s návrhom navrhovateľky, v citovanom rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že súd len skopíroval uvedené
tvrdenie bez akéhokoľvek ďalšieho bližšieho odôvodenia tak, aby bolo zrejmé, aké úvahy ho viedli k
prijatiu takého záveru. Opätovne sa jedná o arbitrárnosť napádaného rozhodnutia.

Podľa odporkyne k skutočnostiam, že pozemok by mal len 34 m2 a bol by nepravidelného tvaru, čo má
za následok neúčelnosť jeho využitia, takáto argumentácia súdu nemôže obstáť, nakoľko pozemok je
podľa záveru znalca reálne deliteľný bez ohľadu na tvar a výmera zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho
podielu; takéto kritériá nie sú smerodajné pre prípadnú účelnosť veci.
K tvrdeniu súdu, že ona má v úmysle predať pozemok po jeho vysporiadaní, čo zakladá neúčelnosť

jeho využitia, zákon takúto premisu nepozná a prijatie predmetného záveru súdom je opätovne ničím
nepodložené. Nakladanie s vecou titulom vlastníctva je jednou z charakteristík základného práva vlastniť
majetok. V prípade scudzenia majetku tretej osobe je potom na tej, aby novo nadobudnutú vec užívala.
Účelnosť využitia veci sa teda musí skúmať vo vzťahu k možnostiam, akými s tou možno disponovať
nie k osobe, ktorej takéto právo prislúcha.

Odporkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že „keby reálne rozdelenie nebolo
uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, z toho hľadiska by bolo potrebné považovať vec za

reálne nedeliteľnú (R 61/1968, R 45/1991).“ V danom prípade, keby odporkyni bola pridelená tá časť
predmetnej parcely, ktorá je bližšie k parcele, ktorú vlastní pani X. a ktorej podiel v 1/3 chce odpredať,
o čom svedčí už i uzatvorená kúpna zmluva, ktorá však nebola zavkladovaná na Správe katastra Žilina
z dôvodu vydania predbežného opatrenia, musela by vybudovať ona (navrhovateľka) novú prístupovú
cestu k rodinnému domu, a to na parcele č. 16149/7 (dvor pred jej rodinným domom sa skladá z

dvoch parciel, a to parcely č. 16149/8 a parcely č. 16149/7), pričom v danom prípade by bolo potrebné
odstrániť časť oporného múru, vyviezť zeminu, spevniť podklad pod prístupovú cestu a vybetónovať
cestu, prípadne položiť zátravňovacie panely, takisto by bolo potrebné zrušiť betónový chodník k domu,
ktorý sa nachádza na parcele č. 16149/8 a v prípade, že by súd rozhodol, že odporkyni pripadne časť
pozemku od pozemku pani X., aj prípadné zrušenie betónového chodníka okolo domu. Týmto chce

poukázať na tú skutočnosť, že v danom prípade by náklady na reálne rozdelenie presiahli sumu hodnoty
pozemku, dokonca i sumu, ktorú odporkyňa uviedla v kúpnej zmluve uzavretej s pani X., ktorá tvorí
súčasť spisu. Ďalej navrhovateľka uviedla, že sa súd priamo splnomocnenej zástupkyne odporkyne
neopýtal na to, či by táto bola ochotná hradiť takéto náklady, avšak odporkyňa sama svojím konaním
deklarovala, že predmetnú časť nehnuteľnosti chce predať, a preto tieto náklady, ktoré by presiahli aj

kúpnu cenu, by boli pre ňu minimálne neekonomické. Súd by mal prihliadnuť pri svojom rozhodovaní na
to, že je väčšinovou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti (68 m2 oproti 34 m2).
Súhlasila s tým, že najpravdepodobnejšie využitie nehnuteľnosti v budúcnosti je dvor prislúchajúci k
rodinnému domu. Pokiaľ by malo ísť o stavbu altánku alebo drobnej stavby tvoriacej príslušenstvo
rodinného domu, s tým nesúhlasila, pretože pozemok začína tam, kde končí rodinný dom, teda s ním

hraničí, resp. rodinný dom je postavený na hranici tohto pozemku. Svoj nesúhlas s takouto stavbou
uviedla už aj na pojednávaní. Tiež navrhovateľka uviedla, že o predmetnú nehnuteľnosť sa už celé
desaťročia stará jej rodina vrátane nej, a to či už za vlastníctva odporkyne alebo právnych predchodcov
odporkyne bez toho, aby im v tom niekto bránil. Ide hlavne o údržbu pozemku a chodníka k rodinnémudomu č. XXX, a to je hlavne kosenie trávy, likvidácia buriny a tým vlastne zabránenie devastácii tohto
trávnika.
Rozhodnutie súdu považovala navrhovateľka za správne i vzhľadom na tú skutočnosť, že odporkyňa

chcepredmetnúnehnuteľnosťodpredaťtretejosobebeztoho,abyjejponúklapredkupnéprávovzmysle
ust. § 140 Občianskeho zákonníka, prípadne sa jej ako väčšinovej spoluvlastníčky opýtala na názor.
Mala za to, že odporkyňa nemá záujem na zániku spoluvlastníctva a že pre ňu je prioritou vec predať,
čo vlastne preukázala i tým, že uzatvorila kúpnu zmluvu s treťou osobou bez toho, aby požiadala o
vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva a v prípade, že túto nehnuteľnosť chcela odpredať

nič jej nebránilo v tom, aby jej ponúkla v zmysle Občianskeho zákonníka predkupné právo čo neurobila
a tak jej zabránila si ho uplatniť.
Čo sa týka tvrdenia odporkyne, že na pozemok je možné zriadiť vecné bremeno, toto navrhovateľka ani
nespochybňovala. Argumentovala však tým, že v prípade, že by bolo zriadené na novovzniknutú parcelu
vecné bremeno, a to právo prechodu či už autom alebo pešo - prístup k rodinnému domu, novovzniknutá
parcela o výmere 34 m2 by bola neúčelná i pre tretiu osobu, pretože keby pripadla na novovzniknutú

parcelu časť, ktorá je bližšie k pozemku pani X. (s ktorou odporkyňa uzavrela kúpnu zmluvu), prístupová
cesta by viedla bližšie k pozemku pani X. a zvyšok by bol na druhej strane prístupovej cesty. V prípade
takéhoto reálneho rozdelenia by bolo potrebné zriadiť aj vecné bremeno pre vedenie elektrickej prípojky,
prípojky na vodu a káblovú televíziu.
Pokiaľ ide o cenu predmetnej nehnuteľnosti k tejto sa navrhovateľka nevyjadrovala nakoľko hoci túto

splnomocnená zástupkyňa odporkyne namietala na pojednávaní, v odvolaní ju nenamieta.
Na záver podotkla, že sporu by bolo možné sa vyhnúť, keby odporkyňa reagovala na jej žiadosti o
odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti.
Navrhovateľka považovala preto rozsudok okresného súdu za správny a navrhla ho potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného

súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sa zaoberal len námietkami odporkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odporkyňa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu založila odvolací dôvod na tom, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pokiaľ ide o navrhovaný dôkaz
vykonaním ohliadky na mieste samom tento nevykonal.

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka
súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči

ostatným spoluvlastníkom (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.

Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosti prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov,
ani účelné využitie veci; musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci
relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenie na
úvahe súdu (z uznesenia NS SR sp. zn. 1 Cdo 33/2010 zo dňa 28. 09. 20011).Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy,
keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Púha možnosť reálneho rozdelenia na dve
či viac samostatných vecí však nebude postačujúca, lebo bude treba ešte uvážiť, do akej miery možno
požadovať na účastníkoch vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby). Ak by

reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať
z tohto hľadiska vec za reálne nedeliteľnú.

V danom prípade je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pozemok parc.
č. KNC 16149/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2 zapísaný na LV č. XXXX pre okres
Žilina, obec Terchová, k.ú. O.. Aj podľa odvolacieho súdu nebolo v konaní sporné, že navrhovateľka

a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti a to v pomere 2/3 : 1/3, pričom k
dohode medzi nimi nedošlo. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok za účelom určenia hodnoty
nehnuteľností, určenia, či je predmetná nehnuteľnosť reálne deliteľná a ak áno vyčíslenia nákladov
reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že pozemok parc. č.
16149/8 KNC hraničí s parcelou č. 16090/36 KNC, ktorá tvorí miestnu komunikáciu. Vzhľadom na

to, že každá novovytvorená parcela môže mať samostatný vstup z ulice, je možné pozemok reálne
rozdeliť v pomere spoluvlastníckych podielov. Náklady na reálnu deľbu pozemku pozostávajú z ceny
za vyhotovenie geometrického plánu na rozdelenie parcely a z ceny za vytyčovací nákres a vytýčenie
parcelyvterénevpredpokladanejcelkovejsume264eur.Cenuspornejnehnuteľnostiznalkyňastanovila
v sume 2.150 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru znalca, že pozemok je reálne deliteľný

podľa výšky spoluvlastníckych podielov, nestotožnil sa preto odvolací súd s konštatovaním okresného
súdu, že pozemok nie je reálne deliteľný. Pre záver, že reálne rozdelenie by nebolo uskutočniteľné bez
nákladných stavebných úprav a preto by bolo potrebné považovať nehnuteľnosť za reálne nedeliteľnú,
nemal tiež okresný súd skutkové podklady. Napriek uvedenému konštatovaniu bol odvolací súd zhodne
s okresným súdom názoru, že odporkyňa nemá záujem o užívanie nehnuteľnosti a teda ani keby bola

táto reálne rozdelená. Z konania a to konkrétne podania odporkyne zo dňa 13. 5. 2013 totiž vyplýva, že
sa v konaní už ani necítila byť podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a poukazovala na jej odpredaj
aj s inými nehnuteľnosťami. V tejto súvislosti bola predložená kúpna zmluva datovaná dňom 10. 02.
2011,ktorúodporkyňavlastnoručnepodpísaladňa25.06.2013auvedenéhodňabolpodanýajnávrhna
povolenievkladuvlastníckehoprávat.j.počastohtosúdnehokonania.Sohľadomnakonanieodporkyne,

ktoré nepopierala ani v odvolaní, bolo podľa odvolacieho súdu zhodujúc sa s právnym záverom
okresného súdu namieste prikázať vec za náhradu jednému spoluvlastníkovi, a to navrhovateľke. Táto o
nehnuteľnosť má záujem, užíva ju a napokon je aj jeho väčšinovou spoluvlastníčkou. Čo sa týka náhrady
za spoluvlastnícky podiel odporkyňa túto v odvolacom konaní nespochybňovala. Pokiaľ odporkyňa v
odvolaní vytýkala súdu nevykonanie navrhnutého dôkazu a to vykonanie ohliadky na mieste samom

v súvislosti s rozdelením nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na to, že za daného stavu by takýto
dôkaz bol nadbytočný.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie odporkyne nepovažoval za dôvodné a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s.
p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., (ako tomu
bolo v danej veci) o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Podľa ust. § 222 ods. 3 O. s. p. za podmienok ust. § 164 O. s. p. odvolací súd nariadil okresnému súdu
opravu označenia pozemkov vo výroku rozsudku. Okresný súd uviedol „zastavené plochy a nádvoria“
pričom správne má znieť „zastavané plochy a nádvoria“ (§ 9 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.