Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914207869
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914207869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: M. A. Q., Q..J..H..,

Q. Q. X.Z. X, B., D.: XX XXX XXX, práv. zast. K. A., Q..J..H.., Q. Q. X. X, B., D.: XX XXX XXX, proti
odporcovi: P. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XXX, o zaplatenie 215,95 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.
II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2014 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 215,95
Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.10.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania za obdobie od
21.6.2010 do 20.10.2010 vo výške 3,21 Eur. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa
uzavrel s odporcom dňa 14.11.2005 Zmluvu č. 552341612, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné

podmienky (ďalej len VOP). Na základe uvedenej zmluvy Q. Q., T..Q.. poskytla odporcovi peňažné
prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri
neplnenízmluvnýchpovinnostíaďalšienáležitostisúupravenévZmluveavoVOP. Navrhovateľzastáva
názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §
497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2011 podľa § 524 a násl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), medzi postupcom Q. Q., T..Q.. a navrhovateľom, postúpil postupca na

navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Ku dňu postúpenia výška pohľadávky predstavovala 2.224,74
Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.630,-Eur, riadneho úroku 281,98 Eur a úroku z omeškania 312,76 Eur.
V zmluve postupca, Q. Q., T..Q.. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedená v prílohe je
generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Sumu 312,76 Eur, predstavujúcu úrok z omeškania, si navrhovateľ neuplatňuje.

Podľa Zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 1.659,70 Eur, ktorý mal byť splácaný v

mesačných splátkach po 43,19 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje 5 splátok
úveru splatných od 20.6.2010 do 20.10.2010 v celkovej výške 215,95 Eur. Zvyšné splátky si neuplatňuje.
Zároveň si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc od 21.10.2010 a vyčíslený úrok z omeškania
za obdobie od 21.6.2010 do 20.10.2011 vypočítaný z jednotlivých splátok vo výške 3,21 Eur.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa14.11.2005uzavrelprávnypredchodcanavrhovateľa,Q.Q.,T..Q..sodporcomZmluvuosplátkovom
úvere č. 0552341612 (ďalej len Zmluva), na základe ktorej poskytol odporcovi MINIúver do 10 minút vo
výške 50.000,-Sk (1.659,70 Eur). Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť v mesačných splátkach
po 500,-Sk (16,60 Eur) pri ročnej úrokovej sadzbe 17,30% s periodicitou splátok k 20. dňu v mesiaci.Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 0,-Eur, prvá splátka bola splatná 20.11.2005 a
konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.10.2010. Súd sa oboznámil i so Všeobecnými
úverovými podmienkami.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
15.12.2011, ktorú uzatvoril s pôvodným veriteľom spoločnosťou Q. Q., T..Q...

Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že zostatok pohľadávky

odporcu ku dňu postúpenia bol na istine 1.630,-Eur, na úrokoch 594,74 Eur. Poslednú úhradu previedol
odporca dňa 25.2.2011 vo výške 20,-Eur.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že zmluvu o splátkovom úvere uzavrel s právnym
predchodcom navrhovateľa a riadne ju splácal v čase, kedy bol zamestnaný. Už šesť rokov je bez práce.
Zdrojom príjmu jeho manželky je invalidný dôchodok 250,-Eur. Staršia dcéra, ktorá s ním žije v spoločnej

domácnosti, poberá opatrovateľský príspevok 210,-Eur mesačne. Mladšia dcéra, vo veku 25 rokov je
ťažko zdravotne postihnutá, poberá invalidný dôchodok vo výške 150,-Eur mesačne. Za podnájom platí
100,-Er, za elektrinu a vodu 120,-Eur. Vzhľadom k zložitej finančnej situácii v rodine nemal z čoho úver
splácať. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Na základe vykonaného dokazovania ma súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá bola na navrhovateľa postúpená
zmluvou o postúpení; postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

Podľa ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej dobe, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciiv zneníplatnomaúčinnomku
dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na
možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru
nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá
sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkový
vzťah týkajúci sa poskytnutia úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami, Obchodným

zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52 (v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy).
Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Zz.. Tento právny predpis

v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v zmysle citovaných právnych ustanovení je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý navrhovateľom túto charakteristiku nesporne spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy a zmluvných

ujednaní súd uzavrel, že ide o tzv. typovú zmluvu vyhotovenú pre širšie neurčený okruh spotrebiteľov s
minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť
obsah zmluvy. Rovnako je preukázané, že navrhovateľ poskytoval úver v rámci predmetu svojej činnosti
(výpis z obchodného registra) a nebolo preukázané ani to, že by odporcovi poskytol úver za účelom
výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Slovenská republika, ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva.
Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluvy boli podľa týchto podmienok naďalej záväzné pre strany, ak je ich ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna úprava záväzkov - občianskoprávna a

obchodnoprávna. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho
zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je
subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym
zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno - záväzkových
vzťahov,existujeajskupinavzťahov, ktorémôžmeoznačiťakofakultatívneobchodnézáväzkovévzťahy,

v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny
režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom. Ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je

nevyhnutné v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom je irelevantné, či ide o
relatívneobchodnýzáväzkovývzťah,absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah,alebofakultatívnyobchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, alebo

aj nášho právneho priadku. Je neprípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
dodávatelia obchádzali zvolením iného zákona, ktorý nie je primárne určený na úpravu či realizáciu
spotrebiteľských vzťahov. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv.
typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v
zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa.

Aj pri uzatváraných zmluvách v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii
právapostupovaťpodľaustanoveníospotrebiteľskýchzmluváchvObčianskomzákonníku,čiosobitných
právnych predpisoch, ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.Súd po preskúmaní obsahu, predmetu zmluvy a postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že
právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, ide o vzťah
zo spotrebiteľského úveru.

Na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 14.11.2005 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom, bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.659,70 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v
mesačných splátkach, pričom posledná splátka mala byť uhradená 20.10.2010.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje právo a rovnako i zabrániť tomu,

aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v tejto lehote svoje právo u príslušného
orgánu nevykonala predpísaným spôsobom, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, čo spôsobí, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať pred súdom svojho
práva.

V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom, ktoré právo
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na súde. V danom
prípade konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.10.2010. Všeobecná trojročná premlčacia

lehota uplynula dňa 20.10.2013, navrhovateľ podal žalobu až dňa 4.6.2014 teda v čase, keď bol zjavne
jeho nárok premlčaný.
Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd prihliadol na
námietku premlčania vznesenú odporcom na pojednávaní. V dôsledku premlčania práva navrhovateľa
nebolo možné priznať mu uplatnený nárok a preto súd návrh zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporcovi, ktorý bola v konaní úspešný, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a preto mu ich
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.