Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209169
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814209169.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného Advokátska kancelária
Goliášová Gabriela, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: I. B., M..
XX.XX.XXXX, Q. W. XXXX/XXX, W., J. U. R. R. XXX/XX, F. M. A., o zaplatenie 2.136,84 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 203,99 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne
zo sumy 203,99 € od 26.06.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
2.136,84 € s úrokom z omeškania vo výške 176,46 € odo dňa 26.06.2013 do 31.12.2013 a s úrokom
z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 2.136,84 € odo dňa 01.01.2014 do zaplatenia a trovy
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 21.11.1012 uzatvoril žalovaný so žalobcom úverovú
zmluvu číslo P. XX/XXXXXX prostredníctvom spoločnosti Autocentrum AAA Auto, a.s., prevádzkareň
Michalovce, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Škoda

Felicia Combi 98-01, 1.3 GLX v hodnote 1558 €. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.656,35
€, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 48. mesačnými splátkami po 84,67 €. Žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním úveru a napriek upomienkam dlžné splátky nedoplatil. Žalobca preto v súlade s
úverovými podmienkami, dňa 25.06.2013 pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval žalovaného
doporučeným listom vrátil dlžnú čiastku vo výške 2.834,44 € a stanovil mu lehotu do 16.07.2013.
Žalovaný do uvedeného dátumu dlžnú sumu neuhradil, preto došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho
práva k vozidlu, ktoré bolo žalovanému odobraté a následne predané za 900 €. Výťažok z predaja

predmetu úveru bol započítaný voči dlžnej čiastke žalovaného. Náklady spojené s predajom vozidla boli
vo výške 202,40 €. Dňa 28.08.2013 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o odpredaji vozidla s výzvou
k doplateniu dlhu vo výške 2.224,79 € do 11.09.2013. Táto čiastka pozostáva zo zosplatneného úveru
vo výške 2.834,44 € (mínus suma za odpredaj vozidla vo výške 900 € + náklady spojené s predajom
vozidla vo výške 202,40 €), t. j. suma 2.136,84 €, úroku z omeškania za obdobie od 26.06.2013 do
30.06.2013, t. j. vo výške 2,52 € a úroku z omeškania za obdobie od 01.07.2013 do 31.07.2013, t. j.
úrok z omeškania vo výške 85,43 €. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania zo sumy 2.136,84 € odo

dňa 01.01.2014 do zaplatenia v zákonnej výške.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to úverovou
zmluvou č. P. čl. 6-9, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva čl. 10-11, úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. čl. 12-16, protokolom o prevzatí

predmetu financovania čl. 17, výzvou k splateniu celého úveru - zosplatnenie čl. 18, kalkuláciou
finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy k 25.06.2013 čl. 19,
oznámením o predaji vozidla a výzva k doplateniu dlhu čl. 22, faktúrou čl. 25, 29, 31, 34, splátkovým
kalendárom zmluvy o úvere čl. 35-36, podaním žalobcu zo dňa 19.12.2014 čl. 46-47, výsluchom
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaný dňa 21.11.2012 uzavreli úverovú zmluvu č. P., predmetom ktorej bolo financovanie
motorovéhovozidlaznačkyŠkodaFeliciaCombi98-01,1.3GLX,rokvýroby2001.Predmetfinancovania
bol dodaný dodávateľom spoločnosťou Autocentrum AAA, a.s. Michalovce. Predajná cena predmetu
financovania bola stanovená na 1558 €, zaplatené v hotovosti klientom 200 €, pri celkovej výške
úveru 1656,35 €. Predmetný úver bol poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 54,15%, RPMN 69,89 %,

celkovými nákladmi spotrebiteľa 2407,81 €, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 4.064,16 €, mesačná
splátka 84,67 € v počte 48. Dátum prvej splátky bol určený na deň 19.12.2012 a konečná splatnosť
úveru dňa 19.11.2016

V bode 5. Zmluvy - Zabezpečenie úveru, zmluvné strany sa dohodli, že úver vrátane jeho príslušenstva

je zabezpečený a) zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k Predmetu financovania,
ktorá bude uzatvorená zmluvnými stranami samostatne, po podpise tejto ÚZ.
Toho istého dňa žalovaný a žalobca uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
v zmysle § 553 až 553e OZ. Podľa bodu 3, čl. 3.1, veriteľ - žalobca a dlžník (žalovaný) sa podpisom
tejto zmluvy dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania sa z dlžníka na veriteľa prevádza bez

ohľadu na odovzdanie a prevzatie predmetu financovania okamihom, ktorý bezprostredne nasleduje po
tom, čo dlžník nadobudol vlastnícke právo k predmetu financovania podľa kúpnej zmluvy, uzatvorenej
medzi dlžníkom a predajcom, a to s rozväzovacou podmienkou úplného splatenia pohľadávky podľa
ods. 2.2 tejto zmluvy.
Prílohou zmluvy bol preberací protokol o prevzatí predmetného motorového vozidla, ktorým žalovaný

potvrdil prevzatie motorového vozidla.

Podľa hlavy 1, § 1 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ( ďalej
len,,ÚP“), tietoúverovépodmienkysúzmluvnýmipodmienkamivzmysle§273ObZasúneoddeliteľnou
súčasťou Úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, uzatváraných

medzi spoločnosť (§2 ÚP).

PodľaHlavy4,§1,klientjepovinnýriadneavčassplácaťposkytnutýúver,atovpravidelnýchmesačných
splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ.

Za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti z ÚZ, vrátane jej príslušenstva, uzatvorila spoločnosť
s klientom vedľa ÚZ, zabezpečovaciu zmluvu (hlava 6, §1).

Podľa hlavy 19. Záverečné ustanovenia, § 9, ÚZ, ÚP, Metodická príručka a zabezpečovacie vzťahy,
ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadi príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka v platnom znení.

Listom zo dňa 28.08.2013 žalobca oznámil žalovanému, že vozidlo bolo predané za 900 €, náklady
spojené s predajom vozidla zaúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy sú 202,40 €. Celkový výnos

z predaja vozidla je 697,60 €, o ktorý bol je ponížený záväzok žalovaného. Zároveň ho vyzval dlžnú
čiastku 2.224,79 € zaplatiť najneskôr do 14 dní od vystavenia tejto výzvy.

Podľa faktúry č. N. zo dňa 10.08.2013 žalobca odpredal vozidlo za sumu 900 €.

Náklady v sume 202,40 € pozostávajú zo sumy 60 €, ktorú spoločnosť AUTO DAREX, Bratislava
vyfakturovali žalobcovi faktúrou č. XXXXXXX dňa 23.08.2013 za odhlásenia vozidla, dňa 16.08.2013
na sumu 86,40 € ako odmenu 8% v zmysle rámcovej komisionárskej zmluvy, za poistné v prospech
Generali poisťovňa, a.s., ktoré žalobca uhradil vo výške 21 €, za obdobie 25.06.2013 do 23.08.2013 azo sumy 35 €, ktorú žalobcovi vyfakturoval znalec I.. B. dňa 29.7.2013 ako odmenu a náhradu za stratu
času určenú dohodou podľa zákona č. 382/2004 Z.u.

V prospech úverového účtu žalovaný realizoval úhrady vo výške 254,01 €.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že s manželkou kupovali Škodu Felícia za kúpnu
cenu 1.656,35 €, pričom na zmluve bol uvedený iba žalovaný. V prospech žalobcu uhradil iba tri splátky.
Vozidlo po troch týždňoch vykazovalo vady, odišiel celý motor, preto dal auto do servisu vo Vranove nad

Topľou. Doklady o tom odniesol do spoločnosti AAA Auto Michalovce, keď mal záruku na predmetnom
vozidlo. Oprava stále 613 €. Vozidlo sa v súčasnosti nachádza u žalobcu. V súčasnej dobe žalovaný
nemá ani auto, ani finančné prostriedky. Toho času je nezamestnaný, manželka pracuje na VPP, spolu
poberajú 360 € mesačne a majú tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom

najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca

ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri

závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému na financovanie motorového vozidla, ktorý sa
ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže žalovaný si svoju povinnosť splácať úver neplnil,
žalobca listom zo dňa 02.07.2013 zosplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

V zmysle úverovej zmluvy ako aj písomného podania žalobcu, žalobca reálne poskytoval žalovanému
úver vo výške 1358 €, čo bolo potvrdené aj výpisom z účtu zo dňa 06.12.2012. Žalovaný sa zaviazal
splácať úver v mesačných splátkach po 84,67 €, pričom podľa zmluvy mal zaplatiť 48 splátok, teda spolu
mal uhradiť 4.064,16 €. Je nepochybné, že žalovaný úver čerpal, avšak v prospech žalobcu uhradil iba

tri splátky v sume 254,01 €.

Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá, ako je uvedené v bode 4. zmluvy
predstavovala 54,15% ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (48 splátok) novembri 2012 činil úrok 12,93 %
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako
štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 5 násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú
úrokovúmieru,pretojetakétodojednanieneplatnéprerozporsdobrýmimravmipodľa§39Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne

neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného
dôvodu bezúročný.

Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa,
ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
(porov.právneveciNSSRsp.zn.1MCdo1/09z31.7.2009,NSSRsp.zn.5Cdo26/2011z26.4.2012,NS

ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co 67/2012
z 24.10.2012, 6Co/138/2012 z 7.5.2013 )

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014, ktorý
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dojednanie o výške úrokovej sadzby poskytnutého úveru
pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné a preto súd žalobcovi nárok na úrok z úveru nepriznal.

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 1.358 € a žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 254,01
€ a za odpredaj vozidla žalobca získal 900 €, čo spolu predstavuje 1154,01 €. Pri súčasnom závere o
absolútnej neplatnosti o výške úrokov a poplatkov z úveru, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zvyšnú
sumu a to vo výške 203,99 € a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Žalovaný tým, že riadne a včas neuhradil svoj peňažný záväzok žalobcovi, tomuto vznikol žalobcovi
nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platná ku dňu ku dňu 26.6.2013, bola 0,25% ročne. Výška úrokov z
omeškania ku dňu 26.6.2013 bola teda 8,2% ročne, súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z
omeškania v súlade s platnou právnou úpravou vo výške 8,25 % ročne od 26.6.2013 do zaplatenia

z dlžnej sumy.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca
si uplatnil nárok vo výške 2136,84 €, avšak bol úspešný iba do sumy 203,99 €. V predmetnej veci

mal žalovaný úspech vo výške 90% a žalobca vo výške 10%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od
úspechu žalobcu ( 90% - 10%) žalovanému ako úspešnejšiemu účastníkovi vznikol nárok na priznanie
trov konania vo výške 80% z jeho celkových trov konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu konania
žiadne trovy nevznikli a ani si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.