Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/373/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202936
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514202936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne: Ing. I. S., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX D. W., toho času bytom 1. mája XXXX/X, XXX XX W. I., právne
zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
4C/91/2014-86 zo dňa 03.09.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 95,71 eur na účet JUDr. Igora
Šafranka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 1.568,84 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 442,80 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Igora Šafranka, advokáta, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 2, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol cit: „Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby podanej na tunajšom súde dňa
26.5.2014 domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.568,84 eur,
predstavujúcu rozdiel medzi úverom poskytnutým žalovaným žalobkyni vo výške 1.000,- eur a sumou

žalobkyňou celkovo uhradenou žalovanému vo výške 2.568,84 eur dôvodiac, že zmluva na základe
ktorej jej bol úver žalovaným poskytnutý, je zmluvou o spotrebiteľom úvere, ktorý je bezúročný,
bez poplatkov a zmluva, ako taká, je absolútne nepltná, pretože obsahuje neprijateľné podmienky
(rozhodcovskú doložku, dohodu o uplatňovaní Obch. zákonníka, dohodu o vyplňovaní zmenky a
administratívny poplatok). V žalobe predostrela prehľad rozhodovacej činnosti súdov v rámci EÚ
vzťahujúcu sa na uvedenú vec, ktorá je už „notóriou“.

Súd zastáva názor, že pre vyhovenie žaloby v prejednávanom prípade postačuje nasledovné:

- medzi účastníkmi konania bola dňa 19.9.2012 (čl.19) uzatvorená zmluva o úvere (ďalej iba „zmluva“),
ktorú je potrebné bez akýchkoľvek pochybností považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa§ 2 písm. d/ zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej iba
„zákon“), pretože (i) žalobkyňa pri jej uzatváraní nekonala a v rámci predmetu svojho podnikania alebo

povolania - to vyplýva zo zmluvy, teda má postavenie spotrebiteľky - § 2 písm. a/ zákona,(ii) žalovaný jej
poskytol úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti - to vyplýva z výpisu z OR žalovaného a zo zmluvy,
teda má postavenie veriteľa - § 2 písm. b/ zákona, a na posudzovaný vzťah medzi účastníkmi konania
je s poukazom na § 52 ods. 2 Obč. zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy potrebné aplikovať
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, čím je vyvrátené tvrdenie žalovaného o potrebe aplikácie

Obch. zákonníka.

-zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/,j/,k/ zákona: (i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny - bez akéhokoľvek uvedenia, (ii) ročnú percentuálnu mieru nákladov - bez
akéhokoľvek uvedenia, (iii) konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov -uvedená je len výška celkovej splátky 156,- eur, počet splátok 12, počnúc
dňom 26.10.2012, dátum prvej splátky nie je uvedený, taktiež nie sú uvedené termíny splatnosti splátok.

-z dôvodu absencie vyššie popísaných obligatórnych náležitosti zmluvy, je tak potom úver poskytnutý
žalovaným žalobkyni s poukazom na § 11 zákona bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, pričom tá preukázateľne žalovanému
zaplatila sumu 2.568,84 eur. Žalobkyňa teda uhradila nad sumu istiny úveru 1.000,- eur sumu 1.568,84

eur. Vzhľadom na skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa mala vrátiť žalovanému
iba istinu úveru. Ak teda žalobkyňa uhradila žalovanému nad poskytnutú istinu úveru sumu 1.568,84 eur,
žalovaný získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie práve v takejto výške podľa ustanovenia §
451 ods. 2 Obč. zákonníka, ako plnenie bez právneho dôvodu. Súd preto uložil žalovanému povinnosti
žalobkyni zaplatiť sumu 1.568,84 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o ostatné argumenty žalobkyne v žalobe a v podaní jej právneho zástupcu uvedené, súd sa
v tomto smere s nimi stotožňuje a na nich odkazuje, pretože ide o všeobecne známu rozhodovaciu prax
súdov („notóriu“) vo vzťahu k „nebankovým inštitúciám“, o ktorej má bezpochyby vedomosť aj žalovaný,
ako subjekt dlhoročne sa pohybujúci práve v tejto sfére, a ktorých prevzatie vytvára spoľahlivý podklad

pre záver súdu o potrebe vyhovieť žalobe v tejto veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 151 ods. 1 a 142 ods. 1 OSP.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku tým, že súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil. Poukázal na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR a uviedol, že nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako

sú uvedené v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého bola uzavretá. Slovenská právna úprava v
oblasti spotrebiteľských úverov účtovaniu poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch
výslovne spomína niektoré poplatky. Aj Obchodný zákonník umožňuje vyberanie iných platieb ako
len splátok úveru a úroku. Žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo
samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Z ust. § 9 ods. 10 tohto zákona a contrario vyplýva, že

poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere je prípustný. Výška úrokov nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere, tou je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky. V tejto súvislosti
poukázal na názory prezentované v odbornej literatúre. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol
účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna
výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať len z ustanovenia §

53 ods. 6 OZ. Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s daným
ustanovením, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu,
t.j. nielen bankami. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Žalovaný zároveň nesúhlasí s priznanou náhradou trov konania, keďže má zato, že rozhodnutie bolo vydané predčasne a nesprávne. Nestotožňuje sa najmä s priznanou náhradou za
stratu času vo výške 83,88 Eur, nakoľko priznať náhradu času možno právnemu zástupcovi, ktorý sa na
pojednávaní zúčastní, nie v prípade, ak sa ho zúčastní právny koncipient. Z uvedených dôvodov navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa odôvodnenie svojho rozhodnutia

uviedol prehľadne a zaoberal sa všetkými rozhodnými skutočnosťami. Názor žalovaného úplne opomína
fakt, že existuje osobitný predpis o spotrebiteľských úveroch, ktorý kladie presné a nespochybniteľné
nároky na dodávateľa pri koncipovaní zmluvy. Predmetná spotrebiteľská zmluvy okrem neprijateľného
administratívneho poplatku je úžerná a neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.,
a to RPMN, Priemernú RPMN, rozčlenenie mesačných splátok, a preto je bezúročná a bez poplatkov.
Poukázala na ust. § 53 ods. 1 OZ a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13, C 143/13..Poplatok používaný

žalovaným je vedľajším predmetom zmluvy, žalovaný neposkytol reálne plnenie za tento poplatok, a
preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný. Naviac predmet poplatku je neurčitý. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10

ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214
ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu ako aj na
jeho internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Je nepochybné, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 19.09.2012 je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je
možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné

ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o
spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má
prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych

podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z

neho vyplývajú.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ
úrokovásadzba.Predmetnázmluvavšaktentoúdajneobsahuje.Vzmluverovnakoniejeuvedenávýška
RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ). V zmluve sa síce nachádza kolónka označená ako RPMN, táto je

však prázdna, absentuje v nej akýkoľvek číselný údaj.

Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a

žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška,
počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k
istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená
tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o absencii tejto náležitosti v zmluve o úvere.

Neuvedenie týchto náležitostí v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).

Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm.
i), j) a k) ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 1 ZoSÚ bol správny. Žalobkyňa tak bola na základe zmluvy povinná
žalovanému vrátiť len sumu zodpovedajúcu istine, t.j. prostriedkom, ktoré jej boli žalovaným poskytnuté.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa poplatku a úrokov odvolací súd uvádza, že je bez

významu vyjadrovať sa k skutočnosti a posudzovať, či zmluvné dojednania o poplatku a úrokoch sú
súladné s platným právnym poriadkom, nakoľko tak, ako odvolací súd konštatoval vyššie, z dôvodu
absencie obligatórnych náležitostí zmluvy žalovaný voči žalobkyni nárok na ich zaplatenie za žiadnych
okolností nemá.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalobkyňa žalovanému uhradila sumu v
celkovej výške 2568,84 Eur. Pokiaľ ide o sumu 1568,84 Eur, o ktorú plnenie žalobkyne prevyšuje istinu
(1000 Eur), túto žalobkyňa žalovanému plnila bez právneho dôvodu, keďže žalovaný mal voči žalobkyni
nárok len na vrátenie istiny. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný
žalobkyni vydať.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady za stratu času v rámci náhrady trov konania, k tomuto odvolací súd
uvádza, že vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb priznanie advokátskemu koncipientovi náhradu za stratu času nevylučuje. Občiansky súdnyporiadok totiž advokáta oprávňuje dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne
advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Vzhľadom na skutočnosť, že pojednávania pred
súdom prvého stupňa dňa 03.09.2015 sa zúčastnil koncipient advokáta - právneho zástupcu žalobkyne,

bolo dôvodné priznať ako súčasť náhrady trov konania aj náhradu za stratu času v zmysle § 17 vyhl.
č. 655/2004 Z.z..

Správnemu výroku vo veci samej tak zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej žalobkyni boli priznané trovy odvolacieho konania vo výške 95,71 Eur pozostávajúce z odmeny
právneho zástupcu žalobkyne za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.10.2015

vo výške 71,73 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), režijného paušálu
za rok 2015 - 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), zvýšené o 20 % DPH, t.j. 15,95 eur. Pri
rozhodovaní o výške náhrady trov konania nebolo dôvodné aplikovať § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
keďže v predmetnom konaní nejde o spojené veci, žalobkyňa sa žalobou domáhala jediného nároku,
a to vydania bezdôvodného obohatenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.