Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235235
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115235235.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom
Bratislava,StaréGruntyč.7,IČO:35717769,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcomJUDr.Vratislavom
Šteffekom, advokátom so sídlom A., N.. V. A. č. X, proti odporkyni: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č.
XXX, A., t.č. A., ul. A. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C 554/2015-20 zo dňa 04. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v časti určenia lehoty na splnenie povinnosti p o t v r - d z u j e .

Vo výrokoch, ktorým odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 210 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 210 eur od 20.10.2014 až do zaplatenia, ktorým vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľa zamietol a trovách konania, zostáva rozsudok okresného súdu n e d
o t k n u t ý .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C 554/2015-20 zo dňa 04.04.2016 odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 210 eur od
20.10.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej

častisúdnávrhnavrhovateľazamietol.Zároveňrozhodol,žežiadnyzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania.
Konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2015 domáhal súdneho výroku, v
ktorom by označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 400 eur spolu s úrokom z omeškania
5,25 % ročne zo sumy 400 eur od 05.05.2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že poskytol
odporkyni ako dlžníčke peňažný úver zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320131390 v sume 500 eur,

za odplatu vo výške 190 eur, splatných v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach
vo výške 2,50 eur a v 10 mesačných splátkach po 68,25 eur. Odporkyňa do dňa podania návrhu uhradila
časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 290 eur, neuhradených doposiaľ zostalo 400 eur
(690 eur- 290 eur). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 15.10.2014 vyhlásil úver v jeho zostatku
za predčasne splatným ku dňu 04.05.2014. Zároveň si uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z
omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal

splatným v celom zvyšku, t.j od 05.05.2014. Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila. Uviedla, že
nie je v jej finančnej situácii zaplatiť celú sumu naraz, žijú len z jedného príjmu, nakoľko manžel je
nezamestnaný. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa.
Mal zistené, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať
jednotlivé splátky, bola len uvedená výška úroku 20 % z istiny, odmena 18 % z istiny, pričom celá

suma 190 eur bola označená ako odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z. z.“), a to základnénáležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k/, podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 152 eur, však zahŕňala aj 20

% úrok z úveru, aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, teda nie je zrejmé, v akej výške v
jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi
neobsahovala náležitosti podľa citovaných ust. § 9 ods. 2 písm. f/, v zmluve sa nikde nenachádza údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník)
musípridanejformespotrebiteľskéhoúveru užnaprvýpohľadbezakýchkoľvekmatematickýchoperácií

presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto
údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že takýto
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho
prípadusúdpretovychádzalzpríslušnýchustanovenízákonač.129/2010Z.z.anazákladevykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom

úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni peňažnú pôžičku vo výške
500 eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní bolo nesporné, že odporkyňou
doposiaľ bola uhradená celkom suma 290 eur, a preto súd považoval nárok navrhovateľa za právne
dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 210 eur. Túto zistil súd odpočítaním sumy realizovaných úhrad
290 eur a poskytnutého úveru 500 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky boli

uhradené, súd preto súd zaviazal odporkyňu na úhradu istiny vo výške 210 eur a vo zvyšku (o zaplatenie
sumy 190 eur) návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo
výške 5,25 % ročne od 05.05.2014 do zaplatenia, pričom oznámenie o zosplatnení
záväzku vyhláseného k 04.05.2014 doručoval prostredníctvom pošty 17.10.2014. Podľa
súdu preto až nasledujúcim dňom po doručení sa dostala odporkyňa do omeškania s plnením svojho

peňažného dlhu a preto ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej
sumy 210 eur od 20.10.2014 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia podľa § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej časti uplatnených
úrokov návrh zamietol.
Pokiaľ odporkyňa vo svojom vyjadrení poukazovala na nepriaznivú finančnú situáciu a možnosť splátok,

súd poznamenal, že pre úvahu súdu či má odporkyni, ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhodu
splátok,bolarozhodujúcanajmävýškapriznanéhoplneniaatvrdenéosobnépomeryodporkyňavkonaní
nepreukázala.
Súd preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia (§ 1 ods. 1, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2 písm.
f/ a k/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 210 eur od 20.10.2014 až
do zaplatenia a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 152 eur - správne 190 eur - poznámka odvolacieho súdu)
návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“). Súd navrhovateľovi priznal istinu 210 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná

suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 190 eur predstavuje v danej veci táto
suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. Keďže navrhovateľ mal úspech len čiastočný a
odporkyni však v súvislosti s konaním žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd pri aplikácii citovaného
ustanovenia rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. V odvolaní uviedla: „Na základe rozsudku zo dňa
04.04.2016 súd pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou rozhodol, že som povinná zaplatiť sumu 210
eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Avšak takúto sumu nie som schopná zaplatiť, preto žiadam o
možnosť zaplatiť túto sumu v troch po sebe nasledujúcich mesačných splátkach. Nechcem sa zbytočne
dostať do problémov, aby to išlo na exekúciu, čo by sa výrazne zvýšilo, preto prosím o vyhovenie mojej

žiadosti. Splátky budem určite dodržiavať, nakoľko už mám skúsenosti s tým, čo nasleduje, ak by som
to nedodržala.“

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a zdôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku o splatnosti
pohľadávky podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti, vo veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne
posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť

týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol podľa § 115a
O. s. p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko vo veci išlo o drobný spor (t. j. predmet sporu nepresiahol
sumu 1.000 eur), pričom o splatnosti uloženej povinnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p. a odporkyni

uložil povinnosť dlh a náhradu trov konania zaplatiť v lehote troch dní.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti
určenia splatnosti priznaného nároku navrhovateľovi.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z ust. § 160 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je v zásade
lehota troch dní. Citované ustanovenie ale súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého
prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom
určí zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti. Hľadiská pre úvahu súdu ak má priznať odporcovi,
ktorého platobnú povinnosť určil, výhodu splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná

schopnosť odporcu i v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa
plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by prípadné nedodržanie plnenia
jednotlivých splátok nebolo vzhľadom k osobným pomerom príliš ťaživé a pod.

Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nie sú na strane

odporkyne splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p., na základe ktorých by bolo
dôvodné určiť, že peňažné plnenie môže vykonávať aj v splátkach.

Odporkyňa v konaní pred okresným súdom tvrdené skutočnosti ohľadom jej pomerov nepreukázala.
V odvolaní síce na dôvodoch zotrvala ale taktiež nijakým spôsobom nepreukázala (potvrdenie o

jej zárobku, o nezamestnanosti manžela, o prípadných vyživovacích povinnostiach, o výdavkoch).
Vzhľadom na nepreukázanie platobnej neschopnosti odporkyňou, povahu prejednávanej veci a výšku
priznaného plnenia (ktoré predstavuje 210 eur s prísl.), nepovažoval odvolací súd odvolanie odporkyne
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti určenia lehoty splatnosti plnenia priznaného navrhovateľovi
za dôvodné. Odporkyňa pritom má naďalej možnosť (i po rozhodnutí súdu) požiadať navrhovateľa o

umožnenie úhrady dlhu v splátkach v záujme predídenia navyšovania trov prípadným núteným výkonom
rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.