Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/358/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233992
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233992.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/280/2012-76 zo dňa 16. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/280/2012-76 zo dňa 16. januára 2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi
náhrady majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,00 Eur, v celom
rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal a rozhodol
na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie
predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s

obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Er/2905/2009, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduŽilinasp.zn.18Er/2905/2009malsúdpreukázané,žeexekučnému
súdu bola dňa 17.09.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 09.06.2009, sp. zn. SR 05346/09, právoplatný
dňa 06.07.2009 a vykonateľný dňa 09.07.2009. Exekučný súd dňa 11.12.2009 vydal poverenie súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod číslom 5511062610.
Tento postup exekučného súdu hodnotil navrhovateľ ako nesprávny úradný postup, ktorý spočíval v
tom, že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, čím porušil jeho právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd, pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup, aplikoval na
danú vec znenie § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. Súd konštatoval,
že je nepochybné, že k vydaniu poverenia došlo po zákonom stanovenej lehote, avšak poukázal na

to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie
zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. V danom prípade je nesporné, že išlo o exekučnú vec, v ktorej mal súd
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia a v prípade udelenia poverenia bol súd povinný vydať ho do15 dní od doručenia žiadosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd však vo veci vydal poverenie po
zákonom stanovenej lehote, počas ktorej skúmal, či tu nie je rozpor so zákonom a zároveň zabezpečoval
podklady pre rozhodnutie. Taktiež je nepochybné, že žiadosť o poverenie bola podaná na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu. Súd
mal preto povinnosť aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve
uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci C 40/08). S poukazom na uvedené súd prihliadal na väčšiu zložitosť a náročnosť veci po
právnej stránke. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť,

ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu. Súd nie je
administratívny orgán, ktorý automaticky udelí poverenie na vykonanie exekúcie na žiadosť exekútora.
Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia. Vzhľadom na
to, že pre také rozhodnutie súd nemal k dispozícii všetky potrebné podklady a vzhľadom aj na
závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nie je
možné dodržanie zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty pre udelenie poverenia. V nadväznosti na

uvedené okresný súd konštatoval, že nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote bolo síce
porušením zákona, ale z objektívnych dôvodov prihliadajúc na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Súd teda
konštatoval porušenie práva, ale vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti, ako je dĺžka porušenia,
vykonávanie úkonov súdu počas tejto doby na zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie s poukazom
na zvýšenú ochranu spotrebiteľov, súd mal za to, že konštatovanie takéhoto porušenia je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zároveň súd zdôraznil,
ženavrhovateľničímhodnovernýmnepreukázalmajetkovúškoduaninemajetkovúujmu.Tvrdenáškoda
nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi.
Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených prieťahov
exekučného súdu by nedošlo k vzniku tvrdenej škody. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal

splnenie ani jednej podmienky, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný odporca, ktorý si
náhradu trov konania uplatnil, pričom ich nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Zároveň súd na strane
odporcu nezistil vznik trov.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Súdprejednalvecvneprítomnostižalovanéhoajehoprávnehozástupcu.Žalobcariadneavčaspožiadal

o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti
žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Poukazuje na ust. § 15 O. s.
p. Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že

krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v
očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti

pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajský súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho
vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na

prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v
čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca nemal možnosťvyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich
aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady

kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možností konať
pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s
obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na opätovné
prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje

nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce

vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, hoci boli splnené

podmienky pre odročenie pojednávania, neoboznámil ho s vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť
oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k nim, navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení, odňal mu možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

V prejednávanej veci neexistovali dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Termín pojednávania bol nariadený na deň 16.01.2014 a právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo
predvolanie doručené dňa 04.12.2013, t. j. s dostatočným časovým predstihom. Vyjadrenie odporcu
vo veci samej bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené spolu s predvolaním na súdne

pojednávanie. Navrhovateľ podal dňa 10.01.2014 návrh na odročenie pojednávania z dôvodu, že
doposiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov
Okresného súdu Žilina z prejednávania a rozhodovania veci.

Tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania však nebol pravdivý, pretože Krajský súd v Žiline rozhodol

uznesením č. k. 10NcC/234/2013 zo dňa 27.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Beáta
Svediaková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci a uznesenie nadriadeného súdu bolo
právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 18.07.2013. Nebol preto daný dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Okresný
súd potom postupoval správne, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, keďže neboli
zistené dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje

na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia a tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu
k prítomným účastníkom). Procesné poučenia, vrátane poučenia v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., boli
právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 18.07.2013.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.
10NcC/234/2013 zo dňa 27.02.2013 tak, že sudkyňu Okresného súdu Žilina JUDr.
Beátu Svediakovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Od vydania tohto rozhodnutia,
v ktorom krajský súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonná sudkyňa nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania veci, nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv na
nestrannosť zákonnej sudkyne JUDr. Beáty Svediakovej, ktorú možno považovať za nestrannú zo
subjektívneho aj objektívneho hľadiska.

Zmätočné sú aj odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa tvrdenia, že konečné rozhodnutie vydané

súdom neprichádzalo do úvahy, pretože súd v ten istý deň rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrh na prerušenie konania nepodal, z ktorého dôvodu okresný
súd ani o návrhu na prerušenie konania nerozhodoval.

Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu
zamietol.Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozsudku, okresný súd skúmal naplnenie predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Okresný súd konštatoval, že hoci došlo zo strany súdu k nedodržaniu zákonom stanovenej 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia, a teda k nesprávnemu úradnému postupu, nie sú splnené ostatné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Zároveň súd konštatoval, že nie sú splnené ani podmienky
pre priznanie nemajetkovej ujmy, keď konštatovanie porušenia práva je v danom prípade dostačujúce.

Odvolateľ v odvolaní spochybnil iba nesprávne posúdenie nedodržania zákonných lehôt na vydanie
rozhodnutia zo strany prvostupňového súdu, napriek tomu, že okresný súd v napadnutom rozsudku
dal navrhovateľovi za pravdu, že zákonná lehota dodržaná nebola. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo

nesplnenie ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu, ako aj predpokladov vzniku práva na
zaplatenie nemajetkovej ujmy, vo vzťahu ku ktorým odvolateľ argumentáciu súdu nespochybnil žiadnou
odvolacou námietkou.

Navrhovateľ teda nijako nenapadol skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli

hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia nároku, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní

a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním

nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil

a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.