Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Svediaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237492
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114237492.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci
navrhovateľa: River Euro, s. r. o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpený:
LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporkyni: H. T., F.
XX.XX.XXXX, T. D. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 435,86
eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 281,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške5,75%ročneztejtosumyod1.4.2013dozaplatenia,všetkovlehotedotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.11.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 435,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 445,86 eur od 1.4.2013 do 24.4.2013 a zo sumy 435,86 eur od 25.4.2013 do zaplatenia. Návrh
odôvodnil navrhovateľ tým, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o pôžičke a odporkyňa mu nezaplatila v
lehote splatnosti poskytnutú sumu pôžičky s odplatou za jej poskytnutie a so zmluvnou pokutou.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch (pozn.: ide o spory, ktorých predmet nepresahuje zaplatenie sumy
1.000,- eur). S poukazom na § 156 ods. 3 OSP súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu na deň 19.03.2015 a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania.
Dokazovanie súd vykonal oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spisovom materiáli - zmluvou o pôžičke 016053/01.03.2013, zmluvnými podmienkami, prílohou č. 1 k
zmluve o pôžičke, predžalobnou výzvou/pokusom o zmier a dokladmi o doručovaní, pričom bol zistený
nasledovný skutkový stav:
Dňa 1.3.2013 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie
pôžičky vo výške 250,- eur odporkyni. Odporkyňa mala v zmysle uzavretej zmluvy pôžičku vrátiť
navrhovateľovi spolu s odplatou vo výške 41,55 eur, tzn. spolu sumu 291,55 eur, do 15-tich dní od
prijatia pôžičky. Čl. 7 pripojených zmluvných podmienok obsahuje ustanovenie o zmluvnej pokute,
ktorá v prípade neplnenia si zmluvných povinností zo strany odporkyne (jeho omeškania so splatením)predstavuje 10,- eur + 15 % z celkovej dlžnej sumy (tzn. 43,73 eur), spolu teda zmluvná pokuta v
zmysle cit. čl. 7 zmluvných podmienok činí 53,73 eur. Čl. 8 pripojených zmluvných podmienok obsahuje
ustanovenie o povinnosti dlžníka (t. j. odporkyne) zaplatiť navrhovateľovi „províziu na vymáhanie dlhu“
v prípade neplnenia si povinností riadne a včas splatiť pohľadávku a následnej nutnosti vymáhania dlhu
- „provízia“ je pritom v uvedenom ust. čl. 8 zmluvných podmienok špecifikovaná ako 30 % zo sumy celej
pohľadávky. Odporkyňa požiadala o predĺženie splatnosti o ďalších 15 dní, dňa 24.4.2013 však uhradila
len časť dlžnej sumy vo výške 10,- eur, zvyšnú časť navrhovateľom požadovanej sumy nezaplatila, a to
aj napriek zaslanej písomnej predžalobnej výzve (pokusu o zmier) zo dňa 21.5.2014.
Predmetný zmluvný vzťah bol súdom vyhodnotený ako občianskoprávny (povahou pritom ide o zmluvu
spotrebiteľskú), spravujúci sa ustanoveniami zák. č. 266/2005 Z. z. (zákon o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku) a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“), ktorým sú stanovené náležitosti zmluvy, v spojení s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ: Spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ: Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25
a tohto paragrafu.
Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ: Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ: Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu): Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
V časti týkajúcej sa zaplatenia istiny pôžičky vo výške 240,- eur a odplaty za poskytnutie pôžičky vo
výške 41,55 eur (spolu teda sumy 281,55 eur) súd návrhu vyhovel, nakoľko navrhovateľ v konaní riadne
preukázal, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná zmluva o pôžičke č. 016053 (povahou ide pritom
o zmluvu spotrebiteľskú), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku vo výške 250,- eur,ktorú mu mala odporkyňa zaplatiť spolu s odplatou (poplatkom) za poskytnutie pôžičky vo výške 41,55
eur do 15-tich dní od jej poskytnutia (následne bola splatnosť posunutá v dôsledku žiadosti odporkyne
o ďalších 15 dní), túto svoju zmluvnú povinnosť si však odporkyňa v celom rozsahu nesplnila a zaplatila
navrhovateľovi len sumu 10,- eur (a teda splnila svoj dlh len čiastočne). Keďže je odporkyňa v omeškaní
s plnením svojho finančného dlhu, súd priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
v zákonnej výške podľa predpisov občianskeho práva odo dňa, kedy sa dostala do omeškania (pôžička
bola poskytnutá v deň uzatvorenia zmluvy dňa 1.3.2013, splatnosť bola určená 15-tym dňom a následne
bola predĺžená o ďalších 15 dní, odporkyňa je teda v omeškaní od 1.4.2013).
V časti uplatňovanej zmluvnej pokuty súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko zmluvná pokuta vo
výške 53,73 eur nebola individuálne dojednaná, keďže jej dojednanie odporkyňa vystupujúca v danom
právnom vzťahu v pozícii spotrebiteľa nemohla vo formulárovej zmluve nijako ovplyvniť, a teda ide o
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, z ktorého dôvodu nevznikol nárok na jej zaplatenie.
V spotrebiteľských zmluvách uzatváraných vo viacerých prípadoch (a aj zmluvy o poskytnutí
krátkodobých pôžičiek či úverov sú toho príkladom) je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával - pri zmluvách o poskytovaní
finančných služieb na diaľku (prostredníctvom internetu) je čo i len predstava možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty nereálna; spotrebiteľ sa pohybuje pri uzatváraní zmluvy v medziach
formuláru, výška zmluvnej pokuty je dodávateľom určená v zmluvných podmienkach (príloha zmluvy)
a všetko, čo spotrebiteľ v podstate môže urobiť, je v podstate len „odkliknúť“ súhlas/nesúhlas s
predloženými zmluvnými podmienkami ako celkom (o osobitnom dojednávaní zmluvnej pokuty, nebodaj
o možnosti spotrebiteľa zasiahnuť do výšky zmluvnej pokuty teda objektívne nemôže byť ani reč).
Naopak, evidentne ide o zmluvné podmienky stanovené jednostranne navrhovateľom obdobným
spôsobom vo viacerých zmluvách, ktoré navrhovateľ bežne uzatváral s aj s inými spotrebiteľmi. Ak by aj
hypoteticky dochádzalo pri uzatváraní obdobných zmlúv k určitým modifikáciám výšky zmluvnej pokuty
zo strany dodávateľa, možnosť spotrebiteľa zasiahnuť do tohto procesu je len iluzórna a je zrejmé, že ide
o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom
tzv. súdnou kontrolou (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-
C 244/98). Súd by mal pri svojom rozhodovaní zároveň postupovať tak, aby boli vo výsledku naplnené
ciele vyššie cit. smernice Rady č. 93/13/EHS, jeho výklad teda musí byť eurokonformný.
Ďalej súd zamietol návrh navrhovateľa aj čo do uplatňovaného nároku na zaplatenie „provízie na
vymáhanie dlhu“ v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 100,58 eur, pričom táto je vyrátaná
ako 30 % zo sumy celej pohľadávky, t. j. zo súčtu istiny pôžičky vo výške 240,- eur, odplaty za poskytnutie
pôžičky vo výške 41,55 eur a aj zo zmluvnej pokuty v o výške 100,58 eur. Bez ohľadu na to, ako je
tento nárok vymedzený a naformulovaný („provízia“), ide podľa jeho obsahu o formu ďalšej sankcie voči
spotrebiteľovi, v tomto prípade podľa obsahu súd daný nárok posúdil ako ďalšiu zmluvnú pokutu (takisto
individuálne so spotrebiteľom nedojednanú, t. j. dojednanú neplatne). Predmetný nárok súd nemohol
priznať aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) - takáto výška ďalších (dodatočných) sankcií
by spolu neprimerane zaťažovala jednu stranu zmluvného vzťahu - spotrebiteľa a len by zvýrazňovala
nerovnoprávne postavenie zmluvných strán v tomto prípade, keď ide navyše o krátkodobú pôžičku,
pri ktorej je spotrebiteľ povinný plniť dodávateľovi do 15-tich dní od prijatia poskytnutej sumy. Len pre
úplnosť súd dodáva, že ak by aj hypoteticky bol tento nárok navrhovateľa na zaplatenie „provízie na
vymáhanie dlhu“ posúdený inak - napr. ako hmotné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky, ani v
takom prípade by nebolo možné tento nárok navrhovateľovi priznať, nakoľko navrhovateľ nepreukázal
žiadnymi dokladmi, že by mala byť výška hmotných nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky
práve v takej výške, v akej si tento nárok uplatnil.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.