Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/929/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206219306
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206219306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu C. N., W.. XX.X.XXXX, F. V.K., Q.
XX, zastúpeného Mgr. Andreou Vaškovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Ružová č. 43, proti žalovaným: 1. Š. F., W.. X.X.XXXX, X. Y. F., W.. XX.X.XXXX, I. F. U. M., Š. Č..
XX, zastúpeným Advokátskou kanceláriou Y. J. E. T. L..C..I.., X. K.. Y. Q., W.. X.XX.XXXX, F. V., Q. X,
zastúpenému JUDr. Antonom Hencovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Františkánska č. 3, 4. K. N., W.. X.XX.XXXX, F. V., Y. X, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.1.2014 sp.zn. 30C 89/2006-296

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.6.2014 č.l. 312.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu voči žalovaným v 1.-4.rade zamietol a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol o žalobe C. N. v jej upravenom znení potom, čo počas konania pred súdom

prvého stupňa zomrel pôvodný žalobca R. N., otec súčasného žalobcu v 1.rade, o určenie, že označený
byt Č.. XX W. sa na X.T. bytového domu v V. W. Y. G..Č.. XX patrí do dedičstva po nebohom R. N.,
A. H. X.X.XXXX.

Rozsudokodôvodnilsúdprvéhostupňatým,žepôvodnýžalobcaJaroslavLastomírskyžaloboupodanou
na súde prvého stupňa dňa 27.7.2006 žiadal určiť za absolútne neplatnú kúpnu zmluvu zo dňa
16.11.2006 uzavretú medzi ním ako predávajúcim zastúpeným žalovaným v 3.rade a žalovanými v 1.a

2.rade ako kupujúcimi. V žalobe uviedol, že k predaju bytu došlo podvodom prostredníctvom realitnej
kancelárie, ktorej žalobca nikdy nebol klientom, pričom o predaji bytu sa dozvedel v nemocnici, kde bol
prevezený v zlom zdravotnom stave.

Na základe vykonaného dokazovania súd z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim - pôvodným
žalobcom R. N. zastúpeným žalovaným v 3. rade a kupujúcimi - žalovanými v 1. a 2. rade dňa 16.11.2004
zistil, že predmetom zmluvy je predaj F. Č.. XX W. Y.Á. G. Č.. XX U. V., spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku za kúpnu cenu 780.000,- Sk. Správa
katastra Košice povolila vklad do katastra nehnuteľností dňa 19.11.2004 pod č. V 4599/2004.Z listinného dôkazu označeného ako plná moc a potvrdenie zo dňa 10.11.2004 zistil, že pôvodný žalobca
R. N. L. žalovaného v 3. rade na všetky úkony, ktoré sa týkajú predaja bytu č. 15 na 6. poschodí na
Y. G. Č. XX U. V., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu

a pozemku, podpis pôvodného žalobcu R. N. bol overený dňa 10.11.XXXX R. Q., zamestnankyňou
poverenou notárom JUDr. Jozefínou Atanasovou.

Z listinného dôkazu označeného ako potvrdenie zo dňa 10.11.2004 zistil, že pôvodný žalobca R. N.
potvrdil žalovanému v 3. rade prevzatie sumy 780.000,- Sk za predaj bytu č. 15 na 6. poschodí na Y.

G. Č. XX U. V.Š., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a pozemku, a zároveň sa zaviazal dňa 10.11.2004 o 18:00 hod. odovzdať byt žalovanému v 3. rade,
podpispôvodnéhožalobcuR.N.žalobcuboloverenýdňa10.11.2004R.Q.,zamestnankyňoupoverenou
notárom JUDr. Jozefínou Atanasovou.

Z listinného dôkazu označeného ako objednávka znaleckého posudku zo dňa 9.11.2006 zistil, že

pôvodný žalobca R. N. si objednal znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu č. 15 na
6. poschodí na Y. G. Č. XX U. V..

Z príjmového pokladničného dokladu Slovenského plynárenského priemyslu a.s. zo dňa 9.11.2004 zistil,
že uvedeného dňa bola od pôvodného žalobcu R. N. prijatá suma 1.397,50 Sk, kde ako účel je uvedené

- splátka plynu.

Z príjmového pokladničného dokladu Slovenského plynárenského priemyslu a.s. zo dňa 9.11.2004 zistil,
že uvedeného dňa bola od pôvodného žalobcu R. N. prijatá suma 240,-Sk, kde ako účel je uvedené -
záloha plynu.

Z príjmového pokladničného dokladu Východoslovenskej energetiky a.s. zo dňa 9.11.2004 zistil, že
uvedeného dňa bola od pôvodného žalobcu R. N. prijatá suma 1.903,50 Sk, kde ako účel je uvedené
- všetky položky.

Z Rozhodnutia o zrušení záložného práva Daňovým úradom Michalovce č. 712/350/4054/04/FEL zo
dňa 10.11.2004 zistil, že bolo zrušené záložné právo na F. Č.. XX W. X. T. W. Y. G. Č.. XX U. V., na
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku, ktoré slúžilo
na zabezpečenie daňovej pohľadávky daňového dlžníka - pôvodného žalobcu R. N.L.. Na rozhodnutí je
nečitateľný podpis a znenie „prevzal osobne 16.11.2004“ - číslica 6 mohla byť aj prepísaná z číslice 10.

Z potvrdenia Daňového úradu Michalovce zo dňa 10.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola od
pôvodného žalobcu R. N. prijatá suma 6.320,- Sk, kde ako účel je uvedené - daň vymáhaná exekučným
konaním.

Z príjmového pokladničného dokladu Stavebného bytového družstva Košice II. č. 8499 zo dňa
15.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola zaplatená za pôvodného Ž. R. N. žalovaným v 3. rade suma
361.210,50 Sk, kde ako účel je uvedené - nedoplatok nájomného k 30.9.2004, nájomné za mesiace
10,11/2004, poplatok z omeškania, súdne trovy a poplatok z dôvodu zmeny vlastníka.

Z príjmového pokladničného dokladu Stavebného bytového družstva Košice II. č. 8500 zo dňa
15.11.2004 zistil, že uvedeného dňa bola zaplatená za pôvodného žalobcu R. N. žalovaným v 3. rade
suma 2.729,50 Sk, kde ako účel je uvedené - poplatok z omeškania doplatok.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.11.2004 medzi pôvodným žalobcom JE. N. ako predávajúcim a

žalovaným v 3. rade a jeho manželkou T.. H. Q. E.ko kupujúcimi zistil, že predmetom zmluvy je predaj
bytu č. 15 na 6. poschodí na Muškátovej ulici č. 50 v Košiciach, spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku za kúpnu cenu 780.000,- Sk, podpis pôvodného
žalobcu R. N. bol overený dňa 10.11.2004 Janou Hricovou, zamestnankyňou poverenou notárkou JUDr.
Jozefínou Atanasovou.

Z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2004 zistil, že predávajúci - pôvodný žalobca R. N. v
zastúpení žalovaným v 3. rade odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.11.2004 s kupujúcimi -
žalovaným v 3. rade a jeho manželkou PhDr. Darinou Q..Z výpisu katastra nehnuteľností N. Č.. XXXXX L. V. V. zo dňa 27.9.2006 zistil, že žalovaný v 1. a 2.
rade sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vlastníkmi bytu č. 15 na 6. poschodí na Y. G. Č..

XX U. V., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku
na základe kúpnej zmluvy V - 4599/2004 zo dňa 19.11.2004, tento stav doteraz trvá.

Z listinného dôkazu označeného ako Podanie správy zo strany Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice
zo dňa 31.10.2006 zistil, že pôvodný Ž.E. R. N. bol privezený na Neurologickú kliniku dňa 15.11.2004 o

15:45 hod., a preložený na Psychiatrickú kliniku dňa 17.11.2004 o 06.00 hod.

Súd sa oboznámil aj s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach ČVS: ORP-1507/6-OJP-KE-07 (ďalej len „vyšetrovací spis“). Z obsahu tohto spisu súd zistil,
že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru bolo dňa 13.12.2004 začaté trestné stíhanie pre trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona z dôvodu, že zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že doposiaľ neznámy páchateľ dňa 10.11.2004 na doposiaľ nezistenom mieste
predložil na podpis R. N., W.. X.X.XXXX, F. V., G. Y. Č.. XX T. Y. E. T., V.Y. R. N. splnomocnil Ing. Y. Q.,
W.. X.XX.XXXX, F. V., G. Q. Č.. XX, W. U. Ú. M. L. T. R. M. F. W. G. Y. č. XX v V., zapísaného na N. Č..
XXXXX a súčasne potvrdzuje, že bol za tento byt finančne vysporiadaný, pričom využil ťažký zdravotný
stav R. N., dňa 16.10.2004 na podklade tejto plnej moci predmetný byt predal, čím takto svojim konaním

uvedením R. N. do omylu mu spôsobil škodu vo výške 850.000,- Sk. Súd ďalej z vyšetrovacieho spisu
zistil, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 14.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť
5.2.2008, bolo zastavené trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b, ods. 4 Trestného poriadku, ktoré
bolo začaté za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona účinného v
čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ dňa 10.11.2004 na doposiaľ

nezistenom mieste predložil na podpis R. N., W.. X.X.XXXX, F. V., G. Y. Č.. XX, plnú moc a potvrdenie,
ktorou R. N. splnomocnil K.. Y. Q., nar. 2.10.1956, bytom V., G. Q. Č.. XX, na všetky úkony týkajúce sa
predajajehotrojizbovéhobytunauliciY.Č..XXU.V.,zapísanéhonaN.Č..XXXXXasúčasnepotvrdzuje,
že bol za tento byt finančne vysporiadaný, pričom využil ťažký zdravotný stav R. N., H. XX.XX.XXXX na
podklade tejto plnej moci predmetný byt predal, čím takto svojim konaním a uvedením R. N. do omylu

mu spôsobil škodu vo výške 850.000,- Sk, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že vo veci bol podaný Y.. R. J. E. Y.. T. H. znalecký posudok č.
06/2005 zo dňa 6.4.2005, v zmysle ktorého znalci na otázku, či poškodený R. N. v čase podpisovania

plnej moci vedel a bol schopný chápať, že predáva svoj byt uviedli, že zo spisového materiálu,
chorobopisnej dokumentácie poškodeného a po jeho vyšetrení sa dá konštatovať, že plnú moc mal
podpísať dňa 10.11.2004, ale už dňa 15.11.2004 bol prijatý na neurologickú kliniku v Košiciach pre
opakované epileptické záchvaty a dňa 17.11.2004 preložený na psychiatrickú kliniku ako alkoholická
psychotická porucha. Táto porucha, ktorej predchádzali opakované epileptické záchvaty, vzniká po

niekoľkodňovom intenzívnom požívaní alkoholických nápojov, kedy je dotyčný (konkrétne poškodený)
niekoľko dní prakticky stále pod vplyvom alkoholu v rôznom stupni opitosti, kedy nedokáže racionálne
uvažovať, dochádza k výpadkom pamäti a u poškodeného podľa výpovede jeho bývalej družky sa už
dňa 10.11.2004, možno aj pár dní predtým, vyskytovala duševná choroba, v dôsledku čoho nevedel
čo podpisuje a nebol schopný chápať, že predáva svoj byt; na otázku, či bol schopný chápať následky

svojho konania, teda že nebude mať kde bývať, znalci uviedli, že poškodený nebol schopný chápať
následky svojho konania, teda nebol v stave uvedomiť si, že nebude mať kde bývať; na otázku, či bol
schopný v tom čase ovládať svoje konanie, alebo či táto schopnosť bola znížená, znalci uviedli, že
poškodený v inkriminovanom čase nebol schopný ovládať svoje konanie.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil - zo zápisnice o výsluchu znalca zo dňa 30.1.2006, že
znalec Y.. R. J. uviedol, že u posudzovaného R. N. L. najväčšou pravdepodobnosťou sa prejavovali v
čase podpisovania predmetnej zmluvy, teda okolo 10.11.2004, aj vonkajšie symptómy jeho duševného
ochorenia a to napr. nadmerné potenie, trasenie rúk, ťažšie sa vyjadruje, mali by byť prítomné poruchy
spánku, halucinácie, menovaný v uvedenom čase dosť požíval alkoholické nápoje, čo bolo na ňom

zrejmé,leboprivyšetrovanísiuvedenéobdobienepamätal,jepravdepodobné,žetietosymptómymuseli
byť zrejmé a rozpoznateľné aj u ľudí, ktorí s menovaným podpísali zmluvu. V čase podpisovanie dotyčnej
zmluvy bol s veľkou pravdepodobnosťou T. N. pod vplyvom alkoholu, čo dotyčné osoby mohli rozpoznať,
že ide o osobu pod vplyvom a účinkami alkoholu.Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil - z výpovede osôb v procesnom postavení svedka, že svedkyňa
Y. Q. (suseda pôvodného žalobcu R. N., ktorá bývala na tom istom poschodí oproti pôvodnému

žalobcovi) sa k predaji bytu vyjadriť nevie, ku koncu sťahovania ho videla na lavičke, bol mimo zmyslov,
počas sťahovania videla, ako požíval alkoholické nápoje; svedkyňa R. F. (A. L. R. Q.), ktorá overovala
popisy na listinách zo dňa 10.11.2004 uviedla, že ak by zo správania osôb vyplynulo, že sú pod vplyvom
alkoholu alebo omamných látok, dokumenty by neoverila; svedok R. T. uviedol, že už v lete 2004
mu pôvodný žalobca Jaroslav Lastomírsky povedal, že ponúka byt na predaj, a že v čase podpisu

potrebných dokumentov na úrade nebol R. N. pod vplyvom alkoholu a tam aj riadne prevzal finančné
prostriedky; svedok R.N. W. tiež uviedol, že už v lete 2004 mu pôvodný žalobca R. N. povedal, že ponúka
byt na predaj, že na byte sú nedoplatky, a že pri podpisovaní zmlúv na notárskom úrade bol R. N. triezvy;
svedkovia K.. N. M.M. E. K.. Š. V., ktorí boli dňa 9.11.2004 a 10.11.2004 v styku s R. N. vo svojich
výpovediach nepotvrdili, že bol pod vplyvom alkoholu.

Súd z obsahu vyšetrovacieho spisu zistil, že vo veci bol podaný znalecký posudok z odboru
písmoznalectva č. 263/2006 zo dňa 19.10.2006 a znalecký posudok č. 420/2007 zo dňa 12.12.2007
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v zmysle ktorého znalci potvrdili, že popis
vyhotovený k priezvisku „. obsiahnutý na originály písomnosti - kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
10.11.2004 medzi pôvodným žalobcom R. N. ako predávajúcim a žalovaným v 3. rade a jeho Y. T.. H.

Q. ako kupujúcimi; na objednávke znaleckého posudku zo dňa 9.11.2006, na plnej moci a potvrdení zo
dňa 10.11.2004; na potvrdení zo dňa 10.11.2004, vyhotovil R. N..

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 38 ako aj § 457 Obč. zákonníka po
vykonanom dokazovaní v rámci ktorého hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej

súvislosti dospel k záveru, že dňa 10.11.2014 pôvodný žalobca R. N. splnomocnil žalovaného v 3.rade
na všetky úkony, ktoré sa týkali predaja bytu a na základe toho pôvodný žalobca v zastúpení žalovaným
v 3.rade ako predávajúcim a žalovaní v 1.a 2.rade ako kupujúci uzavreli dňa 16.11.2004 kúpnu zmluvu
predmetom ktorej bol označený byt, ako aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu ako aj pozemku za kúpnu cenu 780.000,-Sk, pričom vklad do katastra nehnuteľností

bol povolený dňa 19.11.2004 pod číslom V 4599/2004. Súd konštatoval, že nemal za preukázané, aby
v čase udelenia plnomocenstva pôvodným žalobcom žalovanému v 3.rade K. Q.C. M. konal v stave
duševnej poruchy, ktorá by ho na takýto úkon činila neschopným. Uvedený záver súd prvého stupňa
vyvodil z výpovedí svedkov, nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise, teda svedkov R. W., R. T. a
zamestnankyne notárskeho úradu R. U., ako aj svedkov Ing. N. M. E. K.. Š. V., ktorí s ním boli v

osobnom styku v spornom byte. V kontexte s výpoveďami uvedených svedkov hodnotil aj listinný dôkaz
- znalecký posudok č. 06/2005 zo dňa 6.4.2005 podaný znalcami Y.. R. J.I. E. Y.. T. H., nachádzajúci
sa vo vyšetrovacom spise, kde títo znalci uviedli, že poškodený R. N. v čase podpisovania plnej moci
v dôsledku jeho duševného ochorenia nevedel čo podpisuje a nebol schopný chápať, že predáva svoj
byt, nebol schopný chápať následky svojho konania, nebol schopný ovládať svoje konanie, avšak pri

výsluchu znalca MUDr. Jozefa Greškoviča. Dňa 30.1.2006 tento doplnil svoj znalecký posudok v tom
smere, že vonkajšie symptóny jeho duševného ochorenia museli byť zrejmé a rozpoznateľné aj u ľudí,
ktorí s menovaným podpísali zmluvu. Tieto závery znalcov súd prvého stupňa vyhodnotil so záverom, že
sú v priamom rozpore s celým dokazovaním vykonaným v konaní, keďže z opisu udalosti osobami, ktoré
prišli do styku s pôvodným žalobcom v čase pred podpisom plnej moci a potvrdenia (až do momentu jeho

sťahovania po podpise uvedených listín) vyplýva, že žiadne symptóny jeho duševného ochorenia zrejme
neboli (pôvodný žalobca mal záujem predať byt, požiadal o sprostredkovanie kontaktu, upozornil na
nedostatky viaznuce na byte, stretol sa so žalovaným v 3.rade na ohliadke bytu, podieľal sa na stanovení
kúpnej ceny, podpísal objednávku znaleckého posudku, poskytol znalcovi potrebné dokumenty, a teda
v kontexte týchto výpovedí a listinných dôkazov mal súd za preukázané, že je vylúčené, že všetky

tieto úkony vykonala osoba, ktorá nemala rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť, ktorá navyše v
zmysle vyjadrení znalca o vyšetrovacom spise musela vykazovať očividné vonkajšie prejavy svojej
choroby. Konštatoval, že na takomto jeho závere nemení nič ani obsah výpovede svedkyne Y. Q. vo
vyšetrovacom spise (susedy pôvodného žalobcu R. N.), ani svedecká výpoveď jeho bývalej družky R.
I., keďže tieto sa viažu k času sťahovania R. N., resp. až ku dňu 19.11.2004. Konštatoval, že jeho

závery nespochybňujú skutočnosť, že po podpise uvedených listín a prevzatí kúpnej ceny sa pôvodný
žalobca do stavu opitosti uviedol, čo potvrdzuje správa Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa
31.10.2006 o tom, že bol privezený na neurologickú kliniku dňa 15.11.2004 o 15.45 hod. a preložený
na psychiatrickú kliniku dňa 17.11.2004 o 06.00 hod. t.j. až v tomto čase bol v stave, ktorý vylučovaljeho spôsobilosť na právne úkony, čo nie je ani v rozpore s obsahom znaleckého posudku v zmysle
ktorého trpel alkoholickou, psychickou poruchou, ktorá vzniká po niekoľkodňovom intenzívnom požívaní
alkoholických nápojov, kedy je dotyčný niekoľko dní prakticky stále pod vplyvom alkoholu v rôznom

stupni opitosti. Konštatoval, že do uvedeného kontextu zapadá aj výpoveď pôvodného žalobcu o tom,
že na listinách je jeho falošný nepravý podpis, ktorou chcel preukázať pravdivosť svojej výpovede o jeho
nespôsobilosti na daný úkon, čo však bolo znaleckým skúmaním vo vyšetrovacom spise jednoznačne
vyvrátené a teda preukázané, že jeho podpisy na listinách - kúpnej zmluve uzavretej dňa 10.11. so
žalovaným v 3.rade a jeho manželkou ako aj na objednávke znaleckého posudku zo dňa 9.11.2006,

plnej moci a potvrdení zo dňa 10.11.2004 a potvrdení zo dňa 10.11.2004 sú jeho pravými podpismi.

S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa konštatoval, že považuje za vylúčenú skutočnosť, aby
pôvodný žalobca bol v čase podpisu uvedených listín v stave nespôsobilom na daný právny úkon a teda
prevod vlastníckeho práva k bytu netrpí právnymi vadami.

Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4.rade navyše konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie k žalobe
v takom znení, v akom bola pripustená. Nevyhovenie návrhu na ďalšie dokazovanie znaleckým
dokazovaním na zistenie, či pôvodný žalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy bol svojprávny a spôsobilý
na právne úkony za účelom preskúmania správnosti znaleckého T. Y.. R. J. E. Y.. T. H., navrhovaní
žalovanými v 1.-3.rade uviedol, že takýto dôkaz považoval za nadbytočný a neúčelný vzhľadom na

skutočnosť, že pôvodný žalobca R. N. zomrel a navyše by takto došlo k ďalšiemu predlžovaniu
konania a navyšovaniu trov. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval neprelomenie ochrany dobrej viery
nadobúdať, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne
podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne a poskytovanie ochrany
dobromyseľnému nadobúdateľovi s prihliadnutím na konkrétne okolností posudzovanej veci musí sa

javiť ako spravodlivé. Na základe týchto záverov jednoznačne uzavrel za preukázanú skutočnosť, že
žalovaní v 1.a 2.rade ako kupujúci nadobudli vlastnícke právo k označenému bytu, pretože v čase
uzavretia kúpnej zmluvy dňa 16.11.2004 nemali a ani nemohli mať vedomosť o žiadnych skutočnostiach,
ktoré by mohli mať vplyv na nadobudnutie ich vlastníckeho práva. Vyhovenie žalobe súd vyhodnotil
ako výraznú nespravodlivosť, keďže s poukazom na účastnícku výpoveď žalobcu táto vykazuje znaky

účelovosti pri porovnaní jeho výpovede zo dňa 21.6.2012 s jeho výpoveďou zo dňa 30.1.2014 (keď
jeho neskoršia výpoveď je v priamom rozpore s jeho výpoveďou, ktorú vykonal skôr a v čase kedy
jeho vedomosť mala priamejšiu a sprostredkovanejšiu hodnotu o tom, že so svojím otcom neudržiaval
kontakt, nežili v spoločnej domácnosti a neskôr uviedli, že udržiavali priamy kontakt a stretávali sa.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. teda
na tvrdení, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniamarozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vzhľadomnatúskutočnosť,

že pôvodný žalobca zomrel, už nie je možné vykonávať dokazovanie zisťovaním jeho duševného stavu
v rozhodnom čase, t.j. v čase kedy udelil plnomocenstvo pre žalovaného v 3.rade. Prvostupňový súd
nebral do úvahy duševný stav pôvodného žalobcu ustálený znaleckým posudkom z ktorého vyplýva,
že išlo o absolútne neplatný právny úkon. Má preto za to, že neobstojí odôvodnenie a obhajovanie
vykonaného dokazovanie prvostupňovým súdom v prospech kupujúcich opomínajúc fakt, že právny

úkon urobený v duševnej chorobe ho činí absolútne neplatným. Má za to, že duševný stav pôvodného
žalobcumuneumožňoval podpisovaťpredmetnélistinyaprijímaťtakzávažnérozhodnutia,akojepredaj
vlastného bytu s poukazom na to, že nemal pripravenú žiadnu inú alternatívu na vyriešenie svojej bytovej
situácie. Všetky právne skutočnosti uvádzané prvostupňovým súdom zdôrazňujúce právnu prednosť
pred duševným stavom pôvodného žalobcu nemajú oporu v zákone a prvostupňový súd je viazaný

skutočnosťou o zistenom duševnom stave pôvodného žalobcu. Súd v dôvodoch svojho rozsudku
neuviedol, prečo dal prednosť dôvodom vykonaným počas pojednávania pred dôkazom - znaleckým
posudkom o zistenom duševnom stave pôvodného žalobcu z pripojeného trestného spisu. Preto sa v
tejto časti javí prvostupňový rozsudok ako nepreskúmateľný.

Po podaní odvolania žalobcom súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 17.6.2014 opravil
záhlavie rozsudku prvostupňového súdu tak, že za predmet konania označil určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva.Dňa 23.9.2014 žalobca po zmene právneho zástupcu doručil súd prvého stupňa podanie označené
ako doplnenie právnej argumentácie k odvolaniu. V tomto podaní uviedol, že prvostupňový súd sa v
konaní dopustil procesných vád konania, kedy skutkové zistenia nemal podložené procesne správnym

dokazovaním, teda dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon a dôkaznými prostriedkami,
s ktorými procesný predpis ráta. Toto pochybenie videl v tom, že súd v rozsudku poukázal na obsah
výpovedí svedkov V. E. Q. s tým, že s týmito výpoveďami sa oboznámil s obsahom vyšetrovacieho
spisu. Z obsahu zápisníc o pojednávaní však nevyplýva, aby súd bol vykonal dokazovanie niektorou z
vyššie uvedených zápisníc. Má teda za to, že súd nevykonal dôkaz prečítaním uvedených zápisníc. Z

uvedeného vyvodzuje záver, že takýmto nesprávnym postupom mu bola odňatá možnosť pred súdom.
Za nesprávne hodnotenie dôkazov považoval aj skutočnosť, že súd uprednostnil výpovede svedkov
pred výsledkami znaleckého dokazovania, pričom dôvody pre takýto postup neuviedol. Keď neprihliadol
na skutočnosť, že tieto si vzájomne odporujú, čo znižuje ich dôveryhodnosť a vôbec neprihliadol na
skutočnosť, že niektorých svedkov nemožno považovať za nezaujatých pre ich pomer k prejednávanej
veci alebo k účastníkom konania. Za nesprávne hodnotenie dôkazu považuje aj skutočnosť, keď súd

zobral za základ pre svoje rozhodnutie výsledky znaleckého dokazovania z oboru písmoznalectva,
ktorými malo byť preukázané, že podpisy na skúmaných dokladoch patria pôvodnému žalobcovi.
Poukazuje na to, že znaleckému ústavu neboli na skúmanie predložené originály dokladov, ktoré sa
nepodarilo zabezpečiť. Znalci teda vychádzali z kópií dokladov, čo je závažnou skutočnosťou, ktorá
môže mať vplyv na posúdenie, či podpisy na predmetných listinách patria pôvodnému žalobcovi. V

podaní uviedol, že kúpnu zmluvu zo dňa 10.11.2014 považuje za absolútne neplatnú aj z iných dôvodov,
naktorésúdmalprihliadnuťexoffo.Takýtodôvodvidívskutočnosti,žezmluvavrátanejejprílohtvoríviac
akojedenlist,pričomtietomusiabyťpevnespojené(zošité)tak,abytvorilitechnickújednotu.Následkom
porušenia technickej jednoty listiny je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Kúpna zmluva zo dňa
16.11.2004 nespĺňa vyššie uvedené požiadavky. Navyše zmluva neobsahuje podstatné náležitosti a

preto je neurčitá a nezrozumiteľná.

K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 1.a 2. rade. Títo žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalobcu v odvolaní považujú
za účelové, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Majú za to, že súd riadne oboznámil obsah pripojeného

vyšetrovacieho spisu, pri zachovaní práva žalobcu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom,
ktoré tento aj aktívne využíval. Ak bol presvedčený, že príslušný dôkaz nebol vykonaný, mal by logicky
trvať na jeho vykonaní, čo sa však nestalo. Na samotných pojednávaniach nijako nenamietal nesprávny
procesný postup súdu. Napriek tomu, že týchto pojednávaní sa zúčastňoval aj jeho právny zástupca
z radov advokátov. Ďalej uviedli, že podstatnú časť argumentácie žalobcu tvorí spochybňovanie

vierohodnosti svedkov. S poukazom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p. majú za to, že tieto predstavujú tzv.
nové skutočnosti, ktoré mohli a mali byť uplatnené pred súdom prvého stupňa a na tieto skutočnosti
prednesené až v odvolacom konaní by odvolací súd nemal prihliadnuť.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný po podaní odvolania v zákonnej lehote doručil odvolaciemu súdu

ďalšie podanie, ktoré označil ako doplnenie právnej argumentácie k odvolaniu, odvolací súd v súlade
s ust. 204 a § 205 ods. 3 O.s.p. skúmal obsah tohto podania a na základe toho dospel k záveru, že
toto obsahuje jednak nové dôvody odvolania, ktoré už nemožno rozšíriť po uplynutí lehoty na podanie
odvolania a jednak obsahuje nové skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, na
ktoré nemôže odvolací súd v súlade s § 205 a ods. 1 O.s.p. prihliadnuť. Uvedené podanie obsahuje

aj skutočnosti, v ktorých žalobca poukazuje na procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by v
prípade preukázania predstavovali inú vadu konania, na ktorú je odvolací súd povinný prihliadnuť aj
pokiaľ tieto netvoria odvolaciu námietku.

Na základe toho odvolací súd preskúmal na základe včas podaného odvolania žalobcom rozsudok súdu

prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci postupom

podľa § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p.
vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol.Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie než ako rozhodoval súd prvého stupňa.

Z obsahu včas podaného odvolania žalobcu je zrejmé, že tento za podstatnú vadu konania považuje
nesprávne hodnotenie dôkazov s poukazom na to, že súd neprihliadol na dôkaz - znalecký posudok
vypracovaný pre potreby vyšetrovacieho spisu R.. R. J. E. Y.. T. H. I. duševného stavu pôvodného
žalobcu, ale pred výsledkami vyplývajúcimi z tohto dôkazu dal prednosť iným dôkazom.

Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hodnotenie dôkazov je činnosťou súdu, pri ktorej
hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nie je pritom

obmedzený právnymi predpismi v tom, ako sa má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Podľa ust. § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,

listiny a ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vyhodnotenia dôkazu predpísaný, určí ho
súd.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesný predpis (Občiansky súdny poriadok)
nevytvára žiadnu hierarchiu dôkazných prostriedkov z hľadiska ich vypovedateľnosti a dôležitosti, ale

každý jeden dôkaz musí súd hodnotiť osobitne a zároveň v súvislosti s inými dôkazmi a jeho skutkové
závery musia takto predstavovať logické vyústenie zo skutkových okolností vyplývajúcich z jednotlivých
dôkazov. Z tohto hľadiska teda nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorý
sa pri hodnotení dôkazov navrhoval preferovať výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v rámci
vyšetrovacieho spisu. Takýto dôkaz možno hodnotiť iba ako dôkaz listinou, keďže tento nemá náležitosti

znaleckého posudku, keďže nebol vykonaný v rámci prebiehajúceho konania. Odvolací súd sa zhoduje
so závermi súdu prvého stupňa v tom, že z dokazovania vykonaného v súlade s ust. § 132 O.s.p. možno
vyvodiť také skutkové závery, aké vyvodil súd prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca svoj nárok zakladal pôvodne na tvrdení, že jeho podpisy

na listinách ktoré mal podpísať dňa 10.11.2004 a to plné moci, potvrdenia, na objednávke znaleckého
posudku nie sú jeho podpismi a tieto boli sfalšované. Až v priebehu konania potom, čo tieto jeho tvrdenia
boli vyvrátené výsledkami znaleckého dokazovania, svoje tvrdenia zmenil tak, že tieto podpisy opatril v
čase, kedy nebol spôsobilý na právne úkony v dôsledku psychickej poruchy. Tak ako na to súd prvého
stupňasprávnepoukázal,ajodvolacísúdkonštatuje,žezarozhodujúcijepotrebné považovaťpsychický

stav žalobcu v čase keď tento opatril svoje podpisy na uvedených listinách, teda ku dňu 10.11. 2004 a nie
ku dňu 16.11.2004 a neskôr kedy bola uzavretá samotná kúpna zmluva, ktorú v mene žalobcu uzavrel
splnomocnenec - žalovaný v 3.rade. V neprospech žalobcu jednoznačne svedčí viacero dôkazov, ktoré
spochybňujú jeho tvrdenia. Ide predovšetkým o skutočnosť, že uvedené jeho podpisy boli overené
pracovníčkou notárskeho úradu, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa a jednoznačne potvrdila,

že v prípade akýchkoľvek pochybnosti o spôsobilosti osoby, ktorej podpisy overuje na právne úkony by
takéto overenie nevykonala. Tvrdenia žalobcu o tom, že nikdy nemal úmysel uvedený byt odpredať a že
osobu žalovaného v 3.rade, ktorému mal vystaviť plnú moc ako aj potvrdenia nikdy nevidel sú v rozpore
so skutočnosťami, ktoré počas konania vyšli najavo a to, že žalovaný v 3.rade mal k dispozícii originál
kúpnej zmluvy na základe ktorej samotný žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu, tento podpísal

objednávku na vykonanie znaleckého dokazovania na ohodnotenie bytu, umožnil revíznemu technikovi
vykonať ohliadku bytu za účelom opätovného zavedenia elektriny, vyplatenie jeho dlhov viaznucich na
byte a to Slovenskému plynárenskému priemyslu, Východoslovenskej energetike, Daňovému úradu v
Michalovciach, ako aj Stavebnému bytovému družstvu Košice II v dňoch 9. a 10.11.2004 v celkovej
sume 373.801,-Sk. To vylučuje reálnu možnosť, aby takéto úkony mohli byť vykonané bez súčinnosti

samotného pôvodného žalobcu resp. bez jeho vedomostí, resp. aby všetku túto súčinnosť vykonal
pôvodný žalobca ako osoba nespôsobilá na právne úkony. Vierohodnosť jeho tvrdení v tejto otázke
je značne spochybniteľná aj s poukazom na skutočnosť, že tento nikdy počas konania sa žiadnym
spôsobom nevyjadril práve k uvedeným úhradám a nevysvetlil ani to, na základe čoho práve v dňoch9.a 10.11.2004, teda v čase, kedy mu mal žalovaný v 3.rade vyplatiť kúpnu cenu získal takéto množstvo
finančných prostriedkov a z akého dôvodu mali byť vykonané uvedené úhrady práve v uvedených dvoch
dňoch. Uvedené závery nemožno hodnotiť inak, ako v tom zmysle že boli vykonané v krátkom časovom

úseku z finančných prostriedkov, ktoré žalobca získal v rámci kúpnej ceny za byt a že uvedené úhrady
boli vykonané za účelom odstránenia prekážok, ktoré bránili možnosti prevodu vlastníctva k bytu. V
súlade s takýmito závermi je aj výpoveď svedka Poláčeka, ktorý uviedol, že už v lete roku 2004 sa mal
žalobca vyjadriť o úmysle predať svoj byt.

Zo záverov uvedených v znaleckom posudku Y.. R. J. E. Y.. T. H. navyše vyplývajú nielen ich odborné
závery, ale aj skutkové závery, pokiaľ títo uviedli, že v čase podpisovania zmluvy bol žalobca s veľkou
pravdepodobnosťou pod vplyvom alkoholu. Takýto záver totiž nemožno považovať za záver v dôsledku
riešenia odbornej otázky, ale iba za záver skutkový, pre ktorý nemali podklad. V týchto znaleckých
posudkoch sa navyše nevyporiadali s podstatnou okolnosťou, že zdravotný stav žalobcu sa mohol
zmeniť v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov až potom, čo tento od žalovaného v

3.rade získal finančné prostriedky dňa 10.11.2014 a preto skutočnosť, že tento bol dňa 15.11.2004 teda
po uplynutí 5 dní prijatý na neurologickú kliniku a následne preložený na psychiatrickú kliniku. Žiadnym
spôsobom nevyvracia skutočnosť, že žalobca bol dňa 10.11.2014 v stave spôsobilom na právne úkony.
Takto vykonané komplexné hodnotenie dôkazov odôvodňuje skutkový záver o tom, že pôvodný žalobca,
ani jeho právny nástupca neuniesli v konaní dôkazné bremeno, aby preukázali, že tento bol v čase

vykonania právneho úkonu a to splnomocnenia žalovaného v 3.rade dňa 10.11.2004 nespôsobilý na
právny úkony.

Odvolací súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu o tom, že súd prvého stupňa nevykonal zákonným
spôsobom dôkaz oboznámením s obsahom vyšetrovacieho spisu sp.zn. ČVS: ORP-1507/6 OPJ-KE-07

a to v časti oboznámených výpovedí svedkov V. E. Q. z tohto vyšetrovacieho spisu a to s poukazom na
to, že zo zápisníc o pojednávaní nevyplýva, aby takéto dôkazy boli vykonané ich prečítaním. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní dňa 21.6.2012 vyplýva, že súd oboznámil obsah uvedeného vyšetrovacieho
spisu a v rámci toho aj obsah listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v tomto spise. Zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 6.9.2012 vyplýva, že súd prvého stupňa opätovne oboznámil obsah uvedeného

vyšetrovacieho spisu a to čítaním zápisníc o výsluchu konkrétne označených svedkov, znaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 12.12.2007 a ďalších listín, nachádzajúcich sa v tomto
spise.

Podľa ust. § 129 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na

pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Podľa § 40 ods. 1 O.s.p. o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie
spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh

dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí
mať aj jeho náležitosti.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zápisnica o pojednávaní má obsahovať opis priebehu
dokazovania bez jeho bližšej konkretizácie. Jej obsah má zaznamenať stručný priebeh dokazovania

a má z nej vyplývať ktoré konkrétne dôkazy boli vykonané. Pokiaľ sa v zápisnici cituje vykonanie
dôkazu listinných dôkazom, má sa za to, že tento dôkaz bol vykonaný prečítaním tejto listiny. Pokiaľ
teda z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.6.2012 vyplýva, že súd vykonal dôkaz oboznámením
s obsahom vyšetrovacieho spisu, je treba mať za to, že obsah tohto spisu bol oboznámený jeho
prečítaním. Toto dokazovanie bolo vykonané opätovne aj na ďalšom pojednávaní dňa 6.9.2012 a to v

rozsahu v akom je to v zápisnici vyšpecifikované citovaním konkrétnych výpovedí svedkov, konkrétneho
znaleckého posudku a pod. Vychádzajúc zo zásady, že zápisnica o pojednávaní je verejnou listinou,
nemá odvolací súd dôvod spochybňovať správnosť obsahu tejto zápisnice. Navyše s poukazom na
skutočnosť, že žalobcu na obidvoch pojednávaniach zastupoval jeho právny zástupca advokát, ktorý
nevykonanie citovaných dôkazov resp. nesprávnosť zápisnice o pojednávaní nenamietal. Z uvedeného

odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa sa nedopustil žalobcom namietaného nesprávneho
procesného postupu, ktorý by mal za následok nesprávnosť rozhodnutia.S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátane jeho správneho výroku
o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 O.s.p.. Vzhľadom na úspech
žalovaných v odvolacom konaní patrí im podľa tohto ustanovenia náhrada účelne vynaložených trov
konania. Odvolací súd však dospel k záveru obdobne ako súd prvého stupňa, že sú dôvody pre použitie
mimoriadneho ustanovenia § 150 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä

na okolností, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu spisu vyplývajú okolností tak na strane účastníkov
konania, ako aj okolností veci, ktoré odôvodňujú aplikáciu tohto ustanovenia, ktoré výnimočne umožňuje
nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi. Na strane žalobcu spočívajú tieto okolnosti

v tom, že tomuto bolo vzhľadom na jeho vek, osobné, majetkové pomery priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov, možno teda dôvodne predpokladať, že uloženie povinnosti nahradiť trovy konania
úspešným žalovaným by u tohto mohlo privodiť ohrozenie uspokojenia jeho základných životných
potrieb. Na strane žalovaných na druhej strane nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé,
že nepriznanie trov konania by u týchto vyvolalo zásah do ich majetkovej sféry do takej miery, ktorú by

nebolo možné od nich spravodlivo očakávať. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd vzhliadol
aj v okolnostiach sporu, predovšetkým v tom, že žalobca vstúpil do konania ako maloletá osoba
titulom právneho nástupníctva po svojom otcovi, pôvodnom žalobcovi a tento objektívne nedisponoval
dostatkom informácií o okolnostiach predmetu konania. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd
nepriznal úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.