Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/688/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113221651
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113221651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa : CETELEM SLOVENSKO,
a.s., so sídlom 812 36 Bratislava, Panenská 7, IČO : 35 787 783, zastúpený splnomocnenou
usadenou euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom Advokátska kancelária 036 01
Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi : K. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. D., S. XXXX/
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom 851
01 Bratislava, Fedinova 9, IČO : 42 260 086, adresa pre doručovanie : P.O. Box 155, 820 00 Bratislava
5, o zaplatenie 1193,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica číslo konania 17C/232/2031-47 zo dňa 13.02.2014 a o námietke vstupu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu do konania vznesenú navrhovateľom, takto

r o z h o d o l :

Vstup Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom 851 01 Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, do
konania, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, p r i p ú š ť a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spolu so sumou 666,81 eur aj 5,5 %- ný úrok z omeškania ročne od 01.06.2013 do zaplatenia a to v

lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa špecifikovaný vo výroku
rozsudku okresného súdu p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu sčasti vyhovel a uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 666,81 eur spolu s 5,5 %- ným úrokom z omeškania ročne
od 01.06.2013 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
na účet navrhovateľa špecifikovaný vo výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a
rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.. Súd v odôvodnení rozsudku
konštatoval, že dňa 04.08.2010 bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na kúpu

spotrebného tovaru. Súčasťou zmluvy v časti C bola aj písomná žiadosť, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi úverovú kartu a úverový rámec (revolvingový úver) za stanovených úverových
podmienok a podmienok splácania revolvingového úveru. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca
čerpal prostredníctvom úverovej karty finančné prostriedky vo výške 1 408,64 eur, pričom čerpanýúverovýrámecriadne avčasnesplácal.Navrhovateľ listomzodňa21.03.2013zaslalodporcovivýpoveď
z revolvingovej zmluvy s účinnosťou ku dňu 01.06.2013, čím sa stal splatným celý dlh. Súd nárok
na zaplatenie sumy 1 193,22 eur s príslušenstvom vyplývajúci z poskytnutého revolvingového úveru

právne posúdil v zmysle ustanovení § 52, § 53 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že pri podpise
zmluvy o spotrebiteľskom úvere odporca podpísal dňa 4. 8. 2010 aj záväzok, ktorý v daný moment
uzatváraný nebol, navrhovateľ tým vnútil odporcovi aj iný úkon než ten, ktorý bol v danom momente
v jeho záujme, pretože z bodu C formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva nič iné, než to,

že žiadateľovi (odporcovi) v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom
zmluvy dňa 4. 8. 2010 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné
práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany odporcu. Pokiaľ mal
v úmysle navrhovateľ uzavrieť s odporcom nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom
predpísaným zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto nepovažoval úverový
vzťah na základe ktorého bola navrhovateľom odporcovi poskytnutá úverová karta za platne uzatvorený.

Pokiaľ potom navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 1408,64 eur bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej
by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie §
9 ods. 1,2 zákona číslo 129/2010 Z.z., nebola dodržaná zákonom predpísaná písomná forma a preto je
zmluva neplatná. Postup navrhovateľa, ktorým odporcovi vnútil iný právny úkon, než o aký mal záujem,
súd taktiež označil za nekalú obchodnú praktiku a aj z tohto dôvodu považoval úverový vzťah z kreditnej

karty za neplatný. Súd následne konštatoval, že odporca čerpal peňažné prostriedky z kreditnej karty
číslo XXXXXXXXXXXXXX v sume 1408,64 eur a zaplatil navrhovateľovi sumu 741,83 eur a teda z
listinných dôkazov je zrejmé, že odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 666,81 eur. Navrhovateľovi v
danomprípadeprislúchanárokpodľaustanovenia§451ods.1a2Občianskehozákonníkaakoprávona
vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ súd považoval revolvingovú zmluvu za absolútne neplatnú,

pri neplatnej zmluve sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu
potom súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 666, 81 eura a vo zvyšnej časti súd
návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo
výške 8,75 % ročne, súd nevyhovel v tejto časti návrhu v celom rozsahu, ale uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi okrem istiny úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne v súlade s Nariadením

vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z.. v platobnom znení. Odporca sa dňom 1. 6. 2013, t.j. dňom
splatnosti poskytnutých peňažných prostriedkov, dostal do omeškania a preto mu vznikla povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne z priznanej sumy istiny 666,81 eur až do zaplatenia.

Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietavého výroku ohľadom úrokov z omeškania podal

navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa názoru navrhovateľa je nesprávna
argumentácia súdu, ktorý priznal úrok z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády číslo 37/1995 Z.z. len
vo výške 5,5 % ročne, argumentujúc tým, že predmetné ustanovenie nariadenia vlády v znení účinnom
po 31. 1. 2013 určuje výšku úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania so splatením peňažného dlhu.

Navrhovateľ argumentuje, že táto úvaha súdu je chybná a poukazom na prechodné ustanovenia
predmetného nariadenia, konkrétne § 10c tohto nariadenia vlády, podľa ktorého ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. 2. 2013, riadi sa výška úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 30. 1.2013, a
to aj za dobu omeškania po 31. 1. 2013. O tento prípad v konkrétnej veci ide, pretože zmluva v danom
prípade bola uzatvorená dňa 4. 8. 2010 a omeškanie so splatením peňažných prostriedkov nastalo po

1. 2. 2013. Na základe týchto dôvodov navrhovateľ navrhuje zrušiť rozsudok v napadnutej časti, návrhu
vyhovieť v plnom rozsahu, alebo vrátiť vec prvostupňovému súdu k novému prerokovania veci.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

V štádiu odvolacieho konania ohlásilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom 85101 Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 a to procesným
podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňom 2.júna 2014, postúpeným Okresným
súdom Banská Bystrica odvolaciemu súdu dňom 04.06.2014. Spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania na strane odporcu zaslalo predmetné spotrebiteľské združenie súčasne súdu

aj stanovy preukazujúce predmet činnosti tohto občianskeho združenia, poslanie a cieľ činnosti tohto
združenia,zápisnicuzozasadnutiaustanovujúcehovalnéhozhromaždeniatohtoobčianskehozdruženia
zo dňa 18. 1. 2012, zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia tohto združenia zo dňa 4. 5. 2012
a zo dňa 6. 5. 2013, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla Štatistickým úradom SR a potvrdenieMinisterstva vnútra SR o vedení predmetného občianskeho združenia v registri občianskych združení
zo dňa 7. 6.2012.

Odvolací súd upovedomil navrhovateľa i odporcu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania v súlade s
ustanovením § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., pričom navrhovateľ procesným podaním datovaným dňa 8. 10. 2015
vzniesol námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Argumentoval, že v súlade s ustanovením
§ 93 ods. 3 O.s.p. ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o

vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o
vstupe neprihliada. Podľa názoru navrhovateľa preto pre účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka bolo
nevyhnutné predložiť súhlas odporcu, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje v konaní. V námietke
navrhovateľ taktiež spochybnil účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania a spochybnil taktiež
jeho nárok na náhradu trov konania. Spotrebiteľské združenie nemá žiadnu vedomosť o predmete
prejednávanej veci, jeho podanie je iba formulárové, v ktorom síce združenie žiada zaslať návrh na

začatie konania, ale súčasne súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia súdneho pojednávania
podľa ustanovenia § 115a O.s.p. a súčasne ospravedlnilo svoju neúčasť na prípadných nariadených
pojednávaniach a navrhuje, aby súd konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti. Z týchto dôvodov
preto navrhovateľ považuje vstup tohto spotrebiteľského združenia do konania iba za účelový a za
neprípustný, nakoľko spotrebiteľské združenie neprejavilo skutočný záujem o ochranu práv spotrebiteľa.

Súčasne navrhovateľ považuje vstup spotrebiteľského združenia do konania za neprípustný aj z dôvodu
nepredloženia súhlasu odporcu so vstupom tohto občianskeho združenia do konania. Keďže podľa
názoru navrhovateľa neboli dodržané podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania a súd o
prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje len na návrh, namieta navrhovateľ neprípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka do konania a navrhuje, aby súd k oznámeniu o vstupe spotrebiteľského združenia

OSA do predmetného konania neprihliadal a vydal rozhodnutie, ktorým vstup tohto subjektu do konania
ako vedľajšieho účastníka nepripustí.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok

okresného súdu v napadnutej časti výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil a súčasne rozhodol o námietke navrhovateľa vstupu vedľajšieho účastníka v štádiu odvolacieho
konania na strane odporcu podľa ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom ku dňu vstupu vedľajšieho účastníka do

konania (ku dňu 02.06.2014), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom 851 01 Bratislava, Fedinova 9, IČO : 42 260 086, ohlásilo
svoj vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu elektronickým podaním zo dňa
02.06.2014, pričom odvolací súd mal aj listinne preukázané, že ide o združenie založené podľa
ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Voči
vstupu vedľajšieho účastníka do konania namietal procesným podaním zo dňa 08.10.2015 navrhovateľ.

Vzhľadom na námietku navrhovateľa, že vstup do konania vedľajšieho účastníka je podmienený
súhlasom hlavného účastníka, ktorého záujem má v konaní podporovať, odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že súd je povinný postupovať a rozhodovať o námietke prípustnosti vedľajšieho účastníka
podľa § 93 ods. 3 O.s.p. platnej a účinnej v čase jeho vstupu do konania.

Otázkou prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v súdom konaní sa zaoberal Najvyšší súd SR vo
viacerých svojich rozhodnutiach (napr. 6Cdo 207/2011, 6Cdo 211/2011, 6Cdo 357/2012). Najvyšší súd
SR vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo 420/2012 zo dňa 22.01.2014 vyslovil, že z ustanovenia § 93
ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde

súdu jej oznámenie o vstupe do konania na strane niektorého z účastníkov. Pokiaľ vstup do konania
určitého subjektu, a to či už podľa ustanovenia § 93 ods. 1 alebo ods. 2 O.s.p., priamo predpokladá a
pripúšťa procesná norma, nemožno za predpokladu, ak sú naplnené (v konkrétnom prípade) zákonné
podmienky podľa ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., vstupu subjektu založeného za účelom ochranyspotrebiteľov do konania, ako vedľajšieho účastníka, zabrániť, a jeho vstup do konania je nutné
považovať za legitímny. Odporca, na strane ktorého vedľajší účastník mal záujem vystupovať, voči
jeho vstupu nenamietal, hoci ho odvolací súd upovedomil o vstupe vedľajšieho účastníka prípisom zo

dňa 01.10.2015, pričom nečinnosť hlavného účastníka, resp. výslovné neudelenie súhlasu so vstupom
vedľajšieho účastníka na jeho strane, nemožno v žiadnom prípade považovať za jeho nesúhlasné
stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, alebo až vyvodenie záveru,
že si tento hlavný účastník jeho účasť v konaní výslovne neželá. Zo žiadneho zákonného ustanovenia
platného a účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do odvolacieho konania nevyplývala povinnosť

súdu si výslovne vyžiadať súhlasné stanovisko hlavného účastníka so vstupom do konania vedľajšieho
účastníka, ako subjektu, ktorého vstup priamo predpokladá a pripúšťa procesná norma.

Odvolací súd vzhľadom na splnenie zákonných predpokladov pre účasť vedľajšieho účastníka na strane
odporcu platných a účinných v čase vstupu vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 93 ods. 2
a 3 O.s.p., potom s poukazom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase vstupu tohto subjektu do

konania pripustil vstup tohto spotrebiteľského združenia do konania, ako vedľajšieho účastníka na
strane odporcu.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 05.08.2013 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 1193,22 eur spolu s príslušenstvom a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne

zo sumy požadovanej istiny od 01.06.2013 až do zaplatenia.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci najmä oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi
- Žiadosťou/Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.08.2010, najmä jej časťou C obsahujúcou
ustanovenia týkajúce sa revolvingového spotrebiteľského úveru/kreditnej karty, výpoveďou zo zmluvy

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013,
potvrdením odfinancovania peňažných prostriedkov klienta zo dňa 09.12.2013, potvrdenia o prijatých
splátkach klienta zo dňa 09.12.2013 a prehľadom úverového účtu odporcu č. XXXXXXXXXXXXXX
a procesnými vyjadreniami navrhovateľa (keďže odporca bol v konaní nečinný) a po ich zvážení
a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu rozhodol bez prítomnosti

účastníkov konania a zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol.

Odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) poznamenáva, že rozsudok
okresného súdu v časti priznanej istiny a zamietnutia návrhu týkajúceho sa istiny v rozsahu prevyšujúcej
priznanú sumu istiny 666,81 eur odvolaním napadnutý nebol, preto v tomto rozsahu je rozsudok

okresného súdu právoplatný ( § 206 ods. 3 O.s.p.) a v rámci odvolacích námietok sa odvolací súd
zameral na skúmanie vecnej správnosti rozsudku v časti priznaného príslušenstva istiny, konkrétne
úrokov z omeškania.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky

zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka).

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd prvého stupňa v rozsudku právne posúdil údajne uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere

medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 04.08.2010 za neplatnú, nakoľko nebola dodržaná zákonom
predpísaná písomná forma zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so
všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 1,2 zákona číslo 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ odporca preukázateľne čerpal peňažné prostriedky z kreditnej karty
číslo XXXXXXXXXXXXXX v sume 1408,64 eur a preukázateľne zaplatil navrhovateľovi sumu 741,83

eur a teda z listinných dôkazov je zrejmé, že odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 666,81 eur, vznikol
navrhovateľovi nárok podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V konaní zostalo nespochybnené, že odporca sa dostal do omeškania dňom01.06.2013. Z hľadiska dôvodnosti odvolacích argumentov navrhovateľa je potom aj právny charakter
nároku navrhovateľa zásadný a relevantný aj z hľadiska odvolaním namietaných úrokov z omeškania.

Navrhovateľ sa odvolaním dovoláva aplikácie prechodného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo
znenia predmetného intertemporálneho ustanovenia § 10c, ako prechodného ustanovenia k úprave
účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013. Zo znenia tohto prechodného ustanovenia je zrejmé, že možno aplikovať so spätnou platnosťou
právnu úpravu účinnú do 31. januára 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 výlučne len
na záväzkové vzťahy, čo v danom prípade nemožno konštatovať. Súd ustálil v rozsudku, že medzi
účastníkmi konania k platne uzatvorenému záväzkovému vzťahu ohľadom čerpaného revolvingového
úveru nedošlo a prijaté a nevrátené plnenie odporcom nad rámec splatených peňažných prostriedkov
je nutné právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie a aj navrhovateľ má voči odporcovi nárok

z titulu bezdôvodného obohatenia a nie z plnenia zo záväzkového vzťahu. Odvolací súd na podporu
výkladu predmetného prechodného ustanovenia § 10c vládneho nariadenia poukazuje podporne na
zákonnú dikciu iných prechodných ustanovení tohto nariadenia (§ 10a a § 10b, konkrétne zákonnú
formuláciu aplikácie týchto intertemporálnych ustanovení „ak došlo k omeškaniu“, pre porovnanie
a naproti zákonnej formulácii obsiahnutej v ustanovení § 10c „ak záväzkový vzťah vznikol“...).

Pokiaľ bola formulácia predošlých prechodných ustanovení mienená na omeškanie bez špecifikácie
právneho vzťahu v ktorom k omeškaniu s plnením peňažného dlhu malo dôjsť, pričom však v
prechodnom ustanovení § 10c už zákonodarca viazal účinnosť a aplikovateľnosť tohto prechodného
ustanovenia výlučne len na omeškanie vzniknuté zo záväzkového vzťahu, je nutná prijať záver, že
takátoprecíznaazúženáformuláciatohoprechodnéhoustanovenianebolazákonodarcom formulovaná

samoúčelne, ale cielene, teda upraviť spätnú účinnosť predpisov účinných k 31. 01.2013 výlučne len na
omeškanie zo záväzkových vzťahov. Nič neoprávňuje preto súd vykladať intertemporálne ustanovenie
§ 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v širšom kontexte, než ako vyplýva zo zákonnej dikcie tohto ustanovenia.

Pokiaľ potom k omeškaniu zo záväzkového vzťahu v danom konaní nedošlo, lebo bolo súdom ustálené,
že v danom prípade došlo k omeškaniu odporcu s vydaním bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi,
a niet prechodného ustanovenia k omeškaniu z takéhoto právneho nároku, správne potom súd aplikoval
právnu úpravu ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka platnú a účinnú v čase rozhodovania súdu, teda účinnú od

01.02.2013.

Odvolací súd potom na základe uvedeného, po vysporiadaní sa s dôvodmi odvolania, rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy istiny
666,81 eur od 01.06.2013 až do zaplatenia, podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení a

ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu, ako
v odvolacom konaní úspešným účastníkom, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko
títo účastníci si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslili ani
ich nežiadali priznať.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.